Text > Kurzy > Kurz duchovný boj > 9. téma

Duchovný boj - 9. téma

Kresťan vie, že má schopnosť odolávať vplyvom zlého ducha. Pravda viery je v kresťanovi princípom novej slobody. Pretože Ježiš Kristus povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí“ (Jn 8, 32). Inde je napísané: „Slobodu vám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne. Nedajte si ju vziať“ (Gal 5, 1). Víťazstvo Pána Ježiša na kríži a jeho zmŕtvychvstanie je definitívnou porážkou satana. Je to definitívna porážka vzbúreného anjela, ktorý sa postavil proti Bohu. Ježiš o tom povedal: „Vládca sveta je už vyhodený a ja, keď budem vyzdvihnutý, tak vládca sveta bude vyhodený von“ (pozn.: zrejme „všetkých pritiahnem k sebe“) (Jn 12, 31 - 32).
Kresťan vie, že na tomto Ježišovom víťazstve má účasť. My vieme, že na víťazstve Ježiša Krista sa podieľame aktívne. Toto víťazstvo z Božej milosti patrí aj tebe, pretože tak je to napísané aj v Druhom liste Solúnčanom: „On vás bude chrániť. On vás bude posilňovať“ (3, 3). A v Liste Rimanom sa svätý Pavol pýta: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (8, 31). Znie to ako drzé zvolanie: „No, kto je proti nám?!“ „Či nás niečo odlúči od lásky Kristovej? Ani výška, ani hĺbka, ani šírka, ani dĺžka, ani sily, ani mocnosti, ani smrť, ani víťazstvo, ani život... nič nás neodlúči od lásky Božej“ (Rim 8, 34 a nasl.). Kto je proti nám, keď je Boh za nás? Kto nás obžaluje, keď Boh stojí na našej strane? Toto je nezvratná istota kresťana. Máme absolútnu istotu, že žiadna sila, žiadna mocnosť ani kniežatstvo a panstvo – hoci sú veľmi silné – nás nemôžu zničiť. 
Nie sme silní sami v sebe, ale v Pánovi. A aj keď vieme, že satan je nebezpečný, nežijeme v strachu. Vôbec nežijeme v strachu, lebo sme si istí, že v Kristovi, Pánovi a Majstrovi, bolo pôsobenie satana úplne premožené. Citoval som List toskánskych biskupov. Vydalo ho Karmelitánske nakladateľstvo pod názvom Magie, pověry a zlí duchové. (pozn.: Ak ide o citát, treba pridať úvodzovky na začiatok a koniec.)
„Zoberte si... meč ducha, ktorým je Božie slovo“ (Ef 6, 17). Je to jediná zbraň určená na obranu, ale zároveň aj na útok. Všetky zbrane duchovného boja, ktoré sme doteraz preberali, slúžia predovšetkým na obranu, ale meč je určený sčasti aj na útok. Pre slovo „meč“ je použité grécke macharia a znamená krátky meč alebo dýku. Tento meč budeme používať pri veľmi osobnom boji s nepriateľom, ktorého bez meča nebude možné vyhnať. To si treba uvedomiť. Môžeš mať na sebe celú výzbroj, ale keď nebudeš mať v ruke meč, nedokážeš ho odohnať.
Obliecť si výzbroj znamená dať si opasok pravdy, pancier spravodlivosti, topánky služby evanjeliu pokoja, prilbu nádeje na spasenie a štít viery – a budeme chránení pred zraneniami. Nič nás nezraní. Budeme dokonale chránení, a to najmä štítom viery, pretože je veľký ako úzke dvere, ale diabla od seba neodoženieme. Bude stále poskakovať okolo nás. Dokáže ho odohnať jedine meč Ducha, ktorým je Božie slovo. Je to explicitne povedané: „A zoberte si meč Ducha, ktorým je Božie slovo.“ Božie slovo je MEČ DUCHA. Biblia to hovorí na inom mieste, v Liste Hebrejom 4, 12: „Živé je Božie slovo, mocné a ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až na rozhranie duše a ducha, kosti a špiku, rozsudzuje túžby a myšlienky srdca.“ Zvláštny katolícky preklad pána Petrů hovorí: „Slovo Božie je predsa plné života a sily. Ostrejšie ako každý dvojsečný meč. Preniká až tam, kde sa delí duša a duch, kĺby a špik, a vynáša úsudok aj nad najvnútornejšími ľudskými myšlienkami a hnutiami.“ Toto robí Božie slovo. Vynáša úsudok, to znamená, že Pán súdi aj najhlbšie a najtajnejšie motívy tvojho vnútra. Ďalší verš hovorí: „Všetko je odhalené a všetko je nahé a nič nie je skryté pred tým, ktorý bude súdiť každého z nás a ktorému vydáme počet.“ Budeme mu vydávať účet zo svojho života. Božie slovo preniká do najhlbších častí ľudskej bytosti, do osobnosti človeka a všetko usvedčí s rozhodnosťou a pravdou. My si musíme byť istí tým, že poznáme Božie slovo a že ono súdi náš život. Svätý Ján v Knihe Zjavenia opisuje, ako videl Ježiša. „V pravici mal sedem hviezd a z úst mu vychádzal dvojsečný meč“ (Zjv 1, 16). To, čo vychádza z Ježišových úst, je Božie slovo.
Sám Ježiš Kristus počas svojej služby tu na zemi používal tento meč Ducha. Hovorí o tom známa pasáž zo štvrtej kapitoly Evanjelia podľa Matúša: „Potom bol Ježiš vyvedený Duchom na púšť, aby bol pokúšaný od diabla. Keď sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: »Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.« On však odpovedal: »Je napísané: Nie samým chlebom živý je človek, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.« Potom ho diabol zobral so sebou do svätého mesta, postavil ho na okraj chrámu a povedal mu: »Ak si Syn Boží, vrhni sa dole. Predsa je napísané: Svojim anjelom o tebe prikáže, na rukách ťa ponesú, aby si si nenarazil nohu o kameň.« Ježiš mu odpovedal. »Je tiež napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.« Zasa ho diabol vzal so sebou na veľmi vysokú horu a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal: »Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.« Tu mu Ježiš odpovedal: »Prac sa, satan! Lebo je napísané: Pánu, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jemu jedinému budeš slúžiť.« Vtedy ho diabol nechal“ (Petrů).
Všimnime si jednu vec: Ani Ježiš, ani satan nepochybovali o autorite Písma. Satan prichádzal s tvrdením, že to stojí v Písme, a tak to musí byť pravda. A Ježiš tiež citoval Božie slovo. Satan vedel, že Písmo je pravda, že je to pravda sama osebe, ale zakaždým prekrútil zmysel a pointu toho, čo je napísané. Vždy zvádza na pochybnosti.
On hovorí: Ak si Boží Syn. To bude hovoriť aj tebe. Ak si Božie dieťa, urob zázrak. Niekto príde a spýta sa: „Mohli by sme sa modliť za uzdravenie?“ A satan povie: „No, ak si Božie dieťa, musíš ho uzdraviť.“ To nie je pravda. To je prekrútené Božie slovo. Je napísané, že ľudia sa budú uzdravovať, keď my budeme na nich vkladať ruky a modliť sa za uzdravenie. Nepíše sa však, že uzdravenie sa udeje na mieste, takým spôsobom, ako my povieme, a vtedy, keď my budeme chcieť. Je napísané, že sa to bude diať, ale v Božej réžii a vtedy, keď Pán bude chcieť, a tak, ako Pán bude chcieť. Samozrejme, veľa uzdravení sa stane okamžite, no niekedy sa nám zdá a aj to tak vyzerá, že sa azda nič neudialo. Ale Boh koná a my sa na to spoliehame.

