Duchovnému boju sa nikto z kresťanov nevyhne, nech by bol v akomkoľvek postavení. Sme občanmi Božieho kráľovstva, proti ktorému bojuje kráľovstvo temnoty. V duchovnej oblasti je svet rozdelený na dve strany a neexistuje neutralita.
Ak stretneš človeka, ktorý hovorí: „Áno, áno, ja som veriaci, ale nepreháňam to“, znamená to, že žije v kráľovstve temnoty. Má síce označenie Božieho bojovníka, ale strčili ho do inej armády a vôbec o tom nevie. Neexistuje neutrálna pôda.
Do tejto vojny je zatiahnutý celý vesmír. Písmo to zdôrazňuje neustále. Je to konflikt temnoty a svetla. Pavol mal poslanie otvoriť oči pohanom, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satana k Bohu (porov. Sk 26, 18). Prihováral sa k pohanom, ale i k Židom, ktorý vyznávali jediného pravého Boha. Aj oni sa potrebovali obrátiť od tmy k svetlu Ježiša Krista. Boh nás vytrhol z tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného syna, do kráľovstva svetla (pozri Kol 1, 13; Mt 12).
Náš život uprostred tohto boja nie je o nič jednoduchší ako život nekresťanov. Často je to tak. Pozitívna zvesť evanjelia vyzýva ísť k Pánovi, ktorý berie problémy. Len čo sa mu však začneš približovať, zažiješ omnoho viac problémov, ťažkostí aj nedorozumení a stále ti niekto bude robiť zle. Istá sestra išla na stretnutie a zabudla si kabelku na zastávke autobusu. Pre ľudí, ktorí nie sú celkom pevní, to môže byť veľmi znechucujúce. Stáva sa, že ľudia, s ktorými sa modlíme za ich duchovné problémy, začnú mať potom ešte väčšie, a tak povedia: „Nechajme to radšej tak, lebo je to ešte horšie.“ Diabol takýmto spôsobom znechucuje ľudí.
Naše problémy sú ťažšie, lebo Duch Svätý nás robí citlivejšími a my vidíme veci, ktoré sme predtým nevideli. Máte takú skúsenosť? Chodil som popri práci do školy s jedným kamarátom, ktorému som zvestoval Pána. Keď som si v mestskej hromadnej doprave označoval lístky, hovoril mi: „Neblázni, veď si vybav študentský lístok.“ Odpovedal som mu: „Ale my sme pracujúci, preto by sme to nemali robiť.“ A on mi na to: „Študuješ? Študuješ. Tak choď na študijné oddelenie.“ Zareagoval som, že by to nebolo poctivé. O dva týždne si išiel zrušiť svoju študentskú električenku. Spýtal som sa ho, prečo to urobil. Odvetil mi: „Modlil som sa a prestalo sa mi to páčiť. Cítim, že to nie je ono.“
Duch Boží nás robí oveľa citlivejšími na zákony, na správne veci, takže sa náš život stáva náročnejším. My ako Božie deti však máme vhľad do duchovného sveta, čo iní nemajú. Zároveň našou ďalšou výhodou je, že máme Radcu a Tešiteľa. Vedľa nás stojí Duch Svätý, ktorý nám chce radiť a chce nás učiť, aby sme mu rozumeli. Pán nás chce viesť.
„Aby ste so všetkou múdrosťou a duchovným pochopením poznali jeho vôľu. Tak budete svojím životom robiť svojmu Pánovi česť, stále sa mu páčiť a vo všetkom ponesiete ovocie dobrých skutkov. Budete rásť v poznaní Boha“ (Kol 1, 9 – 10). Je to duchovný vhľad, ktorý máme vďaka času trávenému s Bohom. Keď venuješ čas modlitbe, keď študuješ Božie slovo, keď zotrvávaš v spoločenstve kresťanov – vtedy na tebe pracuje Duch Svätý a začínaš chápať veci novým spôsobom. Tento vhľad ťa usmerňuje na ceste, aby si nerobil veci zbytočné, ale potrebné.
