Dnešné kázanie bude o kríži. Stručne vymenujem niekoľko skutočností a právd, ktoré sa udiali s Ježišom, aby sme vedeli, čo za tým stojí. Budeme si pripomínať úplne najdôležitejšie veci nielen nášho kresťanského života, ale aj veci, ktoré sa dotýkajú celej našej osobnosti. Nebudem hovoriť o Vianociach. Jeden môj priateľ povedal zaujímavú vec. Na Vianoce dostane mnoho darčekov, pohľadníc, gratulácií a všetkého možného. Na Veľkú noc však nedostane ani tretinu z toho množstva ako na Vianoce. Aké to máme pomýlené. Veľká noc je niečo oveľa vzácnejšie, väčšie a hlbšie ako Vianoce. Respektíve, ak by nebolo Veľkej noci, Ježiš by nedokončil svoje dielo. A tak všetko smeruje k jednému bodu. Ježiš prišiel na tento svet, narodil sa ako človek, učil sa chodiť, zrejme nosil plienky, učil sa rozprávať a pracovať… Bol taký istý ako každý z nás. Bol taký istý ako deti, ktoré tu behajú, však s jedným rozdielom: nikdy nezhrešil. Ježiš počas toho ako rástol, bol taký istý ako sme my, pomáhal, učil sa pracovať a možno chodil pre vodu… Vynikal však zvláštnou múdrosťou, ktorú preukázal už v rozhovore v chráme, keď mal 12 rokov. A keď mal okolo tridsať, začalo sa Jeho verejné účinkovanie a hovoril Božie veci. Všetkým hovoril o Otcovi v nebi a o zvláštnych veciach, o ktorých nikto nemohol vedieť. Aj proroci ich mohli iba matne tušiť. A Ježiš niekoľkokrát počas svojho verejného účinkovania povedal, že prichádza, aby trpel. Ježiš bol zároveň prorok – bol plný ducha, aj prorockého ducha. On vedel, čo všetko a prečo ho to čaká. Apoštoli to nevedeli, lebo vtedy ešte nemali prorockého ducha. A preto Peter, a vlastne každý z nás, ktorý by bol v tej pozícii a vedel by, že náš Majster hovorí, že ide na smrť na kríži, by protestoval a možno by ho aj prehováral alebo možno by na Neho aj nakričal, ako si to predstavuje, čo bude robiť bez Neho… Ježiš na takéto slová reagoval veľmi ostro. Petrovi povedal: „Choď mi z cesty, satan” (Mt 16,23). V Písme je doslova napísané: „Choď za mňa!“ (nezavadzaj mi v tom, čo mám robiť). Ježiš na viacerých miestach hovorí: „Moja hodina, niečo dôležité a veľké“. Potom slávil so svojimi učeníkmi lámanie chleba, teda poslednú večeru. A keď išiel potom do Getsemanskej záhrady, na Olivovú horu, potil sa krvou. Bolo mu veľmi ťažko. Potom ho zatkli a zobrali ho so sebou, robili si z Neho žarty… V Evanjeliu je napísané, že mu zaviazali oči šatkou a bili ho. Vysmievali sa Mu a hovorili: „Ak si prorok, tak povedz, kto z nás ťa práve udrel?“ (Mt 26,68) A potom ho vláčili po súdoch. Nakoniec Ho nechali v rukách Rimanov, respektíve prinútili Piláta, aby im ho vydal, a zároveň, aby ho popravili Rimania, čo znamenalo trest smrti ukrižovaním. Ešte predtým ho Rimania poriadne zbičovali, pretože Pilát volil kompromis, a myslel si, že zbičovaný Ježiš im bude viac prijateľný ako nezbičovaný, a že potom Ho možno nechajú na pokoji. Je zaujímavé, že Ježiša zbičovali len preto, že Pilát špekuloval. Samozrejme, bolo to predpovedané v Božom Slove, ale je tu vidno ten kontrast. Potom mu naložili na plecia kríž a vyviedli ho na vrch blízko Jeruzalema. Tam mu pribili ruky a nohy na kríž, a v podstate sa nič zvláštne nedialo. Všimol si ho dosť veľký dav v Jeruzaleme, zástup učeníkov a tiež neprajníkov, a to bolo všetko. Taktiež okolo chodilo veľa pútnikov, čo prišli sláviť Veľkonočné sviatky do Jeruzalema.
