autor
Eva Hrešková
Bloguje od : 29.12.2010
Úroveň
5
Šípová Ruženka
Hodnotenie čitateľov (1)
Moje srdce už spalo pridlho... ako šípová Ruženka a na nej vrstva prachu. Nie a nie sa prebrať. Všetko akoby šlo popri mne a nič z toho nedoliehalo do môjho vnútra. Aj Boh bol kdesi za závojom spánku. Až kým sa nerozhodol srdce vo mne prebudiť. Nezazvonil budík, nepocítila som teplé pery na čele, nie, to by asi nestačilo. Boh prebudil moje srdce bolesťou. Neočakávanou, nepríjemnou, prekvapujúcou. Akoby začal operovať bez anestézy a bolesť ma prebrala. Priam násilne mi boli zo srdca povytŕhané piliere mojej sebahodnoty, sebadôvery, odvahy. Zrazu to, vďaka čomu som rozkvitla a nabrala odvahu vykročiť do nových, úžasných vecí, bolo preč. A ja som ostala sama s rozrytým srdcom. Prekvapená. Zaskočená. A čo teraz? Ako mám ísť ďalej, veď si mi vzal všetku istotu, odvahu, plány! No Boh sa odo mňa neodtiahol, neodišiel, nenechal ma samú. Jeho odpoveďou na moju bolesť, neistotu a pocit zrady je:

„Namiesto toho, aby si bolo ďalej opustené, nenávidené a bez pútnikov, dám ti dôstojnosť naveky a radosť po všetky pokolenia... Namiesto bronzu prinesiem zlato a namiesto železa prinesiem striebro, namiesto dreva bronz a namiesto kamenia železo.... Už nebudeš mať slnko za svetlo dňa, ani jas mesiaca ti nebude svietiť. Hospodin ti bude svetlom večným, tvoj Boh tvojou oslavou. Tvoje slnko nikdy nezapadne, z tvojho mesiaca neubudne, lebo Hospodin ti bude svetlom večným. Dni tvojho smútku skončili.“
Iz 60, 15 – 22


Boh niekedy prebúdza naše srdcia bolesťou a vytrháva staré veci. Ale robí to preto, aby mohli prísť nové, lepšie. Zlato namiesto bronzu a striebro namiesto železa. Na čas prechádzame ťažkými okolnosťami, emóciami, smútkom, ale po tom všetkom príde čas plesania. Boh prebudil moje srdce, aby mohlo znovu spievať. Aby spievalo Jemu. Aby spievalo o Ňom. A môj život bude opäť plný hudby Jeho lásky.
Eva Hrešková 13.1.2011
 
Database Error

Error establishing a database connection