Ďakujem za to, že tu vôbec môžem hovoriť, že môžem stáť pred vami a povedať možno to, čo cítim, že je potrebné, aby sme počuli. Pred chvíľou sme sa modlili za prebudenie. Kto z vás chce prebudenie pre Slovensko? Zdvihnime ruku! Amen! Pozrite sa , všetci chcete, aby prišlo prebudenie a prečo ešte neprišlo? Čo je k tomu potrebné?
Poznáte všetci Chaplina? Videli sme jeho komédie, ale všimli ste si ako bol oblečený? Veľmi elegantne hore – upravený fráčik, cilindrík! Ale dole – smiešne zaplátané nohavice, vychodené topánky. Prečo bol tak oblečený? Tým chcel svetu ukázať, aký svet je. Že je na jednej strane veľmi dobrý (mobilné telefóny, instantné veci, vedecko-technická revolúcia…), ale na druhej strane je tu bieda chatrčí, ľudia zomierajú na veľmi jednoduché choroby, sú analfabetmi a nemá im kto pomôcť. Taktiež na Slovensku. Na jednej strane je na Slovensku 84% kresťanov, toľko sa prihlásilo a na druhej strane 30% chodí do kostola! A koľko z tých 30% je naozaj veriacich a koľko to z toho svoju vieru žije? Prečo je to tak? Čo máme robiť, aby prišlo prebudenie?
Viete, kto sa tiež pýtal, čo má robiť? Učeníci! A ešte niekto sa to pýtal. Pohania! Pohania, ktorí počuli prvú Petrovu kázeň po vyliatí Ducha, na Turíce. Predstavte si, že na Turíce sa zbehlo k večeradlu strašne veľa ľudí. Prečo? Lebo boli zvedaví! Ľudia sú od prirodzenosti zvedaví a tam bol hukot a dialo sa tam niečo nezvyčajné. Zrazu Peter, plný moci a Ducha Svätého vystúpil a začal im kázať. A viete, čo im hovoril? Povedal im pravdu do očí, povedal im, čo oni urobili. Lebo tam stáli tí istí ľudia, ktorí pred niekoľkými dňami kričali na Piláta: „Ukrižuj Ho!“ Tí, čo stáli pod krížom a vysmievali sa Ježišovi: „Zostúp z kríža! Pomôž sebe, keď si toľkým pomohol!“ A Peter pred nich prišiel a povedal: „Vy ste zabili Toho, ktorého poslal Boh! Vy ste zabili Mesiáša!“ Bolo to tvrdé? Peter mal odvahu, bol plný Ducha. Lenže keby tu bol Peter dnes, povedal by nám: „Pre váš hriech, pre tvoj hriech musel Ježiš zomrieť, aby si ty nezomrel!“ Čo sa stalo s ľuďmi, keď počuli tú pravdu? Neboli nahnevaní na Petra, nezačali po ňom hádzať kamene, ale ich srdce prenikla bolesť a pýtali sa: „Čo máme robiť?“ Čo vtedy Peter povedal? Prvá vec: „Konajte pokánie!“ Druhá vec: „Dajte sa pokrstiť!“ A tretia vec: „Zostúpi na vás Duch Svätý!“
Prvá vec – konať pokánie! Aby prišlo prebudenie. Potrebujeme konať pokánie z hriechu! Hriech je niečo, čo nás oddeľuje od Boha, čo je prekážkou medzi tebou a Bohom. V Izaiášovi je napísané: „Vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vašim Bohom a vaše viny zakryli Jeho tvár pred vami, že nečuje.“ (Iz 59,2) Hriech je niečo, čo nás oddeľuje od Boha a my potrebujeme robiť pokánie. Ale nie pokánie, ako sa robí na prvý piatok, že ľudia idú na spoveď len z tradície, odrapkajú hriechy – tie isté už 35 rokov, napr. že som nepočúval otca a mamu a pritom mám 70 rokov, dostane požehnanie a ide preč. Toto nie je pokánie! Pokánie je niečo, čo robí obrat v mojom vnútri a živote. Všetci potrebujeme pokánie! Veľmi sa mi páči pokánie, ktoré robil Zachej. Bol to zbojník. Tam je napísané, že kradol, najbohatším mužom v Jerichu. Do Jericha prichádza Ježiš. Zo zvedavosti