| Líderský tím  | | Mário Tomášik
hlavný vedúci spoločenstva
Boh sa ma dotkol, keď som mal 19 rokov. Celý rok predtým som si uvedomoval ako sa mi postupne približuje. Úplne si ma získal vtedy keď som vo svojom srdci počul ako ma má rád takého aký som. Teraz po rokoch od tejto skúsenosti stále potvrdzujem túto pravdu a tvrdím, že život s Bohom je oveľa plnší a bohatší ako bez neho.
| | | | |  | | Martina Belejová
vedenie kancelárie / chvály / financie
Celý život som si myslela, že Boha poznám, ale až na vysokej škole som prišla na to, že to tak vôbec nie je. Síce som o Bohu veľa vedela, no osobne som Ho začala spoznávať až počas štúdia na vysokej škole, kde som sa cez kresťanské stretko a pár „živých" kresťanov rozhodla pozvať Ježiša do môjho srdca. Boh začal postupne premieňať moje srdce, moje vzťahy, moje postoje a celý môj život a robí to vlastne dodnes, za čo som Mu veľmi vďačná. Život s Bohom je pre mňa cestou dobrodružstva, ale aj krásy, a hlavne nádeje. Za veľkú výsadu tiež považujem príležitosť slúžiť Bohu tým, čo mám a čo viem a byť aktívne zapojená do Božieho diela, akým je aj naše Spoločenstvo a služba, ktorú robíme.
| | | | |  | | Štefan Esztergályos
modlitbové skupinky
Cesta k Bohu je rôzna. Niekedy človek musí stratiť skoro všetko, aby si uvedomil aký je vzácny v Božích očiach. To bol aj môj prípad. Išiel som len za vlastným rozumom, šikovnosťou a skúsenosťami, ktoré ma priviedli do slepej uličky. Nakoniec som sa zaplietol do okultizmu, čo ma takmer stálo život. Skrze spoločenstvo na chválach som zažil Božiu blízkosť, jeho lásku a prijatie. Vedome som vstúpil do vzťahu s Kristom, ktorý ma uzdravoval, oslobodzoval a naprával. Boh ma vyviedol z tejto tmy a povolal ma do svojho obdivuhodného kráľovstva. Konal, a koná mocné zázraky v mojom živote. Stalo sa to asi pred 18. rokmi. Zostal som v tomto spoločenstve a mojou túžbou je slúžiť druhým a odovzdávať skúsenosti, ktoré som zažil a zažívam našim nebeským Otcom.
| | | | |  | | Soňa Jančíková
poradenstvo / modlitebný tím
Narodila som sa v kresťanskej rodine, kde nás rodičia viedli k Pánovi. Moje srdce a celé vnútro bolo veľmi uzatvorené do seba. Bola som hanblivá, nemala som veľa priateliek, snažila som sa vždy byť poslušná a dokonalá, aby som si tak zaslúžila od ostatných lásku. Mala som pocity menejcennosti, všetci sa mi zdali vyšší, krajší, lepší - hlavne spolužiaci v škole. Nevedela som kto vlastne som, čo sú moje vlastné názory, nevedela som robiť rozhodnutia, nepredpokladala som, že čo si myslím môže byť pre niekoho dôležité.
Keď som mala 18 rokov, odovzdala som svoj život Ježišovi do rúk a nechala sa viesť. Boh začal odvtedy v mojom živote hlboké uzdravenie, uvoľnenie, oslobodenie. Z utiahnutého, hanblivého dievčatka sa stala žena, ktorá vie kým je, aké sú jej dary, vie kam kráča, vie, že čo si myslí a čo povie môže byť dôležité pre mnohých. Vie, že je dcérou najlepšieho Tatina na svete, pri ktorom môže byť slobodná, ktorý ju bezpodmienečne miluje a ktorý si ju môže použiť podľa svojej vôle. Amen.
| | | | |  | | Michal Steiner
modlitebný tím / chvály
Boha som osobne spoznal, keď som mal pätnásť. Bol som na strednej škole a ako väčšina mojich rovesníkov som mal problémy so svojou identitou, s tým, či ma iní majú radi, či ma berú... Často som sa pretvaroval a snažil pred priateľmi vyzerať lepší ako som bol a bál som sa, že ma Boh nemá rád, a že za všetko čo som porobil patrím priamo do pekla.
To sa zmenilo skrze niekoľko mojich priateľov, ktorí sa obrátili na našich stredajších stretnutiach a rozprávali mi prvýkrát o Bohu tak, ako som nikdy nepočul. Bolo to niečo, čo zrazu naplno zasahovalo moje srdce a Boh sa mi zdal zrazu reálny a blízky, ako niekto, kto má naozaj tú moc zasiahnuť a zmeniť môj život. A po takomto Bohu som ja zatúžil. Vtedy som zavolal prvýkrát úprimne na neho, že ho potrebujem, aby prišiel do môjho života. A On naozaj prišiel! To bolo v roku 1999. Odvtedy som vyštudoval vysokú školu, oženil som sa a mám krásnu rodinu.
| | | | |  | | Richard Štefák
Ver.sk / formácia / člen vodcovského tímu
Rodičia ma viedli ku kresťanskej viere. Ja sám som sa snažil brať vieru v Boha vážne. Počas strednej školy som sa dostal do partie chalanov - národných socialistov, ktorí vyznávali myšlienky hnutia Skinhead. Tieto ich myšlienky som si osvojil aj vďaka komplikovanej situácii s Rómami na našom sídlisku. Postupne v mojom vnútri rástla nenávisť k ľuďom s inou farbou pleti. Počas celého tohto obdobia som chodil do kostola a bral vieru vážne. Snažil som sa vo svojom živote spojiť kresťanstvo a myšlienky hnutia. Bol som si istý, že to môže fungovať spolu.
Keď som mal 16 rokov, Boh prehovoril do môjho života jasným hlasom počas bohoslužieb pre mládež, ktorý som nepočul ušami, ale zaznel veľmi silne v mojom vnútri: „Rišo, mám ťa rád takého, aký si!" Boh mi nevyčítal, že nenávidím druhých alebo že som Skinhead. Postupne však, ako som študoval viac Bibliu a chodil viac na bohoslužby a stretával sa v malej skupine kresťanov, začal som chápať, že mnoho vecí je v mojom živote nesprávnych. Boh mi začal ukazovať, ktorá cesta je tá jeho, ktorá sa mu páči. Až ma raz postavil pred rozhodnutie ísť naplno po jeho ceste, alebo vrátiť sa na cestu, po ktorej som išiel predtým ako som počul jeho hlas. Po dlhšej úvahe a premýšľaní som sa rozhodol pre Boha.
Oslobodil ma od nenávisti k druhým. Dáva mi svoje priateľstvo, mám v ňom oporu, s ním sa dá všetko prekonať a zvládnuť. Vstúpil do môjho života a priateľstvo s ním by som nevymenil za nič na svete.
| | | | |  | | Mons. prof. ThDr. Jozef Haľko, PhD.
Bratislavský pomocný biskup
V roku 2004 sme dostali do spoločenstva kňaza.
Otec biskup Haľko je duchovný pastier nášho spoločenstva. Študoval v Ríme, od roku 2006 je docentom na Katedre cirkevných dejín RKCMBF UK. V roku 2013 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za vysokoškolského profesora v odbore katolícka teológia. Publikačne a mediálne činný.
| | | | | | | | Foto 1 až 6: Zuzana Zuzakova Photography
|
|