No v tej chvíli sa udiala najdôležitejšia vec našich životov, tvojho a môjho. Keď ukrižovali Ježiša a pribili ho na kríž, tiekla jeho krv a udiala sa najdôležitejšia vec vo vesmíre. Ježiš zrušil hradbu, ktorá bola medzi nami a Bohom. Zarovnal priepasť, ktorá bola medzi nami a Bohom Otcom a ponúkol nám možnosť, aby sa z tých, čo sú vzdialení Bohu, stali blízky. Aby sa tí, ktorí sú pod Božím hnevom, stali Božími miláčikmi, aby tí, na ktorých padá Boží hnev, mohli prežívať Božiu priazeň. To sa tam udialo a učeníci tomu ešte presne nerozumeli a nechápali to. Ale my môžeme tieto veci prežívať hlbšie, a o to hlbšie môžeme hľadieť na Ježiša, a môžeme byť o to vďačnejší, lebo vieme, čo s tým bolo spojené a čo za tým je. A síce, že Ježiš mal len jediný motív – nás. My sme boli tým motívom, prečo išiel na kríž. Žiadna sila ho nemohla prinútiť ísť na kríž, nikto, len poslušnosť Otcovi a láska voči nám.
Keď zomieral a z kríža tiekla Jeho krv, nastala možnosť odpustenia hriechov, odpustenia, ktoré dovtedy bolo nedokonalé, len na základe určitých predpisov a zákonov, a muselo sa konať vždy a znova. Ježišova preliata krv ti umožňuje, že sú ti odpustené hriechy. Všetko, čo si doteraz spáchal, za čo sa hanbíš a čoho sa bojíš, ti môže byť odpustené, môže to byť zmazané. Spôsobila to Ježišova krv a Ježišov kríž, ktorý sa dokáže do teba vtlačiť a dať ti novú prirodzenosť, nové zvláštne veci. A Ježiš vstal tretieho dňa vstal zmŕtvych. Keď to už učeníci nechali pomaly ako stratenú vec, pretože neboli proroci a nevideli ďalej. Prorok vidí ďalej ako ostatní, oni nevideli ďalej, hoci to mohli vedieť, lebo im to Ježiš povedal. Považovali to za skončenú vec.
Možno aj ty vidíš v svojom živote niektoré veci, ktoré považuješ za skončené, skrachované alebo zničené. No je tu však správa o Vzkriesenom a Zmŕtvychvstalom Kristovi. A tak Boh dokáže aj v tebe kriesiť veci nanovo. Oni keď uvideli Vzkrieseného, nevedeli odrazu, čo majú robiť. V Písme je napísané, že od veľkej radosti ani nechceli uveriť, že je to On.
A mne dnes večer Boh ukázal vec, ktorá mne, aj vám ostatným hlboko pripomenie, že je to znova niečo iné, je to niečo bohatšie a hlbšie. Učeníci naplno začali prežívať ovocie a milosť kríža až na 50-ty deň – na Turíce. Dovtedy boli stále takí istí, hoci boli so Vzkrieseným. Hoci videli kríž a Ježiša na ňom zomierať, a potom ho videli Vzkrieseného, stále boli takí istí. Museli prežiť vyliatie Ducha Svätého, aby mohli uchopiť ovocie kríža a to, čo im kríž dal.
