Čas osobnej modlitby 1

Ak nebudeme mať vo svojom živote čas osobnej modlitby, budeme pomaly odchádzať od Pána a v osobnom živote s Bohom budeme krachovať. Budeme zažívať vzdialenie sa Bohu, ktoré nenapraví to, že pôjdeme do kostola, alebo sa zúčastnime nejakej náboženskej akcie, kresťanského zhromaždenia. Ak nebudeš mať čas osobnej modlitby každý deň, nenapravíš to ani tým, že budeš chodiť do tohto spoločenstva. A všetko dobré, čo kde môžeš dostať, ti len pretečie ušami, alebo tvojim vnútrom bez toho, aby to malo oporný bod, aby sa to malo ako zachytiť.

Čokoľvek dobré, čo vo svojom živote stretávaš a čo ti Boh dáva a ponúka, môže veľmi ľahko pretiecť tvojim vnútrom bez toho, aby sa to malo kde zachytiť. Pretože to, prečo si citlivý a vnímavý na Božiu múdrosť, Boží hlas, Božie povzbudenie, Boží dotyk, je práve to, že máš zvláštny čas stretnutia s Bohom, kedy prichádzaš ku svojmu Stvoriteľovi a hovoríš s Ním.

Čo to vlastne modlitba konkrétne znamená? Slovo „modlitba" znamená byť na zvláštnom stretnutí s Bohom.
Ako je označený náš vzťah s Bohom v Biblii? Je to zmluva alebo to znamená „poznať". Toto je vzťah osôb. Zmluva je vzťah osôb. Dve veci nemôžu mať medzi sebou zmluvu, ako ani dve zvieratá, ani zviera s človekom, alebo vec s človekom.
Zmluva s naším Bohom, ktorého meno je Jahve, viaže aj právne. Čo je vylúčené z tejto zmluvy s Bohom? Vylučuje jednu vec, ktorú, keď porušuješ, viac ťa nebude chrániť. Viac nebude dodržiavať podmienky zmluvy. Ak sa pletieš za inými bohmi akýmkoľvek spôsobom vo svojom živote, automaticky sa vyraďuješ z Božej ochrany a nedopadá na teba Božie požehnanie. Preto sa v tvojom živote môže objaviť mnoho prekliatia, mnoho ťažkostí a mnoho problémov, pretože uctievaš alebo stretávaš sa s inými bohmi.

V Starom zákone je táto zmluva porovnávaná na mnohých miestach s manželstvom.
Iz 62,5: „Ako sa mladík žení s pannou, tak sa tvoji synovia oženia s tebou. A ako sa ženích veselí z nevesty, tak sa tvoj Boh bude veseliť z teba."
Iz 54,1-8: „Plesaj neplodná, ktorá si nerodila, pretože synov osamelej bude viacej ako synov vydanej, hovorí Hospodin. Tvojim manželom som predsa ja, ktorý som ťa učinil. Moje meno je Hospodin zástupov a tvojim Vykupiteľom je svätý Izraela."
Oz 2,21: „Zasnúbim si ťa naveky. Zasnúbim si ťa spravodlivosťou a právom, milosrdenstvom a zľutovaním."
Jer 3,13: „Poznaj však svoju neprávosť, lebo si sa dopustila nevery voči svojmu Hospodinovi, svojmu Bohovi, zamarila si svoje cesty k iným bohom, cudzím bohom."
Jer 2,2: „Pripomínam ti zbožnosť tvojej mladosti a tvoju lásku pred svadobným zväzkom, ako si za mnou chodila cez púšť a cez zem, ktorá nebola osiata."

Aj v Novom zákone sa prirovnáva náš vzťah s Bohom k manželstvu. Pavol vraví: „Muži majú milovať svoje ženy, ako Ježiš Kristus miluje svoju cirkev (Ef 5). Čo to znamená? Čím je charakterizované manželstvo? Vernosť, obetavosť, dôvera, zmluva krvi…Takúto zmluvu vždy uzatváral Boh s človekom, ako aj ľudia medzi sebou uzatvárali zmluvy krvou.

