TÉMY
Birmovanci
Duchovný rast
Duch Svätý
Identita
Modlitba a Božie slovo
Rodina
Spoločenstvo
Spoločnosť
Vodcovstvo
Vzťahy
Zahraniční kazatelia
Reštart s Božím slovom
KURZY
Kurz duchovný boj
Kurz milosť
Kurz o Božom vedení
Kurz potrieb ovečiek
Kurz pastierov
Kurz vedenia skupiniek
Rýchlokurz vedenia skupiniek
Vyhľadať v prednáškach
Text > Témy > Zahraniční kazatelia > Vízia

Vízia

Je to téma, na ktorú rád hovorím a o ktorej hovorím rád na charizmatických akciách po celom svete. Ja som presvedčený o tom, že Boh má pre vás skutočne veľké plány. Jeho plány pre vás a pre vaše skupiny sú väčšie, než aké by ste si sami pre svoje skupiny vybrali, ale mnohí z vás si myslia, že Boh nemôže použiť vašu skupinu, pretože je príliš malá. Boh zatiaľ nemôže použiť našu skupinu, pretože máme príliš veľa problémov. Boh nemôže ešte použiť našu skupinu, pretože sme príliš mladí. Boh nemôže ešte použiť našu skupinu, pretože sme príliš starí. Môžete si predstaviť všetky možné výhovorky, ale pravda je tá, že Boh môže použiť každú vašu skupinu v tej situácii, v ktorej sa práve nachádza.
Kľúčom k tomu je: mať Božiu víziu. Nám nestačí vedieť, že Boh chce použiť našu skupinu, ale musíme vedieť, čo chce konkrétne, aby naša skupina robila. Mnohokrát si nedokážeme predstaviť, že by sme sa pozreli do svojho vnútra a hľadali to, čo od nás Boh chce a to kvôli vnútorným slabostiam. Napätie medzi vedúcimi v modlitebnej skupine. Nedostatok odovzdanosti, nie je dostatok ľudí, ktorí by sa za nás modlili, a rôzne ďalšie dôvody. Ale Boh má pre vašu skupinu plán práve teraz, ale vy potrebujete vedieť práve teraz, aké sú to plány.

Najdôležitejšou úlohou je milovať Ježiša a milovať sa navzájom, ale to už budete robiť omnoho lepšie v nebi. Tak prečo by sme sa teda teraz navzájom nepozabíjali, aby sme išli do neba, kde by sme mali lepšie spoločenstvo - to som zase nemyslel až tak vážne. Dôvod, prečo toto hovorím je to, že Boh vás ešte nepovolal domov. Spoločenstvo s Bohom a spoločenstvo medzi sebou navzájom je veľmi dôležité, ale je tu dôvod, prečo Boh zatiaľ ponecháva vašu skupinu na zemi. Rozumiete tomu? On nemá pre vás len to, čím máte byť, ale aj to, čo máte robiť. On vás má tu na zemi tiež preto, aby ste tu na zemi niečo robili. Ako s deťmi Izraela, keď chcel, aby prišli a vzali si zasľúbenú zem. A On má zasľúbenú zem pre každú vašu skupinu, zasľúbenú zem, ktorú chce aby ste obsadili. Ale potom niektorí z vás sa ani nechcú takto na to pozrieť, pretože si myslia, že najduchovnejšie je zaoberať sa sám sebou, svojím vzťahom k Bohu a vzťahmi s druhými. Čím sa dostaneme bližšie k Bohu, tak tým je On s nami šťastnejší. A čím viac sa priblížime duchovne k Bohu, tak tým viac budene rozumieť tomu, čo má On na srdci pre svet, pre tých, ktorí Ho ešte nepoznajú. Pre tých ktorí sú zranení, pre tých, ktorí nie sú ešte oslobodení.
Niektoré naše skupiny sú ako auto, ktoré je v dobrom technickom stave. Je síce naleštené, má vymenený olej, tlak v pneumatikách je dobrý. Sviečky sú tam dobré, má krásny tvar, ale nikam nejazdí. A roky tu už stojí. A my pozývame cudzincov aby sa pozreli ako naše auto vyzerá, aby sa zapísali do nášho motorového klubu. Dlho tam neostanú. Pretože auto bolo vyrobené ku jazde. Auto nebolo vyrobené na to, aby niekde stálo.
Boh stvoril vašu skupinu preto, aby niekam išla a vy musíte vedieť kam. Boh chce aby ste išli, čo je Božie povolanie pre vašu skupinu. Vidíme v dejinách, že Boh dáva určité presné vízie jednotlivcom a celým skupinám. Napr. Mojžiš - on mal určité povolanie. Čo bolo jeho povolaním - zachrániť Izrael. Dosť jednoduché... Dávid mal povolanie. Šalamún mal povolanie. Šalamúnovým povolaním bolo vystavať chrám Najväčšiemu Bohu. Ale aj skupiny mali povolanie a víziu od Boha. Ľud Izraelský mal povolanie od Boha. Mali povolanie byť národom, skrze ktorý Boh prinesie spasenie pre celý svet. Dvanásť apoštolov malo povolanie alebo víziu od Boha - založili cirkev. Dokonca malé skupinky, ako Pavol, Sílas a Lukáš, mali povolanie od Boha: a to bolo založiť cirkev medzi pohanmi.
A Boh má určité povolanie pre každého z nás, také všeobecné ale tiež ako i pre celok, ako skupinu. A tiež určité povolanie aj pre teba osobne. Má dôvod pre to, prečo ťa stvoril a jedna vec je, ktorá prináša Boží pohyb v národe, je keď ľudia rozoznajú svoje osobné povolanie a tiež povolanie pre skupinu. Dovoľte mi, aby som spomenul zopár znamení, ktoré sprevádzajú skupinu, ktorá nemá, alebo nespoznala Božiu víziu:

· Skupina vyhorela a každý je strašne unavený, je to znamenie, že tá skupina nemá Božiu víziu. Vážne vyhorenie medzi vedúcimi - máte vedúcich takéhoto typu? - ja áno, kresťanskí vedúci, ku ktorým sa vážne bojíte niečo povedať, pretože vyzerajú akoby sa mali každú chvíľu zosypať. “Ako sa máš?... . „ „ÁAA... „ Oni teda prežívajú. Ich životným cieľom je len prežiť. Jednou z najväčších príčin tohoto stavu je práve nedostatok Božej vízie. Prečo to hovorím, pretože pokiaľ nebudete mať Božiu víziu, tak budete zotročení potrebami ľudí. Zopakujem to - skupina alebo človek, ktorý nemá Božiu víziu, bude tyranizovaný potrebami druhých. Sme obklopení potrebami - to ste vedeli ? Keď otvoríte oči tak budete ohromení: blížni, ktorí nepoznajú Ježiša, chudobní ľudia; keď sme teraz pri tých potopách, mnohí stratili svoje domovy, ľudia, ktorí trpia ťažkými depresiami, prostitúcia, korupcia, poviem vám, že len čo otvoríte oči, tak zistíte, že okolo vás sú milióny potrieb a tak potrebujete mať Božiu víziu, aby ste spoznali, ktoré potreby máte naplňovať a ktoré nemáte. Pokiaľ nemáte Božiu víziu vo svojej skupine, tak sa vždy budete cítiť trochu tak, že máte naplňovať každú potrebu, ktorú vidíte. Tak sa budete snažiť napĺňať túto potrebu a tamtú potrebu a po chvíli ste úplne vyhorelý. Ale aj tak budete mať výčitky svedomia, lebo ste nenaplnili všetky potreby. A čo potom taký vedúci: je vyčerpaný už len tým, že sa snaží napĺňať všetky potreby, ktoré vidí. A tak príde napr. jedna pani z tejto skupiny a povie mu : „Vieš, že tamto je tiež treba niečo urobiť?“ A tak sa vedúci zrúti a je odvezený do nemocnice. Ježiš to takto nerobil. Je veľmi zaujímavé práve v Mt 15,21-28:

„Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá Kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov!“ Dcéru mi hrozne trápi zlý duch .“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho : „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam stratených z domu Izraela .“ No ona prišla ku nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a dať ho šteňatám.“ „ Áno, Pane, “ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú so stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si uverila“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.“

Znie veľmi tvrdo, čo Pán Ježiš hovorí. On hovorí: Nie som povolaný ku tebe. Nakoniec ju uzdravil. Vidíte, že Ježiš rozumel, pre čo je povolaný. On vedel, že nemá naplniť každú potrebu ľudí, ktorých uvidí. Bol na zemi ako človek a mal obmedzený čas a energiu, možnosti a prostriedky. Preto vedel ku komu má ísť. Ten dôraz tam bol na ten čas. Potreby nediktovali Ježišovi naloženie s časom. Boh mu diktoval, ako má naložiť s časom. Kto je ten, komu má slúžiť naša skupina? Je tu veľa potrieb. Ty potrebuješ vedieť, na čo máš dávať dôraz. Alebo budeš veľmi, veľmi unavený. Niekto povedal, že najväčším nepriateľom najlepšieho je to dobré. Je dobré slúžiť každému, ale nie je to nutne to najlepšie. Potrebuješ vedieť aká je Božia vízia pre tvoju skupinu.

· Ďalšie znamenie alebo problém, ktorý nastane, keď nemá skupina víziu. Ja to ukážem na takomto príklade: Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že rád používam obrazy. Dajme tomu, že tu máme autobus nástupište v Českých Budějoviciach. A stojí tam autobus a na tom autobuse nie je žiadna ceduľa, kam má ísť. A ty do toho autobusu nasadneš a myslíš si, že ten autobus ide do Prahy, na sever; potom príde niekto druhý a pozrie sa na autobus a povie si, že tento autobus možno ide do Bratislavy a tak si sadne do autobusu. Potom príde Katka a povie si: tento autobus ide do Mníchova, takže nasadne tiež. A potom príde čas a tento autobus odchádza, zatvoria sa dvere a autobus sa rozbehne na iný smer. Čo sa stane v tom autobuse? Budú tam veľké dohady medzi nimi a ľudia nebudú šťastní. Budú rozčúlení: Áaa, ten autobus ide zle! A tak vodič má dve možnosti. Buď môže zastaviť, nechá ich vystúpiť a ide ďalej sám, alebo môže ísť s tým autobusom nikam, len aby zachoval pokoj. A mnoho modlitebných skupín je presne takých. Na tých modlitebných skupinách nie je žiadne označenie, kam tá skupina má smerovať. A potom ľudia vstupujú do modlitebných skupín s rozličnými očakávaniami. A teraz ja sa dám do tejto modlitebnej skupiny a myslím si, že by sme mali robiť niečo pre mládež. Niekto ďalší vstúpi do skupiny: nie, táto skupina by mala byť meditatívnou skupinou modlitby, kde by sme mali tráviť mnoho času na modlitbách a pôste každý týždeň. A potom po nejakom čase budete mať plný autobus, teda modlitebnú skupinu. A jedného dňa sa vedúci tej skupiny rozhodne ísť niekam s tou svojou skupinou. Povie: Myslím, že máme povolanie ísť k chudobným ľuďom v Bosne. Čo sa stane? Hrozná bitka v tom autobuse: Á, tamtým smerom poďme! Nie! Týmto!...Uaaá!...A čo urobí ten chudák vedúci? Buď otvorí dvere a nechá ich všetkých odísť, alebo urobí to, čo urobí väčšina vedúcich: zastaví ten autobus a nepôjde už nikam, aby mal pokoj. A takto tá skupina bude každý rok stále rovnaká a začne sa scvrkávať a hrdzavieť. Teda, je lepšie vedieť, kam má naša skupina smerovať, pretože potom môžeme prijímať ľudí, ktorí chcú ísť rovnakým smerom. Kam má ísť vaša skupina?
· Na ďalší problém, ktorý nastane, pokiaľ nemáme Božiu víziu, použijem iný príklad: pokiaľ nemáme Božiu víziu, budeme mať problém rozlišovať medzi Božími skúškami a Božím vedením.( . . .) Toto tu sú České Budějovice a toto je Plzeň. Vidíte to? A povedzme, že toto sa deje pred nejakými sto rokmi. Povedzme, že je len jedna malá cestička medzi Budějovicami a Plzňou. A jedného dňa Boh povie Janovi: Ty máš ísť z Budějovíc do Plzne. A Jano sa vydá z Budějovíc do Plzne. Ale nastane tu problém: asi po desiatich kilometroch uvidí priamo cez cestu obrovský meteorit. Spadol z neba, vzadu je napísané MADE IN JAPAN. Obrovský meteorit, je široký mnoho kilometrov. A tu tesne pred tým meteoritom je taká cestička, ktorá vedie iným smerom. Počúvajte veľmi pozorne: pokiaľ Jano vie, že má ísť do Plzne, tak povie: tento meteorit je skúškou. Boh ma skúša. Tak polezie a polezie a bude mu to trvať päť dní, než sa dostane cez ten meteorit. Roztrhá si svoju krásnu košeľu, zničí si rifle, je celý od krvi, poškriabaný, ale dokáže to. Prelezie to a ide ďalej, ďalej do Plzne. A teraz povedzme, že si nie je absolútne istý, že Boh ho posiela do Plzne. A tak dôjde k tomu meteoritu, povie si: aha, meteorit. To musí byť znamenie od Boha, že nemám ísť týmto smerom a tak sa vydá iným smerom. A minie tú Božiu vôľu. Prekážky nie sú vždy znameniami Božieho vedenia. A niektorí z nás minú Božiu vôľu, pretože si myslíme, že prekážky, ktoré vlastne boli skúškami, sú Božím vedením. Boh chce, aby naša viera rástla. A preto často nám niečo ukáže, niekam nás nasmeruje a potom nám hneď dá do cesty nejakú prekážku. Už ste si to všimli vo vlastnom živote? Boh ti povie: urob toto a potom ti dá niečo ťažké do cesty. A On to tak robil s deťmi Izraela. Povedal: choďte do zasľúbenej zeme a potom im tam dal Červené more. Prečo to urobil? Bol to dar. Skrze tú udalosť, ktorá sa stala pri Červenom mori, keď sa otvorilo, Izraeliti prešli, Egypťania vošli a voda sa nad nimi zavrela, a už tam neboli. Skrze túto udalosť im Boh ukázal, čo bude s ich najväčším nepriateľom v budúcnosti. Skrze to Červené more, ktoré sa zavrelo, Boh zbavil Izraelitou armády, ktorá ich najviac nenávidela. A po druhé, a to je najdôležitejšie, Izraeliti videli, že Boh je s nimi a môže urobiť čokoľvek. Preto nám Boh dáva skúšky, aby nám ukázal, že nám môže pomôcť prekonať skúšku, že je s nami a že môže urobiť čokoľvek. Preto to robí. Viera je ako sval. Ja som dosť športoval, viem, že tomu neveríte, ale ja som takou zmiešaninou Alberta Einsteina a Arnolda Schwartzeneggera: mám mozog Arnolda Schwartzeneggera a telo Alberta Einsteina. Ale preto, aby som trénoval, v športe, musel som dvíhať činky a nerobil som to rád. Viete, čo som si myslel? Myslel som si, že by bolo dobré mať najprv tie svaly a potom zdvíhať tie závažia. Pretože keby som mal tie svaly, tak by potom bolo jednoduché zdvíhať tie závažia. Tak to nefungovalo. Svaly rástli, keď som dvíhal a niečo tlačil proti ich odporu. O to viac, keď som niečo tlačil proti ich odporu, tým viac sa mi rozvíjali svaly. Niektorí z nás to robia takto s vierou. Viera rastie tlakom proti odporu. Boh položí prekážku pred vás, a vo viere, v modlitbe tlačíš proti tej prekážke, modlíš sa: Bože sním zo mňa túto prekážku Bože zmeň túto situáciu. A potom to Boh urobí. A tvoja viera rastie. Mnohí z nás by najprv radšej mali vieru a až potom prekážky. Najprv svaly a potom činky. Povieš: Bože, chcem toto tu urobiť, ale najprv mi daj vieru. Tak to nefunguje. Boh vám vždy bude dávať veci, ktoré viete, že nemôžete dokázať. Tak rastie viera. Boh vám dáva veci, ktoré viete, že nemôžete, urobiť. A potom, keď vám Boh pomôže, uvidíte, že vaša viera rastie.

