Duchovnou zbraňou je aj kázanie Božieho slova. Treba ju vedieť použiť a uplatniť autoritu Božieho slova.
Aké kázanie má moc? Nemôže to byť kázanie hocičoho – niečoho múdreho, dobre pripraveného, dobrej filozofie alebo dobrej myšlienky. Keby sme zobrali do rúk dobrú duchovnú knihu od nejakého známeho autora a prečítali z nej jednu kapitolu, ktorá má povedzme štyridsať viet, a potom by sme prečítali jednu kapitolu z Biblie, ktorá má tiež štyridsať viet, viete, ktoré z týchto čítaní bude mať vplyv na vášho ducha, na vaše vnútro? Iba Biblia. Len ona bude môcť spôsobiť, že sa vás jej slová dotknú tak hlboko, že čosi vo svojom živote budete chcieť (a aj musieť) zmeniť. To, že vás niečo osloví a zamyslíte sa, to sa vám stane aj pri čítaní múdrej duchovnej knihy. Dá vám to však iba dobrú myšlienku, ktorá na druhý deň alebo o dva týždne zmizne. Nebude mať trvalý vplyv na váš život. Duchovnú moc má iba kázanie Božieho slova.
Kázanie je duchovnou zbraňou len vtedy, keď sa káže Božie slovo, Sväté písmo. Keď je rozprávanie podložené slovami Písma. Túto vnútornú duchovnú moc v sebe nenesie nijaké iné múdre slovo.
Všimnite si rozdiel, keď kážu ľudia, ktorí majú veľa naštudovaného a veľa vám toho chcú povedať a keď rozprávajú tí – a je jedno, ako jednoducho či zložito –, čo hovoria Božie slovo s Božou mocou. Oni sa za to modlili a vedia, že by zbytočne hovorili niečo vzletne múdre, a preto najprv žiadajú Boha, aby počas kázania konal v ľuďoch, a potom hovoria to, čo je napísané v Písme. Je v tom veľký rozdiel. Vysvetliť niekomu trojnásobnými okľukami, čo sa vlastne stalo s Pánom Ježišom Kristom, alebo jednoducho zopakovať to, čo je už raz napísané v Písme – podobne ako to vysvetlil Peter.
Peter v moci Ducha, naplnený Duchom Svätým, povedal: „Vy ste toho Ježiša Krista, ktorý bol poslaný Otcom, zabili a zavesili na drevo, ale on vstal z mŕtvych.“ Keď to zopakoval, keď to vyslovil v moci Ducha, tritisíc ľudí sa obrátilo. To je naozaj veľa. Vtedy bolo v Jeruzaleme asi päťstosedemdesiat učeníkov. Päťstosedemdesiat ľudí sa muselo náhle postarať o tritisíc obrátených. Museli ich pokrstiť, lebo všetci boli zasiahnutí v srdci a kričali: „Bratia, čo máme robiť?“ Oni im odpovedali: „Kajajte sa a dajte sa pokrstiť v mene Ježiša Krista a budú vám odpustené hriechy a naplní vás Duch Svätý.“
Pavol na začiatku svojej teologickej kariéry stretol Pána Ježiša a ten ho poveril kázať. Je to zapísané v dvadsiatej šiestej kapitole Skutkov apoštolov. Ježiš mu povedal: „Choď, ja som ťa poslal, aby si kázal Izraelitom i pohanom a odvrátil ich od tmy k svetlu, od moci satana k Bohu.“ A tak Pavol išiel a kázal.
V Písme je jedno poverenie, ktoré dal Pavol svojmu učeníkovi Timotejovi. „Zaprisahám ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých aj mŕtvych, pre jeho príchod a kráľovstvo hlásaj slovo, naliehaj vhod aj nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. A oni odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam“ (2 Tim 4, 1 – 4). Toto poverenie je veľmi slávnostné vyrieknutie. Odvoláva sa na príchod posledného Sudcu a je poslaním kázať Ježišovo posolstvo.
