Mužská martindomská víkendovka sa tento rok konala v termíne 9. – 11. septembra 2022 opäť v Otcovej stodole vo Važci. Vďaka Martinovi Janusovi, otcovi Matúšovi Reinerovi a Ferkovi Venglikovi za skvelý čas – tentokrát na tému Premena zmýšľania. O tom, ako bolo, si môžete prečítať nižšie.
“Na chlapskej víkendovke som čakal dobrý pokec s chlapmi a nejaké motivačné vstupy. Zažil som však riadny prierez identity, hlbokú vzájomnú otvorenosť, mocné volanie na Pána a prebudenie srdca. Boh k nám hovoril veľmi priamo a konkrétne. Ďakujem každému, kto tam bol, že aj vďaka nemu sme mohli zažiť taký dobrý čas.”
Dano
“Tento rok som prišiel na víkendovku do Važca bez nejakých veľkých očakávaní. Možno to takto bolo dobre, pretože som mohol v slobode zažívať aj neočakávané veci. Už od prvého večera to bol výborný čas, kedy sme vytvorili partiu mužov, ktorá túžila odísť v nedeľu naspäť premenená, túžili sme byť zrelšími mužmi. Celý víkend sa niesol v príjemnom duchu s tou správnou mierou duchovnosti, otvorenosti, slobody, dobrodružstva, rozhodnutí niečo konkrétne zmeniť, ale aj dobrého jedla a kávy, voľnejšieho programu a mužských tém riešenia rôznych problémov sveta :-). Odišiel som povzbudený a už sa teším na ďalšiu podobnú akciu. Dúfam, že sa tam nabudúce spolu stretneme v ešte väčšom počte.”
Tomáš
„Otcova stodola. Pojem, ktorý u mňa vyvoláva zvláštnu, trochu mysterióznu bázeň. Predstavím si ozrutnú budovu, v ktorej ako malý chlapec obdivuješ rôzne a hrozivo vyzerajúce zbrane (sekery, píly, kosy, …) i všakovaké spiace beštie (krovinorezy, kosačky, traktory…). Zavše tam stretávaš otca pri manuálnej práci, či už opravujúc staré alebo tvoriac nové veci. Svojím spôsobom posvätné miesto. Pretože tam neskôr aj ty, syn, robíš to, čo vidíš robiť otca (porov. Jn 5, 19). Postupne sa tak od neho priúčaš zručnostiam, starostlivosti, zodpovednosti. Krok za krokom sa jednoducho učíš byť mužom.
No pomerne nedávno vznikla v drobnej dedinke pod Tatrami aj duchovná verzia Otcovej stodoly (www.jedenmuz.sk), do ktorej keď vstúpiš, zažiješ podobnú, a priznávam, že pre mňa naozaj až dychberúcu bázeň. Masívne, hrubočizné a voňavé morené trámy, previazané kovovými klinmi dlhými sťa dýky, držia vysokú strechu obitú originálne krivoľakými foršňami, lemované hrubým konopným lanom. Aj voda tu tečie z nápadito tvarovaných mosadzných kohútikov, namiesto umývadiel festovné salašnícke kade. A samotnému srdcu stodoly dominuje krb zdobený plasticky kovaným kráľovským erbom, z ktorého ti je okamžite jasné, do akého rodu smieš patriť – nad postavou leva a baránka insígnie alfa a omega, uprostred holubica letiaca k stuhe s nápisom „The Way, The Truth & The Life“.
– Toto bude silný víkend,- preblysne ti hlavou.
A naozaj. Zo dvadsať chlapov, prevažne mladých otcov, spolu tri dni spieva, hrá, chváli a vyvyšuje Otca, zdieľajúc sa navzájom o ťažkostiach a výzvach životnej zodpovednosti plynúcej z pozície hlavy a kňaza rodiny. Veď doma chtiac-nechtiac reprezentuješ Boha; osobitne generácii, ktorá už prichádza, aby ťa na ihrisku sveta onedlho vystriedala. Preto zanechaj už chlapčenské spôsoby a pochop, čo znamená byť mužom podľa Božieho srdca. Lebo len správny muž sa môže stať správnym manželom, a neskôr, ak Boh dá, aj správnym, teda spravodlivým a múdrym, otcom.
Spoveď v podkrovnej kaplnke, v ktorej celú noc bdie Kristus vo Sviatosti oltárnej. Tvoj Pán tróni nad železným stromom života, na úpätí ktorého leží tvoje staré kamenné srdce. Vrcholom tohto umeleckého diela je však samotný kríž, z ktorého záhlavia smieš vytiahnuť impozantný meč – znak muža, ktorý miluje a bojuje. Že si na správnej ceste života, potvrdzuje i veľký nápis vyrytý na rukoväti meča: IN HOC SIGNO VINCES – „V tomto znamení zvíťazíš“.
Napokon kňaz vyhlási silencium, aby si počas dlhého pochodu mokrým lesom premeditoval svoje rozhodnutie zanechať staré a nevhodné spôsoby, vytvoriac miesto na prijatie nových a prepotrebných. A tak na vrchole hory vyrežeš svoj hriech do dreva, aby si ho nakoniec pred všetkými bratmi raz navždy rituálne spálil.
Nuž, vykročme, bratia, lebo svet túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia (Rim 8, 19).
Som Bohu aj mužom, ktorí tento program pre nás pripravili, vďačný. Vďaka za tento víkend premeny, ktorá – verím – prinesie našim rodinám i spoločnosti trvalé ovocie: požehnanie odvahy, rozvahy, múdrosti. Kiežby každý z nás objavil pravý charakter a poslanie muža, stvoreného ponúknuť svoju silu, um i zručnosti na pomoc ostatným, obnovujúc a zveľaďujúc tak miesta, v ktorých mu je dnes dané bojovať a žiť.
IN HOC SIGNO VINCES!“
Alex
