Text > Kurzy > Kurz milosť > 3. téma

MILOSŤ  3. téma /Milosť kontra Zákon/

Čo je to zákon? Je to súbor viac alebo menej známych dobrých zbožných pravidiel, ktoré chcem dodržať vlastnou silou. Myslím si, že takto budem viesť zbožný život. Ale v Rim 8,7-8 stojí: “Sústredenie sa na seba je Bohu nepriateľské, pretože sa nechce a ani nemôže podriadiť božiemu zákonu. Ten, kto chce žiť len z vlastných síl, sa nemôže páčiť Bohu.” Nie je napísané „ten kto chce robiť zlé veci z vlastných síl”, ale to že život z vlastných síl ako taký sa Bohu nemôže páčiť. Takže ak aj zbožný život chceš žiť z vlastných síl, nebudeš sa páčiť Pánu Bohu. Pretože dodržať Božie normy sa nedá, na takéto niečo potrebujeme silu zhora.

Zákon,(dobrá ľudská snaha dodržať potrebné), nás nikdy nenaučí zbožnému životu. Jak 2,10: „Kto by dodržal aj všetky prikázania a v jednom by sa potkol, previnil by sa proti všetkým.” Nielen že niečo prestúpiš, stačí sa pošmyknúť, už je človek diskvalifikovaný... V zákone neexistuje výnimka. Chtiac-nechtiac sa človek, ktorý chce žiť dodržiavaním Zákona dokonca ocitá pod Božou kliatbou a to už je úplne nepríjemné. Gal 3,10-12: „Tí však, ktorí spoliehajú na skutky zákona sú pod kliatbou pretože je napísané, „prekliaty je ten, čo nezostáva verný všetkému, čo je napísané v zákone a nečiní to“. Ak nie si úplne verný - do bodky - tak si z Božieho pohľadu prekliaty. Verš 11: „Je jasné že nikto nie je pred Bohom ospravedlnený na základe zákona, lebo čítame „spravodlivý bude žiť z viery“, zákon však nevychádza z viery ale hovorí, kto bude tieto veci činiť získa život.”

To je napísané v Deutronomiu Dt 6,25 - je tam vymenované, čo všetko máme robiť a na konci je napísané: „kto bude robiť tieto veci, bude žiť.“ Tam je postavené, čo všetko by Pán Boh chcel, aby si urobil na to, aby si bol svätý a keď to urobíš tak budeš žiť. Ale toto je nemožné. Pavol hovorí, že sme prekliati, lebo je zároveň s tými požiadavkami napísané, že kto to nebude dodržiavať, je prekliaty. Nikto to nedokáže dodržať, pretože sa stačí pošmyknúť raz v jednom jedinom prikázaní a sme prekliati.

Čo teraz urobíme? Strašná vec je nad nami - máme tu Zákon, ktorým sa chceme stať svätí, ale vlastne sa to nedá. Zákon môže mať aj pekné kresťanské rúcho; možno si si postavil kresťanský zákon. Máš určitý systém modlitieb, denne sa modliť, denne chodiť na omšu, často sa postiť, byť milý, usilovať sa o dobré skutky a húževnato to robíme a vlastne sme si vytvorili takýto obraz, že sme s Pánom Bohom za dobre keď sa nám to darí. Zdá sa nám, že Pán Boh nás má vtedy rád a začne sa mračiť, keď sa nám to nedarí. Vyrobili sme si to isté, čo bolo v Starom zákone, ale natreli sme si to na “kresťansko”. Vyzerá to pekne, ale toto je len otročina drina zasa inému zákonu. My nemáme takto žiť. Kristus nás znovuzrodil, ale ten následný nový život nemáme vyprodukovať my vlastnou silou. My musíme nechať život z nás vytekať. Boh nám totiž Nový zákon Ducha napísal na srdcia. Ale medzi kresťanmi je rozšírených veľa rôznych receptov a predpisov - napr. čo všetko musíš urobiť preto, aby si vo chvíli smrti dostal Božie požehnanie...