Ak si Boží syn, satanovým cieľom je otriasť tvojou istotou. Istotou v tom, že sa spoliehaš na Pána a na jeho slovo. Bude hovoriť: „Je to tak? Naozaj si si taký istý, že je to tak?“ Podhodí ti iný význam slov a vyzve ťa, aby si dokázal svoju pravdu. Presne toto urobil Ježišovi. Skoč z chrámu! Veď je napísané, že anjeli ťa ponesú na rukách...! Písmo však netvrdí, že ak Ježiš alebo nejaký iný Boží syn či nejaká iná Božia dcéra odniekiaľ skočia, anjeli ich zachytia, ponesú na obláčiku a položia na zem.  Stojí tam: „Vydal som anjelom o tebe príkaz, aby ťa chránili a niesli na rukách.“ To znamená, že ako kráčaš životom, stále ťa chránia anjeli, aby sa ti nič nestalo. No nemôžeš si zmyslieť, že vyskočíš z okna, aby sa ľudia dole obrátili. Lenže satan by to bol schopný tvrdiť. Preto treba Biblii dobre rozumieť a to sa dá len pod vplyvom Ducha Svätého.
V Prvom liste Korinťanom (2, 10 a nasl.) sa píše, kto a akým spôsobom rozumie Písmu. Je rozdiel medzi živočíšnym a duchovným človekom. Živočíšny človek je ten, ktorý nechápe veci Ducha, ktorého sa Duch Boží nedotkol. Zbytočne budeme vysvetľovať niekomu, kto nerozumie, kto nie je zasiahnutý Bohom, že treba uveriť v Pána, vydať sa mu, prijať spasenie v Ježišovi. On na to povie: „To s tým Ježišom vôbec nebolo tak.“ Začne argumentovať históriou, archeológiou, inými náboženstvami, spomenie vesmír, UFO a... stále niečo bude mať. Keď mu povieš: „Zobuď sa! Ježiš zomrel na kríži, aby si ty mohol žiť, a keď v neho uveríš, budú ti odpustené hriechy“, zvyčajná odpoveď znie: „Veď ja som nikoho nezabil. Nikomu som neurobil nič zlé, nič som neukradol, svoje deti som vychoval slušne. Pán ma musí prijať (ak vôbec nejaký je).“
Ale Písmo nám hovorí toto: „Nám, ktorí chápeme (čo je Božie slovo, čo hovorí Božie slovo), to Boh zjavil skrze svojho Ducha. Duch totiž úplne preniká všetko, aj skryté hodnoty, aj Božie rozhodnutia. Nám sa však dostalo nie svetského ducha, ako majú iní, ale Ducha, ktorý vychádza z Boha, a preto môžeme poznať, čo všetko nám Boh zadarmo dal. Samozrejme, človek len so schopnosťami prirodzenými sa bráni prijať tie pravdy, ktoré prichádzajú od Božieho Ducha. Zdajú sa mu hlúpe a nemôže do nich poznaním vniknúť, pretože tie veci sa dajú posúdiť len s pomocou Ducha“ (Petrů). Toto hovorí Písmo o tých, ktorí nemôžu uveriť. Je to presne tak. Oni nemôžu uveriť. Potrebujú byť zasiahnutí Duchom Božím a ten je v Božom slove. Duch Boží má moc a zmocňuje slovo, ktoré my potrebujeme poznať, aby sme ním bojovali.
Všimnime si, čo robil Ježiš. Bol vyzvaný: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa tieto krásne kamene premenia na chlieb.“ A on povedal: „Ale je napísané, že nebudeme živí len chlebom pre žalúdok, ale všetkým, čo vychádza z Božích úst.“ Ježiš jednoducho neargumentoval. Čo robíme my? Dohadujeme sa s vlastnými pochybnosťami. Veľakrát to nie sú ani naše pochybnosti. Často je to démonský hlas, ktorý ťa spochybňuje, a ty začneš argumentovať sám sebe a nakoniec sa necháš ovládnuť pochybnosťami. Alebo príde niekto, kto ťa spochybní, a ty sa necháš ovládnuť jeho slovami. Ježiš neargumentoval, len povedal pravdu takú, aká je. Odpovedal jedinou vetou: „Je napísané...“ a zacitoval Bibliu. Inými slovami: „Je napísané a ja to poslúchnem. Tebe nebudem nič dokazovať. Upriamim sa na Boha Otca, ktorý má pravdu.“