(Krátka pauza - Na chvíľu sa všetci postavte a vystrite. A teraz pošúchajte chrbát tomu, čo stojí vedľa vás. Tak, zase sadnúť. )

· A ďalšie znamenie toho, keď skupina nemá víziu. Zase, keď zbadáte svoju skupinu v tejto situácii, môžete sa potom modliť k Bohu, aby to zmenil. Jednotlivci a skupiny, ktorí nemajú Božiu víziu, sa stanú veľmi introvertní a majú problémy s jednotou. Zopakujem to: skupiny, ktoré nemajú Božiu víziu, sú veľmi vnútorne orientovaní a majú problémy s jednotou. Viete, Boh nás stvoril, aby sme boli bojovníkmi. Viem, že v niektorých krajinách slovo „bojovník“ znie veľmi negatívne. A chápem to. Ale je jedna vojna, ktorá má byť vojnou, a je to vojna proti zlu, nie proti človeku. Pokiaľ máme skupinu, ktorá nebojuje proti Satanovi a jeho dielu, hádajte, proti komu budú bojovať? Jeden proti druhému. To je to, čo sa stane. Skupina, ktorá nebude orientovaná smerom von v boji proti zlu a v šírení diela Božieho, tak sa zorientuje na boj vlastne so sebou, v sebe vo vnútri. Boli sme stvorení na Obraz Boží. Boh je darca. On nás stvoril, aby sme boli darcami. Pokiaľ bude len prijímať a nebudeme dávať, tak budeme skoro chorí. Niektorí z vás poznajú Mŕtve more. Kto už počul o Mŕtvom mori? Je to v Izraeli. Je to najhlbšie miesto na povrchu zemskom. Voda do neho vteká, ale nemôže vytiecť. Voda priteká, ale nič neodchádza. A viete, čo je následok? Smrť. Je tam príliš veľa soli. Nemôže tam nič žiť, pretože pre život je nutné, aby voda pritekala aj odtekala. Niektoré skupiny sú ako Mŕtve more. Prijímajú a prijímajú, ale nikdy nič nevydávajú. A zahynú. Priatelia: oni zahynú. Kresťan, ktorý len prijíma, ale nič nedáva, zomrie. Zomrie duchovne. Niekedy mám také poradenské rozhovory s ľuďmi, nebýva to často, ale niekedy zisťujem, že problém človeka je, že príliš veľa prijal, veľa dostával. Ale nič nevydáva. To sú kresťania typu Mŕtve more. Čo poviem takému človeku? Snažím sa pre neho nájsť miesto, kam môže ísť a kde môže slúžiť druhým. Vaše skupiny potrebujú miesta, kde môžu slúžiť vonku seba samých. Vaše programy sa nesmú otáčať stále iba okolo vašej modlitebnej skupiny. Je potrebné aby bol výdaj von, inak vaša skupina bude postupne hynúť.
· Posledným znamením, nedostatku Božej vízie. Dám sem obrázok. Ako som už povedal, robil som atletiku. Behal som stredné trate. Míľu. Bolo to 1 600 metrov, ktoré som bežal. Bol som vtedy veľmi, veľmi chudý. Poviem vám vtip: mal som osobný boj s anorexiou a vyhral som (anorexia = strata chuti do jedenia). Hovorieval som ľuďom, že som býval taký chudý, že som musel v sprche behať, aby som sa vôbec namočil. Ale to sa už zmenilo, chvála Pánovi. Behával som míľu. Dovoľte mi, aby som vám vysvetlil tento závod. Toto je dráha, dráha pre míľu. Okruh tej dráhy bol 400 metrov. Behával niekedy niekto z vás dlhé alebo stredné trate? Tak vy my budete veľmi dobre rozumieť. Pokiaľ beháte dlhé trate, tak musíte milovať bolesť. Vy ste tak trochu svojím spôsobom masochisti. My sme museli behať 4x po tomto okruhu. A ja si pamätám, čo sa dialo v mojej mysli pred každým závodom: zahrieval som sa, mazal som sa všetkými možnými druhmi oleja, mazal som si nohy, sledoval som, ako vychádzajú tí moji súperi, snažili sme sa ukázať, že čo sa bude diať a čo sa chystáme robiť. Ale v duchu som si hovoril: „Prečo to robím, veď ja som idiot.“ Som pripravený, že pôjdeme na štart. Pre tento závod je charakteristický štart z blokov. Ten, kto bol na tom najvnútornejšom okruhu, stál najviac vzadu a každý, kto bol viacej vonku, tak stál viacej vpredu. Je to preto, že ten, ktorý štartoval najviac vonku, mal najväčšiu vzdialenosť dostať sa do vnútornému okruhu. Mali sme veľmi dobrého trénera a on hovorieval: Bruce, na začiatku toho závodu máš dosť veľa adrenalínu v krvi. Neskôr ho už mať nebudeš. Využi ho! A tak nám vravel, ako náhle zaznie výstrel k štartu, máme bežať ako najrýchlejšie vieme prvých dvesto metrov. Takže tých prvých dvesto metrov bol ako šprint, aj keď to bol beh na dlhú vzdialenosť. Potom po dvesto metroch sme sa za seba zaradili a bežalo sa po vnútornom okruhu. Skončili sme prvý okruh - a to je väčšinou ten najrýchlejší. Dovoľte mi, aby som niečo povedal: je skutočne ťažké pre závodníka vedieť, že má pred sebou ešte tri kolá, a pritom už je hotový. Ešte