autor
Eva Hrešková
Bloguje od : 29.12.2010
Úroveň
5
Nový deň
Hodnotenie čitateľov (1)

Hrozný, hrozný deň.... všetko zle.... jednoducho deň, keď mám chuť sa zahrabať 5 metrov pod zem. Od rána stres, neviem sa dovolať na nemenovaný úrad kvôli jednoslovnej odpovedi, stačí mi "áno" alebo "nie". Pani je zrejme na PN. Každopádne mne kvôli tomu stojí projekt, ktorý treba rýchlo odovzdať. Horí mi termín článku a ja nemám tušenie, o čom písať. V hlave totálne vymetené, lebo stále riešim kamaráta, ktorý ma strašne sklamal a neviem to pustiť z hlavy. Myšlienky rozutekané, v srdci smútok, do toho ma začne bolieť hlava, šéf sa pýta, ako projekt, zrazu mi volá kamoška, s ktorou som mala dohodnuté stretnutie, len som akosi zabudla.... Rýchlo upratať, poumývať stopy po dedkovej rozliatej káve. Modlila som sa ráno? Tuším som zaspala a tak som v tej rýchlosti len na sekundu otvorila Písmo a už som musela bežať do obchodu, vyvenčiť psa, na poštu, do lekárne.... Na Facebooku si nájdem odkaz na nechutnú perverznú peničku od pseudofanúšika, ktorý je akýsi neodbytný, okamžite mažem. Potom príde správa od Janky, že kedy konečne bude stretko. Cítim sa nepríjemne, zahanbená, že som na to ani nemyslela, veď ako vedúca skupinky by som to mala mať v srdci i na mysli. Dedko mi príde opäť raz obšírne rozprávať o svojom náboženstve a o tom, aká je Cirkev zlá, o križiackych výpravách a inkvizícii. Teta na úrade stále nedvíha, tak sadám k počítaču, že napíšem článok.... no vychádzajú zo mňa len bláboly, samu ma to nebaví čítať po sebe.... Mamka príde z práce totálne zničená, zase ju bolí žalúdok z toho, čo ich riaditeľ v škole vyvádza. Večer nie a nie zaspať, stále myslím na to, čo všetko som nezvládla, trápim sa kvôli kamarátovi, slzy sa mi tisnú do očí, až im nakoniec dám voľný priechod a len šepkám Bohu: prepáč, že som taká....


Zazvoní budík.... otváram oči. Yes! Nový deň! Vychádza slnko a ja sa teším ako malá, lebo svet je hneď krajší. Nechcem myslieť na to, čo bolo včera. Nie. Chcem Ti, Pane, ďakovať za všetky tie veci, ktoré si mi dal a ja ich často beriem ako samozrejmosť. Mám kde bývať, mám si čo obliecť, mám čo jesť, mám priateľov, mám prácu, rodinu, mám Teba! Obraciam list v diári. "Zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou!" Včera je včera, dnes je dnes. Na dnešku záleží. Zrazu nič nie je také čierne, ako sa včera zdalo. Svet sa do rána nezrútil kvôli tomu, čo som včera nezvládla. Ďakujem Ti, Ocko, že mi dávaš nový deň a s ním nový začiatok. Idem do toho s Tebou! Chcem sa radovať z toho, čo mám, a tešiť sa nato, čo máš pre mňa ešte len pripravené. A viem, že dnes bude krásny deň.... :)

Eva Hrešková 24.1.2011
 
Database Error

Error establishing a database connection