Satan bude proti nám bojovať tou istou zbraňou ako proti Pánovi. Použije Písmo, ale zakaždým ho aplikuje nesprávne. V tomto štádiu duchovného boja sa ti bude ponúkať veľa príťažlivých biblických náuk a rôznych vecí, ktoré určite nie sú v súlade s Božím slovom tak, ako nám ho Pán daroval. Ježiš citoval Písmo presne a neodvolával sa na svoje skúsenosti, na svoj pôvod, na svoje vzdelanie ani na známosti. Nehovoril: „Ja mám strýka farára (alebo rabína)“ alebo: „Ja som študoval u známeho kazateľa, nemôžeš mi to tu vysvetľovať inak.“ Citoval Písmo.
A čo sa udialo? Satan odišiel. Ani on sa nedohadoval. Viete prečo? Nezniesol to. Tri razy sa pokúšal: „Vieš ale... no počkaj, dobre, ale... no ale ešte aj iné je napísané...“ Ježiš neargumentoval, nehádal sa, nevykrikoval, iba povedal: „Je napísané...“  Satan toto nedokáže dlho počúvať. A keď ho bodneme mečom, ktorý je mocný a ostrý, ktorý je živý a dvojsečný, potom musí odísť. Jednoducho sa nebude hádať. Bude mať toho dosť. 
Satan vedel, že pri takejto znalosti Písma, ktorá uvoľňuje Božiu moc, si nepomôže. A o toto ide. Poznanie Písma, ktoré uvoľňuje Božiu moc. Bez toho, aby si Písmo každý deň študoval, bez toho, aby si ho každý deň otvoril a pochopil niečo nové, bez toho, aby si mu porozumel, nemáš nič. Máš Bibliu len v ruke, ale nič sa nedeje. Keď však Božie slovo poznávaš vnútorne, stačí, aby si povedal dve vety, a človek sa obráti. A to je podstatné. Božie slovo musíme používať tak, že sa bude pri nás uvoľňovať jeho moc.
Teda ak sa máme vysporiadať s démonmi, potrebujeme Písmo dobre poznať. To znamená študovať ho, modliť sa ho, žiť ho a vyznávať ho, aj keď sa zdá byť všetko inak, aj keď je všetko zlé. Modlili ste sa už Božie slovo? Potrebujeme to poznať v každodennej skúsenosti. Modliť sa Božie slovo znamená konkrétne citovať výroky, ktoré ti Pán položil na srdce. Keď čítaš Písmo a niečo ťa osloví, vypíš si to na papierik a nauč sa to naspamäť. Často to cituj, hovor to. Hovor to do konkrétnej situácie, ktorá je v tvojom živote ťažká alebo náročná, alebo prehlasuj Boží prísľub vo svojom živote.
V Písme stojí, že keď sa modlíme v Duchu Svätom, keď sa modlíme darom jazykov, budujeme sa vo viere. Zdá sa to také neužitočné. Myslíš si: Budem to robiť pol hodiny – a čo? Užitočnejšie je, keď budem niečo Pánovi opakovať alebo mu čosi vysvetľovať. Zdá sa mi osožnejšie prihovárať sa zrozumiteľnými slovami... Je však napísané, že keď sa modlíme v jazykoch, buduje sa náš duch, naša viera. A netreba vynakladať veľké úsilie na to, aby som niečo dokázal či pochopil. Jednoducho niečo vyslovím a udeje sa to vo viere, ktorá bola vo mne vybudovaná. A potom sám nebudem môcť vysvetliť, čo sa to vlastne stalo, lebo sa skrze mňa prevalila Božia moc. A tak sa stane, že sa dakde s dakým pomodlíš a zrazu pocítiš vo zvláštnej atmosfére, že modlitba je naplnená. Je to preto, že si uvoľnil alebo skrze teba bola uvoľnená moc Božieho slova.