Hovorí sa tu aj o zodpovednosti za posolstvo, ktoré sa káže. Dávaj pozor na to, čo rozprávaš, a hovor to presne a dobre. Spomína sa tu aj posledný súd. Kristus bude súdiť živých aj mŕtvych. Táto zmienka o súde naznačuje, že kazateľ sa bude zodpovedať za to, čo káže. Na inom mieste Písma sa spomína: „Vážte si svojich učiteľov, lebo sa budú zodpovedať za to, čo rozprávajú.“ Budú sa zodpovedať z toho, ako vás viedli.
Ďalej sa tu hovorí, že Pánovo posolstvo treba kázať i vtedy, keď bude aj mnoho iného „kázania“. To je dnes. V súčasnosti máme veľa kázania s rôznym duchovným, kresťanským, polokresťanským a nekresťanským posolstvom. My sme vyzvaní hlásať priame evanjelium, nezriedené a veľmi jasné. Hovorí sa tým aj to, že nie všetci budú pravdy tohto kázania prijímať. Mnoho ľudí povie: „Vy ste fanatici. To nie je pravda. Ja som počul, že tam a tam žije veľký muž, ktorý robí zázraky.“ Viete, že dnes už existujú na svete muži, ktorí o sebe tvrdia, že sú Ježiš Kristus. Pred sto rokmi sa v Izraeli objavil človek, ktorý sa volal Baháí a tvrdil, že je zjavením Ježiša Krista. Vraj je jeho druhým príchodom. Baháíizmus je dnes veľmi rýchlo sa šíriaca sekta na celom svete a v Izraeli nájdete veľa chrámov baháíizmu. Evanjelium Ježiša Krista je veľa ráz odmietané a ľudia si nachádzajú iných kazateľov, ako sa to hovorí v Prvom liste Timotejovi: „Duch výslovne hovorí, že v posledným časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov. Budú zvedení pokrytectvom luhárov“ (1 Tim 4, 1).
Kázanie posolstva Božieho slova dáva ľuďom možnosť prijať spásu skrze vieru v Krista. Toto je veľmi dôležité. Musíme hlásať a priamo kázať Božie slovo, lebo ľudia môžu skrze to prijať Božiu spásu tým, že uveria v Ježiša Krista. „Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi“ (2 Tim 3, 15). Sväté písma môžu dať možnosť ľuďom byť spasení. Iné nie. Nijaké iné múdre učenia nevysvetlia, ako byť spasený, ako sa zachrániť pred Božím hnevom. Božie slovo áno.
V Liste Rimanom sa píše: „Viera je z kázania. Ako môžu uveriť v toho, o kom nepočuli? A ako mohli počuť, keď im nikto nezvestoval? Viera je zo zvestovania“ (Rim 10, 14 – 15. 17). Keď niekto káže biblické posolstvo, v ľuďoch sa zrodí viera, nadprirodzená skutočnosť, ktorú vkladá do človeka Boh. Deje sa to pri kázaní. Keď budete niekomu rozprávať všetko možné a on bude stále len argumentovať, skúste sa zamyslieť a zarecitujte mu zopár veršov z Biblie. Už bude argumentovať menej, a keby aj uvádzal stále rovnaké argumenty, bude veľmi naštrbený vo svojej istote a jeho pevné presvedčenie, že má pravdu, sa veľmi otrasie.
2 Tim 3, 16 – 17: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu k spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ Ak chceš byť dokonalý a pripravený na každé dobré dielo, „užívaj“ Božie slovo.
