Text > Kurzy > Kurz duchovný boj > 4. téma

Duchovný boj - 4. téma

Sme v duchovnom boji, v ktorom bojujeme proti duchovným mocnostiam a silám zla  (pozri Ef 6, 12), a preto si máme obliecť „plnú zbroj, aby sme mohli OBSTÁŤ voči úskokom diabla“ (v. 11), „aby sme sa mohli v deň zlý POSTAVIŤ na odpor, všetko prekonať a OBSTÁŤ“ (v. 13). „STOJTE teda pevne...“ (v. 14).

Tento štvornásobný dôraz na státie hovorí, že človek musí byť stabilný, pretože keď je rozkolísaný a nie je pevne zakorenený v Kristovi, veľmi ľahko sa stáva korisťou diabla. Preto musíš dobre vedieť, čo to znamená byť zakorenený v Kristovi. Pavol chce, aby sme boli silní, aj keď príde zlý deň. Nejde tu o zlý deň len v zmysle akejsi katastrofy; je to deň, keď máme ťažkosti, keď je na nás vyvíjaný nejaký zvláštny tlak. Toto prežíva každý kresťan. 
Na to, aby si dosiahol takúto pevnosť charakteru pre čas krízy, potrebuješ Božiu výzbroj. Pavol o nej hovorí dvakrát: „Oblečte si plnú Božiu zbroj, aby ste mohli odolať diablovým zvodom“ (Ef 6, 11); a: „zoberte si na seba plnú zbroj, aby ste sa mohli v zlý deň postaviť na odpor, všetko prekonať a obstáť“ (Ef 6, 13). Dvakrát použije slová „plnú zbroj“, po grécky panoplia, čo znamenalo úplnú výzbroj ťažkoodenca. Postupne si preberieme tieto jednotlivé zbrane, jednotlivé súčasti výstroja.

Zaujímavým faktom je, že Starý zákon samotného Boha, Hospodina zástupov, opisuje ako bojovníka, ktorý bojuje, aby obránil svoj ľud. „Obliekol si spravodlivosť ako brnenie a helmu spasenia si dal na hlavu“ (Iz 59, 17). Sám Boh je opísaný ako ťažkoodenec. V Novom zákone sú zbrane stále jeho, ale boli dané nám, aby sme ich používali. Predtým bojoval on a teraz to zveril nám. My si musíme obliecť túto výzbroj a ísť bojovať.

Prečo sa máme takto obliecť? Pretože bojujeme proti nadpozemským duchom zla, proti inteligentným duchovným bytostiam. Ony sú absolútne mocné; proti diablovi nič nezmôžeme. Ale my máme Božiu moc. A čím sa budeme hájiť, čím budeme bojovať? Nie inteligenciou. Tak bojuje diabol. My sa budeme brániť pravdou, spravodlivosťou, pokojom, vierou, nádejou a Božím slovom. Nejde o to, či príde zlý deň, on určite príde, ale o to, ako v ňom obstojíme, ako sa zachováme.
Dvaja muži si postavili rovnaké domy. Potom prišla búrka. Jeden dom zmietla a druhý zostal stáť. Prečo? Rozdiel bol v základoch. Sila víchrice, ktorá útočila, bola rovnaká, ale iné boli základy. Jedna vec je, ako zbožne človek pôsobí navonok, či vyzerá sväto a nábožne, či navštevuje všetky možné „dôležité kresťanské miesta“. Nezáleží na tom, či vie veľa o morálke, teológii a o filozofii, čo má v hlave, čo pochopil. Nie je dôležitá inteligencia. Dôležitá je pravda, spravodlivosť, pokoj, viera, nádej, Božie slovo a modlitba. Nie inteligencia, ale Božie hodnoty.

Na zlý deň musíme byť pripravení, a tak Pavol predkladá opis vojaka. Opisuje vojaka, ktorého dobre pozná. Na svojich cestách stretol veľmi veľa rímskych vojakov. Dokonca keď písal List Efezanom, k jednému z nich bol pripútaný reťazou. Určite to nebol ťažkoodenec, ale to, že ho mal pri sebe, v ňom vyvolalo túto asociáciu, a preto opísal kresťana ako ťažko odetého vojaka.
V tejto výzbroji musíme žiť, chodiť, spať, pracovať aj jesť. V každej situácii svojho života ju musíš mať na sebe a nikdy z nej nemôžeš nič odložiť. Ak nebudeš dobre vyzbrojený, okamžite „dostaneš po hlave“, pretože satan čaká len na to, keď nebudeš chránený.
Všimli ste si niečo na tejto výzbroji? Skladá sa z opaska, brnenia, meča, prilby, obuvi a štítu. Nie je útočná, ale obranná. Pomáha nám odolať nástrahám a zvodom, všetko prekonať a obstáť. Existujú dva druhy vojny: útočná a obranná. V útočnej získavaš pre seba niečo, čo nemáš, v obrannej brániš to, čo ti patrí, a nechceš sa toho vzdať, nechceš opustiť územie, ktoré ti patrí.