tri kolá! Viete, čo sa deje v tele bežca? Máte menej kyslíka pre mozog, a tak strácate schopnosť periférneho videnia. Vidíte len priamo. Máte pocit, že vaše nohy sú z olova. Máte pocit ako by vás niekto rýpal do pľúc, a že vaša hlava je trochu odľahčená. Nevšímate si ničoho iného, okrem osoby, čo beží pred vami. A dostanete sa do toho, čomu hovoríme tempo. Je to tempo, ktoré potrebujete vlastne pre väčšinu závodu. Týka sa to vášho dychu (ukážka ťažkého dýchania ) a väčšinou, neviem prečo, nejaká hlúpa pesnička, melódia, vám príde na myseľ. Niečo čo ste počuli pred rokmi a určuje vlastne ten váš beh. U mňa to bola vždy taká hlúpa melódia z reklamy na cigarety. To sa stáva každému bežcovi. Ukončíte potom druhé kolo a príde to tretie smrteľné predkolo - najpomalšie z celého závodu a najťažšie. A na konci tretieho kola sa deje: predstavíte si v mysli cieľovú pásku. Dáte si ju v mysli pred seba a začnete bežať rýchlejšie. Väčšinou to posledné kolo je najrýchlejšie z celého závodu. Jeden slávny bežec - tiež kresťan- obyčajne predbehol všetkých v tom poslednom kole. Viem, že keby som to vtedy nerobil, pokiaľ by som nemal v mysli obraz cieľovej pásky, po troch kolách by som si povedal: prečo to vlastne robím? Len behám dokola. Som unavený a bolí to. Nevidím v tom žiaden zmysel. Musím byť idiot, keď to robím. Poviem tým ostatným: dovidenia, odchádzam, môžete si behať ako chcete. Ale ja idem domov. To je to, čo by som urobil. Ale neurobil by som to, pretože som mal jasný obraz toho, kam bežím. Počúvajte veľmi pozorne, pretože to je dobrý obrázok ľudí ktorý začínajú nejakú službu. Povedzme, že máš niečo prvý krát, za čo si zodpovedný. A poviem vám, vtedy máte veľa duchovného adrenalínu. Urobíš čokoľvek. Vždy som sa smial keď sme prijali do nášho týmu Mládež s misiou niekoho nového: Bruce, ja budem robiť čokoľvek, budem čistiť záchody, ja budem hrabať lístie, skrátka budem robiť čokoľvek. Tak ja poviem: dobre tak vyčisti záchody , pohrab lístie.... . Pretože z toho je veľa dynamiky a povzbudenia. A väčšina z nás, keď niečo začína, má veľa duchovného adrenalínu. A to je dobre. Bežíme šprint, ale to veľmi rýchlo pominie. Po tom počiatočnom nadšení, sa to stane monotónnym. 80 % akejkoľvek kresťanskej služby je rutina. 80 % kresťanského vedenia je rutina. 80 % služby poradenstva je rutina. Každá služba, ku ktorej nás Boh povoláva, je z veľkej väčšiny behanie dokola. A pokiaľ nemáte jasný obraz, čo to je, k čomu vás Boh povoláva, prečo robíte, to čo robíte, po troch kolách si povieš: prečo to robím? To bolí! Je to nudné! Nevidím tu žiaden zmysel v behaní dokola a povieš dovidenia. Boh chce, aby si mal víziu pre to, k čomu ťa povolal. Pokiaľ ju nemáš, tak nájdeš „vedenie“, ktoré nebude vedením od Boha, vedením k tomu, aby si toho zanechal to, čo si robil. Budeš akoby vedený k tomu, aby si opustil ten tím služby. Budeš „vedený“ k tomu, aby si skončil vedenie v tíme evanjelizácie. Ale toto vedenie môže byť iba tvoje, ľudské, nie Božie.

Na záver tejto dnešnej témy, čo je vízia. Ako to ja chápem, tak vízia sa skladá z troch častí. A ja verím, že bez všetkých týchto troch častí, to nie je vízia. Tie tri časti vízie sú:

1. Boh vám alebo vašej skupine ukáže nejakú oblasť potrieb, nevyriešených problémov. V tom, ako to urobí, je niečo nadprirodzené. Nie je to len to, že vidíš potrebu, ale cítiš, že Boh ti ju opakovane vkladá do srdca. Môže to byť nejaká zemepisná oblasť, trebárs, keď sa budeš modliť, tak ti Boh môže ukazovať potreby na Ukrajine. Alebo to môže byť potreba v tele Kristovom. Môže ti ukazovať nejednotu medzi kresťanmi a tá ťa bude zraňovať. Alebo to môže byť trebárs ako deti v tvojom meste, alebo tvoji blížni, susedia. V takom prípade, čím viac sa za túto oblasť budeš modliť, tak tým to bude ťažšie. Ak sa za niečo modlíš, tak to potom býva ľahšie. A iná vec, za ktorú sa modlíš, sa môže zdať akoby ťažšia, Boh ti v tom viacej chce ukázať. A vy ako skupina, keď sa budete modliť, tak vám môže Boh pripomínať nejakú vec.
2. Boh vám bude ukazovať, čo chce urobiť k naplneniu tejto potreby. Čím viac sa budeš za to modliť, tak tým viac ti bude Boh zjavovať svoju stratégiu pre naplnenie tejto potreby.
3. Boh začne ukazovať tebe a tvojej skupine, kde je tvoje miesto v Jeho pláne.