Boh ťa teda pozýva k osobnému stretnutiu so sebou. A tento vzťah musíme označovať slovami: láska, radovanie sa, vernosť, prijatie, obetovanie, zľutovanie. Toto charakterizuje vzťah teba a Boha.
Jer 31,3: „Hospodin volal zďaleka: miloval som ťa odvekou láskou, preto som ti tak trpezlivo preukazoval milosrdenstvo." Boh je verný odvekou láskou. On je stále verný - 2Tim 2,13: „Ježiš Kristus je verný aj keď my sme neverní." Jedna obrovská skutočnosť na Bohu je tá, že On ostáva verný aj keď jeho ľud sa odvracia. Aj keď ľudia sa odvracajú, On zostáva verný. Pretože by zaprel sám seba. My, ale odchádzame od Neho, a tým na seba privolávame prekliatie.

Dá sa tu načrtnúť paralela. Láska spôsobí zmluvu a zmluva znamená vernosť. Nie je to však taký vzťah ako u dvoch ľudí. Pretože vzťah dvoch ľudí začína tak, že jeden začína pociťovať vzťah a druhý začína pociťovať vzťah. Zvláštnosťou na vzťahu Boha voči človeku je to, že iniciatívu má vždy On. On bol prvý, aj tvoju odpoveď podnietil On. Nikto z nás neodpovedal.
My sme Ho nehľadali, On nás našiel. On bol ten, ktorý hľadal a našiel. Ty si sa len obrátil, keď už bol pri tebe. Ale vždy je to teda vzťah, kde iniciatíva začína vždy od Neho, dokonca a tvoja odpoveď. My by sme na Boha ani len nemysleli, keby sa nám On už nepriblížil.

Ak ty vôbec myslíš na Boha, už vtedy si uvedom, že to On už pracoval. Ak ťa vôbec napadne niečo o Bohu, uvedom si, že Božia milosť je už pri tebe. A v tej chvíli ty musíš reagovať. Sme všetci veľmi hlúpi, keď nereagujeme na Boží podnet k čomukoľvek. K modlitbe, ku pomoci, ku dobrému slovu. Keď cítiš, že máš voľačo urobiť, že máš niečo povedať, keď ťa napadne, že sa máš teraz pomodliť a ty to zahodíš, zahodil si prítomnosť Ducha Božieho. Zahodil si zvláštnu chvíľu, ktorú ti Boh ponúkal, aby si sa s Ním stretol. Takže reaguj, lebo On to pôsobí.

Zvláštnosť Božieho dotyku je taká, že sa deje priamo. Že sa deje úplne bezprostredne. Nie cez zmysly. Vnímanie Boha cez zmysly je popísané v Rim 1,20. Keď sa pozeráme na stvorenú prírodu môžeme prísť na to, aký úžasný je Boh. Napadne nás to - to je sprostredkované vnímanie Boha. Ale keď vnímaš vnútorný dotyk Boží, ten nie je vnímaný zmyslami. Pretože pritom nepočujeme, alebo nevidíme niečo, alebo necítime nádherné vône – zmyslami (len občas sa to deje). Ale keď cítiš Božie hnutie vnútri, Boh sa Ti prihovára priamo, bezprostredne, nie cez zmysly. To znamená, že Boh nám daroval akési vnútorné vybavenie. Máme na to vnútorné oči, vnútorné uši, vnútorný hmat. My sa Boha môžeme dotýkať, my Ho môžeme počuť, vidieť, cítiť. Srdce je to zvláštne vybavenie, ktoré nám Boh dal.

A na to, aby sme Ho vedeli stretnúť, musí prísť naše „áno". Boh ťa rešpektuje. Ak by neprišlo tvoje „áno", On od teba musí odísť. Ty, človek, musíš s týmto Božím naliehaním vedome súhlasiť. Ak Ho budeš odmietať, On odíde. Ak Ho budeš neustále odmietať, On sa Ti nebude toľko naliehavo prihovárať, ako keď Ho budeš prijímať. Je veľmi dôležité, aby sme sa naučili súhlasiť s týmto Božím naliehaním.
A toto sa aj bude prejavovať. Keď ťa prepadne Božia milosť a Ty povieš „áno, chcem na to reagovať", to sa začne prejavovať jednoduchou modlitbou. Nestačila by len formulovaná modlitba. Vnútorný prejav radosti stretnutia s Bohom nemôže byť naformulovaný. Mýlia sa tí, ktorí chcú prejaviť radostné a spontánne stretnutie s Bohom formulovanou modlitbou. Súhlasenie s dotykom Božej milosti musí byť a prejaví sa voľným prúdom slov.

