„A tak bratia (a sestry) svoju silu hľadajte u Pána v jeho veľkej moci. Oblečte si plnú Božiu zbroj, aby ste mohli odolávať diablovým zvodom. Nevedieme svoj boj proti ľudským nepriateľom, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento vek tmy, proti nadzemským duchom zla. Preto vezmite na seba plnú Božiu zbroj, aby ste sa mohli v deň zlý postaviť na odpor, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda, opásaní okolo bedier pravdou, obrnení pancierom spravodlivosti, obutí k pohotovej službe evanjeliu pokoja a vždy so štítom viery, ktorým by ste uhasili ohnivé strely toho Zlého. Prijmite takisto prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie, a v každý čas sa v Duchu Svätom modlite, proste, bdejte na modlitbách…“ (Ef 6, 10 – 18).
V celom Liste Efezanom Pavol píše o tom, aké nádherné veci urobil Duch Svätý v Kristovi. Stvoril nového človeka, nové ľudstvo. Zrušil múr rozdelenia medzi Židmi a pohanmi. Pavol opisuje náš nový život a hovorí, že teraz sme vykúpení, že sme Božie deti, a vymenúva znaky nového života. Sú nimi láska, čistota, zdržanlivosť, zdržiavanie sa hlúpych a dvojzmyselných rečí. Zrazu nastane obrat a z ničoho nič začne hovoriť o opozícii: o diablovi, o mocnostiach, o silách a o nadzemských duchoch zla. Diabla spomínal už v druhej kapitole, kde sa končí jeden nádherný chválospev o tom, čo Boh urobil voči Kristovi a voči nám. „Pred tým ste žili podľa behu tohto sveta, poslušní vládcovi nadzemských vecí, duchovi pôsobiacemu doteraz v tých, ktorí vzdorujú Bohu“ (Ef 2, 2). „… nedoprajte miesta diablovi“ (Ef 4, 27). Pavol, keď hovorí, čo pre nás Boh urobil, spomína diabla len dvakrát a zrazu mu venuje stať desiatich veršov. Čo tým chce povedať?
Jednoducho nás chce poučiť o tom, ako máme nad ním víťaziť. Budú nás chcieť ničiť, budú chcieť ničiť všetko, čo sme od Boha dostali. Dostali sme veľké veci a čaká nás zápas so zlými mocnosťami. Zápas znamená urputný boj, do ktorého vložíš všetko. V našom kresťanskom živote sa nenachádzame v akomsi pohodlnom stave: fajn, teraz je všetko dobré. Áno, Boh ťa zobral, Boh ťa prebudil zo smrti, odpustil ti hriechy a posadil ťa na trón s Kristom. Teraz si veľký víťaz, ale to neznamená, že už budeš prežívať už len pokoj.
Keď Pavol hovorí o týchto veciach, povie: „vezmite na seba plnú Božiu zbroj“ a veľmi konkrétne opisuje, z čoho pozostáva, čo máš mať na sebe. Hovorí o boji zblízka, nie na diaľku, ide o boj osoby proti osobe. Boj na diaľku vyzerá menej nebezpečný. Keby si mal rakety a strieľal by si do vzdialenosti 300 kilometrov, mohol by si si pokojne ísť aj zatancovať – to nie je také nebezpečné, sem-tam niečo doletí naspäť. Keď však pred tebou ktosi stojí a ohrozuje ťa, máš veľký strach a si stále v strehu. Takíto sú démoni. Sú veľmi blízko, sú stále pri tebe, a ak si toho nebudeš vedomý, nastanú pre teba problémy. V Ef 6, 10 sa píše: „… a tak, bratia…“, inak preložené „preto, bratia“, ale asi najlepší preklad je „odteraz, bratia“, čo znamená v čase, ktorý zostáva, „svoju silu hľadajte u Pána, v jeho veľkej moci“.