Sme ale otroci keď musíme takéto veci robiť, keby to bola naozaj pravda, aby sme dosiahli Božie požehnanie. Možno to vyzerá dobre, ale Pavol píše, že to nič neznamená. Keď sa medzi kresťanov v Kolosách vlúdili židovčiaci kazatelia, tak ich začali žiadať: „nedotýkaj sa toho, nerob toto, rob toto a toto takým spôsobom a budeš požehnaný“. Pavol im povedal, že síce sú to pekné predpisy, ale k ničomu nevedú. Napísal to takto: Kol 2,20-23: „Ak ste spolu s Kristom zomreli mocnostiam sveta, prečo si nechávate predpisovať: neber do rúk toto, nejedz, nedotýkaj sa - akoby ste stále boli v moci tohto sveta? Sú to ľudské predpisy a náuky o veciach, ktoré sa použitím ničia. Vydávajú sa za múdrosť ako zvláštny prejav zbožnosti, ale nič neznamenajú...”Kolosania to poznali a Pavol to poznal tiež. Ale Milosť Ježiša Krista má na ľudí celkom iný účinok. Ona ťa nevedie k tomu, aby si úzkostlivo hľadel, čo teraz treba urobiť, a bál sa ak si náhodou niekde niečo prešvihol. Máme žiť iným spôsobom.

Ako vznikla Stará zmluva? Bola napísaná Bohom na dve kamenné dosky, teda Zákon bol napísaný na kameň. Keď Mojžiš zišiel z hory s týmto Zákonom napísaným na kameni, našiel ľudí uctievať zlaté teľa, klaňali sa modle. Bola to obrovská urážka Bohu a Mojžiša to tak vytočilo, že dal spraviť hroznú vec.
Dt 32,26-29: Zvolal verných a prikázal im: „Všetci si pripnite meč, prejdite táborom tam aj späť a zabijete každý svojho brata,... každý svojho najbližšieho. Levijci to vykonali a toho dňa zomrelo 3 000 mužov.” - za to, že porušili Zákon.
Prešli stáročia, Ježiš Kristus zomrel na kríži, vstúpil do neba a vylial Ducha Svätého. V tej chvíli vstúpila do platnosti Nová zmluva. Peter začal kázať a začal im vyčítať nie že sa klaňali modle, ale že zabili Boha! To je omnoho hroznejšie ako to, že sa Izraeliti klaňali zlatému teľaťu. Oni zabili Mesiáša, za to by mal byť strašný súd, tri milióny ľudí by malo zomrieť, či nie? Ale nestalo sa tak, oni si to uvedomili a pýtali sa: „čo máme robiť?“ Sk 2,37-38: „Kajajte sa a obráťte a prijmite krst” bola odpoveď. A toho dňa sa obrátilo tri tisíc ľudí a narodilo sa k novému životu. Výsledkom porušenia Starej zmluvy je smrť, výsledkom Novej zmluvy je nový život. Predtým sme boli súdení podľa Zákona, ale Ježiš Zákon naplnil a my už podľa neho súdení nie sme. Vstúpili sme do úplne inej dimenzie vzťahu s Bohom. Gal 3,24: „Zákon nás vychovával ku Kristovi,” ako Rim 10,4: „Naplnením zákona je Kristus.” Požiadavky Zákona na nás neplatia, nie tým spôsobom ako sme sa ich snažili dodržiavať predtým.

Keď Ježiš urobil prvý zázrak, významne ho urobil vo vzťahu so Zákonom. Bolo to na svadbe v Káne, Ježiš prišiel k šiestim veľkým kamenným nádobám, plným vody, ale to nebola obyčajná voda, ale voda na očisťovanie. Mali sa poumývať v nej pred jedlom; prišli z trhu mali sa v tom vykúpať. Išlo o to aby dodržiavali zákony a tieto nádoby k tomu napomáhali. Ježiš Kristus vzal to, čo súviselo so Zákonom a premenil tomu podstatu, zmenil tomu chuť, zmenil tomu vôňu a už to nebolo na očisťovanie tela, ale na obveseľovanie vnútra. Ježiš Kristus zmenil duchovnú podstatu nášho života, už to nie je prísne sledovanie správnosti a nesprávnosti, stránenie sa niečoho, čo nesmiem; už to je život v novej dimenzii, ktorú chcem a z ktorej mám vnútornú aj vonkajšiu radosť. Boh neopravil Starý zákon a nevylepšil ho, On nás úplne znovuzrodil, urobil nové veci.