Čo bránime my, kresťania? Naše postavenie a výsady, ktoré máme v Ježišovi Kristovi a ktoré nám vybojoval na kríži. Ako Božie dieťa máš právo na mnoho vecí, veľa ti patrí, napríklad tvoje postavenie v Kristovi. Satan ťa o to chce svojou inteligenciou pripraviť. Je tu na to, aby ťa oberal o vedomie toho, čo si získal. Dnes napríklad mnoho kresťanov neverí, že Boh uzdravuje aj fyzicky. Diabol okradol Cirkev o dedičstvo uzdravenia, ktoré nám Ježiš priniesol. Ďalšia lož, ktorá je dnes rozšírená, vyhlasuje, že Ježiš nebol Boh, ale iba požehnaný človek. Pravda však je, že Ježiš Kristus je Syn Boží a Syn človeka zároveň. Toto všetko si musíme brániť.
Aké výsady máme v Kristovi? Slobodu, večný život, spravodlivosť, prijatie u Boha, odpustenie hriechov, spasenie, víťazstvo nad hriechom. Kto verí, že sme zvíťazili nad hriechom? Nesmieme váhať. Ak neveríte, že Pán zomrel za vás, ak neveríte tomu, čo priniesol na zem, vaše víťazstvo nestojí za nič, pretože nemáte v rukách nič.
Toto sú veci, ktoré musíš vierou prežívať a vierou sa na ne spoliehať. Sú ti odpustené hriechy? Ak si ich vyznal, tak sú. Ak si urobil krok pokánia, tak si ospravedlnený, pred Bohom si spravodlivý. Máš istotu, že si Boží syn a Božia dcéra? Že vyznané hriechy sú preč?

Časti našej výzbroje sú obranné, určené na urputný boj zblízka. Tento boj budeš prežívať veľmi osobne, veľmi reálne, nie kdesi ďaleko, ale konkrétne, v tvojom každodennom živote.
Duchovný boj teda v prvom rade nie je útočenie na satanovo kráľovstvo. Áno, je to aj o vyháňaní démonov, ale predovšetkým o zápase v tvojom živote, o tom, aby si držal pevne v rukách a uplatňoval všetko, čo máš. Keď proklamuješ nad niekým uzdravenie, keď ho evanjelizuješ a on sa obráti – už toto je víťazstvo nad satanovou mocou. Keď sa za niekoho postíš a on sa obráti, keď dakomu povieš o odpustení hriechov a on uverí, už vtedy si vytrhol človeka z moci tmy. Keď niekto pochopí, kto je Ježiš Kristus, a začne žiť len preňho, keď sa stane „fanatikom“ (navrhujem: „bláznom“) pre Pána, už to je duchovné osvietenie, ktoré je veľkým víťazstvom a nedeje sa len tak.
Veľa ľudí povie: „No tak Boh, hm, on jestvuje. Verím aj v Bibliu, mohli by sme o nej veľa povedať...“ Ale to je asi tak všetko. Pýtam sa: „Poznáš Ježiša Krista? Čo s ním prežívaš osobne? Čo hovorí do tvojho života?“ Dostanem odpoveď: „Nemôžeš sa pýtať takto. Kam by sme došli? To je veľmi subjektívne.“ Ale evanjelista Ján jasne hovorí: „Kto vyzná, že Ježiš je Syn Boží, v tom Syn Boží zostáva. On je v Bohu a Boh je v ňom“ (1 Jn 4, 15).
Vo mne je Boh. Je aj vo vás? Do každého, kto uverí, že Ježiš Kristus je Boží Syn, vstupuje Boh a dáva mu osobnú skúsenosť, ktorú dosvedčuje Duch Svätý. Je to subjektívna skúsenosť o doktrinálnej pravde. Ľudia v Cirkvi musia poznať obidve strany tej istej pravdy viery: doktrinálnu pravdu i prežívanú subjektívnu skúsenosť. Pretože ak to tak nebude, budeme filozofovať bez toho, aby sme mali vplyv na životy ľudí.