Naproti tomu apoštol Pavol Timoteja vyzýva, aby sa vyhýbal iným veciam. 1 Tim 1, 3 – 4: „Prosil som ťa, aby si zostal v Efeze a prichádzal k niektorým, aby neučili inak a nezaoberali sa bájkami a nekonečnými rodokmeňmi, ktoré podporujú viac škriepky ako Boží plán, ktorý je vo viere.“ V 1 Tim 6, 3 – 5 a 20 – 21 mu hovorí: „Kto sa nepridŕža zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista, učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhanie, zlé upodozrievania, trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ, sú zbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku… Timotej, opatruj to, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protichodným tvrdeniam falošnej vedy.“ Hovorí mu, aby sa vyhýbal rôznym dohadom o tom, ako by to asi mohlo byť, a rôznym rodokmeňom, bájkam, všelijakému učeniu, a aby sa držal Božieho slova. Títovi zas Pavol hovorí: „Vyhýbaj sa hlúpym otázkam, rodokmeňom, svárom a hádkam o zákon, lebo sú neužitočné a márne“ (Tít 3, 9).
Naproti tomu Písmo veľa hovorí o účinnosti Božieho slova. Iz 55, 10 – 11: „Ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale napojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá jej semeno na siatie a chlieb na jedlo, tak to bude aj s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, načo som ho poslal.“ Môžeme mať jednu obrovskú istotu. Keď povieme niekomu Božie slovo, tak ono ho zasiahne a spôsobí v ňom to, čo sa páči Bohu.
Jer 23, 29: „Či nie je moje slovo ako oheň a ako kladivo, ktoré drví skalu?“ Keď vyslovujeme Božie slovo, zvlášť pri kázaní, prejavuje sa ako kladivo, ktoré rozbíja skalu – teda to, čo je tvrdé a odmietavé. V dvadsiatom druhom verši sa hovorí, že ak by vodcovia ľudu stáli pred Pánom a počúvali ho, dokázali by odvrátiť ľud od zlej cesty a zločinných skutkov. Ten, kto načúva Božiemu slovu a podáva ho ďalej, dokáže odvrátiť ľudí od zlej cesty.
Hebr 4, 12 – 13: „Lebo živé je Božie slovo. Je účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše a ducha, od kĺbov a špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ Božie slovo má obrovskú moc. Ak uvažujeme o Božom slove v rámci duchovného boja, treba povedať, že sa musíme spoliehať na to, akou mocou pôsobí: je ako oheň, ako kladivo, je schopné usvedčovať, odhaľovať, a keď je poslané, vyslovené, bude účinkovať. 2 Kor 10, 4 – 5: „Lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha moc boriť hradby. Boríme každú pýchu, ktorá sa dvíha proti poznaniu Boha.“
V Písme sa hovorí, že Boh bude potvrdzovať kázanie svojho slova. Mk 16, 20: „Oni sa rozišli a všade kázali a Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami.“ Sk 14, 3: „Zdržali sa tam dlhší čas a smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy.“ Keď ideme a kážeme Božie slovo, dejú sa znamenia a divy. Boh potvrdzuje svoje slovo.
V desiatej kapitole Skutkov apoštolov je opísaný príbeh Petra, ktorý išiel a rozprával o Pánovi. „Naozaj poznávam, že Pán nenadŕža nikomu, ale v každom národe je mu milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. On je Pánom. Vy viete, čo sa dialo. Boh ho pomazal Duchom Svätým a mocou a on chodil a dobre robil, uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo Boh bol s ním. A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine a v Jeruzaleme… Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali, a veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha“ (Sk 10, 34 – 39. 44 – 46).
Keď Peter rozprával o tom, čo sa udialo s Ježišom Kristom, keď hovoril Božie slovo, Duch Svätý sa prejavoval v ľuďoch – prvým znakom bolo to, že hovorili v jazykoch. Toto sa bude diať vtedy, keď budeme hovoriť Božie slovo. Musíme sa na to spoľahnúť a vždy mať istotu, že hovoríme Božie slovo a máme v rukách moc Ducha. A tú budeme mať vždy vtedy, keď si ju vypýtame od Pána, keď budeme stáť pri ňom a prosiť, aby nás ňou naplnil.