Tento konflikt bude trať až dovtedy, kým príde Pán. Pokoj, ktorý nám získal Kristus, máme len uprostred boja. Nemýľte sa, nikdy si nemôžeme myslieť, že už sme v pokoji a že nás už nikto neohrozí. Neustále sme ohrozovaní. S kým teda bojujeme? Podľa Ef 6, 10 – 12 nevedieme svoj boj proti ľudským nepriateľom, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento vek tmy (toto tu okolo nás je vek tmy), a proti nadzemským duchom zla. Takže nie je to boj s ľuďmi, ale s démonskými bytosťami. Efezania o nich veľmi dobre vedeli, pretože to boli „starí okultisti“. Keď Pavol v Efeze kázal evanjelium Ježiša Krista, bolo tam veľa gnostikov, veľa ľudí, čo poznali rôzne duchovné sily, s ktorými sa stretávali a komunikovali. Hľadali odpovede vo hviezdach (horoskopy sú len chabý odvar toho, čo hvezdári vedeli z hviezd vytiahnuť), čítali z mrakov alebo vyvolávali duchov mŕtvych. Po tom, čo im Pavol kázal evanjelium, rozhodli sa s týmito praktikami skoncovať. Založili veľký oheň a spálili v ňom svoje knihy o mágii, hodnota ktorých vtedy dosahovala 50 000 strieborných, čo bol nesmierne veľký majetok. To, že dané sily nechceli túto vec nechať len tak, je zjavné aj z toho, ako konkrétne Pavol vysvetľuje Efezanom, s čím teraz bojujú a ako sa majú správať v tomto zápase proti silám, ktoré už zanechali.
Démonské sily v spomínaných veršoch charakterizujú isté skutočnosti.
Po prvé: sú mocné. Démoni v tomto duchovnom boji sú mocní. Sú to kniežatstvá a sily, čo svedčí o moci a autorite, ktorú majú. Pavol spomína vládcu ovládajúceho tento vek tmy. Chcel by som vás upozorniť na to, že v Biblii nie sú veci náhodou. Náš prístup je často takýto: „to je také zaujímavé, to sa už dávno písalo…“, ale nie je to pravda, nič sa tam neopakuje náhodou. Keď sa spomína vládca tmy, je použité grécke slovo kosmokratores. V astrológii sa ním označovali planéty, ktoré sa považovali za vládcov nad osudmi ľudstva. Pavol hovorí konkrétne o vládcovi, s ktorým bojujeme, a tento vládca ovláda vek tmy. Slovo kosmokratores – vládca osudu ľudstva – pripomína diablov postup proti Ježišovi Kristovi, keď mu chcel dať kráľovstvá zeme. Takže je to vládca. Sám Ježiš označil diabla za vládcu tohto sveta. V Jánovom evanjeliu Ježiš trikrát (?)spomína, že „vládca tohto sveta už bude vyvrhnutý“ (Jn 12, 31; 14, 30). Sv. Ján vo svojom prvom liste hovorí, že „celý svet je v moci Zlého“ (1 Jn 5, 19). Je to ktosi, kto panuje, vládne, je to mocná sila.
Po druhé: tieto sily sú zlomyseľné. Moc môže byť neutrálna, ale ako taká je použitá na dobré alebo zlé veci. Tieto sily používajú svoju moc výhradne deštruktívne. Nenávidia svetlo a milujú tmu, lož a hriech. Kdekoľvek tieto veci vo svojom živote máš, dávaš priestor nadzemským mocnostiam zla. Všimol som si, že kresťania, ktorí prijmú Pána, sa veľmi rýchlo stávajú citlivými na lži. Postrehli ste to? Už nebudeš hovoriť: „bolo nás tam tisíc“, ale povieš: „bolo nás tam tridsať“. Nepreháňaš, lebo už to je lož. Všade, kde sa pohybujeme, klameme. V práci sa ťa spýtajú: „Kde si bol?“ Odpovieš, že tam a tam, no nie je to pravda, pretože si bol niekde inde. Pán ti to ukazuje a ty postupne začínaš hovoriť pravdu, lebo cítiš, že nemôžeš hovoriť lži. Dávajme si pozor, keď začíname zaobaľovať pravdu a porovnávať lži ako malé, väčšie atď. Nevstupujme do kompromisov.
