Tomáš: „V prvú októbrovú sobotu sme na pozvanie miestneho farára otca Martina Trojana navštívili obec Valaská. Počasie nám prialo a počas celého dňa pršalo s príjemnou atmosférou hmly a Božieho požehnania. Kormidla za volantom sa ujal Peťo Volf a boli sme tomu radi najmä večer, keď už sme driemali v aute, kým Peťo spieval najväčšie šlágre. Nám na radosť a sebe asi od únavy, aby nezaspal. Spolu nás bolo 9 odvážnych a každý vynikal svojím spôsobom. Keď sme si porobili selfie-čka a poprosili naše spoločenstvo o modlitby, rozhodli sme sa, že urobíme aj niečo navyše. Vystúpili sme z auta a vkročili na faru za zvuku elektronického vrátnika a vrelého stisku ruky otca Martina. Bolo to skutočne srdečné privítanie. Popri kávičke s čerstvo namletým škoricovým cukrom sme živo diskutovali o situácii vo farnosti, porozprávali si pár príbehov a potom sme sa modlili za to, čo máme počas programu hovoriť a čo tu máme robiť.
Po modlitbe sme šli na návštevu do domu rodiny Svitkovej, kde už čakal vynikajúci obed. Ani najväčší kulinár a odborník na zdravú výživu by nezostal hladný. Boli to skutočné hody. Po skvelom obede sme sa šli modliť a prihovárať na neďaleký kopec za Valaskú a za ľudí vo farnosti, ktorým budeme slúžiť. Vďaka Pánovi za silný motor a odolný dezén pneumatík, inak by sme sa na horu nad Valaskou len tak ľahko nedostali. Tu nás čakal už príjemný čas jemného mrholenia a hmly, že nebolo vidieť do dedinky. Bol to požehnaný čas.
Ďalšia epizóda sa odohrávala na fare s miestnymi veriacimi. V kozube praskalo drevo, pizza a koláčiky dopĺňali atmosféru o lahodnú vôňu a my sme si vychutnávali zoznamovacie „kolečko“ s miestnymi farníkmi s rôznymi príbehmi a prekvapeniami. Nechýbala individuálna príhovorná modlitba na záver, aby sme posilnili miestnu cirkev aj duchovne. Nasledoval vrchol programu, svätá omša. Za doprovodu zladeného chválového tímu Peťa a Janky to bolo ozajstné ovlaženie. Po omši na naše potešenie väčšina ľudí ostala aj na ďalší program: chvály, preplietané svedectvami a zakončené adoráciou a individuálnym eucharistickým požehnaním. Boh tam bol. A ľudia to cítili. Keď vstávali po požehnaní, bolo vidieť dojatie aj slzy. A to si ešte nestihli prečítať lístočky, ktoré sme im rozdávali. S konkrétnym slovom pre nich, od Otca. Zakončili sme to hromadným požehnaním otca Martina, kedy sa za neho modlili aj jeho farníci. Pár ľudí ešte prijalo aj pozvanie na faru a agapé, takže časový plán sa nám trochu natiahol. Ale stálo to za to. Rozhovory s úsmevom o bežných aj nadprirodzených veciach. Ešte jedno požehnanie, rozlúčka a naskočenie do naštartovaného auta. Tento výjazd mi dal veľa a verím, že sa ešte vidíme, modlíme.“
Katka: „Nebeskému Ockovi som veľmi vďačná za čas, ktorý sme mali vo Valaskej. Pán farár bol veľmi energický a privítal nás tak, akoby sme sa poznali už 100 rokov. Večerná omša, modlitba chvál, svedectvá a samotný čas strávený s niektorými z farníkov boli úplne super. Za niektorých sme sa mohli modliť aj osobne. Verím, že Pán sa dotýkal mnohých, ktorí ostali aj na programe po omši. Veľmi silne na mňa zapôsobili tváre ľudí, ktorí odchádzali spred oltára po osobnom požehnaní pred Sviatosťou. Veľmi som v srdci vnímala lásku, ktorou ich Pán Ježiš miluje. Opäť som si uvedomila, aké je úžasné svedčiť o ňom druhým, byť im pomocou, modliť sa za nich… aj ja sama som vtedy bližšie pri Bohu.
Andrea B.: „Ponuku ísť na výjazd do Valaskej som prijala s vďačnosťou. Mám veľkú túžbu, no malú odvahu hovoriť o Božích skutkoch a jeho vernosti v mojom živote. Počas cesty autom i počas služby som mala možnosť spoznať novších členov nášho spoločenstva, zakúsiť tvorivú spoluprácu v tíme, potešiť sa pohľadom na pastviny s ovečkami, prijať lásku skrze pohostinnosť kňaza i našej milej Beky, ktorá nám so svojou rodinou pripravila vynikajúci obed. Vo Valaskej bol priestor na rozhovor s kňazom, modlitby za farnosť, osobnejší rozhovor s ľuďmi z miestnej biblickej skupinky. Vyvrcholením bolo spoločné slávenie svätej omše, možnosť prijatia Eucharistického požehnania pre každého prítomného osobitne a radostný čas chvály a uctievania nášho Pána. So záujmom som si vypočula svedectvá o Božej záchrane a ďakujem za možnosť podeliť sa s farníkmi o moju skúsenosť s Božou blízkosťou.“
Martin: „Obec Valaská u mňa evokovala gurmánsku špecialitu – psie klobásy. S týmto „tak trocha predsudkom“ som išiel na evanjelizáciu do tejto obce. No moje predsudky padli a ukázalo sa, že ide o obec a obyvateľov, ktorí nie sú kdesi „Pánu Bohu za chrbtom“, ale priamo v centre diania, kde sa naplno prejavuje Božia moc. Výjazd ma naučil jednému dôležitému poznatku: všade si Boh hľadá svojich ľudí. A často sú to tí, ktorí z nejakých životných okolností nie sú v miestnej komunite považovaní za tých prvých, ale posledných – ako napríklad bývalý DJ, ktorý na životnom dne stretol Boha, alebo rozvedená a ovdovená mamina. Znova sa tu potvrdilo, že čo je u nás ľudí slabé (rozumej – odpísané), to si práve Boh vyvoľuje, aby zahanbil silných (rozumej – tých v živote úspešnejších).“
