Budeme hovoriť o rozlišovaní Božieho vedenia. Rozlišovanie je styčný bod modlitby, hľadania božej vôle a konania. Potrebujeme sa uistiť o tom, čo sme rozpoznali a rozlíšili ako božie vedenie. Tu je niekoľko prostriedkov k tomu, ako sa uistiť že to, čo si pochopil ako vedenie od Pána, je správne.
1. Polož Pánovi jasnú otázku. Čo si od neho žiadaš? V čom sa chceš zorientovať? Čo je ti nejasné? Môže ti pomôcť ak si sadneš a napíšeš túto svoju otázku na papier. Veľakrát totiž nevieme presne definovať, čo by sme chceli vlastne vedieť. Je potom ťažké pochopiť odpoveď a uistenie o správnosti smeru. Ale keď si človek sadne a začne písať možno zistí, že sa mu ťažko definuje, čo vlastne chce vedieť, že tak trošku tápa v neurčitých a hmlistých predstavách. Táto otázka musí byť jasná tebe samému.
2. Podriaď sa úplne celý Pánovi. Poriaď seba, svoje myšlienky, svoje názory Bohu a zároveň podriaď Bohu aj názory druhých. Veľakrát nás mýlia názory druhých, každý nám niečo hovorí. Ale my potrebujeme počuť, čo nám hovorí Boh. Názory ľudí môžme zvážiť a niekedy sa nám cez ne prihovorí Božia múdrosť, ale svoje rozhodnutia musíme robiť podľa toho, čo sme od Pána pochopili sami. Ale toto podriadenie sa musí byť reakciou na Božiu lásku. Ty musíš vedieť ako ťa Boh miluje, potrebuješ to spoznať. Ak to doteraz nepoznáš a chceš nájsť kŕčovito božie vedenie, budeš ho hľadať trošku z povinnosti a budeš ho hľadať s neistotou. Žiadaj si spoznanie božej lásky v tvojom živote, aby tvoj život bol odpoveďou na ňu. Ak myslíš, že ju nepoznáš, žiadaj si aby si ju spoznal. Keď sa ti podarí úplne sa podriadiť a prídeš do bodu, kedy si schopný povedať: “Áno, dnes sa rozhodujem a všetko ti dávam Pane”, si povedzme v bode nula a kamkoľvek teraz vykročíš, budeš za všetko Boha chváliť. Ak si v stave podriadenia sa, kamkoľvek ťa Boh povedie, nebudeš mu za to zlorečiť. Nebudeš nespokojný, nebudeš nadávať. Možno to bude ťažké, ale nebudeš nespokojný a budeš naplnený vnútornou chválou.
Keď si v nejakej neistote, je dobré aby si si pri tom rozlišovaní pripomenul cieľ svojho života: “Privádza ma to bližšie k Bohu?” To je tvoj cieľ, byť čo bližšie k Bohu. Si stvorený na chválu a slávu Božiu a na službu Bohu. Budeš mu bližšie keď vykročíš týmto smerom, ktorý si teraz rozoznal, že máš urobiť?
3. Očakávaj odpoveď! Toto je veľmi dôležité. Buďte otvorení v očakávaní Božej odpovede. Je dôležité hľadať a očakávať odpoveď, pretože keď sa budeme len modliť a modliť a nebudeme čakať, že Boh odpovie, tak proste nebude mať možnosť k nám prehovoriť. Je o tom známy vtip: Jedna pani sa niekde pri kaplnke veľmi zanietene modlila ruženec. Na streche boli stavební robotníci a ako sa ona modlila, jeden robotník si chcel z nej urobiť srandu. Naklonil sa na kraj strechy a ozve sa hlbokým hlasom: “Dcéra, to som ja, Ježiš.” A ona sa len ďalej modlila. On zase: “Tu som, ja, Ježiš!” Ale ona sa stále modlila a jemu to už nedalo tak hovorí hlasnejšie: “Tu je Ježiš!” A v tom sa pani ozve: “Buď ticho, teraz hovorím s tvojou mamou!”…..
Očakávaj odpoveď, pretože niekedy môžeš byť tak zaujatý hľadaním alebo modlením sa, že nespoznáš, že Boh k tebe hovorí.
Sú štyri možné zdroje toho, čo budeš počuť:
1) Svet – svetské názory, svetské predstavy, to čo sa v spoločnosti hovorí o nejakej veci alebo o nejakej oblasti života.
2) Ty sám, tvoje vlastné názory, tvoje vlastné chcenia
3) Diabol, priamo Satan, Boží nepriateľ. Aj ten sa snaží k človeku hovoriť a spochybňovať ho.
