A to je presne to, čo chcem vidieť, aby sa dialo v cirkvi medzi „chváličmi“. Hovorím o každom jednom z nás, nielen o hudobníkoch a vedúcich, ale úplne o každom. My sme cirkev, my sme „chváliči“. V dobe, v ktorej sa nachádzame, v dobe progresívnej obnovy v cirkvi (zboroch, spoločenstvách), má chvála svoje významné miesto. Chvála ale musí rásť, musí sa meniť, musí napredovať a rozvíjať sa. To, čo sa nám deje teraz je, že žijeme svoj život počas týždňa (máme prácu, rodinu, deti, priateľov, dobré dni, horšie dni, školu...) – máme proste veľa vecí okolo seba. A v nedeľu prídeme na spoločné stretnutie (do kostola, na zhromaždenie) a povieme: „OK, pastor, OK chválový tím, napojte ma opäť na Boha“. A chválový tím zahrá dve alebo tri rýchlejšie piesne, potom ďalších pár „prechodových“ piesní a potom pár viac intímnych piesní a takto nejako sa do „toho“ dostaneme. Takto to proste zvykneme robievať, a tak to aj zvykne fungovať, aby sa ľudia „rekonektli“ na Boha. Nehovorím, že tento spôsob je zlý. Je to proste to, kde sa teraz nachádzame ako cirkev (spoločenstvo, zbor..). Ale ja chcem hovoriť o tom, že takto to nemôže zostať.

Predstavte si, ako by vyzerali naše stretnutia, ak by každý jeden, kto prichádza na toto stretnutie, už bol napojený na Boha? Povedal by: „už nepotrebujem pieseň, ktorá by ma „znovu napojila“ na Boha, nepotrebujem aby niekto urobil niečo, aby sa vo mne niečo udialo, pretože ja už som „online“ celý týždeň, lebo viem, že je to najdôležitejšia vec v mojom živote". Aké úžasné by mohli byť potom naše chvály? O koľko hlbšie by sme v nich mohli ísť? O koľko viac Božej prítomnosti by sme mohli zažiť?

Viete, mám v sebe veľa dobra. Máme ho všetci. Všetci sme vo vnútri dobrí. A je našou „prácou“ a našou zodpovednosťou, aby sme tú dobrotu v nás udržiavali v plnosti. Teda nielen trochu alebo do polovice, v plnosti znamená, že to cez nás preteká. Ale čokoľvek, čo robím a snažím sa, aby som bola plná dobra, dlhodobo to nezvládam. Napr.: Prídem na nejakú konferenciu, kde zažijem občerstvenie, povzbudenie a nový zápal, a prídem domov s rozhodnutím, že teraz nastane zmena. Bude to takto! A drží ma to istý čas a funguje to. Snažím sa a ide to. Ale po dlhšom čase som z celej tej snahy už unavená, znudená, niekedy čakám „zjavenie“ toho, čo mám robiť alebo potrebujem nejaký šialený zážitok ako ďalší impulz. Takto nejako postupne sa akoby vzďaľujem tomu napojeniu na Boha. A tak čakám na nedeľné stretnutie, aby ma znovu napojilo na Boha. Alebo ak si neviem „užiť“ chvály v mojom spoločenstve, tak čakám na ďalšiu konferenciu. Našli ste sa v tom? My sme proste takíto, tak to skrátka robievame.

Pamätám si, že mnohokrát, keď som prichádzala na chvály, tak som sa pýtala: „Prečo sa cítim, akoby som mala teraz zo seba niečo vyprodukovať? Až neskôr mi to došlo... Kde sa stratilo moje napojenie na Boha počas uplynulého týždňa? Preto je naozaj dôležité udržiavať toto spojenie „nažive“ stále. Čo to znamená? To znamená, že aj keď idem nakupovať, tak som schopná zastaviť sa a vzdať Bohu chválu, proste kedykoľvek a akokoľvek. Nepotrebujem k tomu piesne, či hudbu. Nemusím vyhlásiť v obchode, či je tu nejaký hudobník, ktorý by mohol hrať, lebo mám práve pocit, že potrebujem vzdať Bohu chválu a potrebujem, aby ma do toho „dostal“. To vôbec nie! Ja chcem mať toto spojenie nažive, celý čas. Túžim vidieť cirkev, kam ľudia prídu a povedia „Som napojený, som pripravený ísť ďalej! Nepotrebujem piesne, slová, atď...“Nechcem tým teraz povedať, že piesne sú zlé a nemali by sme spievať a hrať, iba vravím, aké by to bolo, keby sme všetci už boli napojení na Boha? Takmer okamžite by sme všetci boli v Božej prítomnosti, pretože by sme vedeli, čo to znamená, aké je to byť v nej.

Mať čisté srdce. Toto je kľúč.

Poviem vám, že neubehne ani jeden deň, aby hnusné a zlé veci z môjho vnútra nevychádzali na povrch a ja s nimi musím znova a znova bojovať a posielať ich preč. Tými vecami môžu byť aj otázky typu: Prečo sa mi dejú takéto veci? Bože, kde si vtedy bol? Ty si Boh, môžeš všetko a takéto veci sa mi môžu diať? Tieto smutné a bolestivé veci. Kde si bol? Prečo si tie veci nemohol zastaviť? Ty, Boh, ktorý si stvoril celý vesmír, ktorý všetko môžeš... Prečo sa takéto veci dejú? A hoci tieto veci prichádzajú do môjho života a ja neviem na ne reagovať a odpovedať, môžem im povedať aspoň... „nemáte ma ešte celú!“ Vtedy, keď sa držím svojho srdca, nedržím sa chvály. Je to len niečo naučené, kde často chýba vášeň, pretože som zameraná na hľadanie odpovedí v mojom živote. Moje srdce je zranené a ja sa nemôžem dostať bližšie k Bohu, lebo to bolí. Takéto veci nás ale môžu zožrať zaživa, ak im to dovolíme. Tento vnútorný boj mávam takmer každý deň. Je to ako môj životný zápas. Ale to, čo proti tomu robím je „Dealing with going“ – zdieľam veci tak, ako prichádzajú. Je úžasné, ak sme schopní prísť k Bohu a povedať: „Vieš čo, Bože? Nepotrebujem odpovede. Pretože viac ako tie odpovede, potrebujem a chcem Teba!“ Ako by vyzerali naše chvály, keby sme toto pochopili? Koľkí z nás sa nachádzame na tom „hluchom“ mieste? Niektorí o tom ani nevieme. Pýtame sa, prečo nemôžem prísť bližšie k Bohu? Prečo nemôžem mať hlbší vzťah s Bohom? Prečo nič necítim? Možno je stále niekde v tvojom srdci miesto, ktoré sa bráni, ako prirodzená reakcia na bolesť alebo zranenie. Ale byť schopný tým prejsť, znamená dať túto bolesť alebo strach bokom a povedať im, že majú menší význam v porovnaní s Bohom.

Vyučovanie si môžete pozrieť aj v pôvodnom znení tu.