sa zbehlo tam veľa ľudí. Aj Zachej bol len zvedavý. Ale bol nízky, mal smolu, a preto sa vyšplhal na strom, aby videl toho Ježiša. A Ježiš prichádza so slávou. Ľudia neverili, že je Mesiáš, Boží Syn, Posol lásky od nášho Otca Videli v ňom nejakého proroka z Nazareta, divotvorcu. Ale Ježiš tam prichádza so svojou láskou, mocou, so svojim odpustením. A prichádza pod ten strom, kde Zachej trčí na dákom konári a hovorí mu: „Zachej, poď dolu! Ja dnes večer musím byť v tvojom dome!“ A Zachej stál pred rozhodnutím: „Čo budem robiť? Ja, veľký človek v tomto meste a Ježiš chce byť v mojom dome!“ Aj ľudia si začali šuškať: „Ha, ha, On chce byť u toho najväčšieho hriešnika, ktorý nás okráda, ktorý nám dáva veľké clá a dane a my sme potom chudobní.“ A čo urobí Zachej? Povie Ježišovi: „OK, Ježiš, tak poď ku mne. Dnes bude dobrý večer, ja sa na teba teším. Zober celú svoju partiu! Keď ste zaprášení, tak si aspoň umyjete nohy. Moja žena vám niečo perfektné navarí, bude nám dobre!“ Zachej to mohol povedať, tak to môžeš dnes povedať ty, pretože Ježiš prichádza tam, kde sú ľudia chorí. My sme vyznali, že sme chorí hriechom, že vnútro je rozdelené tým „chaplinovým“ spôsobom. Kto v sebe nemá taký rozpor? My všetci sme v tom ponorení! Pavol potvrdil, že musíme bojovať: „Jedno chceme a druhé konáme.“ Je potrebné, aby sme sa zocelili milosťou, a preto Ježiš prichádza. Ježiš prichádza k Zachejovi, aby mu pomohol uzdraviť sa z toho, čo je choré. Ale Zachej mohol zareagovať aj takto: „Vieš čo, Ježiš, dnes večer nemám pre Teba čas. Moja manželka šla z deťmi na Mallorcu na dovolenku. U susedov je dobrá pizzéria, choď tam, tam vám niečo dajú!“ Mal slobodu. Aj my to niekedy robíme: „ Ježiš, ja dnes večer nemám pre Teba čas! Ja nemám čas sa modliť, čítať si zo Svätého Písma, ja nemám čas ísť hlbšie do svojho života, pretože …“ Každý z nás tam má svoje „pretože“, čím sa ospravedlníme. Ale Zachej urobil ten krok, povedal: „Dobre Ježiš, tak vstúp do môjho domu, do domu môjho srdca!“ A tu prišiel zlom. Prišlo niečo, čo Zacheja zlomilo. Povedal: „Ježiš, polovicu môjho majetku,“ a bol najbohatší muž v Jerichu, „rozdám chudobným a tých, ktorých som okradol štvornásobne vrátim.“ Bomba vec! Predstavte si Zacheja ako na druhý deň chodí po Jerichu a tých biednych žobrákov zasýpa zlatom. Zoberie si svoj diár a ide k tým, ktorí mu platili dane a vraví: „Od teba som toľko ukradol, tu máš, vraciam štvornásobne.“ Čo si tí ľudia museli pomyslieť? „Blázon, kvaplo mu na mozog z toho Ježiša!“ Ale Zachej to myslel vážne. Chcel napraviť svoj život a konať poriadne pokánie! Predstavte si, že by sme niečo také urobili my. Tí, ktorí robili možno nespravodlivú privatizáciu by zrazu prišli a povedali, tak ja som toto urobil, ja to potrebujem dať zo seba preč. Ale koľko vecí by sme museli my vo svojom živote napraviť, keby sme takto konali pokánie. Bolo by to ťažké, lenže Zachej sa stal bláznom pre Krista. A toto je pokánie! Ak my nedáme preč to „chaplinovské“ z nás a nebudeme celí pre Krista, tak prebudenie na Slovensku nepríde. Kým nebudeme konať poriadne pokánie vo svojich životoch a nebudeme celý zapálení pre Ježiša. Vtedy príde naozaj prebudenie, po ktorom tak veľmi túžime.