Pavol prišiel do Efezu. Bolo to pohanské mesto. Cítil, že tam má ísť a kázať. A stalo sa toto: „Vošiel do synagógy a smelo hovoril. Tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve. Ale keď sa niektorí zatvrdili a neuverili, ba pred zástupom tupili Pánovu cestu, Pavol odišiel od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v Tyrannovej škole“ (Sk 19, 8 – 9). Tyrannus bol akýsi bohatý filozof, ktorý mal prenajatú budovu, možno mu aj patrila. „To trvalo dva roky. Takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo“ (v. 10). Pavol kázal každý deň. Celé dva roky.
Aké boli dôsledky? Boh konal neobyčajné zázraky. Cirkev vtedy poznala „obyčajné“ zázraky, napríklad jednoduché uzdravenia, ale náhle sa v Efeze objavili „neobyčajné“ zázraky. Vyzerali takto: „A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy. Takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela“ (v. 11 – 12). Stačilo, aby položili šaty z Pavla na niekoho doma, a bol uzdravený. Obyčajné zázraky boli tie, keď sa ľudia uzdravovali po tom, ako sa ich Pavol dotkol, alebo po modlitbe s druhými. Na neobyčajné zázraky stačili aj jeho šaty. Keď sa ich dotkli, neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali. Ďalším dôsledkom bolo vyháňanie démonov. Prvým teda boli neobyčajné zázraky a druhým oslobodenie od zlých duchov.
Skutky apoštolov ďalej pokračujú: „Aj niektorí potulní vidiecki zaklínači sa pokúšali vzývať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi, a hovorili: ,Zaklínam vás skrze Ježiša, ktorého hlása Pavol‘“ (v. 13). Čo hlásali? Nie Ježiša, nie evanjelium, oni hlásali Pavla. Ak si aj my si na toto nedáme pozor, budeme zmietaní vetrom všelijakého učenia. Ak si na toto kresťania nedajú pozor, budú zmietaní hocičím. Prijmeme do seba čokoľvek a bude to mať aj následky. Nie také, aké má Božie slovo zvyčajne: uzdravenie celého človeka, čo zahŕňa i oslobodenie od zlých duchov. „Robili to siedmi synovia istého Skévu, ale zlý duch im povedal: ,Ježiša poznám aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?‘ Človek, v ktorom bol zlý duch sa na nich vrhol. Dvoch z nich sa zmocnil a tak ich doriadil, že z domu utekali nahí a doráňaní“ (v. 14 – 16). Zlí duchovia dobre vedia, čo robíme, a dobre vedia aj o našej autorite – alebo o „neautorite“. „Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?“ spýtal sa ich. A veľmi ich zbil. Ten, kto nemá autoritu a vystúpi proti zlých duchom, skončí zle. Ak sa budeme odvolávať na niečo, čo sme počuli „z tretej ruky“, ale čo nie je skutočne v nás, nemáme nič.
Keď sa s ľuďmi niekto modlí alebo im hovorí, čo je v Božom slove, vysvetľuje princíp, na základe ktorého môžu konať, občas povedia: „Pôjdem domov a skúsim to.“ Tak to však nebude fungovať, lebo to budú skúšať. Nebudú to robiť tak, aby to fungovalo. Dokým kresťania nebudú vstupovať do istoty a pevnosti Božieho slova, budú vždy veci iba skúšať a vždy budú porážaní.
Tretím dôsledkom bolo zlomenie vplyvu a vlády okultizmu nad celým mestom. „O tom sa dozvedeli všetci Židia a Gréci, čo bývali v Efeze. Na všetkých doľahol strach a zvelebovali meno Pána Ježiša. Mnoho veriacich prichádzalo, vyznávali sa, priznávali svoje skutky. A mnohí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili. Keď spočítali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných“ (v. 17 – 19).
Kto priniesol tie okultné, čarodejnícke, magické knihy? Veriaci. Chceli stáť jednou nohou v satanovom kráľovstve a druhou nohou v Božom kráľovstve. To nefunguje. Mnoho z veriacich bolo zapletených v aktívnom okultizme. Mali doma knihy opisujúce, ako sa okultizmus vykonáva, a študovali ich. Kupovali si ich, vyhadzovali za ne obrovské peniaze. Keď však videli prejavy satanovej moci a to, čo dokáže spraviť s človekom – jemu patrí každý, kto sa zaoberá okultnou mocou –, rozhodli sa odvrátiť od toho a verejne to aj prejaviť.