Démonské mocnosti teda nenávidia svetlo, sú to nadzemskí duchovia zla, sféra neviditeľnej reality. Musíme si stále uvedomovať, že neuznávajú žiadne mravné princípy, že nemajú žiadne zásady cti ani žiadne city. Celkom bezohľadne idú za svojím cieľom získať ťa, vytrhnúť, stiahnuť od Pána.
Po tretie: sú veľmi šikovné. Tieto mocnosti, sily, kniežatstvá predstavujú určité hierarchie v satanovom kráľovstve. Tak ako oblasť pôsobenia anjelov je rozdelená na určité hodnosti, platí to aj o satanovi. V Písme sa stretneme s rôznymi označeniami: mocnosti, sily, prestoly, panstvá.
Tieto mocnosti sú veľmi šikovné. V jedenástom verši sa hovorí: „aby ste dokázali odolať diablovým zvodom“. Toto slovo vyjadruje šikovnosť, alebo inak úskoky či nástrahy. Oni voči tebe nekonajú priamo, ale úskočne. Nikdy nepôsobia otvorene, ale v tme. Takže kedykoľvek sa vo svojej reči alebo konaní dostávaš do nejakej polotmy, stretneš sa tam s nejakým démonom, ktorý tam veľmi konkrétne pôsobí. Vyhýbaj sa tomu a kráčaj čisto, posväcuj svoj život a buď čistý pre Pána, lebo inak budeš porážaný.
Diabol neútočí vo svetle, ale potme a často prezlečený za anjela svetla. Tu už nastáva problém, lebo on príde ako pravý anjel. On vyzerá ako pravý anjel, ale nie je to pravý anjel. A ak nerozlišuješ, ak si naivný, veríš všetkému a letíš všade, kde sa niečo šuchne a kde sa údajne niečo nadprirodzené zjavuje, potom veľakrát naletíš anjelovi svetla. Satan používa prostriedky, ktoré našej mysli imponujú. Ak nám budú imponovať zjavenia, tak sa budeme za každým z nich ponáhľať. Ak nám budú skutočne vstupovať do života, tak on to bude robiť rád. Prezlieka sa teda za anjela svetla, a ak nevieš rozlišovať, zastihne ťa nepripraveného a úplne slabého. Alebo prichádza ako ovečka a tvári sa veľmi milo, ale má vlčí ňufák a to k tomu ovčiemu kožuchu veľmi nepristane.
Takže všetko musíš rozlišovať, nech to vyzerá akékoľvek sväté, dobré a správne. Bez ohľadu na to, ako dobre je to podané, ako dobre to vyzerá, musíš vidieť, aká moc za tým pôsobí – Božia, alebo zlá duchovná sila.
Diabol často používa zvádzanie na kompromisy a omyly. Otvorené prenasledovania a pokušenia nie sú jeho najobľúbenejšou zbraňou. Omnoho radšej sa pohybuje v oblasti polotmy. Poznáte to, že za šera vyzerá každý krík ako nejaký „bobo“. S istotou by si tvrdil: „Stál tam taký chlap so sekerou“, ale keby sa trochu rozvidnelo, zbadal by si konár s jabĺčkom. Za šera a polotmy všetko vyzerá ináč. Diabol bude vtedy prichádzať a zvádzať ťa na kompromisy. „Nemodli sa toľko, stačí o päť minút menej.“ A zajtra (veď Pán je veľkorysý): „Načo sa mám modliť 25 minút, veď stačí 22,5 minúty…?“ Rád zvádza na kompromisy.
V Ef 4, 14 Pavol spomína falošných učiteľov, ktorí vyzerali veľmi dobre. „Keď budeme dorastať do zrelého ľudstva, ktoré je merané mierou Kristovej plnosti, potom už nebudeme nedospelí, nebudeme zmietaní a unášaní závanom kdejakého učenia. Ľudskou falošnosťou, chytráctvom a ľstivým zvádzaním na blud.“ Spojenie „zvádzanie na blud“ je použité aj pri diablovi, nadzemskom duchovi zla, ktorý nás „zvádza“. Presne takto sa prejavuje jeho šikovnosť.