Predovšetkým je dôležité, aby si si obránil to, čo ti patrí. Prvou menovanou súčasťou výzbroje je opasok pravdy, pás pravdy (v. 14a).
Ako vyzeral pás/opasok rímskeho vojaka? Bol kožený, niekedy mal kovové doštičky, ktoré siahali až k stehnám. Predstavoval skôr spodné oblečenie ako výzbroj. Nejde tu primárne o nejakú útočnú zbraň, ale o čosi skryté. Vojaci si v tej dobe obliekali tuniku, akýsi druh dlhých voľných šiat, ktoré nosili muži aj ženy. Siahala ku kolenám, niekedy ešte nižšie, a keď mal byť vojak aktívny, nesmela mu zavadzať. Samozrejme, že si ju nevyzliekol, lebo pod tým nič nemal, ale opásal si ju opaskom. Na to si zavesil meč. Toto mu umožňovalo dobrý pohyb a mohol používať aj ostatné časti výzbroje. Keby si tuniku nezapásal a iba si obliekol výzbroj, zavadzala by mu medzi nohami, mohol by sa potknúť a spadnúť. Nemal by si kam zavesiť meč, aby mal voľné ruky. Tento opasok mu takisto dodával pocit skrytej sily a istoty.
Poznáme to, keď povieme: „Musím si pritiahnuť opasok“, čo znamená pripraviť sa na horšie časy. Aj v Písme sa to často používa a vyjadruje to odhodlanosť, pripravenosť a nasadenie. Takže toto je pás pravdy, ktorý si máš na seba vziať a pevne sa opásať, aby ti tvoja tunika nezavadzala v pohybe.

Čo je opaskom kresťana? Pravda. Cirkevní otcovia z prvých storočí to chápali a vykladali tak, že pravda je to, že sa Boh zjavil v Kristovi a v Písme. Keď čítame Písmo, „opasujeme sa pravdou“. Ježiš hovorí, že Božie slovo je pravda a kto neverí jemu, neverí pravde, ako to zapísal sv. Ján v ôsmej kapitole svojho evanjelia.
Satan v tomto ohľade útočí na to, na čom je založený tvoj život. Na čom je založený tvoj život? Život kresťana ja založený na pravde Božieho slova. Podstatné je, čo je pre tvoj život rozhodujúce. Na tomto víťazili alebo zlyhávali prví kresťania. Keď ich niekto vyzval vzývať Ježiša Krista alebo páliť kadidlo cudzím bohom, tak išlo o vyznanie pravdy. A keď niekto zapálil kadidlo, alebo ho nezapálil a podplatil úradníkov, aby ho zapísali medzi tých, čo pálili, aby nemusel byť usmrtený, nevyznával pravdu.
To isté sa v rôznych obmenách bude objavovať v tvojom živote. Budeš vyznávať pravdu Božieho slova, keď pôjde o rozhodujúce vyjadrenie toho, či veríš v Ježiša Krista, alebo nie? Čakajú nás možno ťažké časy; rozhodujúce je, na čom staviaš svoj život. Pás pravdy máš na to, aby si vedel, že tvoj život je z Boha a jeho slova. „Tvoje slovo je pravda“ (Jn 17, 17).
Musíš vedieť, že tvoj život je z jeho pravdy. To znamená, že všetko v živote meriaš podľa Božieho slova, a nie podľa toho, ako to prežívaš. Premietnuté do veľmi tvrdej reality všedného dňa – musíš povedať a vyznať jednu veľmi tvrdú vec: Biblia má väčšiu pravdu ako tvoje skúsenosti. Aj keď si zažil niečo iné, je to tak, ako hovorí Písmo. Ak sa nespoľahneš na Božie slovo, neprejaví sa v tvojom živote jeho moc, pretože Božie slovo má vždy navrch, Božie slovo je vždy vyššie, Božie slovo má vždy pravdu, a toto musíš praktizovať. Potom sa bude prejavovať jeho moc.
Musíš si byť istý záchranou v Kristovi a tým, že patríš Bohu Otcovi. Božie slovo je absolútna pravda, podľa ktorej sa merajú iné veci. Keď to zoberieme do detailov, mnohé roky sa tvrdilo, že Biblia sa mýli v mnohých zemepisných údajoch o Izraeli a izraelských krajoch. Postupne archeológovia nachádzajú stále viac dôkazov o tom, že je pravda to, čo je v Písme, a nie čo sa tvrdilo podľa histórie. Dokonca na začiatku dvadsiateho storočia sa tvrdilo, že Pontský Pilát nikdy neexistoval. Precízni Rimania si viedli presné záznamy, o čom svedčia pozostatky ich archívov, kde sa našli mená takmer všetkých miestodržiteľov, len Pilát medzi nimi chýbal. V historických záznamoch sa jeho meno neobjavilo. Tvrdilo sa teda, že Pontský Pilát nežil v tej dobe. Až v tridsiatych rokoch sa objavila tabuľka, na ktorej bolo napísané „Pontius Pilatus“, a dokázalo sa, že Biblia mala pravdu. A táto pravda je tvoja istota.