Boh ti dá ľudsky sa stretnúť aj ľudsky to prežiť. To znamená, že z teba vytryskne prúd radosti na oslavu Božiu. Či už to budú vedome formulované slová, alebo nevedomé slová Ducha, čiže dar jazykov, ale Boh ti to dá prežiť ako človeku. Človek je určený k stretávaniu sa a má to veľmi rád. Človek má rád, keď miluje a keď je milovaný. Človek má rád, keď stretáva druhých. Dieťa žije zo stretnutia s druhými. Dieťa žije zo svojich rodičov, dieťa miluje, keď sú v rodine viacerí. Dieťa má rado prítomnosť viacerých ľudí. Človek má rád spoločenstvo. A bez vernej náklonnosti blízkych sa nemôže správne vyvíjať. Aj dospelý človek rastie v správnych proporciách stretávaním sa s inými. Ak si totižto sám, buď si istý, že rastieš len na jednu stranu. Ak nemáš stretnutie s druhými, nevyvíjaš sa správnym spôsobom.

V čom spočíva toto stretnutie s Bohom? My sa musíme naučiť vnímať tento Boží dotyk. Paralela: Dvaja ľudia, ktorí sa majú radi, vedia, že ten druhý sa ho vnútorne dotýka. Oni to navzájom vnímajú. Nikto im nemusí povedať: „Hej, vy dvaja ste do seba zamilovaní." Oni to vedia. Zvyčajne si to každý okolo všimne. Je to vidieť a oni dvaja to vedia. Čosi vnútorné sa deje. Je to ich osobná skúsenosť a nie je to skúsenosť prečítaná z knihy.
A vonkajšia komunikácia týchto dvoch ľudí zmyslami, tzn. slovami, pohľadom, dotykom alebo oporou, je vyjadrenie tohto, čo sme teraz vnímali a vedie to spätne ku hlbšiemu vnútornému kontaktu. Jeden viac a viac vníma vnútorné hodnoty toho druhého. Vonkajší kontakt skrze zmysly nás vovedie do hlbšieho vnútorného kontaktu a stretávajú sa naše srdcia.
Čo je výsledkom takéhoto stretnutia sŕdc? Nastane zväzok. Čiže na začiatku bol len akýsi zvláštny dotyk, potom spoznávanie hodnôt, ktoré sa deje skrze zmysly. Keď sa stretnú hodnoty ich sŕdc, tie sa spoja a oni si to vyslovia ako záväzok. Oni povedia: „Budeme spolu navždy a naveky!" A tento manželský zväzok nie je vnímaný vonkajšími zmyslami, ale je vnímaný vnútorne.

To všetko môžeme aplikovať na vzťah s Bohom, ktorý vnímaš vnútorne a vyjadruješ zmyslami. Ktorý znamená stretať sa s Ním, spoznávať sa hodnotami (srdce k srdcu) a vyjadriť zväzok. To znamená, podriadiť mu svoj život a povedať: „Som tvoj partner naveky!" A nikto nikdy ťa nemusí presviedčať, čo máš prežívať v tom vzťahu, pretože, ak ho ty budeš žiť, v ňom aj rastieš.
Náš problém je učiť sa ho budovať. To je problém každého manželstva. Prečo sa manželia zunujú jeden druhému? Pretože sa jeden druhému nevenujú. Keby sa totižto sebe navzájom venovali, objavovali by stále nové stránky svojho vzťahu. Prečo sú nahnevaní jeden na druhého? Pretože sa jeden druhému nevenovali. Pretože si nevyrozprávajú, to čo si povedať majú. Pretože neprežijú svoje hádky a udobrenia, svoje nádherné chvíle a ešte hlbšie chvíle. Práve preto sú od seba vzdialení. A celé je to o prúde slov, o vyjadrovaní sa všetkými prostriedkami, o emóciách. Z toho je nádherný vzťah. A je to práve takto prirodzené so vzťahom k Bohu. Práve takto normálne.