Cesta, ktorou kráčame, je úzka. Toto bol môj prvý duchovný obraz pred pár rokmi. Mal som duchovné vnímanie a videl som obrovské vrchy, okolo ktorých boli samé priepasti. Na vrchu sa kľukatila úzka cesta. Všade bola hmla, po ceste išli ľudia. Mohli ísť len preto, lebo sa pozerali hore na svetlo, na zdroj svetla. Kráčali presne tadiaľ, kadiaľ mali. Hmla bola taká hustá, že keby zašli len kúsok vedľa, čakala by ich smrť. Uvedomil som si, že toto je náš život.
Pán, náš učiteľ a radca, ktorý je pri nás, nám chce pomáhať a radiť v každom probléme. Niekedy nám len pripomenie náš cieľ – nebo a vtedy sa naše problémy stanú malichernými. Inokedy nás iba naplní pokojom. Keď prežívame stres alebo zúfalstvo a začneme sa modliť, naplní nás pokoj. Dakedy nám dá zakúsiť odpočinok uprostred všetkých ťažkostí naokolo a naraz pocítime, že sme nadobudli nové sily. Inokedy poradí, čo treba robiť, alebo pomôže kráčať vpred bez toho, aby sme videli, čo je pred nami.
Každý deň zápasíme o zachovanie viery, každý deň zápasíme, aby sme poslúchali Krista a Božie slovo vo všetkom. Toto je základ duchovného boja (až tam kdesi ďalej je vyháňanie démonov a zväzovanie mocností). Základ duchovného boja spočíva v každodennom zápase o poslušnosť Bohu. Preto je veľmi dôležité každodenné stíšenie sa pri Pánovi.
Viackrát som si uvedomil, že bez osobného nasadenia pôjde osemdesiat percent všetkého požehnania zo spoločných stretnutí, modlitieb a kázaní preč. Bez toho, aby si ráno vstával, aby si si vyhradil čas na modlitbu, osemdesiat percent požehnania bude spláchnutého ako v záchode. Preto je veľmi dôležité, aby si ráno zotrvával v modlitbe, čítal Božie slovo, trávil čas pri Bohu. Ak nebudeš poznať Boží dotyk, budeš sa naháňať po všetkých miestach, kde sa deje niečo duchovné, aby si tam čosi stretol. Toto však nie je cieľ.
Ako Božie dieťa máš výsadu každý deň sa stretávať s Pánom, každý deň prežívať jeho dotyk a požehnanie. Znovu sa musíš odovzdať a pred duchovným svetom vyznať, že chceš nasledovať Pána. Duchovný svet to potrebuje počuť. Démoni preto, aby vedeli, že nepatríš im, ale Pánovi a anjeli preto, aby ti pomáhali, boli pri tebe a dovolávali tvojho rozhodnutia (pripomínali ti tvoje rozhodnutie).
Ak si dnes ráno povedal Pánovi, že mu chceš patriť, a večer budeš mať z niečoho depresiu, môžeš sa oprieť o svoje slová a pripomenúť si ich. Duch Boží ti povie: „Ty si Boží, teba nič nezdolá.“ S manželkou sme raz mali haváriu. Keď sme vyšli z auta a modlili sme sa, povedala: „Chvála Bohu. Malo to byť na to, aby sme nadávali, aby sme sa pohádali a vyčítali si, kto sa mal lepšie pozerať, a aby sme sa báli, koľko peňazí to bude stáť.“ Pán, ktorý bol tiež účastníkom nehody, chcel, aby sme mu zaplatili škodu na aute, a my sme nevedeli, či to máme urobiť. Vnímali sme, že si máme otvoriť Písmo. Našli sme Žalm 121: „Hospodin ťa chráni pokojom, nedovolí, aby ti ukĺzla noha, nedrieme ani nespí ochranca Izraela…“ Silne sme vnímali Božie povzbudenie.
V tomto boji zažijeme mnoho ťažkostí spôsobených neduchovnými ľuďmi. Neduchovní ľudia, to nie sú len tí, čo otvorene vyhlasujú, že sú neveriaci, ale aj kresťania, ktorí Pána nepoznajú a nenasledujú. Keď sa začneš viac modliť, budú ťa nazývať „fanatikom, ktorý ťahá Krista za nohu z kríža“. To sú tí, čo Pána nepoznajú, lebo keby ho poznali, išli by za ním.