Diabol má teda dvojakú taktiku. Prvá je taká, že sa vyhráža, zastrašuje, a druhá, že našepkáva a uspáva. Priame zvádzanie a navádzanie k falošnému pokoju (navodzovanie falošného pokoja?). Na jednej strane je to tyran a na druhej zvodca. Používa striedavo aj silu, aj podvody.
Ako môžeme obstáť?
Väčšina našich porážok pramení z toho, že dôverujeme sebe, teda zo sebadôvery. Prestávame sa spoliehať na Pána. Keď sa prestávaš spoliehať na jeho moc a dôveruješ svojej sile, svojim schopnostiam, svojim istotám, zlyháš. Robíme to buď preto, že nevieme, aký je diabol silný, mocný a prefíkaný, alebo preto, že na to zabúdame. On je absolútne inteligentná bytosť. My si s ním ani neškrtneme, nezmôžeme proti nemu nič. Jediné, čo nás ochráni, je Božia moc. Iba ona nám dá víťazstvo nad diablom. Božia moc vzkriesila Krista Ježiša z mŕtvych.
„Silu svojho mocného pôsobenia preukázal na Kristovi Boh, vzkriesil ho z mŕtvych, posadil ho po svojej pravici, vysoko nad všetky vlády, mocnosti, sily aj panstvá, nad všetky mená, ktoré sú vzývané ako v tomto veku, tak i v budúcom. Všetko podrobil pod jeho nohy a ustanovil ho zvrchovanou hlavou Cirkvi. Táto istá moc nás vzkriesila zo smrti a posadila nás na trón s Kristom“ (Ef 1, 20 – 22).
„Prebudil nás k životu spolu s Kristom, keď sme boli ešte mŕtvi pre svoje hriechy, spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón“ (Ef 2, 5 – 6).
My už teraz sedíme na tróne autority s Kristom, my máme jeho autoritu. Dostali sme ju, potrebujeme ju používať a uplatňovať v tomto svete, aby sme marili skutky Zlého. Keď Pavol hovorí: „čerpajte svoju silu a hľadajte ju u Pána, v jeho veľkej moci“, používa tri slová ako vo verši 1, 19: dynamis, kratos a ischus, a to vo vzťahu k Božiemu dielu vzkriesenia. Boh použil tri spôsoby moci, aby vzkriesil Krista, a Pavol používa tieto isté slová. Znamená to: buďte pevní a svoju silu hľadajte u Pána, v jeho veľkej moci.
Máme tu dve napomenutia: V kom máš byť silný? V Bohu (Ef 6, 10); a „oblečte si plnú Božiu zbroj, aby ste mohli odolávať diablovým šikovným nástrahám“ (Ef 6, 11). Pavol tu zdôrazňuje vyváženosť. Je to kombinácia Božieho splnomocnenia a ľudskej spolupráce. Ty si to musíš obliecť. Ak to nebudeme robiť, ak budeme len vedieť, že Pán zvíťazil, že nám to daroval, ale nebudeme na seba dávať a používať tieto časti Božej výzbroje, tak to bude zase na nič, zase ťa vysmejú. Budeš oblečený ako rytier, niekto príde a dá ti facku a ty budeš stáť ako socha, on ti dá druhú facku a ty nič. Kým sa nenaučíš, že si máš sklopiť prilbu, vytiahnuť meč a povedať: „Prestaň, lebo ti odseknem hlavu!“, dovtedy ťa bude fackovať. Čo z toho, keď máš výzbroj na sebe, a nepoužívaš ju?! Nepriateľ sa jej nebojí, on sa bojí toho, keď ju začneš používať.
Potrebuješ hľadať silu u Pána a poznať ju. Potrebuješ používať zbroj, ktorú si dostal. Moc je od Pána, bez nej padneme. Ale silní v ňom musíme byť my, a nie sused alebo Biblia – ona sa sama nepohne! Ty ju uvedieš do života. Ona sama za teba zápas nevybojuje. Teda „posilňujte sa v Pánovi, nájdite svoju silu v Pánovi“. V 2 Tim 2, 1 je to napísané: „Ber si silu z milosti, ktorá ti patrí v Ježišovi Kristovi.“ Musíme byť stále závislí od Pána.