A na toto všetko máš vnútorné vybavenie: vnútorné oči, vnútorné uši, vnútorný hmat, máš na to srdce, ktoré to všetko prejaví aj zmyslami. Osobná skúsenosť vzniká na základe vzájomného vnútorného dotyku, ktorý ide ďalej ako sú zmysly a vyjadruje sa zmyslami. To vedie k dotyku sŕdc a toto sa vyjadruje slovom a záväzkom, ktorý plníme. Toto všetko zvyšuje intenzitu tvojho stretnutia s Bohom.
Výsledok je ten, že musíš robiť osobné kroky vo viere. Prečo? Keď srdce nevysloví ústami, čo cíti, je láska k Bohu potlačovaná do mlčania. V Rim 10 je napísané: „Kto srdcom verí a ústami vyznáva…. bude spasený.“ Náš obľúbený omyl je: „Ja nemusím nič hovoriť Pánu Bohu. Hlavne nie, keď som s ostatnými. Mne sa stačí modliť potichu."

Práve ako spoločenstvo potrebujeme vyjadrovať svoju lásku k svojmu ženíchovi. A ty ako jednotlivec potrebuješ vyjadriť svojmu Pánovi, čo prežívaš. Pretože on ťa urobil človekom a nie duchom. Áno, máš ducha v tele. A nikdy o telo neprídeš. Na krátky čas medzi svojim pohrebom a zmŕtvychvstaním. Iba na tú chvíľu nebudeš mať ľudské telo. Potom ho znovu dostaneš naspäť, chceš - nechceš. Budeš žiť naveky taký aký si, práve takýto.
A budeš sa vyjadrovať svojim telom. Budeš prejavovať Bohu radosť telom. Preto sa v Biblii píše o tancovaní, o kričaní, o dupaní, o bubnovaní,… Pomer koľko sa píše v Biblii o tichu a o fyzických prejavoch je možno 1:100. Zdravý človek sa vo viere prejavuje fyzicky. Dáva najavo všetko, čo s Bohom prežíva.

Ježiš sa vyjadroval voľne modlitbou aj pred druhými. Keď hovoril: „Vojdi do svojej komôrky a tam sa zavri…", hovorí o tom, že keď sa niekto vyťahuje na verejnosti so svojou modlitbou má sa zavrieť. Samozrejme chápeme to aj inak, keď sa chceš stretnúť so svojim Bohom v súkromí, zavri sa do svojej komôrky, nájdi si čas. Mnohé veci si vnútorne neprivlastníme, keď ich nevyslovíme.

Zásady pre efektívny modlitebný život:

Kľúčové prvky modlitby a to, čo si potrebuješ vytvoriť pre tvoj zdravý a normálny čas stretania sa s Bohom:

- Potrebuješ denne minimálne 15 min. sa utiahnuť a byť s Ním sám. Povedať mu všetko, čo voči Nemu pociťuješ, poďakovať mu za všetko, čo vnímaš, že ti dáva a požiadať Ho o silu pre dnešný deň. Keď mu každý deň zveríš na začiatku svoj život, alebo svoj deň, ten deň bude vyzerať inak, ako keď sa modlíš až večer. Večer sa znovu Pánovi poďakuj za všetko, čo ti daroval, čo všetko s tebou robí, a tak budeš prežívať, že váš čas je plný. Pretože ak nemáš každodenné stretnutie s Bohom, nepoznáš svojho Boha.

- Aby tvoj modlitebný život bol efektívny potrebuješ byť verný v modlitbe. Tvoja modlitba musí byť absolútnou prioritou. Modli sa v Duchu Svätom. To znamená, nechaj sa viesť. Ak On bude meniť tvoju modlitbu z modlitby, ktorú si si zaužil a povedie ťa k inej modlitbe, tak to rob. A keď zase pocítiš, že ťa vedie ku zmene, tak to zase urob.

- Buduj vzťah s Kristom. Modlitba nie je cieľ, modlitba je prostriedok. To isté platí o omši, omša nie je cieľ, omša je prostriedok stretnutia s tým, ktorý na tú omšu príde, aby tam bol.