Druhú vec, čo máme robiť: Dajte sa pokrstiť! A teraz si poviete: „Ale veď ja som už pokrstený 48 rokov. My sme boli pokrstení už veľmi dávno.“ Čo krst pre vás znamená? 30-sekundovú udalosť, kedy pán farár nalial vodu, my sme sa tam rozkričali, lebo to bolo studené a tým to skončilo? Krst je niečo totálne iné. Krst môžeme prežívať celý svoj život. Celý život môžeme stavať na tejto milosti, ktorú sme v krste dostali. Pred niekoľkými mesiacmi bolo v Číne zemetrasenie, zvalilo sa tam viacero domov. Ale v strede mesta stál dom, ktorý ostal stáť. Zisťovali, prečo sa to tak stalo, kto ho projektoval. A bol to Slovák. Povedal: „U nás je zvyk urobiť poriadne základy, aby dom stál, keď príde horšie počasie, búrka.“ Aj krst je základ, na ktorom môžeme stáť. Ak budeš žiť svoj krst celý život, máš pevný základ a môžeš stáť lebo patríš Ježišovi! Tým sme sa stali Jeho údmi, sme Boží ľud, sme jedno telo – Cirkev. Ale predstavte si, keby som nemal jednu ruku. Bolo by mi ťažšie. Takto je to aj s cirkvou, ak nenapĺňame to, čo je naše poslanie. Stali sme sa telom Ježiša Krista a máme plniť svoju funkciu. My sme Jeho údy, Jeho ruky, nohy, Jeho jazyk, oči a hlavne sme Jeho srdce! Kto bude milovať ľudí, ak nie my, ktorí patríme Kristovi? Podľa toho spoznajú, že ste učeníci Ježiša Krista, že sa budete navzájom milovať! Kto bude tým svedectvom, nad ktorým sa ľudia budú zamýšľať? „Prečo to takto robí? Čo mu je?“ A vy poviete: „Preto, lebo ja patrím Ježišovi a chcem, aby celý svet poznal, že Ježiš ťa miluje, že ti chce dať seba a chce ťa premeniť a vytvoriť, čo mal v pláne – Božie kráľovstvo.“ Ale na to chce použiť teba, mňa.
To je to, na čom máme v cirkvi stavať a potom príde prebudenie. Ešte som nebol kňazom, keď ma pán farár zo Žakoviec poprosil, aby som šiel do susednej dediny, že tam treba jedného človeka odviesť do nemocnice. Keďže som nevedel, kam mám ísť, zobral som si so sebou jedného z bezdomovcov, ktorého volali „Pirát“. Bol to človek, ktorý si zo svojich 33 rokov 13 odsedel vo väzení a nad ktorým už mnohí „zlomili“ palicu, že z neho už nič nebude. Vychovala ho ulica, rodičia zomreli kvôli alkoholizmu. Nedostal veľa lásky. Keď sme prišli do domu, kde býval ten chorý človek, bolo mi veľmi ťažko. Nikdy som nevidel niekoho bývať v takých hrozných pomeroch.