4) Boh
Potrebuješ čisto a s istotou rozlíšiť a spoznať zdroj toho hlasu, pretože od toho závisí, čo urobíš. Ak je to od Boha, budeš vidieť ovocie ducha. Gal 5,22 – ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, vernosť, miernosť, zdržanlivosť… Toto nie je nič jednorazové. Sú to veci, ktoré do života prichádzajú postupne a majú sa u nás prejavovať. Boží hlas má na nás práve takéto účinky. Najčastejší zo všetkého je hlboký vnútorný pokoj, ktorý začneme zakúšať, keď sme v tom hľadaní na správnom mieste.
Takže ak je tu vzrast takýchto vecí v tvojom živote, môžeš sa uistiť o tom, že to čo si teraz rozlíšil je od Pána. Alebo po takomto hľadaní a počas takéhoto hľadania ostávaš nervózny? Ostávaš nespokojný, vybuchuješ na ľudí? Ak to, čo ideš urobiť má na teba takéto účinky, sú na mieste pochybnosti o tom, či je to správny krok. Čo si cítil keď si sa modlil? Priviedlo ťa to bližšie k božiemu zámeru? K tomu prvotnému cieľu, k čomu si stvorený? Aby si Boha chválil, oslavoval a slúžil mu? Môže to totiž byť aj ovocie tela, človeka. Skutky ľudskej svojvôle – Gal 5,19-21: “Skutky tela sú zjavné. Sú to cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, nehanebnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, trenice, rozdelenia, závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a všetko tomu podobné. Ako som vám už prv povedal, tí čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo.” Všetky tie pojmy nám znejú veľmi ostro, ale ak si všimneme vo svojom živote počas toho hľadania, že nás niečo odvádza od božích vecí a privádza k ovociu tela, ľudskej svojvôle, že niečo narušuje osobnú modlitbu, sme podráždený a keď to trvá veľmi dlho, je treba pochybovať o tom, že je to správna cesta. Alebo začne v nás rásť pýcha, samospravodlivosť, človek je veľmi nedotklivý, má falošnú pokoru, cíti sa naraz vzdialený od Boha… Ak v nás to čo počujeme spôsobuje nárast ctností, je to od Pána. Ak nie, môže to byť od zlého alebo od nášho ľudského, vlastného ja.
A teraz sme už prišli k ľudskému ja. Chvíľku hovorme o tom ako si Boží pokoj nepomýliť s duševným pokojom alebo so sebauspokojením sa. Ako rozlíšiš Boží hlas a svoj hlas. Sú veľmi podobné. Tvoj hlas môže byť dobrý hlas, to vôbec nemusí byť zlá vec, čo chceš ísť urobiť, ale je to len tvoje osobné chcenie, tvoje osobné nasadenie, je to len taká zbožná myšlienka. Možno ideš urobiť veľký životný krok. Možno, že si sa rozhodol vstúpiť do rehole. Je to ľudské chcenie alebo je to božie povolanie?
Ak je to len ľudský hlas, tento hlas nedáva život a vnútornú silu. Je to len tvoje rozhodnutie, ktoré často zlyháva.
Ak počuješ Boží hlas máš viac pokoja a tento hlas je stály a vytrvalý aj vo chvíľach ťažkostí. Spravíš krok, ktorý vieš, že urobiť máš a to čo si kedysi počul, je stále s tebou. Je to stála istota, že robím dobre. Napriek tomu, že vzniklo veľa ťažkostí okolo mňa, mnoho protivenstiev proti mne, zrazu cítiš, že ideš dobre. Vieš to. Je to zvláštna istota, ktorú nemôže nikto ničím podložiť, nemáš na ňu dôkazy, ale máš vnútornú silu kráčať ďalej.
Toto sa ti nestane ak si sa rozhodol z vlastnej vôle. Ľudský hlas je ako voda na oheň. Oheň aj keď sa poleje vodou, nezahasí sa hneď on najprv tak vzbĺkne a až potom začne ustupovať a okolo je kopec dymu. Asi takto sa prejavuje vedenie samým sebou, vlastným hlasom. Náš hlas nie je taký deštruktívny ako diabolský hlas. Diabol ťa môže pomýliť, ale to sa priamo prejavuje deštrukciou v tvojom živote. Tvoj hlas nie je taký deštruktívny, ale je slabý, skapíňajúci, neprináša žiaden život a silu, ale len postupne umiera. Ak ťa pomýlil tvoj hlas, tak cieľ, smer ktorým si sa vybral, bude v tebe len postupne umierať. Ak je to však boží hlas, trvá, neumiera ani počas ťažkostí, ani počas priamej opozície. Po istom čase, keď si trochu starší kresťan, sa ti darí rozlíšiť tieto hlasy omnoho čistejšie. Veľmi ľahko zbadáš kedy ťa znepokojuje diabol, kedy ťa ovplyvňuje svet, trochu ťažšie, ale predsa rozoznáš, kedy hovoríš sám sebe a kedy k tebe hovorí Boh.