Je to dôležitý bod v otázke tvojho duchovného boja, ktorý sa sústreďuje predovšetkým na tvoj osobný každodenný život. Sám v sebe žiadnu silu nemáš a proti satanovi, ktorý je veľmi silný, by sme neobstáli. Jediný, kto obstojí, je Ježiš Kristus, a preto v ňom musíme by stále skrytí. Nikdy nesmieme byť pyšní, ostať pevní v sebe a hovoriť si: „Už som toho skúsil dosť, viem veľa, už som absolvoval štyri semináre, stretol som sa s najlepšími exorcistami.“
Autoritu a moc máš od Krista, a nie zo skúseností. Veľakrát dá Pán Boh viac víťazstiev konvertitovi, ktorý ho pozná mesiac, ako človeku, čo má za sebou tridsať rokov služby. Mesačný novorodenec môže urobiť väčšie veci, pretože sa omnoho viac spolieha na toho veľkého Pána, ktorého ešte stále obdivuje.
Pokiaľ ide o otázku autority a moci, predstavme si križovatku, na ktorej zaujímavým spôsobom všetky autá dodržiavajú všetky predpisy. Prečo? Stojí tam policajt a toho sa každý bojí, lebo má autoritu, lebo má veľkú moc. Pán policajt sa mohol aj zle vyspať, môže mať zlú náladu, ani nemusel veľa študovať, ale každý sa ho bojí, pretože má na sebe uniformu, ktorá zosobňuje moc štátu. Môžeš mať hocaké veľké auto, a keby si doňho čo len trošku strčil, nechá ťa zatknúť, a preto sa ho bojíš. Teda nejde o policajta ani o to, či má dobrú náladu, ani o to, čo raňajkoval, ale podstatné je, že má na sebe znaky moci.
Preto si musíme obliecť plnú zbroj, všetko, čo máme mať. Nestačí mať prilbu a ísť naboso. Ani policajta by nikto neposlúchal, keby mal len topánky a čapicu, alebo keby si dal v zime košeľu a spodky a povedal by: „Tu na čapici mám znak Slovenska, všetci ma musíte poslúchať!“ Nikto by ho neposlúchol, keďže nemá na sebe úplnú uniformu, bol by podozrivý. Neprisúdiš mu autoritu a neuposlúchneš ho, lebo nemá všetko. A tak ani tebe nestačí polovica výzbroje, preto Pavol hovorí: „obleč si plnú zbroj“. Od teba sa vyžaduje, aby si poslúchol, lebo inak môžeš vyháňať, čo chceš, diabol sa ťa nebude báť, pretože nepoznáš zbrane a nemáš ani nepoužívaš Božiu autoritu.
Nebuďme ľahkovážni v duchovnom boji, musíme mať všetky dôležité súčasti. Keby sme toto poznali, nestretávali by sme sa u katolíkov na Slovensku s takou laxnosťou a vlažnosťou, akú poznáme. Keby sme naozaj brali nášho Pána vážne.
Odkiaľ máme istotu víťazstva v duchovnom boji?
Od Ježiša. „Keď ste boli ešte mŕtvi, prebudil vás k životu spolu s Kristom a všetky viny nám odpustil, vymazal dlžný úpis, ktorého ustanovenia svedčili proti nám, a celkom ho zrušil tým, že ho pribil na kríž. Tak odzbrojil a verejne odhalil každú mocnosť a silu a oslavoval nad nimi víťazstvo“ (Kol 2, 13 – 15).
Satanovi ide o to, aby si tieto pravdy nikdy nepochopil, a tak mu neprekáža, keď si sa už dostal k tomu, že si začal chodiť do kostola aj do spoločenstva, azda i spievaš v zbore o dušu Pánovi na slávu. Len aby si toto nepochopil, lebo dovtedy nebudeš mať autoritu, dovtedy sa budeš báť.