2Kor 5,17: „Kto je v Kristovi je nové stvorenie. Čo je staré pominulo a hľa, je tu nové.” My si nesmieme brať do hlavy staré princípy a postoje a žiť ako kresťania Starým zákonom. Teraz máme život plný pokoja, slobody a radosti. Máme vládnuť v živote večnom - Rim 5,17. Čo to znamená? Život večný nezačnem žiť až keď zomriem, ten mám už teraz, keď som prijal Krista. A mám v ňom vládnuť. Vládnuť znamená nebyť porážaný, nebyť mučený, nebyť v úzkostiach, nebyť v ťažkostiach, byť pevnejší - to znamená vládnuť. Byť nad tým kolobehom prehier, keď si zakaždým poviem „zase som to nedokázal, už ma to nebaví, je to hrozné...“, vládnuť znamená pevne stáť. A viete kto má pevne stáť? Nie tí, ktorí urputne zápasia svojimi nezávislými silami, ale ako je napísané: „tí, ktorí prijímajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.“ Prijímať znamená hovoriť: „dajte mi a ja si zoberiem“. Čo robíme my? Hovoríme: „Pane Bože, ako veľmi by som chcel..., Pane Bože, oni to všetci majú a ja to nemám..., Pane Bože, daj aj mne, čo ja som nejaký odkundes...?“ A On celý čas hovorí, „dobre, veď to máš zadarmo a ja ti to ponúkam, tak si zober.“ Máme teda prijať to, čo nám Boh dáva a nesústreďovať sa na výkon.

Starý zákon sa sústredil na výkon, to bolo v jeho centre - čo dokážeš, aby si bol pred Bohom dosť dobrý. Taký bol vzťah, Starý zákon sa sústreďoval na výkon, ale Nový nie, lebo Ježiš dokázal taký výkon s akým bol Boh spokojný. Ježiš dokázal všetko čo chcel Boh, nezhrešil ani v jednej veci, bol pokúšaný ako my, doľahlo naňho ešte horšie utrpenie ako na kohokoľvek z nás a On to dokázal. Nový zákon sa sústreďuje na to, kto si. Na tvoje postavenie s Kristom. Ef 2,6: „Spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi.” Nie niekde v závese na voze. My sme tí, ktorí vládnu, ktorí stoja nad okolnosťami. Alebo sa necháme okolnosťami ovládať. Dvaja páni chodili každé ráno okolo stánku a jeden z nich si tam kupoval noviny. Ten predávajúci bol veľmi mrzutý a nepríjemný, ale ten kupujúci mu vždy zaželal dobré ráno, vypýtal si svoje noviny, zaželal mu niečo pekné a on mu povedal niečo škaredé, ale on reagoval znovu niečím pekným. Trvalo to niekoľko mesiacov a ten druhý muž mu hovorí: „ako to dokážeš, správať sa k nemu tak milo, keď je vždy taký mrzutý“. On povedal, že je to v tom, že sa nenechá ovplyvniť okolnosťami, aby mu diktovali ako sa má správať. Že nie je len tým, kto reaguje - on koná. Nie je pod diktátom (nepríjemných) okolností. Konanie predavača v ňom nevyvolá očakávanú zlú reakciu. Ale keď si necháme diktovať okolnosťami, tak budeme podriadení tomu, čo sa deje okolo nás. My máme byť tí, ktorí stoja nad tým. To je naše postavenie, nie náš výkon. Ja som nad tým, nie som pod tým, ja sa nemusím z toho dostať svojimi silami. Stačí si uvedomiť kto som. Ef 1,5 alebo Ef 2,6 - tam sa hovorí o našom postavení, kde sme. Otroci otročia aby potešili pána a keď my sa dostaneme do postavenia otrokov, tak nám Pán hovorí: „ja som z teba nešťastný, bratku, ja som nechcel aby si bol otrok.“ Jn 15,15: „Už vás nenazývam služobníkmi (otrokmi),... nazval som vás priateľmi,” lebo vy ste tí, ktorým som povedal všetko. Chce od nás, aby sme žili úplne inou motiváciou, že my to chceme z priateľstva s Ním. Zbožní farizeji si mysleli, že keď budú všetko úzkostlivo dodržiavať, budú Bohom ľúbení. Takže si dávali na všetko naozaj pozor; bolo napísané, že si majú napísať na srdcia, na čelo a na ruky božie prikázania a bolo tým myslené, že tie ruky tak budú podľa božích prikázaní vždy konať. Mali si to napísať na čelo - že na to budú vždy myslieť, atď. Bolo to obrazné, lenže oni to napísali na zvitok a priviazali si to na hlavu a chodili ako strašidlá. To bola litera Zákona, urobiť, čo sa povedalo, nie čo sa tým myslelo, čo sa tým chápalo. Takže zbožní farizeji boli veľmi úzkostliví, pýtali sa Ježiša: „Asi to myslíš dobre, ale môžeme uzdravovať v sobotu?; môžeme nosiť lôžko v sobotu?; ako to všetko je?; jesť neumytými rukami?; trhať klasy v sobotu?...“ Ako sa strašne báli života, to bolo hrozné takto žiť. V sobotu videli, že učeníci si odtrhli klások a zjedli to a oni povedali: „Ježiš, to čo si urobil, veď to sa nesmie, veď Pán Boh vás zavrhne...“ To je úzkostlivosť, ktorou sa žilo. Dokonca odovzdávali desiatky, lebo Pán Boh povedal „odovzdáš mi desiatky zo všetkého, čo si dopestoval“, aj z mäty kôpru a rasce. Je dosť ťažké oddeliť desatinu z úrody rasce...