Mnohí povedia: „Už to nechcem“, ale ponechajú si doma všetky atribúty satanovho kráľovstva. Treba sa odvrátiť od toho, čo patrí satanovi, vzdať sa toho. Rozhodli sa, že to prejavia, a tak spálili knihy s magickými postupmi. Spolu tie knihy stáli asi 21 000 000 Sk. Viete si predstaviť knihy takejto ceny? Pri takej vatre by sme sa tu zohrievali aj týždeň.
Verš 20: „Tak sa mohutne šírilo a silnelo Pánovo slovo.“ Satanova pevnosť sa pod vplyvom Pavlovho kázania zrútila, lebo dva roky rozprával o tom, ako je to naozaj s nadprirodzeným svetom a s Pánom. Títo ľudia boli pomýlení, a preto aj používali okultné sily, aj chceli byť nasledovníkmi Ježiša Krista. No čosi také nefunguje. A keď Pavol kázal pravdu, nastalo správne duchovné pochopenie vecí a oslobodenie.
Pavol musel z Efezu odísť. Pri odchode smelo vyhlásil pred staršími cirkvi: „Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, ako som vkročil do Ázie a tam som slúžil Pánovi so všetkou pokorou a v skúškach, ktoré na mňa doliehali. Ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne aj po domoch. Ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša… Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, lebo som neodišiel bez toho, aby som vám nezvestoval Božiu vôľu celú“ (Sk 20, 17 – 21. 26 – 27). Pavol mohol po dvoch rokoch povedať: „Nič som vám nezamlčal. Všetko viete. Bol som vytrvalý, aj keď mi Židia strojili úklady, aj keď ma bili a robili mi zle. Všetko už viete a teraz je na vás, ako budete žiť svoj život. Vaša krv nie je na mojich rukách. Ak budete stratení pre Božie kráľovstvo, je to na vás.“
Pavol sa postaral aj o následnú prácu. Keď odchádzal, ustanovil svojho duchovného syna Timoteja a prikázal mu, aby v Efeze kázal Božie slovo v plnosti a nič nezamlčal. „Keď som ťa nechal v Efeze, žiadal som ťa, aby si nikomu nedovolil učiť odchylným náukám, ale aby si učil Božej ceste podľa pravdy“ (1 Tim 1, 3).
Pavol počas svojho väznenia v Ríme napísal do Efezu hlboký list. Venoval sa v ňom i duchovnému boju: „Vy, Efezania, dobre viete, že bojujete proti mocnostiam, silám a duchom v povetrí, že vaše zbrane sú silnejšie ako zbrane jeho kráľovstva a týchto síl. Svoju silu hľadajte u Pána a v jeho veľkej moci“ (porov. Ef 6, 10. 12).
Vždy, keď začíname hovoriť stále viac múdrych vecí a citovať stále viac dobrých knižiek od čo najznámejších autorov, strácame moc Božieho slova a ono sa nebude prejavovať svojimi účinkami. Všetko ostatné môže iba pomôcť, byť iba doplnkom pravdy.
Jestvuje veľa skupín kresťanov, ktorí sa stretávajú, ale už dávno sa prestali zdieľať z Božieho slova a na stretnutí skupinky sa rozprávajú o všetkom možnom. Väčšinou sa tieto skupiny rozpadajú. Pretože prestávajú priťahovať a zaujímať ľudí. Všade tam, kde začnete prinášať Božie slovo, začne život. Ak tam nebude Božie slovo, nebude tam skutočný život. Ak ľudia nebudú počuť Božie slovo, neprežijú ozajstné očisťovanie od hriechov, usvedčovanie, nebudú dostávať vnútornú silu a vitalitu. Ak to budú len filozofie, náš život nebude plný vitality.
(Pokračovanie.)
PRINCE, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995.
Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