Tomuto používaniu Božieho slova v praxi sa potrebujeme učiť. Prečo? Aby sme tým mečom nezraňovali sami seba (lebo aj to sa dá) a ostatných spolubojovníkov, ale aby sme zasahovali nepriateľa. Žiaľ, musíme pripomenúť zlý príklad v samotnej Cirkvi, ktorá je rozdelená práve na odlišnostiach výkladu Božieho slova. Katolíci ho vykladajú inak, pravoslávni inak, Luther, Zwingli, Kalvín ho začali vysvetľovať inak... Nedohodli sme sa. Našťastie máme tú možnosť, že dnes sa už nemusíme dohadovať o nuansách, ale môžeme byť priateľmi. A tak sa obracajme k druhým kresťanom nie preto, aby sme si dokazovali, kde sa kto mýli a kde má kto pravdu. Jediné, na čom sa môžeme zhodnúť, je to, že Ježiš Kristus je Pán, je Boh, miluje nás, spasí nás, zachráni nás a my chceme ísť za ním. Ak sa k nemu modlíme, zostaňme pokojne vo svojich cirkvách, ale buďme priateľmi. Ak sme už rozdelení denominačne, cirkevne, nedovoľme, aby v našich srdciach boli bariéry. Nevyčítajte druhým, že sú protestanti. Nevyčítajme katolíkom, že sú katolíci. Milujú Pána? Áno. Milujú tí druhí Pána? Milujú.
Obozretnosť je dôležitá, ale obozretnosť nám nesmie dovoliť postaviť hradby v srdci. Keď si ich postavíš, Pán sa nemôže usmievať. On chce vidieť svoju Cirkev spriatelenú. Denominácie tu budú až do konca vekov. Keď príde Ježiš Kristus, nájde Cirkev rozdelenú na denominácie. Zrejme však kresťania nebudú denomináciám prikladať takú veľkú dôležitosť, ako to robia dnes. Trošku zabudnú na to, že máme iné cirkevné predpisy, že trošku inak vykladáme isté veci. (Pozn.: Vyznieva to veľmi isto a presvedčivo, kto to môže s takou istotou tvrdiť? Radšej by som to už na začiatku opatrila slovkami: Myslím si, Podľa mňa..., Možno...) Dôležité je, že sa spolu modlíme, že spolu hľadáme Pána a získavame druhých pre Božie kráľovstvo.
Potrebujeme teda vedieť, kedy, kde a ako používať Božie slovo. Nesmieme len vytrhávať z kontextu útržky z Písma. A nesmieme sa ani spoliehať na to, že Písmo má moc ako nejaká zaklínacia formulka. To nebude fungovať – citovať množstvo veršov, ktoré sme sa naučili naspamäť, ale vôbec ich nežijeme. Musíme poznať zmysel Písma, vierou ho uskutočňovať a spoliehať sa naň. Potom budeme vidieť účinky autority Božieho slova. Budeš niekomu hovoriť o Pánovi a on bude Pána počuť. Budeš sa s niekým modliť za uzdravenie a Boh ho tak zasiahne, že sa udeje buď fyzické, alebo psychické, alebo duševné, či emocionálne uzdravenie, alebo sa s ním čosi stane. A ak sa neuzdraví, tak sa obráti. Pretože si naňho položil ruky, ako Písmo hovorí, modlil si sa za neho a prejavila sa moc Božieho slova. To nie je z nás, to je z Boha.
Toto je tá jediná obrovská istota, s ktorou sa môžeme modliť a ktorú potrebujeme nadobudnúť. Ak nebudeš mať túto istotu, nebude pôsobiť Božie slovo. Prídeš k niekomu, kto má ťažký nádor, a začneš hovoriť: „Pane, ja by som chcel, aby sa... aby sa tento človek... obrátil.“ Na začiatku si však chcel povedať: „... aby sa uzdravil.“ Zrazu nemáš odvahu vysloviť to. Božie slovo nehovorí: „Poddaj sa svojim pochybnostiam“, ale: „Polož ruku a modli sa za uzdravenie.“ To je všetko, čo si mal urobiť. Čo urobí Boh, to je jeho vec. Buď zoberie nádor tak, že zvečera do rána tam nebude, alebo toho človeka zasiahne tak, že sa odvráti od svojich hriechov a nádor začne miznúť, alebo ten človek zostane so svojím nádorom, možno aj zomrie, ale pôjde rovno k Pánovi. To bolo to, čo si mal urobiť. Účinky autority Božieho slova uvidíme vtedy, keď ho budeme žiť a poslúchať.