Dnes sa takto na nás pozerajú neveriaci; čo všetko musíme robiť, my sme pre nich farizeji. V tom zmysle čo všetko musíme dodržiavať. „Ty ideš v nedeľu do kostola? Jaj, veď ty musíš... Ja si môžem pozrieť zatiaľ telku, to je, čo?“ Oni nás takto vidia, lebo my im tento obraz poskytujeme. Všetko, čo sa od nás neveriaci kedy dozvedeli bolo to, čo musia prestať robiť a čo musia začať robiť aby boli kresťanmi a oni z toho majú nervy, sú z toho hotoví. Dievča z nekresťanskej mládeže hovorí, „ja nechcem byť kresťankou, lebo budem musieť byť taká ´puťka´”. Blbé, ale je to tak, takto nás vidia. Myslia si, že si nemôžeme nič dovoliť, že sme úplne vedľa z tohto života, že si nemôžeme zafarbiť vlasy, nosiť náušnicu... Toto ale nespočíva v nariadeniach z našej strany, či to smieme, ale kde máme srdce. Toto sú veľmi dôležité momenty, kedy nastávajú zlomy v našom myslení, v pohľade na slobodu kresťana a milosť, ktorú sme dostali od Boha. Ľudstvo je teda v manželstve so Zákonom - on nám panuje, nepomáha nám, nediskutuje. Ako sa od neho dostaneme k slobode? Rim 7,1-6: „Či neviete bratia,... že zákon panuje nad človekom len dokiaľ je živý. Vydaná žena je zákonom viazaná k žijúcemu manželovi; keď však muž zomrie, je oprostená od zákona manželstva. Pokiaľ je jej muž nažive, bude prehlásená za cudzoložnú ak sa oddá inému mužovi. Ak však manžel zomrie, je slobodná od zákona..., práve tak ste sa aj vy bratia moji stali mŕtvymi pre zákon skrze telo Kristovo, aby ste sa oddali inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych a tak niesli ovocie Bohu...”

Čo sa tým chce povedať? My musíme umrieť mysleniu Zákona, aby sme získali slobodu. My nemôžeme žiť oboma, pretože žijeme v určitej kresťanskej bigamii a je to divná situácia, kedy sme pokrstení ale žijeme so starým manželom. Pokiaľ si však nezomrel Zákonu, márne sa pokúšaš žiť s iným mužom, to znamená so slobodou v Kristovi, lebo sa ti to nepodarí. Obraz prepusteného väzňa: Koľko zákonov platí na väzňa - musí jesť vtedy a vtedy, robiť to a to, ísť na vychádzku len keď mu to dovolia. Zrazu je prepustený, odchádza z basy a väzenský dozorca naňho môže kričať koľko chce, on už nie je viazaný. Platnosť tomu, čomu musel byť podriadený skončila. Tak každý z nás je slobodný od Zákona len ak zomrel a ak je v Kristovi a vstal z mŕtvych s Kristom.