Keď prichádzaš ku krížu, musíš otvoriť svoje srdce, aby sa mohol na teba vylievať Duch. Kde je prítomný Ježišov kríž, tam je prítomný Jeho Duch. Keď prichádzaš ku krížu, prichádzaš do svätyne prítomnosti Ducha. Musíš sa otvoriť Duchu, aby si pochopil, čo všetko znamená a čo ti prináša kríž, aby si mohol uchopiť jeho ovocie. Často, keď ma napadne kríž, alebo Ježišova bolesť, alebo všetko s tým spojené, tak premýšľam, ako by som sa mu odvďačil. Čo vás napadne vtedy, keď premýšľate nad krížom? Súcit, vďaka, alebo sa vám tlačia slzy do očí, alebo strach, že by vás mohlo postihnúť niečo také, možno radosť, že sa udialo niečo zvláštne, možno nejaká bázeň. Čo vás preniká, keď prichádzate ku krížu? Určite aspoň tí, ktorých sa Boží Duch trochu dotkol, premýšľajú nad tým ako vrátiť Ježišovi túto priazeň a lásku, ako sa Mu odplatiť?
Ježiš chce za svoj kríž iba jedinú odplatu. Nechce tvoje obety, ani tvoje vymyslené činnosti, ani tvoje veci , ktoré si nalinkuješ, a s ktorými sa budeš snažiť k Nemu priblížiť. Chce, aby si si naplno privlastnil ovocie kríža, to, čo ti priniesol kríž.
Pretože ak si to neprivlasňuješ, bola Jeho obeta pre teba zbytočná. Ježiš zomrel pre teba zbytočne. A teraz by sme mohli spoločne poskladať, čo nám priniesol Ježišov kríž? Aké ovocie môžeme mať z Jeho kríža:
1. Odpustenie hriechov; 2. Spásu; 3. Nový život; 4. Milosrdenstvo; 5. Zmierenie s Otcom; 6. Slobodu; 7. Lásku; 8. Víťazstvo; 9. Novú identitu, Milosť; 10. Večný život; 11. Pokoj; 12. Radosť; 13. Zlomenie prekliatí; 14. Oslobodenie; 15. Vieru a nádej; 16. Silu nehrešiť; 17. Dôveru; 18. Uzdravenie; 19. Božiu priazeň; 20. Otvorený prístup k Ocovi; 21. Spoločenstvo s Bohom; 22. Otvorenie očí; 23. Život z moci Ducha Svätého; 24. Božie synovstvo; 25. Pokora; 26. Ovocie Ducha; 27. Moc nad démonmi; 28. Zlomenie horkostí a ťažkostí života; 29. Zvláštnu lásku; 30. Odpustenie hriechov a celej minulosti; 31. Zbavenie závislostí; 32. Ochrana pred odsúdením; 33. Moc konať také skutky ako konal Ježiš a väčšie; 34. Vykúpenie; 35. Odvahu niesť vlastný kríž; 36. Zmysel života; 37. Učeníctvo; 38. Posvätenie; 39. Istotu spásy a odpustenia;
Keď prijímame Ježišov kríž, dokáže v nás usmrtiť zlé veci, dokáže nás premeniť, milovať nepriateľov … A teraz sa pýtam: „Máme tieto veci, ktoré som spomenul, vo svojom živote?“ Pretože ak ich nemáme, tak sa možno snažíme odplatiť sa Ježišovi inou mincou, a tomu sa hovorí zákonníctvo. Ak povieš: „Chcem ťa milovať, a preto budem chodiť každý týždeň trikrát na omšu“, alebo si vymýšľaš svoje sebazaprenia, ku ktorým ťa Boh vôbec neviedol. To, čím sa môžeš odvďačiť Ježišovi za Jeho kríž, je v podstate iba to, že naplno prijmeš všetko, čo ti ním dáva. Že naplno prijmeš požehnanie, ktoré ti dáva. Vo Sv. Písme je napísané, že „sme dedičia Boží a spoludedičia Kristovi“(Rim 8,17). A to nešlo bez kríža. Ďalej sa vo Sv. Písme píše, že keď nám Otec dal svojho jediného Syna, akože by nám s ním nedal všetko? V 1Kor 3,21-22 je napísané: „Všetko je vaše, vy ste však Boží.” Toto je najväčšia odmena za Ježišov kríž. Keď ho necháš pôsobiť vo svojom živote, keď dovolíš, aby sa jeho obeta realizovala na tebe. Nie tým, že budeš robiť rôzne úkony. Potrebuješ však mať tri veci:
1) Vieru v Ježiša, v Jeho kríž a v Jeho vzkriesenie. Ale nie vieru, ktorá je len intelektuálnym poznaním, pretože to má aj Diabol… Diabol má presné intelektuálne poznanie Ježiša, jeho smrti. Ešte jedna vec: kríž je zaplatenie výkupného za nás. (Por. Kol 3) Diabol nevedel dopredu, kto je Ježiš, preto sa podieľal na jeho ukrižovaní. A tým pádom, že sa prehrešil voči nevinnému, stratil akýkoľvek nárok na tých, ktorí sa prehrešili predtým. Teda, potrebuješ mať vieru, ktorá nie je len intelektuálna, ale taká, ktorá je aj srdcom, viera, ktorá je priľnutím k Ježišovi, viera, ktorá sa spolieha na Ježiša, ktorá je pri Ježišovi, viera, že je so mnou, a prežívanie tejto viery. Chráň si svoju vieru, pretože Ježiš hovorí, tak trochu so smútkom v hlase: „Nájde syn človeka vieru, keď sa vráti na tento svet?”(Lk 18,8). Chráň si vieru a vzťah s Ním. Toto je to, čo potrebuješ na prvom mieste – vzťah s Ježišom. Tým sa najlepšie odvďačíš za kríž.