Druhý význam je tento: ide o pravdivý život v zmysle úprimnosti. Tu sa už budeme dotýkať konkrétneho života každého z nás. Kresťan musí byť za každú cenu pravdivý a čestný v konaní aj v reči. Nemôžeme byť pokrytcami, podvádzať, robiť intrigy, konať a hovoriť úskočne, nemôžeme iných využívať ani robiť nič, čo má nejaký negatívny podtext. Ak nemáš na sebe takýto pás pravdy, potom tvoj kresťanský život zlyháva. Pretože toto je pravda, ktorú musíš mať na sebe, ktorou musíš byť opásaný.
Veľ ráz sa mi stalo, že mi predavačka vydala viac, ako mala. Vždy som sa potešil, potichu som vyšiel von a utekal, aby na to neprišli. To bolo pred obrátením. Keď sa mi to stalo po obrátení, nevedel som, ako mám reagovať. Bojoval som v sebe: Veď toto mi nepatrí, mal by som to vrátiť. Ale ja sa hanbím, veď budem vyzerať ako somár. Učil som sa vrátiť to.
Nedávno sa mi to stalo v čase, keď som mal finančný nedostatok. Jedna mladá pani za pokladňou telefonovala a mala mi vydať z tisíckorunáčky tristo korún, a ona mi vydala tých sedemsto, ktoré som ja zaplatil. Ostal som tam stáť a hovoril som si: Toto by sa mi fakt zišlo. Ale vrátil som jej ich a bola veľmi rada. Keď začneme podvádzať a byť pokryteckí, konať a hovoriť úskočne, začíname hrať diablovu hru a v tomto ho neporazíme.

Často robíme a hovoríme veci, ktoré nemyslíme naozaj, ale dobre znejú, preto používame frázy a neúprimnosť. Toto nie je pravda, drahý kresťan, toto je lož bez ohľadu na to, či to ako lož vyzerá alebo nie. Niekedy robíme nádherné, úprimné a zbožné veci nie preto, aby sme boli poslušní Bohu, ale aby sme sa zavďačili ľuďom. A to je zase lož. Lebo jediné, čo máš robiť, je poslúchať Boha a uplatňovať kresťanské pravdy a hodnoty tak, aby sa uskutočňovali v živote, ale len z poslušnosti voči Bohu. Ak to robíš preto, aby ťa ľudia pochválili, povzbudili, aby si niečo získal, tak nemáš na sebe pravdu. Satan na teba zaútočí, lebo bude mať na teba právo – v tej oblasti si sa správal ako on; zlomí ťa a padneš.

Takéto veci sú ako voľná tunika vojaka, ktorá sa pletie medzi nohy a bráni kráčať priamo. Znemožňuje nám byť aktívnymi, účinnými a bráni nám tiež používať ďalšie časti výzbroje. Pravda a úprimnosť tvojho života je na prvom mieste. Musíme odložiť akúkoľvek pretvárku. Ak niekomu povieš: „Mám ťa rád“ a nemáš to ako motív v srdci, je to lož. Samozrejme, niekedy môžeš pociťovať hnev, ale ty si sa rozhodol, že budeš mať rád. Ale keď tvrdíš, že máš rád a nechceš mať rád, tak klameš.