Zákon bol daný jednej špeciálnej skupine ľudí. 1Tim 1,9: Nie veriacim, pretože veriaci zákonu zomreli, tak počúvajte pre koho je zákon: „Zákon je dobrý pre tých, ktorí sú si vedomí, že zákon nie je určený pre spravodlivého, ale pre ľudí zlých a neposlušných, bezbožných a hriešnikov, pre ľudí boha prázdnych a svetských, pre tých, ktorí stiahnu ruku proti otcovi a matke, pre vrahov a smilníkov, zvrhlíkov, únoscov, klamárov, krivoprísažníkov a čo sa ešte prieči zdravému rozumu.” Títo ľudia potrebujú poznať čo smú a nesmú. My sme zomreli Zákonu skrze Krista, boli sme oslobodení od služby.

Keď Pavol napomína Kolosanov, pripomína im nové postavenie. Je to úplne novozákonná argumentácia. Nepovie: „toto rob a toto nerob“, on im hovorí, „pozerajte hore, kde je Kristus, pozerajte tam kde ste aj vy, tam kde je Kristus“. Keď nastala sexuálna perverzia v Korintskom zbore, Pavol im nenapísal: „nesmiete to robiť!“, on im povedal: „ste chrámom Ducha“. On im vôbec nepripomína čo sa smie a čo sa nesmie... Ak chceme svoje deti vychovávať spôsobom, že im budeme stále hovoriť čo sa smie a čo nie, dostaneme ich len do neslobody, do stavu, kedy budú stále padať pod tým, čo robiť nesmú a musia. Pavol im nehovorí: „nesmieš hrešiť sexuálne“ , on im hovorí: „ty si chrámom Ducha, uvedom si, že svojim telom máš oslavovať Boha“. Sme oslobodení od povinnosti, zomreli sme tým povinnostiam, ale nie na to, aby sme si robili čo chceme, ale „aby sme sa oddali inému“ - Rim 7,4. Aby sme sa oddali Ježišovi. A akonáhle sa Mu oddáš, už nebudeš chcieť robiť zle, ale budeš ho chcieť potešovať. Toto je jediný motív tvojho života.

Keby ste ma stretli strapatého, špinavého, chodil by som medzi bezdomovcami a hovoril im o Kristovi, tak vy ma odsúdite. Kvôli našim povrchným merítkam toho, čo je správne. To je Zákon. Potrebujeme ísť medzi nich. Myslíte si, že oni prídu sem? Nie, neprídu. Tam kam som poslaný, to mám robiť. Čítal som svedectvo jedného muža, ktorý sa obrátil, autenticky spoznal Krista, prišiel medzi kresťanov a oni sa pohoršovali, že fajčí pred kostolom, aké slová to používa... Tak odišiel. Áno, ešte nebol celkom oddelený od toho čo žil predtým, ale Kristus už sa ho dotkol... Odišiel a zobrali ho do jedného zboru, kde mu povedali: „radujeme sa, že aj ty poznáš toho, ktorého poznáme my, je to úžasné, že si medzi nami“. Pol roka im nevadilo, že používal hrubé výrazy, že nie celkom príjemne voňal, ale on to za pol roka pochopil a dnes je to pastor. My katolíci by sme boli radi, keby bol kňaz, ale my máme na to požiadavky typu „do kostola sa takto nechodí...“
Toto je Zákon. Koľkokrát sa odvrátime so slovami: „si hrozný, prosím ťa, ako to vyzeráš, zmeň svoj život.“ Skúste to s ním, potom zmení svoj život. Je to sloboda zákona, musíme to pochopiť, musíme to skúsiť. Keby niekoho z nás postavili pred nebeskú bránu, tak Peter by sa dobre chytal za hlavu, že koho my by sme tam pustili. Mali by sme veru poriadne sito... V nebi by bol asi len Pán Boh a my.