Bežne možno stretnúť kresťanov, ktorí povedia: „S týmto na mňa nechoď.“ Prečo? Kristus ťa poveril, ty máš víťaziť. Alebo má víťaziť len výsadková jednotka s baretmi a ostatní kresťania majú byť v zálohe? Nie. Všetci majú víťaziť. Satanovi ide o to, aby si nepochopil tieto konkrétne pravdy o tom, že ťa prebudil k životu s Kristom; odpustil ti všetky viny; vymazal dlžobný úpis, ktorého ustanovenia svedčili proti tebe, a celkom ho zrušil tým, že ho pribil na kríž. Tak odzbrojil a verejne odhalil každú mocnosť a silu. Kristus už satana premohol a toto víťazstvo musíš všade ohlasovať a toto musíš vedieť. Ak ho on porazil, ty si víťazom spolu s ním.
Stalo sa to na kríži. Katechizmus Katolíckej cirkvi učí: „Kristus nás svojím utrpením oslobodil od satana a hriechu. Zaslúžil nám nový život v Duchu Svätom. Jeho milosť obnovuje, čo v nás hriech pokazil“ (1708). „Víťazstvo nad vládcom tohto sveta bolo dosiahnuté raz navždy v hodine, keď sa Ježiš vydal na smrť, aby nám dal svoj život. To je súd nad vládcom tohto sveta a vládca tohto sveta už je zvrhnutý“ (2853).
O čo išlo v tomto zvrhnutí mocností a síl? Viete, čo je hlavnou satanovou zbraňou? Čím najviac útočí? Je to obviňovanie. Hovorí ti, že si vinný pred Bohom. Ideš sa modliť a on ti začne pripomínať staré hriechy. „Nebuď taká svätá, veď vieš, čo si porobila včera.“ „Áno, hanbím sa, idem na spoveď.“ Ale on hovorí: „To si nevyznala úplne, určite si si polovičku nechala.“ Prežíva to každý, ale zbytočne, je to satan, pretože čo je vyznané, to je vyznané, čo je odpustené, to je odpustené. Keď ti pán farár povedal, že je ti odpustené, tak je ti odpustené a nevrav si, že to tak nie je.
Viete, kedy sa zbavíme problémov s úzkostlivosťou? Keď budeme žiť naozaj. Keď poviem, že mám vo vrecku dvadsaťpäť korún, tak tam bude dvadsaťpäť, a nie trinásť. Kto vie, že žiješ naozaj? Iba ty a Pán Boh. Hovor pravdu. Hovor ju ráno, na obed, večer. Ži naozaj! Potom nebudeš stále skúmať: „Som pravdivý? Urobil som naozaj všetko, ako som mal?“
Cieľom obviňovania je vyvolať pocit viny, ochromiť. Keď budeš ochromený, nebudeš bojovať.
V Zjv 12, 10 je napísané, že bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý dňom aj nocou obviňoval bratov. To je jeho víťazstvo, žalovať na nás kresťanov. Musíme vedieť, že vina je nám odpustená. „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ píše sa v ôsmej kapitole Listu Rimanom. Ak je Boh za takých neporiadnikov, akými sme my, kto si dovolí byť proti nám? Nikto. Raz som počul vetu: „Církev, to je taková sebranka.“ Je to tak. My sme zberba, z ktorej Boh urobil nových ľudí. Aleluja, zabudnime na minulosť! My sme tí, čo patria Pánovi, my žijeme v Cirkvi a nám sú dané nové veci. Sme úplne noví.
Vina, ak si ju budeš nosiť, je kľúč k porážke. Spravodlivosť je kľúč k víťazstvu. Keď vieš, že tam, na kríži ti bolo odpustené, satan ťa už neporazí. Pre kríž nám Boh môže odpustiť úplne všetko. Jeho požiadavka spravodlivosti je splnená. On mal desať prikázaní a všelijaké ostatné a povedal: „Ak ich naplníte, tak môžete prísť ku mne.“ Smrťou Ježiša Krista sa naplnili všetky Božie požiadavky. My už nemusíme plniť zákon, aby nás Boh prijal, my už sme prijatí krížom. A ten nám dá silu a milosť, aby sme žili nový život. Nežijeme nový život tak, že ho najprv dosiahneme a potom nás Boh prijme, ale tak, že Boh nás prijme a potom žijeme nový život. Teraz je našou spravodlivosťou a víťazstvom naša viera v Krista. „Veď Kristus je koniec zákona, aby v spravodlivosť vošiel každý, kto verí v Ježiša Krista“ (Rim 10, 4).