Teda: 1. Boh vám začne ukazovať potreby, zvlášť behom príhovoroumluv
2. Boh vám trochu zjaví z toho, čo chce urobiť pre naplnenie tejto potreby
3. Boh vám bude ukazovať, kde je tvoja rola pri napĺňaní tejto potreby

Ja verím tomu, že to nie je vízia, pokiaľ nemá všetky tieto tri časti. Tá časť tretia prichádza ľahko, pokiaľ máme časť prvú a druhú. Čím viacej máme Božie srdce ohľadne tej potreby, tým ľahšie sme ochotní čokoľvek urobiť pre naplnenie tej potreby. Na druhej strane, mnohí z nás sa nestarajú o tú časť 1 a 2, a len chceme vedieť, čo máme my robiť: Bože, čo mám robiť teraz.
Zhrnieme si to. Hovorili sme o tom, že Boh má víziu pre každého človeka, pre každú modlitebnú skupinu. Má víziu pre vás osobne a má víziu pre vašu skupinu. Hovorili sme tiež o tom, že Božia vízia pre skupinu nie je ako voda. Voda má tendenciu vždy tiecť tam, kde je miesto najmenšieho odporu, okolo prekážok. A niekedy máme tiež taký dojem, že Božia vôľa pre nás je tiež taká, že potečie miestami najmenšieho odporu, okolo prekážok. Myslíme si, že Boh nás vedie na nejaké miesto, stretneme sa s odporom, a tak si myslíme: no tak to nie je Božia vôľa, tak zase odplávame na druhú stranu. Myslíme si. tu máme začať modlitebnú skupinu a narazíme na odpor: niekto sa sťažuje: no, tak to poplávame inakadiaľ. Takto však Božia vôľa nevyzerá.
Alebo iný príklad: Máme pocit, že Boh nám hovorí, ako modlitebnej skupine, aby sme sa vypravili na Ukrajinu. Tak plávame. Narážame zasa na odpor: tak to nie je Božia vôľa. Proste si myslíme, že Božia vôľa musí byť ten najjednoduchší spôsob. Ak je tu prekážka, určite to nie je Božia vôľa. Ale to nie je pravda. Boh nás chce previesť cez prekážky. Ak sa pozriete nato, ako vyzerala Božia vôľa pre ľudí v Starom zákone, uvidíte, že ich viedol cez púšť, cez prekážku - cez Červené more. Ale oni prešli. Ďalšia prekážka: nebolo jedla: ale prešli cez to. Ďalšia prekážka: nebolo vody. Božia vôľa nebola jednoduchá pre nich, neplynula ako tá voda. okolo prekážok. A rovnako to bude s Božou vôľou pre vašu skupinu. Boh chce, aby vaša viera rástla cez prekonávanie prekážok, a nie cez obchádzanie prekážok.
A potom sme ešte hovorili o 3 rozličných častiach vízie. Tiež Božia vízia pre vašu modlitebnú skupinu, pre vašu komunitu, bude mať tri časti: Prvú vám Boh ukáže potrebu. Potom vám ukáže, čo chce urobiť, aby túto potrebu naplnil a potom vám ukáže, aké miesto vaša skupina zastáva pri naplňovaní tejto potreby. A teraz niečo viac o tomto procese.
Boh nás nechce viesť vyslovene z miesta na miesto. Nechce našej skupine hovoriť: teraz urobte toto, teraz urobte toto...Niekedy si myslíme, že toto bude spôsob, akým nás povedie. Modlíme sa a Boh povie: urob toto. Tak to urobíme a vrátime sa. Čo máme robiť teraz? Boh: urob toto. Tak to urobím. Takto si niekto predstavuje, že Boh povedie našu modlitebnú skupinu. Ale to nie je ten spôsob. On nechce len, aby ste ľuďom slúžili, chce, aby ste mali aj srdce pre ľudí, aby ste mali srdce také, aké má On. Keď to bude robiť proste tak, že mi povie - urob toto, ja to urobím, a čakám, urob toto, ja to urobím, tak nikdy nebudem mať skutočne lásku k tým ľuďom. Tak ako má Boh. Len robím proste rôzne druhy práce. V Písme sa o tom hovorí v evanjeliu sv. Jána, Jn 10,12:

„Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa.“

Ježiš tu hovorí o dvoch rôznych druhoch ľudí, ktorí slúžia ovciam. Jeden druh ľudí je taký najatý, ten pastier za mzdu. Pre niekoho služba ovciam je proste práca, zamestnanie. Ale táto motivácia má jednu veľkú slabosť: Robiť iba váš džob znamená, že nemáte skutočné zaujatie, skutočnú lásku k nej. Akonáhle prídu potiaže, akonáhle príde vlk, čau ovce a zmiznem.
Sú aj iní: pastieri pre ovce. Pastieri totiž tiež slúžia ovciam, ale robia to z trochu iného dôvodu. Slúžia tým ovciam, pretože ich milujú, pretože sú to ich ovce. A ak prídu problémy, oni s tými ovcami ostávajú, vytrvajú s nimi. A Boh nás túži naučiť slúžiť ako pastieri, nie ako tí, čo sú najatí za mzdu. Keď som prvýkrát prišiel do Rakúska, začal mi Boh otvárať srdce pre lásku k tejto krajine, v ktorej teraz žijem. Začal som milovať tú zem. A to bolo veľmi dobrá vec. Pretože po niekoľkých rokoch sme začali mať veľké problémy. Jedna pani v tej našej modlitebnej skupine spáchala sebevraždu. A v novinách vyšlo na prvej strane ako hlavný titulok: YWAM priviedlo človeka k tomu, že spáchal sebevraždu. A že vedúci tejto skupiny Bruce potom utiekol s peniazmi tejto skupiny. A tiež tam bolo, že získavame svoje peniaze prostitúciou. No to bolo skutočne ťažké. A keby sme tento národ nemilovali, boli by sme si asi povedali: toto je jasné Božie znamenie, že máme z Rakúska jednoducho odísť.
Boh túži po tom, aby ste skutočne milovali ľudí, ku ktorým je vaša skupina povolaná slúžiť. A nie len kresťanom, ale všetkým ľuďom. Chce, aby ste mali pastiersku lásku k mestu, v ktorom máte slúžiť. Chce aby ste mali pastiersku lásku ku školám, v ktorých budete evanjelizovať. Chce, aby ste mali pastiersku lásku k továrni, kde budete evanjelizovať. Taktiež chce, aby ste mali takú lásku k prostitútkam, medzi ktorými budete evanjelizovať. Alebo ku komukoľvek, ku komu vás Boh povoláva. Ja samozrejme neviem, ku komu vás Boh chce zavolať, aká je jeho vízia práve pre vás. Ale určite chce, aby ste túto prácu nerobili proste ako džob, ale aby ste ju videli ako pastierske povolanie k ovciam. Boh chce aby sme mali také srdce v každom ohľade, v akomkoľvek povolaní, ktoré dostaneme.