Rovnako zlé veci zažijeme aj od najbližších – od rodiny alebo priateľov. Často tu vidíme triedenie duchov. Všímaj si, kto ti robí zle, keď si stretol Pána. Sú to neprebudení ľudia. Bez ohľadu na to, čo si si o nich myslel, ak zbadáš opozíciu voči živému vzťahu s Pánom, ešte nestretli živého Krista. Ježiš povedal, že on nepriniesol len pokoj, ale aj rozdelenie. Povedal, že nastane rozdelenie, prídu problémy pre vieru (porov. Lk 12, 51). Pavol preto rázne a radikálne varuje pred manželstvom s neveriacim človekom: „Aké je spoločenstvo Krista s Beliálom, aké je spoločenstvo svetla s tmou?“ (2 Kor 6, 14 – 15). Nedovoľujte si to, pretože to nie je správne, a ak to urobíte, budete mať obrovské problémy.
Satan tieto veci dobre vie, preto bude podnecovať vašich blízkych a skrze vašich priateľov vám bude spôsobovať podrazy. Keď toto vieme, usmejeme sa a nebudeme proti nim bojovať, budeme silnejší. Zvyčajne je našou chybnou reakciou, keď začneme proti nim bojovať. Vrátime im to, keď nie priamo, tak zaobalene, keď nie hrubo, tak inteligentne. To je chyba. Keď vieme, kto nám ubližuje, nebudeme obviňovať ľudí, ale budeme vedieť, na koho máme útočiť.
Aj Ježiš zažil opozíciu od svojich bratov i od blízkych v jeho dedine (porov. Jn 7, 3 – 5; Mk 6, 1 – 6). Keď nadišiel Sviatok stánkov, pobádali ho: „Tak choď, choď ukázať, čo dokážeš.“ Ale on im povedal: „Ešte neprišiel môj čas.“ Je napísané, že ani jeho bratia v neho neuverili. Keď bol vo svojej dedine, hovorili mu: „Urob tu nejaké zázraky. Čo to o sebe rozprávaš, veď ty si obyčajný tesár a chceš nám tu hovoriť niečo o Bohu?!“ Zakúsil opozíciu tiež. Keď to pochopíme, budeme proti nej silnejší. Toto je oblasť duchovného boja.
Keď vstúpime do Božej armády, najprv sa uzdravujú naše staré zranenia, bolesti a ťažkosti. Učíme sa byť pevní. Potom príde čas spoznávania nepriateľa. Musí nastať v našom živote. Neskôr poznávame jeho moc a spôsoby boja. Učíme sa, čím a ako bojovať. Aké sú naše vlastné zbrane a metódy boja a ako máme žiť a víťaziť. Toto potrebujeme spoznávať.
Nepriateľ sa nás pokúša všemožnými spôsobmi odvrátiť od nasledovania Krista. Bude nás pokúšať, spôsobovať starosti, aby sme sa nemodlili a nenašli si čas na Písmo, bude nás poškodzovať, napádať a zastrašovať.
Toto je boj neviditeľný. „A tak bratia, svoju silu hľadajte u Pána, v jeho veľkej moci. Oblečte si plnú Božiu zbroj, aby ste mohli odolať diablovým zvodom, lebo nevedieme svoj boj proti ľudským nepriateľom, proti telu a krvi, ale proti mocnostiam a silám a všetkému, čo ovláda tento vek tmy, proti nadzemským duchom zla“ (Ef 6, 10 – 12). Toto sa týka všetkých kresťanov, nielen misionárov, kňazov alebo kazateľov. Je to boj v duševnej a duchovnej rovine. Nebojujeme vo fyzickej rovine. Možno povedať, že najviac bojujeme v mysli – vo svedomí, v rozhodovaní, v morálke a v oblasti vôle. Je to zápas.
Slovo „zápas“ vyjadruje čosi urputné. Zápas nie je len to, že niekoho postrčím a snáď aj spadne alebo dokonca odíde. Zápas znamená urputne sa pustiť do seba v snahe toho druhého položiť na lopatky. Bojovať zo všetkých síl. Do tohto boja musíš nasadiť všetko – všetku svoju múdrosť, šikovnosť, dôvtip, obratnosť. Nemôžeš si dovoliť “pohov” – nemáš dovolenku. Mladí ľudia to tak občas robia: „Á, prázdniny, teraz si dám pohov od všetkého, nemusím sa modliť.“ To je omyl.