Je treba prosiť o to aby si bol na to citlivý. Boh ti je schopný dať vnútornú citlivosť a vnímavosť, aby si rozpoznal ktorá je tá správna cesta. Veľakrát budeš chcieť urobiť to, po čom si túžil a nič negatívne na tom nie je, ale budeš zároveň cítiť, že toto od teba Boh teraz nechce. Chce aby si bol niekde inde, aby si robil niečo iné – a toto už je obetovanie sa, odovzdanie sa, odovzdanie svojich vecí a povedať: Pane, aj keby sa mi zdalo, že nebudem taký šťastný ako pri tých veciach, ktoré ja chcem, chcem robiť čo chceš Ty.
Ako si to overiť:
1) Písmo – ak je to Proti písmu nech je to sebekrajší pocit v tom danom momente je to vedľa. Nič nemôže hovoriť proti Písmu. Ak krok, ktorý ideš urobiť je proti Písmu je to vedľa.
2) Ak je to proti učeniu cirkvi je to rovnako vedľa. Nič nemôžeme hovoriť proti učeniu cirkvi. Ak to čo by sme teraz chceli urobiť a vedeli by sme, že je to proti učeniu cirkvi, je to vedľa.
3) Komunita – spoločenstvo, prines svoje rozhodnutie do rozlíšenia spoločenstva. Prines to tam a povedz, ako sa rozhoduješ v tomto svojom životnom stave, na tejto križovatke, povedz to vedúcim, bratom a sestrám.
Keď s tým ostaneš ticho, sám pre seba, veľmi ľahko sa pomýliš. Sme zraniteľní, omylní, veľmi ľahko podrazíme nohy sami sebe. Takže určite to prines pred druhých kresťanov, spolukresťanov, ktorí ťa poznajú dobre. Požiadaj o modlitbu – aby sa aj oni modlili, aby aj oni vyjadrili svoj názor. Je to však len vec, ktorá má pristúpiť k tvojmu rozhodovaniu, ale je dôležité aby si počul ich názor.
Ak sa stane, že sú absolútne striktne proti, mal by si sa zamyslieť. Samozrejme môže to byť len opozícia, ktorá ťa nemá zastaviť ale urobiť ešte silnejším. A naopak môže to byť varovný hlas. Neexistuje všeobecné pravidlo, čo to je. Opozícia môže byť niekedy na to aby ťa posilnila a niekedy na to aby ťa varovala. Požiadaj o radu zrelého človeka, ktorý je múdry v Bohu. Pozor však! Neznamená to, že máš teraz začať žiadať o radu dvadsaťpäť ľudí, to ostaneš v obrovskom zmätku. Jedného – dvoch, ľudí ktorí majú dobrú povesť, o ktorých vieš, že sú zrelí. Ak máš duchovného vodcu, spýtaj sa jeho a ešte niekoho, komu môžeš dôverovať. Požiadaj Pána o potvrdenie a potom buď slobodný a vykroč. Boh nechce byť skúšaný ani nepotrebuje byť skúšaný, On chce vidieť len postoj tvojho srdca. Ak si mu úprimne odovzdaný a ak chceš naozaj urobiť, čo chce On, tak ho len požiadaj aby ti to nejakou situáciou, nejakým slovom, nejakým uistením potvrdil, že je to ono a potom spokojne vykroč.
Čo máme robiť, keď nepočujeme nič?
Aj to sa stane. Požiadaj Ducha Svätého aby prišiel a ukázal ti, či je tu niečo čo ti bráni počuť Jeho hlas. Skutočne sa môže stať, že niekedy dlho nebudeš nič počuť. Predtým sa pamätáš na božie vedenie a teraz dlho nič. Môže to byť nejaký hriech v tvojom živote, o ktorom nevieš. Pros, aby ti to bolo ukázané – Boh ťa len chce mať čistejšieho. Ale nemusí to tak byť – Boh sa proste odmlčal. Je to možné, Boh vždy vie. čo robí. Vôbec ti nemusí hovoriť najbližších sedem rokov. Čo teda robiť. Ak ťa Pán neusvedčí zo žiadneho hriechu, jednoducho použi svoju myseľ. Niekedy Boh chce, aby si sa ty rozhodol sám. Budem robiť veci, ktoré ho lepšie oslávia a kde sú predpoklady, že sa mi bude dariť. Keď necítim priame božie vedenie, jednoducho idem tam kde si uznám, že je to vhodnejšie a lepšie. Takže rozhodni sa, podriaď to Pánovi a požiadaj o vedenie. Ak sa Pán k tomu prizná fajn, ak ťa zase bude viesť nejakým suchom, tichom, tak aj to je dobre.