Ako ale získať také srdce vo vzťahu k tým ľuďom, ktorým máme slúžiť. Začína to dvoma vecami:
Za prvé otvorením našich očí. Niektorí z nás žijú v takom kresťanskom gete. Vôbec nemáme nekresťanských priateľov. Snažíme sa, aby sme sa nedotkli vôbec ničoho, čo by nebolo kresťanské. No ale potom niet divu, že nemáte povolanie ani žiadnu víziu pre nekresťanov. Nemôžete mať lásku k ľuďom, s ktorými nemáte vôbec nič spoločné. Nemôžete mať lásku k evanjelizácii, pokiaľ nebudete mať vzťahy s ľuďmi, ktorí Pána ešte nepoznajú. V Písme sa hovorí, že Ježiš bol priateľom hriešnikov, nie že k nim bol priateľský, ale že bol ich priateľom. Potrebujeme si nájsť čas k tomu, aby sme si vybudovali priateľstvo s ľuďmi, ktorí Krista nepoznajú. S našimi kolegami z práce, s našimi susedmi, so všetkými ľuďmi okolo nás; sú tu, že?
Druhý spôsob, ako sa otvoriť láske k ľuďom, akú má Boh, je modlitba za ľudí. ktorí sú mimo našej skupiny. Neviem koľko charizmatických modlitebných skupín sa stále modlí len za seba. Hovorím tomu „duchovný incest“. Strašné slovo, však? Ale je to skoro pravda, že? Niektoré duchovné skupiny robia iba to, že sa modlia iba za tetu Máriu a strýca Sama a za ich chorého psa a nič viac. A ďalší týždeň sa modlia zasa za nejakú inú tetu a iného strýca a za niekoho rozbité auto. Alebo za to, že niekoho bolí ruka. No to je fajn, ale rozhodne to nie je dosť. Nestačí to. Nikdy neprídete k vízii, ak budete robiť len toto. Boh chce, aby sme sa modlili za veci aj mimo našej skupiny. A pravidelne.
Skutočnú víziu získame, ak sa budeme pravidelne, vážne modliť za veci mimo našej skupiny. Keď sa budeme modliť za naše mesto, za našu vládu, za tento národ, za tento kontinent. Vízia prichádza vtedy, keď rozšírime hranice nášho modlitebného života. Taktiež začína tam, kde sa ľudia modlia za tých, ktorí Krista ešte nepoznajú. A teraz pozorne počúvajte: Nikdy nemôžete získať víziu evanjelizácie, ak sa nebudete modliť za ľudí, ktorí Krista ešte nespoznali.
Opakujem: vaša skupina nikdy neprijme víziu evanjelizácie, ak sa nebude pravidelne modliť za tých, ktorí neveria. Množstvo modlitebných skupín chce evanjelizovať, pretože pápež hovorí, že sa má evanjelizovať. O.K. budeme evanjelizovať. Tak sme to raz skúsili, no nepodarilo sa to, aspoň sme to teda urobili tak, že sa to nepodarilo. No ale, ono ste hlavne začali na zlom mieste. Mali ste začať najprv modlitbou za ľudí, ktorí Krista ešte nepoznajú, a skutočne ich menovať. Pretože až sa budete takto modliť, vyrastie vo vás láska k týmto ľuďom, postupne stratíte strach hovoriť k týmto ľuďom o Kristovi. Zistíte, že ak sa modlíte za nejakých ľudí alebo za nejaké miesto, že postupne získate osobný vzťah k tomu miestu, že je to tam pre vás domácke. Keď sa budete modliť obdobie, ktoré trvá trebárs niekoľko mesiacov, za niekoho, kto je neveriaci, postupne nadobudnete dojem, že toho človeka vlastne poznáte. A potom príde príležitosť, keď s tým človekom o Ježišovi budete môcť hovoriť, uvidíte, že sa už tak nebojíte, že je to možné. Takže tu začína vízia: pravidelnou modlitbou za ľudí a otváraním sa láske ku nim.

Dovoľte mi, aby som teraz uviedol niekoľko ďalších aspektov vízie. To je veľmi dôležitá vec:
Božia vízia pre vašu skupinu je pre vás až moc veľká. Znamením, že vízia je od Boha, je tiež to, že to je trochu moc na vás a že sa toho až skoro zľaknete. To má dva dôvody:
Za prvé: Keď vám Boh ukáže na niečo, čo je pre vás až príliš, takže sa začnete trošičku báť, keď sa tá vec potom podarí, ku ktorej vás Boh povolal, tak už nebudete mať také pokušenie, hľadať v tom svoju vlastnú slávu. Viete, keď Mojžiš previedol Izrael Červeným morom, nemyslím, že vzal tú palicu a povedal: pozrite sa, čo som ja urobil! To si teda nemyslím.
Boh zjaví vašej skupine niečo také, že poviete: nie, Pane Bože, toto nie. Toto fakt nemôžem urobiť. A On povie: Správne, toto nie, to nemôžeš. Chce totiž pre vás niečo, kde ho budete potrebovať, kde budete potrebovať jeho pomoc. Niektorí z vás sú možno takí, ako ja: Keď ma ľudia pochvália, ja poviem: to je v poriadku, to bolo vďaka Bohu a tak. Ale je veľa vecí o ktorých dobre viem, že ich urobím dobre aj keby Boh mal práve prázdniny. Niektoré veci proste viem urobiť. Viete, ale musím byť slušný. Takže, viete, to bol vtip o Bohu. Buďme veľmi pokorní. Som veľmi pyšný na svoju pokoru...
Takže, Boh vie, že máme problémy. Ale má pre nás tiež liek. A ten liek je to, že vám dá takú veľkú víziu, že budete vedieť, že to bol Boh, keď sa to stane. Že vás niekto pochváli a potom poviete: zbláznili ste sa? To som predsa nebol ja, ale Boh. A vy to dobre viete: bol to On.
Za druhé: potom je tu ešte ďalší dôvod, prečo vám Boh dá niečo, čo je pre vás príliš veľké. Je to ešte trošičku zložitejšie, tento dôvod. Ten dôvod je to, ten dôvod, prečo vám dá Boh niečo príliš veľké, je to že vy, tak ako ja, ste leniví. No to je hlboké, nie? O tomto boji môžeme premýšľať celé týždne.
Ale dovoľte, aby som to vysvetlil zasa obrázkom. Takže toto je ponorka. Je pod vodou. A vy ste kapitánom na tejto ponorke. A pokiaľ ste v ponorke, viete, že všetko je v poriadku. Ste teda kapitánom v ponorke a jedného dňa sa takto prechádzate po ponorke, a objavíte dieru v ponorke. Aká by asi bola vaša reakcia? Povedali by ste: aha, diera. No dnes je sobota, takže nikto nemá službu. Takže v pondelok niekoho zavolám, aby to prišiel spraviť. Bola by taká vaša reakcia? No to rozhodne nie. Zrejme by to skôr vyzeralo takto: Jáj, diera!! Rýchlo! Zapchajte tú dieru!! ALARM! Dajte tam niečo, aspoň ruku alebo čo! Prosím vás zastavte to, lebo sa tu utopíme! (Už ste sa prebrali, však?) Už máte motiváciu tú dieru zapchať, no nie? Nepotrebujete, niekoho, aby začal hrať jemne na gitare, hovoriac: všetci, ktorí potrebujete zapchať dieru, nech prídu dopredu... Teraz trochu stlmte svetlo, skloňte hlavy, taká sladká hudba, tak aby každý mal rovnaké pocity. Ó, teraz vy s tými „dierami“ poďte dopredu, aby ste ich zapchali... (Smiech publika.)
Toto rozhodne nemusíte robiť. Rozhodne máte sami dosť motivácie, aby sa tá diera zapchala. Pretože viete, že inak by ste proste umreli. A toto je obraz toho, ako Boh chce, aby sme vyzerali. Chce nám dať niečo, čo je pre nás až príliš veľké. Niečo, čo je nám až nad hlavu, a vieme, že tá vec bude bezpečná, len do tej doby, pokiaľ budeme v poriadku vo vzťahu s Bohom aj s ľuďmi. Cítime, že sme veľmi zraniteľní a naháňa nám to trochu strach. Ale je to O.K. pokiaľ je všetko v poriadku medzi nami a Bohom a nami a ľuďmi. A ak by sa objavila v našej ponorke diera, ak je niečo medzi vami a Bohom alebo medzi vami a nejakým človekom, tak potom ste veľmi motivovaní to zapchať. Pretože viete, že keby ste to nenapravili, tak sa naozaj utopíte.
My všetci vieme, že by sme mali mávať pravidelnú chvíľu na modlitbu, vieme, že by sme ľuďom mali odpúšťať. Vieme, že by sme mali zostať čistí po sexuálnej stránke. Vieme, že by sme mali byť čestní, vieme, že by sme na ľudí nemali vybuchovať. Ale sme leniví. Takže tieto veci sa niekedy objavia. A Boh nás chce dať na miesto, kde budeme motivovaní tieto veci proste neurobiť.