Musíme odložiť pretvárku a prestať robiť a hovoriť veci, ktoré nemyslíme vážne. V každom ohľade, v každom jednom vzťahu, ktorý máš. Nedávno som bol v kruhu istých kresťanov a za čosi sme sa modlili. Jedna sestra hovorila, že by chcela viac pracovať tak, ako by mala. Prvé mi napadlo: Netráp sa takou hlúposťou, veď niečo sprav a „padla“. Potom som sa však zahanbil, lebo som si uvedomil, že v Písme sa píše čosi iné. Keď pracujete, pracujte ako Pánovi, stojí tam. A nie: Dobrému zamestnávateľovi pracuj ako pre Pána a zlému niečo pokojne „ulej“. Pavol dokonca napísal: „Vy, otroci, slúžte ako Pánovi“ (pozri Ef 6, 5 – 8). S takým nasadením ako pre Pána. Takže máme robiť všetko ako pre Pána Ježiša. Čokoľvek budeme robiť a hovoriť, máme to myslieť vážne. Musíme byť pravdiví, otvorení a úprimní, aby sme mohli konať, čo od nás žiada Boh. A tu už nastávajú tie problematické oblasti.

Prišiel som o vodičský preukaz a došli za mnou istí ľudia s ponukou, že sa za mňa prihovoria, lebo tam majú známosti. Len nech im dačo „pošuchnem“ a bude to. Dlho som sa modlil: Pane, ja tie papiere potrebujem. Môžem to urobiť? Nehľadal som známosti, ale predsa len došlo k tomu, že sa tam niekto „prihovorí“. Uvedomil som si, že toto sú veľmi chúlostivé situácie, keď stojíme na veľmi tenkej čiare a vstupujeme do sveta alebo nevstupujeme do sveta. Keď argumentujeme, že inak by sme sa nikam nedostali, je to telesnosť.
My nemusíme bojovať svetskými prostriedkami. My nemusíme získavať Božie veci skrze známosti a podplácanie. Bol som na jednom známom mieste, kde sa stretáva veľa kresťanov. Dlhé rady čakali na obed. Prišli sme neskoro, a tak sme museli pol hodiny stáť v rade. Jeden kamarát náhodou vpredu uvidel iného kamaráta, pristavil sa pri ňom a celkom náhodou si zobral svoju porciu obeda. Sledoval som to a začal som si klásť otázky o čestnosti a pravdivosti. Je to lož? Je. Bez ohľadu na to, aké argumenty uvedieme: že sa ponáhľam, že som dôležitý atď. Ak takéto veci panujú vo svete, nech sa páči, ale medzi nami nemôžu. Inak nebudeme môcť konať to, čo od nás chce Boh. 

Diabol nenávidí priezračnú pravdu. Ak budeš čestný, úprimný a do bodky dodržíš, čo máš, potom budeš víťaziť. A to už je na každom z nás, to už je náš osobný boj. Nedá sa to uplatňovať zákonnícky, ale vždy musíme cítiť, čo je správne a čo nesprávne. Diabol miluje tmu a uteká pred svetlom, preto potrebujeme čestný postoj k sebe, spoliehanie sa na pravdu Božieho slova a poslušnosť Božiemu slovu.

Takže opasok kresťana má dva aspekty:

1. Spoliehanie sa na pravdu Božieho slova bez ohľadu na vlastné skúsenosti (Biblia hovorí, že je to takto, ja to budem poslúchať). Ja neviem, či mám dar uzdravovania, ale keď Biblia hovorí, že sa mám modliť za uzdravenia, tak to budem robiť, aj keď nevidím veľa zmien. Začal som to robiť – a videl som už niekoľko uzdravení. Niekto bol uzdravený hneď, iný o pár dní, ďalší zas o dlhší čas. Písmo hovorí, že sa to bude diať, keď poslúchneme, a preto to máme robiť bez predpisovania Bohu, ako to má vyzerať. Je to úplné spoľahnutie sa na pravdu Božieho slova.

2. Absolútne čestný a úprimný postoj k sebe, keď nerobíme nič, čo má do činenia s falošnosťou, pretvárkou a podvodom.

Toto je prvá zbraň, ktorú máme v boji k dispozícii.

(Pokračovanie.)

Pramene: STOTT, J.: Efezanom. Návrat, Praha 1992.
VÁCHA, V.: Duchovní válka. KMS 1995.
PRINCE, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995.

Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina

 
Tipy VER.sk
6.90 €
5.52 €

9.90 €
7.92 €

10.90 €
8.72 €

9.90 €
7.92 €


 
Tím
Chcem spolupracovať
Kde sa stretávame
Streda
Partneri
Informačné centrum
Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Rožňavská 17, 831 04 BRATISLAVA
Telefón: 02 / 555 71 397
E-mail: infocentrum@martindom.sk
 
Prihlásenie