Býval sám, lebo manželka mu zomrela a deti nemal. Nevládal chodiť, pretože ho bolela noha, do domu mu cez deravú strechu pršalo a žil len z toho, čo mu suseda nosila každý druhý deň: niekoľko buchiet, liter mlieka a cigarety. V dome boli blchy, ploštice a všetko možné a bol tam kvalitný smrad. Keď som to videl, bolo mi biedne. Takmer som plakal, keď som si uvedomil, že tento človek žil v dedine, kde sa možno 80% obyvateľov hlási ku kresťanom. Pýtal som sa, kde je to naše kresťanstvo, kde je tá naša láska, ktorú máme prinášať pre tento svet? Bolo mi zle zo seba samého. A tento človek tam takto žil. Pýtal som sa ho, čo mu je. Ukázal na nohu a ja som dal dole ponožku, ktorá na tej nohe asi bola dosť dlho. Prsty mal celé čierne, začínali mu odhnívať a to ho poriadne bolelo. Keď sme ho chceli naložiť do auta, Pirát ho zobral na ruky a odniesol. Neštítil sa toho, že smrdí, že má možno blchy. Keď sme prišli do nemocnice, nikto pre nás nemal čas, nikde sme zrazu nepatrili. Potom som stretol jedného známeho lekára, ten sa na to pozrel a chytil sa za hlavu. Zavolal na oddelenie a hneď nás prijali. Keď sme vstupovali na oddelenie, zdravotné sestry hneď kričali: „Ale my ho kúpať nebudeme!“ A Pirát hovorí: „To nič, my ho okúpeme!“ Nikdy sme to predtým nerobili, ale s veľkou citlivosťou sme ho umyli a pripravili. Keď sme ho potom odvážali vytiahol z vrecka svojich posledných 500 korún a dával ich Pirátovi so slovami: „Tu máš, zober si, zaslúžite si to!“ Viete, čo mu Pirát povedal? „Nie dedo, radšej sa za nás pomodlite!“
Ešte asi týždeň som chodil tomu človeku donášal sväté prijímanie, a potom ten človek odišiel. Ako človek, Božie dieťa ku svojmu Otcovi a verím, že sa teraz modlí za Piráta aj za mňa. A tie sestry na oddelení, ktoré tak ohŕňali nosmi neskôr, keď som ako kňaz chodil do tej nemocnice slúžiť sväté omše, boli dobré katolíčky. Chodili pekne v nedeľu na svätú omšu a na sväté prijímanie, ale keď mali vidieť v druhom človeku Ježiša, neboli to schopné.
Keď toto nezmeníme, keď nebudeme ochotní dávať lásku tomuto svetu a ľuďom okolo nás, prebudenie nepríde. Musíme v druhom vidieť Ježiša. Toto je krst, toto je to, čo potrebujeme prežívať a k čomu sme povolaní. Majme otvorené oči, neuzavrime sa len do nášho kresťanského geta a neuspokojme sa len s chodením do kostola, pristupovaním k sviatostiam, modlitbou či spoločenstvom. Ježiš prišiel k tým, ktorí boli poslední, prišiel k Zachejovi, lebo to bol možno najväčší hriešnik Jericha. „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“
Potom po tretie príde Duch Svätý! Duch Svätý je Boh, ktorý je s nami, je našou múdrosťou, bude nám premieňať srdce, bude nás viesť, len sa musíme naučiť počúvať Ho a byť citliví na to, čo nám hovorí. Potom budeme schopní pripravovať cestu pre prebudenie v našej krajine. Najprv sa my musíme stať prebudenými kresťanmi, aby potom toto prebudenie zasiahlo celý svet. A my potrebujeme, aby sme boli vedení, nie tým, čo sa skrsne v hlave, ale tým, čo nám dáva Boh.
Keď som bol ešte v Žakovciach a pritlačila nás raz finančná kríza. Boli sme zadlžení a nemali sme peniaze ani na chlieb. Brali sme ho na úver. Tak som sa modlil: „Pane, Ty vidíš ako to je, že nemáme peniaze, že pracujeme pre Teba, že títo ľudia sú Tvoji a ja verím, že Ty sa o to postaráš!“ V momente mi napadla známa právnička, tak som jej zavolal. A ona: „Janko, hneď príďte!“ Prišiel som k nej a odchádzal som s 20-timi tisícami. Za tým bol Boh!
Takže pokánie, krst a prijatie Ducha. A keď tieto tri veci budeme mať, tak sa bude diať to, čo je napísané v Skutkoch druhej kapitole a čo sa stalo Petrovi. „Potom ako im Peter povedal, čo majú robiť, oni prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť a v ten deň sa pridalo 3000 duší.“ To je prvé kresťanské spoločenstvo. Čo robili títo prví kresťania? „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov, na bratskom spoločenstve, lámaní chleba a na modlitbách.“ To, čo vy teraz robíte. „A všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení.“ a „Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu a Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.“ Čo to znamená? Prišlo tam prebudenie! Každý deň pribúdali ľudia, ktorí chválili Pána, ktorí patrili.
© Ján Buc
© Spoločenstvo Martindom
