Už od čias apoštolov sa veriaci schádzali na niektorých miestach Jeruzalema súvisiacich s utrpením Ježiša Krista. Po nejakom čase, keď to situácia dovolila, na týchto miestach postavili chrámy. Neskôr v stredoveku, v čase rozvoja pútnictva do Svätej zeme, vznikla myšlienka priniesť takúto krížovú cestu aj do krajín Európy, a tak sa začali budovať krížové cesty. Najlepšie na kopcoch a kopčekoch, aby ich bolo dobre vidieť a aby sa zachovalo aj to, že miesto ukrižovania, Golgota, bolo na kopci.
Cirkev oddávna povzbudzuje pripomínať si Ježišovo utrpenie. Zastavenia krížovej cesty nám k tomu vynikajúco slúžia. Pripomínanie a predstavovanie si Ježišovho umučenia, rozjímanie nad ním, nás vedie do hĺbky viery a do väčšej vďačnosti voči nemu.
Má to na nás ešte jeden silný duchovný vplyv. Predstavovanie si Ježišovho utrpenia má taký silný dopad na naše myšlienky i na naše citové rozpoloženie, že dokáže „prebiť“ naše aktuálne myšlienky či úmysly. Preto ak sa ocitáme v hriešnych myšlienkach alebo sme navádzaní na hriech alebo nás naše emócie ťahajú k niečomu zlému, vtedy predstava či pripomenutie si Ježišovho utrpenia dokáže tento ťah a navádzanie na hriech zastaviť. Pobožnosť krížovej cesty nám prináša ohromný duchovný úžitok, ak sa ju modlíme s otvoreným a tvárnym srdcom.
V tejto krížovej ceste vám ponúkam pohľady, ktoré vám možno pomôžu objaviť niečo nové či pripomenúť vám určité súvislosti.
Mário Tomášik