Si presvedčený o tom , že naozaj veríš v Ježiša Krista? Ak nie, budeš obviňovaný, pretože tento Bohočlovek ťa urobil spravodlivým. Takže Ježiš zrušil zákon ako cestu k spravodlivosti. „Toho, ktorý bol čistý, za nás urobil hriechom, aby my nespravodliví boli sme učinení spravodlivými“ (2 Kor 5, 21). To je božská zámena.
„Tak odzbrojil a verejne odhalil každú mocnosť a silu a oslavoval nad nimi víťazstvo“ (Kol 2, 15). Toto je už oslava víťazstva, nie samotné víťazstvo, to sa udialo na fronte a po ňom sa robili oslavy. Napríklad po vojne boli všetci v Moskve nastúpení. Nemci si museli zložiť svoje kokardy, vyobliekať sa, hádzať svoje vlajky na zem a šliapať po nich. Po víťazstve amerických vojsk nad Japoncami sa na jednej lodi stretli generáli. Americký prišiel k japonskému, strhol mu všetky odznaky a medaily, vybral mu meč z pošvy a zlomil mu ho o zábradlie. Až vtedy triumfoval. Až vtedy sa verejne odhalilo víťazstvo amerických vojsk.
To isté urobil Kristus, ale toto víťazstvo bolo určené nám. „Buď vzdaná vďaka Bohu, ktorý nás neustále vodí v triumfálnom sprievode Kristovom a všade skrze nás šíri vôňu svojho poznania“ (2 Kor 2, 14). Kristus sa nami pýši. My chodíme a on skrze nás ukazuje svoju slávu. V tomto verši sú dve podstatné slovné spojenia: „stále nás vodí“ a „na každom mieste“. Inak povedané, na každom mieste a stále máš právo demonštrovať víťazstvo Ježiša Krista. Máš právo ukazovať, že Ježiš Kristus zvíťazil. Keď niekam prídeš, prišiel tam víťaz Ježiš Kristus.
„Daná mi je všetka autorita na nebi aj na zemi. Preto choďte a získavajte mi učeníkov z každého národa“ (Mt 28, 18 – 19). Ježiš hovorí: „Mám všetku autoritu, všetko som získal, úplne som zvíťazil, a preto vás posielam.“ On už nepôjde, on posiela nás. Ak my nejdeme, tak čo čakáme? Že on pôjde zase na ulice, že sa zase nechá ukrižovať?! Ak my druhých nezískame, prehrali sme. Ak my nepôjdeme, nebude mať kto uplatňovať víťazstvo Ježiša Krista v tomto svete. My sme Cirkev, ktorú si vytvoril a poslal. On hovorí: „Ja mám všetku autoritu, a teda posielam vás, uplatňujte ju.“ Nech sa rozprávate s kýmkoľvek, máte právo nad jeho mysľou uplatniť autoritu Ježiša Krista.
Tri posledné body, ktoré zhrnú, čo bolo povedané:
1. Pri pokúšaní na púšti Ježiš zvíťazil nad satanom pre seba. Porazil satana v boji bytosti proti bytosti.
2. Na kríži Ježiš Kristus porazil satana za nás. On už nepotreboval zvíťaziť, potreboval zvíťaziť pre nás. Daroval nám toto víťazstvo, je naše.
3. My ho máme ohlasovať, demonštrovať a uplatňovať.
(Pokračovanie.)
Pramene:
STOTT, J.: Efezanom. Návrat, Praha 1992.
VÁCHA, V.: Duchovní válka. KMS 1995.
PRINCE, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995 (upravené).
Katechizmus Katolíckej cirkvi. SSV, Trnava 1998.
Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