Starý manžel nás unavuje, ničí, prikazuje nám, ale Ježiš ponúka svojej neveste lásku. Tie naše nariadenia, príkazy, požiadavky - akokoľvek dobre myslené... Bola to láska? Nebola to láska? Láska sa prejavuje takými spôsobmi, že sa nám to až nezdá. Láska vie byť úplne iná, než my sme ochotní vidieť len tie príjemnosti ako láskavosť, dobrota, milota, úsmev, pohladenie... Ježiš opustil nebeského Otca a pozemskú matku aby bol jedným z nás. Ťahal sa po celej Galilei, aby chodil medzi tých, o ktorých farizeji povedali, že je to bezbožná lúza, ktorá Boha nepozná. On si získal zástupy všetkých, čo za ním kráčali a boli takí zaprášení ako On.

Tento nový manžel, sloboda v Kristovi, je úžasný, lebo pomáha, ochraňuje, učí a povzbudzuje. Zákon ti nedá ani lásku ani život, naopak stratíš všetku vnútornú lásku aj pokoj, keď budeš žiť (hoci aj kresťanským), ale Zákonom. Ale keď budeme žiť v Kristovi, On hovorí: „Keď budete vo mne, budete niesť hojnosť ovocia.“ Toto bol pôvodný zámer Boží - aby sme niesli ovocie. Gen 1,28: Boh požehnal ľudí a hovorí: „ploďte sa množte sa, naplňte zem, prineste ovocie môjmu dielu“. Všetko sa to pokazilo. Až raz prišiel Kristus a povedal: „Vstúpte do mňa a ponesiete hojnosť ovocia.“ To je to, čo chcel od počiatku Boh, aby sme niesli ovocie pokoja a spravodlivosti.

Čo Ježiš od teba očakáva je intímny vzťah lásky a toto je prijatie Jeho samého. Jn 1,12: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa božími deťmi”, „ak moje slová budú vo vás, budete niesť život“ (Jn 6,63), „ak my budeme žiť ponesieme ovocie a to prinesie Bohu slávu“ (Jn 15,8).

Ale ako často sa my vraciame k našim normám? Sú to naše komplexy, naše problémy, naše nepochopenia, neistoty, zranenia a nahováranie Zlého, ktorý nám povie: „vieš čo, to je inak, daj si pozor“. My musíme prežiť, čo je sloboda od Zákona a dobre to pochopiť. Pretože mnohokrát sa vraciame do života Starého zákona v kresťanskom vydaní a nikam sa nedostaneme. Takže odvráťme sa od Zákona k milosti. Tento cyklus prednášok hovorí o tom, aby sme sa nechali milovať bez podmienok a milovali bez podmienok. Potom sa ľudia budú obracať k Pánovi “ako na páse”.

Bol som rok v komunite, ktorá takto začala. Otvorili dvere, keď im to Pán Boh povedal, začali tam chodiť narkomani a prvá žena čo tam prišla, bola 16 ročná černoška, druhýkrát tehotná, ktorá prepichla policajta. Dobrá komunita, čo? Rok kradla, rozbíjala, zvádzala im deti. Po roku sa obrátila z večera do rána. Rok to s ňou vydržali, rok ju prijali taká aká bola. Poslal im ju sociálny úrad. Keby oni povedali: „Jassica, môžeš u nás bývať, my sme slušná rodina, keď nebudeš robiť našim deťom zle, pôjdeš spať o ôsmej večer a vstaneš o šiestej ráno, budeš sa pol hodinu modliť, prečítaš si Písmo, bla, bla, bla..., tak by ich prepichla za dva dni.“

Boh očakáva, že sa staneme ľuďmi milosti, ktorí zmenia životný štýl od nariadení k slobode ku Kristovi a tak prirodzene ponesieme ovocie nového života Bohu, ktoré mu prinesie slávu medzi ľuďmi. Najzaujímavejšie na tom je, že milosť je zadarmo. Buď slobodný od toho, čo zotročuje tvoj život. Možno teraz lepšie chápeme Augustínov výrok: „Miluj a rob čo chceš.”


Literatúra: T.Virgo: Vychutnávat Boží milost; KMS ´96;

Branislav Škripek
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina

 
Tipy VER.sk
6.90 €
5.52 €

9.90 €
7.92 €

10.90 €
8.72 €

9.90 €
7.92 €


 
Tím
Chcem spolupracovať
Kde sa stretávame
Streda
Partneri
Informačné centrum
Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Rožňavská 17, 831 03 BRATISLAVA
Telefón: 02 / 555 71 397
E-mail: infocentrum@martindom.sk
 
Prihlásenie