Častokrát prídeme do stavu sucha a absolútneho ticha, stavu tmy. Počas takéhoto času platí jedná dôležitá zásada: Nemeň svoje rozhodnutia. Nemeň absolútne nič. Žiadne rozhodnutie ktoré si spravil naposledy a bolo správne.
Takže nemeň svoje rozhodnutia v čase sucha až do chvíle, kedy znovu začuješ boží hlas a overíš si ho – až vtedy vykroč novým smerom. To môže trvať 20 rokov 25, 30 alebo dva alebo dva mesiace, to je úplne jedno. Životopisy svätých asi poznáte, každý to mal iné, ale všetci sa s tým stretli. Takže ako kresťanov nás to čaká.
V Písme sú tie krásne verše: Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša, Duch Svätý sa vylial priamo z neba a zaznel tam hlas Boha Otca. Vtedy Duch Svätý viedol Ježiša na púšť. Zrejme mu tam nebolo celkom dobre – cez deň teplo v noci zima, nemal čo jesť … Ale on vytrval. Je zaujímavé, že v tých najťažších chvíľach odolal zvodom diabla. Najslabší sme vlastne vtedy keď je nám dobre, keď sme zabezpečení, keď sa nám darí.
Ako sa prejavuje také sucho? Nič ma nebaví, modliť sa mi nechce, Pán Boh nehovorí, Písmo sa mi vôbec neprihovára, radšej naňho zabúdam, nechce sa mi nikam, ani omša ma nebaví, celé je to také nezáživné a vôbec, ísť do spoločenstva nemá cenu, všetko je také o ničom a hlavne neprežívam tú radosť, čo predtým. Ako kresťan máš výsadu pocítiť božiu prítomnosť, máš výsadu vnímať, že Boh k tebe hovorí, že ťa povzbudzuje. Koľkokrát počas dňa pocítiš Boží dotyk. Večer si to uvedomíme – “veď to je úžasné, Boh ku mne dnes hovoril!” Táto výsada zmizne na rôzne dlhé obdobia, takže vtedy nemeň žiadne rozhodnutia. V Písme ďalej je to, že Ježiš toto celé prežíval a zrazu je tam taký veršík: Ježiš vychádzal z púšte v moci Ducha. Tam išiel vedený Duchom, keď vychádzal, bola božia moc v ňom takým zvláštnym spôsobom, že uzdravoval, vymietal, kázal, rozväzoval z hriechov…
Tento ťažký čas môže spôsobiť veľkú zmenu nášho života. To je vlastne dobré, byť na piesku, veď to je dobré byť bez vody, bez jedla, veď to je dobré, ja vyjdem ešte silnejší… Je to ako jazda vlakom – najprv je to príjemné, krajinka, ľudia okolo nás, bavíme sa, no po dvoch-troch hodinách už to začína byť monotónne, viazne rozhovor a potom už je prítomný len pravidelný zvuk odbíjania pražcov. To je presne to, keď prídeš do stavu sucha, je to akoby len to odbíjanie pražcov na koľajniciach, je to len to nadtriasanie sa vo vlaku a ešte to potrvá… Máš snáď vyskočiť z vlaku lebo ťa to už nebaví? Nevyskočíš, vieš prečo si tam nasadol a kam ideš, aký je cieľ tejto cesty, kam sa vezieš. To máš robiť. Vychutnaj si svoj piesok, svoje slnko. To je to, čo ťa robí silným…
Zakončíme tým, čím sme začali v prvej prednáške. Pamätajme stále na to, že Boh ná túži viesť a že sme mu drahší ako my sami sebe. Na začiatku duchovného života novému kresťanovi hovorí tak nahlas, že ho počuje mohutne, počuje ho všade. Potom prestáva hovoriť ale stále drží to dieťa za ruku. Potom pustí aj ruku a chce aby si videl kde sú jeho stopy a keď uvidíš strašne veľa stôp tak len jedny z nich majú jazvu po klinci – to sú tie podľa ktorých máš kráčať. A keď zmiznú stopy tak sa môžme orientovať len podľa toho kde je Božia prítomnosť. K tomuto nás chce Boh priviesť, aby sme rozoznávali kde je On. Už nekráčame za stĺpom oblačným, ani ohnivým, ale v nádhere Jeho Prítomnosti.
Miesto prebývania kresťana je Božia vôľa. Keď objavíš aká je Jeho vôľa pre teba, tak to je miesto kde máš bývať, tam si máš urobiť stánok; tam máš žiť.
Daj Boh, aby sme to dosiahli, daj Boh aby sme sa nechali vychovávať a rástli v Ňom a v jeho milosti.
Koniec
Použité pramene: J.White: Duchovní zápas, Návrat domú, Praha 1994; vyučovanie od Sabiny Capello zo sústredenia vedeného komunitou ICPE v Brtnici ´93
Branislav Škripek
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