Táto situácia často nastane tak, že urobíme veci, ktoré sú na nás príliš. A potom i bez manipulácie máme motiváciu udržať tie diery zapchaté. Teraz vám poviem niečo o iných ľuďoch. Viem o niektorých ľuďoch, ktorí majú vo svojich ponorkách stovky dier. A nevyzerá to, že by ich to zrovna znervózňovalo. Pozrú sa na vás, ktorí máte len jednu dieru a ste z toho na vetve a povedia: Čo sa deje? Vy ste naozaj perfekcionisti? Pozrite sa na mňa. Ja v tej ponorke mám stovky dier, a som proste len človek a Božie odpustenie je predsa tak veľké, proste, čo sa to s vami tu teraz deje? Viete, prečo týmto ľuďom diery nevadia? Videli ste niekedy ponorku na suchej zemi? Tam môžete mať stovky dier. Ibaže ponorka nebola stvorená k tomu, aby bolo na súši. Ponorka je k tomu, aby bola pod vodou. Ale títo ľudia majú smrteľný strach z vody. Majú totiž strach, aby ich viera akýmkoľvek spôsobom bola skúšaná. Pretože o tých dierach vedia. To sú tí, čo nikdy nebudú dobrovoľníkmi, aby sa dialo niečo, čo by skúšalo vieru. Takže sa vždy budú snažiť zostať veľmi ďaleko na súši, čo najďalej od vody. Ale aj pre týchto ľudí má Boh svoj liek. A je to v skutočnosti veľmi jednoduchý liek. Jednoducho počká, až sa nepozerajú a - kopne do tej ich ponorky. A strčí ich do vody. A môžete byť prekvapení, ako títo ľudia rýchlo opravia tisíce dier. Keď má niekto motiváciu, ide to skutočne rýchlo.

Niektorí ľudia sa divia, prečo ľudia z YWAM berú so sebou na evanjelizácie ľudí, ktorí majú toľko problémov. My máme veľmi dobrý dôvod to robiť. Mnoho ľudí, čo idú na tú evanjelizáciu sa potom vráti s opravenými ponorkami. Proste zrazu sú hodení do vody a zrazu sa boja, že by im tam tá voda natiekla. Boh chce aby ste žili pod vodou. Boh pre vašu skupinu má víziu, ktorá je pre ňu až príliš veľká. Viete, ten princíp, ktorý som vám teraz povedal, ide presne proti duchu stredoeurópskeho zmyslu pre poriadok.
Zaznamenal som, že Češi sú veľmi poriadni ľudia. Moja manželka je Nemka - to sú tiež veľmi poriadni ľudia. A ak ste zodpovedný človek, a poriadny človek, tak potom vždy robíte veci, o ktorých viete, že ich máte robiť. Ktoré môžete robiť. Ale to nie je spôsob, aký nám radí Písmo. Písmo hovorí: robte veci, ktoré od vás chce Boh. A moc rád nám dáva veci, ktoré sú pre nás príliš veľké, a že to potom nemáme úplne pod kontrolou. Skupina, ktorá chodí v Duchu Svätom, nikdy nemá všetko pod kontrolou.
2. Vízia Božia pre vašu skupinu porastie. Je dynamická. On vám dá, aby ste niečo urobili, vy na tom začnete pracovať a On vám pridá tri ďalšie veci, ešte než budete mať hotovú tú prvú. Tak sa pozriete dokola a začnete pracovať na tých ďalších troch veciach. Už skoro máte hotovú druhú vec, a On vám pridá desať ďalších. V určitých momentoch je to až frustrujúce. Pretože my si často myslíme, že On chce, aby sme jedno dokončili a potom začali druhé. Ale, milí priatelia, toto nie je vždy pravda. Je to veľmi európske, ale nie je to vždy Božie. V Sk 1,8 sa píše:

„...ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“

Uvedomujete si, čo ste práve prečítali? Hovorí sa tam: choďte do Jeruzalema, a tiež do Judska, ale tiež do Samárie, a do celého sveta. Nepovedal im: choďte do Jeruzalema a ostaňte tam, dokiaľ nebude celý obrátený. A až to bude hotové, tak ďalej. Boh v skutočnosti vyslal svojich apoštolov ďalej dávno pred tým, než sa o Jeruzaleme dalo povedať, že bol zevanjelizovaný. Tieto slová prišli pre všetkých jeho apoštolov naraz. A môžeme si skutočne všimnúť toho, že Boh vyslal všetkých možných ľudí na všetky možné strany dávno predtým, než Jeruzalem bol pre neho získaný.

Ja som laický misionár. Viete, čo mi hovorilo mnoho ľudí predtým, než som prišiel do Európy? Prečo idete do Európy, veď je tu toľko práce v Amerike. My sme ešte vôbec nezevanjelizovali to mesto, z ktorého pochádzaš. A môžem povedať, že som to počul skutočne veľakrát. Ako vás Boh môže posielať, aby ste pomáhali v Bosne, keď ste ešte nezevanjelizovali toto mesto. Ako vás Boh môže posielať ako misionára do Číny, keď je toľko práce v Čechách. Viete, Boh má rád, keď vízia rastie. Bude chcieť, aby vaša skupina slúžila i mimo vašu oblasť dávno predtým, než vaša oblasť bude zevanjelizovaná. Bude chcieť, aby ste evanjelizovali doma ale tiež mimo.
3. Môžeme mať viac, než jednu víziu naraz. V skutočnosti je to normálne, že máme viac vízií. Boh chce ukázať vašej skupine mnoho rôznych úloh, ktoré pre vás má. A je to normálne a je to O.K. Dám vám príklad. Povedzme, že tu teraz sedí niekto, kto má skutočne víziu ísť do Ruska. Už sa strašne dlho modlí za Rusko. Má skutočne lásku k tomu národu. Modlí sa za to a len čaká, kedy ho tam Boh konečne pošle, aby tam išiel evanjelizovať. Ale jeho skupina robí evanjelizáciu miestne, v Brne. Ok. Ty máš víziu pre Rusko, ale Boh ti chce dať aj víziu pre Brno. Pre tie veci, ktoré máš urobiť v Brne. Boh chce totiž rozšíriť naše srdce. A dať nám víziu pre všetky možné miesta a pre všetky možné veci. Boh má lásku k celému svetu. Ja také veľké srdce nemám, ale viem, že keď slúžim Bohu a robím veci, ktoré On po mne chce, tak to skutočne rozširuje moje srdce. Teraz vám dám dobrý príklad na to, čo som práve hovoril. Je to Prvá kniha Samuelova, 1Sam 16,2-13:

„Poslal poň a dal ho priviesť. Bol ryšavý. mal krásne oči a peknú postavu. A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!“ Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.“

Je to príbeh o pomazaní Dávida za kráľa. Samuel prišiel, pomazal jeho hlavu olejom a povedal: budeš kráľom. A viete, kedy sa skutočne Dávid stal kráľom nad Izraelom? O dvadsať rokov neskôr. O dvadsať rokov. Mnohí z nás si myslia, keď nám Boh povie, aby sme niečo urobili, urobiť to hneď. A dám vám príklad. Možno je tu niekto, kto sa modlí: Pane, čo chceš urobiť s mojím životom. A Boh ti povie: choď do Číny. A tak my sa rýchlo zbalíme ešte skôr, než Boh dokončí vetu. A koniec tej vety by bol: za desať rokov. Takže my sa rýchlo zbalíme a odcestujeme do Číny, pretože si myslíme, že teraz je Boží čas. Vrátime sa o rok neskôr so zlomenou rukou, s troma šípmi v chrbte a s barlou a s páskou cez oko a sme veľmi horkí a cynickí. Ako som mohol byť taký naivný a myslieť si, že ma Boh pošle do Číny. A nahnevám sa a nebudem hovoriť ani s Bohom ani s ľuďmi.

Viete, bola to správna vízia, ale nesprávny čas. Možno sú tu medzi vami niektorí ľudia zranení, pretože správne začuli Božie povolanie, ale nevyčkali na čas. Možno, že sú tu aj skupiny, ktoré sú zranené, pretože správne pochopili, čo Boh chce, ale urobili to príliš skoro. Často zakúšame skutočne, že k nám Boh hovorí, že tu je, jeho prítomnosť. Cítime to pomazanie, tak ako ho Dávid cítil. A myslíme si, že je to znamením, aby sme to urobili teraz. Čo by sa stalo, keby Dávid bol išiel za Saulom hneď po svojom pomazaní za Kráľa. Príde k Saulovi v Jeruzaleme: OK: tvoj čas vypršal, (ešte mu kvapká olej z hlavy), takže zbaľ si veci, máš tam už pripravené auto, trón tu nechaj. Čo by sa stalo? Dávid by sa asi stal o 30 centimetrov kratší. Správna vec, nesprávne načasovanie. Boh dáva vašej skupine víziu, ale dajte si pozor na načasovanie, kedy je rovnako dôležité ako v čo, teda tá vízia sama. Modlite sa za tú vec, ktorú vám Boh ukázal, že máte robiť, ale neprestaňte robiť veci, ktoré ste robili až do tej doby. Práve po tom, čo bol Dávid pomazaný za kráľa, šiel späť ku svojim ovciam. Zostal verný tým ovciam až do doby, kým Boh otvoril dvere pre nové veci.
4. Ako získame ako skupina víziu pre seba? Niečo som sa už zmienil, ale ešte niečo pridám. Povedal som, že musíte dovoliť, aby vaša skupina bola vystavená vplyvu zvonka. Modlite sa tiež za veci mimo vašej skupiny. Proste Boha o to aby vás použil. A o tom som doteraz nehovoril. Pár vecí z Písma: Iz 6,8-9:

„Potom som počul hlas, ktorý hovoril: „Choď, a povedz tomu ľudu:
„Koho mám poslať, kto nám pôjde?“ Čujteže, čujte, no nerozumejte,
I povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ viďteže, viďte, no nepoznávajte!...“
Riekol:

Na prvý pohľad to vyzerá ako trochu divný citát z Písma: akoby Izaiáš hovoril Bohu, čo má robiť. Akoby povedal: Ja som tu, Mňa pošli. A Boh akoby odpovedal. Ty my nebudeš hovoriť, čo mám robiť, človiečik. V českej verzii je to trochu inak. Prečítajte si to ešte raz. Vyzerá to ako to, čo som povedal? Nie. Izaiáš povedal pošli ma a Boh povedal. choď! Najprv to vyzerá akoby on hovoril Bohu, čo má robiť, ale nie je to tak.
Príklad. Často navštevujem svojich rodičov v USA. A moja mama má v dome aj kuchyňu. Nikdy by ma nepožiadala, aby som tam umyl riady, pretože som tam skoro čestným hosťom. Ale ja ju dosť dobre poznám na to, aby som vedel, že bude veľmi rada a potešená, keď jej poviem: mohol by som ti dnes pomôcť s riadmi? Ak budem dobrovoľníkom. Určite by nepovedala „nie“. Usmiala by sa a povedala by: Hej. Nevadilo by jej, keby som ho umýval každý večer. Je to jej kuchyňa, nikdy ma o to nepožiadala, ale viem, že je rada, keď tam tie riady umyjem.
Nie sme len roboty. Sme Božie deti. Tak sa naučte poznávať, čo má boh rád. Príklad: viem, že Boh má radosť, keď ho chválim. Nečakám na Božie slovo, až mi Boh povie: tak, Bruce, teraz ma trochu chváľ. Vy to tak tiež snáď nerobíte. Keď sa tu chváli, vidím, ako sa tu k tomu každý dobrovoľne pripojí. Taktiež vieme, že má Boh radosť, keď evanjelizujeme, na to sa ho nemusíte pýtať. Môžete proste povedať: chcel by som k ľuďom hovoriť o Kristovi. Taktiež vieme, že nás Boh s radosťou používa k tomu, aby rozšíril hranice svojho kráľovstva. Izaiáš by nešiel, keby ho Boh neposlal. Izaiáš požiadal o to, aby bol poslaný. Rozumiete tomu? Izaiáš by nešiel, keby ho Boh neposlal, ale ponúkol sa k tomu. Keď praktizujem dary Duchy Svätého, vždy čakám na nejaké slovo. A teraz požiadam Boha o slovo. Je to rovnako s víziou. Niekedy nám Boh ukáže potrebu, a počká až kým my sami povieme

 
Tipy VER.sk
6.90 €
5.52 €

9.90 €
7.92 €

10.90 €
8.72 €

9.90 €
7.92 €


 
Tím
Chcem spolupracovať
Kde sa stretávame
Streda
Partneri
Informačné centrum
Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Rožňavská 17, 831 04 BRATISLAVA
Telefón: 02 / 555 71 397
E-mail: infocentrum@martindom.sk
 
Prihlásenie