Prekážky modlitby:

To veľmi súvisí s tvojim skutočným živým vzťahom. Predovšetkým je to Satan – Boží nepriateľ, ktorý nechce, aby si sa modlil. Satan si neželá, aby si sa modlil, a preto bude robiť všetko preto, aby si to pravidelne nerobil.
Na druhej strane, ak ťa bude hnať do enormného množstva modlitby, je to veľmi úspešné kráčanie k tomu, aby si stratil Boha. Pretože cieľom nie je modlitba. Cieľom je Boh. A nemáš Boha vtedy viacej, keď sa viacej modlíš. Pretože to ťa rovnako môže doviesť k prijímaniu aspoň 10-tich hostií denne. Mierkou tvojho stretnutia s Bohom je hĺbka tvojej modlitby a odovzdania sa Jemu. Hoci aj počas jedinej modlitby Otčenáš. Alebo počas jedinej vety, ktorú vyslovíš.
Satan bude usilovať o dve veci: ukradnúť ti tvoj čas, alebo ti ho tak naťahovať, že sa môžeš z toho zblázniť. Bude robiť všetko možné, aby umenšil silu tvojej modlitby. To zn. roztržitosť, pokušenie, zlé myšlienky, sebaodsudzovanie, malomyseľnosť, atď. Stanov si, že denne budeš tráviť 15 min. s Bohom a nikdy z toho nezľavíš.

Ďalšie prekážky: nevyznaný hriech, neodpustenie, pýcha, nedostatok viery, hádavosť, pochybovanie, atď… Ale toto už súvisí s tvojim zdravým, normálnym kresťanským životom, ktorý bude budovaný tým, že sa odovzdáš Pánovi a Pán má čo hovoriť do tvojho života. Hádala si sa? Nebolo to správne. Neodpustil si? Musíš to urobiť. Ukradol si? Musíš to vrátiť. A ty musíš poslúchať.

Zhrnutie:

- Pevne sa rozhodni stráviť s Pánom určitý čas každý deň. Prežívaj celý ten čas zvláštneho stretnutia s Bohom, záväzok života s Ním a vrastanie do neho.
- Stanov si praktické podrobnosti. Kde sa budeš modlievať – pohľadaj miesto, kde nebudeš rušený. Je dôležité, aby si vedel, kde sa modlíš, kde máš svoj modlitebný kút.
- Maj určitý poriadok modlitby. Chvála, vďaka, klaňanie, prosba; to je na tebe ako si to usporiadaš.
- Buď pripravený na zmenu, keď ti to Duch Svätý povie.
- Nájdi si modlitebného spoločníka. Občas potrebuješ človeka, ktorý ťa skontroluje. Najlepšie je to, keď patríš do spoločenstva. A každý týždeň ťa niekto skontroluje ako sa modlíš. A ty musíš priznať, že sa nemodlíš, alebo že sa modlíš.
- Zapisuj si slová, ktoré ti Pán Boh povie. Všimli ste si, že počas modlitby vás napadne veľa dobrých myšlienok? Keď si to nezapíšeš, okrádaš sa o Božie vedenie. Maj poznámkový blok a odchádzaj s ním na modlitbu.
- „ZNI" = Začni najneskôr ihneď!

Doťahovanie detailov ako to bude vyzerať, to všetko príde neskôr. Nie je problém, aby si mal dobrý modlitebný život a poznal sa s Bohom, keď sa pevne rozhodneš, že to tak budeš robiť. Vstať skoro ráno o 20 min. skorej – to si vyžaduje budík a tvoj krok z postele, tu nejde o Boží dar. Keď chceš byť s Ježišom priateľ, musíš s Ním tráviť čas. Vymysli na seba hocičo, len aby si vstal k modlitbe, potom zistíš, čo obrovské ti Boh dáva. A keď to budeš robiť v piatok, v sviatok, v sobotu, nedeľu, či je dážď, slnko, sneh,…, keď každý deň budeš mať svoje stretnutie s Bohom, zistíš, že si človekom pevným, Bohu vydaným, takým skrze ktorého sa dejú zázraky, ktorý Boha pozná, na ktorom je vidieť Boží charakter, … Len preto, že s Ním tráviš čas.

Keď s niekým žiješ, budeš vyzerať ako on. A to je veľmi dôležité pre vzťah s Ježišom.

Prameň:
Heribert Muhlen: Nově s Bohem, Matice cyrilometodějská s.r.o., Olomouc ´93

© Branislav Škripek
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina

 
Tipy VER.sk
6.90 €
5.52 €

9.90 €
7.92 €

10.90 €
8.72 €

9.90 €
7.92 €


 
Tím
Chcem spolupracovať
Kde sa stretávame
Streda
Partneri
Informačné centrum
Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Rožňavská 17, 831 03 BRATISLAVA
Telefón: 02 / 555 71 397
E-mail: infocentrum@martindom.sk
 
Prihlásenie