Pán nám takisto sľúbil, že nám Duch Boží pripomenie tie pravé slová, ktoré máme v danej chvíli vysloviť, a niekedy to bude priamo on, kto bude hovoriť z nás. „Zástanca, Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, ten vám všetko pripomenie“ (Jn 14, 26). Musíš byť taký plný Božieho slova, že ti ho on bude pripomínať. Preto ho potrebuješ každý deň čítať.
Máte ten dobrý zvyk, že si každý deň prečítate jednu kapitolu z Písma? Keď nebudeš čítať Písmo každý deň, nebudeš ho mať v sebe. Môžeš rozprávať o Pánovi vzletné reči, môžeš vyučovať teológiu, no keď nebudeš poznať Božie slovo, nemáš nič. A keď sa postavíš pred Pána, nespoznáš ho. Budeš sa pozerať Ježišovi do tváre a pýtať sa: „Kde je ten Ježiš? Kde je ten Spasiteľ?“ Lebo ho nespoznáš. Lebo si vôbec nespoznal, kto je. On je tu – v Písme. Povedal: „Moje slová sú Duch a sú život.“A kto ho nebude mať v sebe, nebude žiť. Ak nebudeš poznať Božie slovo, nikam neprídeš. Nespoznáš Pána.

Raz som čítal rozhovor s istým členom sekty Hare Krišna. Pýtali sa ho, prečo si vybral práve túto sektu. On odpovedal: „Pretože tu som sa dozvedel o Bohu, ako vyzerá, aký je jeho charakter, ako sa správa.“ Redaktor sa ďalej pýtal: „Inde si sa to nedozvedel? Veď pochádzaš z katolíckej krajiny.“ „Čítal som Bibliu, ale nič tam o Bohu napísané nebolo.“ Pomyslel som si: Tak to si asi nečítal Bibliu. Pretože ten, kto prečíta Písmo, spozná Boží charakter, uvidí jeho tvár a začne spoznávať, aký je Pán naozaj a ako veľmi ho miluje. Samozrejme, tento človek čítal Bibliu prirodzeným spôsobom. My potrebujeme živý dotyk Božej ruky.
Pán hovorí: „Budú vás vydávať súdom. Nerobte si starosti, ako a čo máte hovoriť, lebo Duch vášho Otca prehovorí z vás“ (Mt 10, 19 – 20). Sám Duch Svätý bude hovoriť z teba. A tento meč Božieho Ducha používa sám Pán na to, aby prenikal cez ľudské obrany, aby bodol človeka vo svedomí, aby neobráteného človeka obrátil.
Preto má význam všade propagovať Božie slovo, všade ho prinášať. Viete, čo má význam? Zaplatiť bilboardy a napísať na ne: Ježiš ťa má rád. Dokážete to? Ja o tom snívam.