Bojujeme proti dobre zorganizovanému kráľovstvu satana. Je mylné domnievať sa, že tam vládne chaos a démoni sú nejaké primitívne potvory, ktoré sa navzájom hryzú. Majú to premyslené, sú to hlboko inteligentné duchovné bytosti. Písmo na niekoľkých miestach odhaľuje štruktúru satanovho kráľovstva. Je to kráľovstvo presne zorganizované a démoni vedia, čo robia.
Našou prvou úlohou je obstáť pri satanových útokoch a ostať verný Kristovi vo viere a v živote.
Našou druhou úlohou je zvestovať evanjelium. Získavať druhých ľudí pre Krista. Robíme to už svojím verným životom. Keď si verný kresťan, si ako soľ, ktorá zabraňuje, aby sa potraviny pokazili. Niekam prídeš a ľudia sa cítia trochu zle, lebo nemôžu robiť nesprávne veci, ktoré by robili, keby si tam nebol. Alebo budeš počuť: „Oj, keby tu bol Jožo, ten by nám ale dal…“ Hanbia sa. Máme byť ako hviezdy vo tme. Na púšti sa v noci nedá orientovať ináč, len podľa hviezd. Máme už len svojím životom vytrhávať ľudí z kráľovstva Zlého, lebo neutrálna pôda neexistuje. Sme tu alebo tam, preto nás Pán poslal.
V rámci tohto každodenného boja o duše druhých treba občas aj zväzovať mocnosti, vyháňať zlých duchov, ale to nie je jediná oblasť duchovného boja. V centre duchovného boja je osobné posvätenie. Najprv prežívame upokojenie a uzdravovanie svojich starých zranení, učíme sa byť pevní, potom spoznávame nepriateľa, jeho spôsoby a silu, učíme sa, ako bojovať, a spoznávame naše zbrane a metódy nášho boja.
Aké sú naše zbrane? „Sme však iba ľudia, iba telo a krv, ale svoj zápas nevedieme proti telu a krvi. Zbrane nášho tela nie sú svetské, ale majú od Boha silu boriť hradby“ (2 Kor 10, 3). Nemáme pištole ani tanky, naše zbrane sú duchovné. „Majú od Boha silu boriť hradby, nimi boríme ľudské výmysly a všetko, čo sa v pýcha pozdvihuje proti poznaniu Boha. Uvádzame do poddanstva každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi“ (2 Kor 10, 4 – 5).
Proti čomu bojujeme? Bojujeme proti pevnostiam v ľudských mysliach. Viete, čo je ideológia? Keď má niekto v hlave nalinkované, ako to všetko je, a on sa toho pevne drží. Je to pevnosť v mysli, ktorá mu bráni, aby pochopil. Ide o myslenie človeka. Keď sa s niekým rozprávaš o Kristovi, tak sa zároveň modli: „Pane, osvieť mu myseľ, zhoď hradby.“ Pretože môžeš argumentovať, koľko chceš, a on to nepochopí. Spoza svojej hradby ti vysvetľuje svoje veci, ale keby vyšiel k tebe von, pochopil by, že si príjemný človek.
Satan chce zajať mysle ľudí, buduje v nich hradby a opevnenia. A my sme Boží vyslanci a bojovníci, ktorí ich majú rúcať, aby ľudia videli pravdu. Niektorí ľudia hovoria, že keď prídu na naše stretnutie a počúvajú prednášku, povedia si: „Áno, áno, to je úžasné!“ Ale zrazu si pomyslia: „To je hlúposť, on sa mi tu určite snaží nahovoriť dajaké hlúposti.“
Je to duchovný boj. Diabol ti stále dačo nahovára. Ide o to, čomu uveríš. Vyjdeš von spoza tej hradby alebo nevyjdeš?
Satanove hradby sú stavané proti viere v evanjelium. Proti tomu, aby ľudia boli schopní jasne a dobre počuť zvesť o oslobodení v Ježišovi a porozumieť jej. „Boh tohoto sveta oslepil ich neveriacu myseľ, aby im nevzišlo svetlo evanjelia slávy Kristovej…“ (2 Kor 4, 4). Čím viac s takýmto človekom diskutujete, tým viac sa zatvrdzuje vo svojom omyle. Treba strhnúť túto duchovnú hradbu, pevnosť v jeho mysli, a to sa deje duchovnými zbraňami.
(Pokračovanie)
Pramene:
Vácha, V.: Duchovní válka. KMS, 1995.
Prince, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995.
Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
