Hneď od začiatku potrebuješ vedieť, že Tvoja služba nie je „jednosmerná“. Nielen Ty dávaš niečo druhým, ale aj Boh skrze Tvoju prácu vkladá niečo do Tvojho života.
Buď otvorený pre Božie jednanie s Tebou. Pán si Ťa bude používať, ale bude používať aj tvojich bratov a sestry, aby formoval Teba a budoval Tvoj život. Očakávaj to a dovoľuj to. Naučí Ťa novým veciam, ale čo viac – bude v Tebe tvoriť novú prirodzenosť – a to prirodzenosť vykúpeného človeka, Božieho syna či dcéry.
Jn 10,11: „Ja som ten Dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.“ To povedal Pán Ježiš. Apoštol Ján neskôr napísal: „Podľa toho sme spoznali, čo je láska, že on za nás položil svoj život. A tak aj my sme povinní položiť svoj život za bratov.“ (1Jn 3,16)
V Rim 12,1 sme vyzývaní, aby sme „sami seba prinášali ako živú … obeť.“ Naša obetavá služba, ktorá nehľadá len svoje veci je tým položeným životom. (Pozri 1Kor 13,5; 1Kor 14,5; Flp 2,4)
Verš z listu apoštola Jána nás vyzýva k tomu, čo urobil Pán – aby sme mali srdce pastiera a „kládli sa“, odkladali svoje nároky a chcenia, aby sme sa kládli za druhých.
Nemáme byť všetci pastiermi, ale každá služba si vyžaduje pastierske srdce, ktoré je ochotné z lásky a s láskou stratiť svoj život.
Nestačí však byť len obetavý. Je to krásne a vzácne, ale človek sa obetuje vtedy kedy on chce, a ako on chce. Pastier však slúži druhým – prináša také obete, aké treba, vtedy, kedy treba a tak, ako treba. Nie je služobníkom vtedy, keď slúži; je služobníkom preto, že slúži.
Boh nerobil v histórii Cirkvi veľké veci skrze ľudí múdrych, študovaných vysokopostavených či šikovných.
Hľadal a používal ľudí vydaných.
Hľadá ich stále. Tých, ktorí sú ochotní opustiť „svoje“ veci, otca i matku, kone či koníčky… a neobzerajú sa späť, ako Lótova žena. (Lk 17,32-33; Lk 9,62)
Použité z knihy: Jiří Dohnal: Příručka pro vedoucí skupinek; Logos 1992.