Naše živé figúry sú najlepšie reklamy pre Pána, ale bez oživenia Božím slovom často nebudú hovoriť nič. Božie slovo hovorí o používaní meča Ducha, a preto nemôžeme povedať: „Ja svedčím svojím životom.“ Keď nikdy nepovieš, že Ježiš Kristus žil, spasil ťa, zomrel za teba na kríži, potom sa to ten človek v živote nemusí dozvedieť. Počul som takú dobrú frázu, ktorú by sa naozaj oplatilo vylepiť na nejakú reklamnú plochu: „Boh je mŕtvy“ – Nietszche. A pod tým: „Nietszche je mŕtvy“ – Boh.

Pán používa Božie slovo na preniknutie do vnútra obráteného človeka, do vnútra Pánovho učeníka, aby ho usvedčil z hriechov a očistil. Sme výhonky na viniči, ktorým je Kristus, sme ratolesti a Boh nás čistí. Orezáva nás, lebo keby nás nečistil, naše sily by sme investovali do rastu neužitočného dreva, a nie do produkovania ovocia. Boh to zbytočné drevo odrezáva. Bolí to, ale používa svoje slovo, aby ti ukazoval, kde je tvoj život ešte špinavý, kde je ešte neočistený.

Keď Pavol hovorí o meči Ducha, používa slovo rhema. Toto grécke slovo vždy znamená „vyslovené slovo“. Teda nie je to niečo mechanické, čo koná samo osebe, ale aktívne. V preklade pána Petrů to znie takto: „Majte pohotovo meč Ducha, totiž Božie výroky.“ Koreň slova rhema znamená tiecť, plynúť; preniesť výrok, teda hovoriť alebo dať príkaz, rozhodnutie, posledné slovo, podať vyhlásenie alebo kategorické vyhlásenie. Vlastne sa tým hovorí: „Majte vždy poruke meč Ducha, ktorým je kategorické vyhlásenie Božieho slova.“ Asi takýto je doslovný preklad. Doslova je to kategorické vyhlásenie o veci či téme, ktorá má schopnosť zmariť alebo skaziť čosi iné. To znamená kategorická schopnosť Božieho slova zmariť útoky Zlého. Toto vyjadrujú slová: „použiť meč Ducha, ktorým sú Božie výroky“. Postaviť sa pevne proti.
Inde sa zasa o Božom slove píše: „Evanjelium (za ktoré sa Pavol nehanbí) je mocou Božou na spasenie“ (Rim 1, 16). Je tu použité slovo dunamis, čiže sila, zázračná moc, schopnosť, prehojnosť, prevaha, obrovské pôsobenie. Čiže: „Vždy majte poruke schopnosť, prevahu, obrovské pôsobenie, kategorické vyhlásenie Božieho slova, ktoré má schopnosť zmariť toho Zlého.“ Toto je význam slov „meč Ducha“.

Meč Ducha hovorí o akomsi spoločnom boji teba – veriaceho a Ducha Svätého. Musíš meč uchopiť a Duch ho zmocní, dá ti múdrosť, ako ho použiť. Niekedy treba byť aj ticho – aby sme zbytočne nedráždili. Len by sme hádzali perly sviniam. Ale inokedy zas treba povedať: „Môžeš ma urážať, ale ja ti chcem povedať, že Ježiš ťa aj tak má rád. Môžeš ma uraziť, ale chcem ti povedať, že ja ťa môžem mať rád, lebo Ježiš mi na to dáva silu.“

Jedinou nechránenou časťou tvojho tela je chrbát. Z toho plynie, že sa nikdy nemáme dávať pred diablom na útek. Ukázali by sme mu totiž jedinú nechránenú časť tela a zranil by nás. Nikdy sa nevzdávaj. Zásady duchovného boja v Písma sú dve: 1. neutekaj pred diablom; 2. utekaj pred pokušením. Diablovi sa vzopri, postav sa mu. A vtedy utečie on. Stačí, že ty, malé Božie stvorenie, sa postavíš a povieš: „Vzoprel som sa ti a to je všetko, čo som mal urobiť!“ Treba sa mu postaviť a nedať sa zastrašiť – a on odíde. Je tam však jedna podmienka: priblížte sa k Bohu. On odíde iba vtedy, keď za chrbtom budeš mať obrovského Boha.

Nikdy sa nevzdávaj. Nikdy nevrav, že už nevládzeš, že to nemá cenu, že to nedokážeš Nikdy to nevrav. Vždy máš silu. Vždy máš moc. Je zbytočné vzdávať sa, pretože potom dostaneš ranu po chrbte. Diablovi sa treba vzoprieť. „Vzoprite sa mu zakotvení vo viere“ (1 Pt 5, 9), keď na vás reve ako lev. „A buďte blízko Boha“ (Jak 4, 7). A diabol utečie.
Chrbát si sami neochránime. Rimania pri boji stáli v rade, jeden vedľa druhého. Dobre vedeli, boli to naučení, že nemôžu opustiť svoju pozíciu. Vždy vedeli, kto je po ľavici a kto po pravici. A keď boj nadobúdal urputné rozmery, vojak vedel, kto mu chráni chrbát, a sám sa tiež pozeral, komu má chrániť chrbát.
Ako jednotliví kresťania sme slabí. Potrebujeme druhých, aby sme boli pevní. Keď nebudeš mať okolo seba iných kresťanov, dostaneš do chrbta dýku. Musíme poznať svoje miesto v Kristovom tele, ktorým je Cirkev, Kristova armáda. Potrebuješ vedieť, kto je ti po pravici a kto po ľavici. Potrebuješ vedieť, kto ťa chráni.

Občas sa však stane, že ťa bodnú zozadu spolukresťania. Deje sa to, ale môžeme na to povedať jediné: snažme sa to nerobiť my druhým. Lebo čo často robíme? Vrátime to. Keď on mne, tak aj ja jemu. Zub za zub. Snažme sa druhých nezraňovať od chrbta, a keď nám to urobia oni, odpúšťajme a ešte za nich aj bojujme. Aj keď sú na nás zlí, aj keď sa nám zdá, že nás nedoceňujú. Aj najvernejší kresťanskí priatelia ťa niekedy nechajú v úzkych. A to je veľmi dobrá lekcia, aby si sa naučil odpúšťať. Boh je veľký.

(Pokračovanie.)

Pramene:     List toskánských biskupů: Magie, pověry a zlí duchové. Karmelitánské nakladatelství, 1998. 
STOTT, J.: Efezanom. Návrat, Praha 1992.
VÁCHA, V.: Duchovní válka. KMS 1995.
PRINCE, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995.
EARLE, R.: Word Meanings in the New Testament (One-volume edition).
    
Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina

 
Tipy VER.sk
6.90 €
5.52 €

9.90 €
7.92 €

10.90 €
8.72 €

9.90 €
7.92 €


 
Tím
Chcem spolupracovať
Kde sa stretávame
Streda
Partneri
Informačné centrum
Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Rožňavská 17, 831 04 BRATISLAVA
Telefón: 02 / 555 71 397
E-mail: infocentrum@martindom.sk
 
Prihlásenie