2) Druhá vec je mať poslušnosť voči Nemu, poddajnosť Jeho Slovu a tomu, čo od teba chce. V Písme je niekoľko krát
napísané: „Nebuďte ako teliatka, ktoré sú bez rozumu.” Alebo: „Nebuďte ako osol, alebo ako mulica, ktorá sa vzpiera“. Týmto sa oveľa viac odvďačíš Ježišovi, ako tým, že budeš vymýšľať nejaké svoje procedúry a pokánia.
3) A tretia vec: že vykročíš v tom, čo ti hovorí. Urobíš krok viery, krok poslušnosti a budeš robiť skutky, ktoré pripravil On. Tým je potešovaný. Inými slovami povedané: stávaš sa podobným Ježišovi. Pavol hovorí: „Nežijem už ja, žije vo mne Kristus” (Gal 2,20). Tak by to malo byť aj s nami. Boh nás sám chce utvárať do podoby Ježišovej, do tváre Ježišovej, aby na našich tvárach bolo vidno žiaru Krista. To je pre neho najväčšie potešenie. Keď kdekoľvek pôjdeš a budeš plný Ježiša, budú sa diať veci. Nemusia to byť hneď horibilné zázraky, ale bude sa vždy niečo diať, pretože kde prichádza Ježiš, ktorý je v tebe, tam sa musí vždy niečo stať. Toto je najväčšia odmena.
A to, čím to môžeš získať, čím to môžeš pochopiť, čím sa to môže preliať do tvojho života, je Duch Svätý. Potrebuješ naplnenie Duchom Božím, aby si mohol naplno pochopiť kríž a naplno prijať jeho ovocie. Keď Ježiš zomieral na kríži, tak vypustil Ducha. Samozrejme v tom doslovnom zmysle je to to, že zomrel. Ale má to v sebe aj hlboký mystický význam. Ježiš vydýchol ducha, vydýchol na tých, ktorí tam boli, a vydýchol na každého. V Písme je napísané, ako jedna žena zobrala vzácnu alabastrovú nádobu plnú voňavej myrhy a oleja, rozbila ju a vyliala ju Ježišovi na vlasy. Ježiš je taká nádherná alabastrová nádoba, ktorá bola rozbitá na kríži a vylial sa z nej Duch. A o nás je v Písme napísané, že sme „nádoby“. Každý z nás je výtvor Boží a máme byť plný Ducha, lebo vtedy budeme môcť prichádzať ku krížu a naplno prežívať, čo sa deje, vtedy sa v našom živote bude diať to, o čom hovoril. Vtedy budeme mať vieru a poslušnosť, vtedy sa budeme podobať na Krista a vtedy v nás bude naplno kraľovať.
Keď sa chceš odvďačiť Ježišovi za kríž, pýtaj si Ducha a otvor sa Duchu Božiemu. To je to, na čo si povolaný a k čomu si pozvaný a Ježiša to bude veľmi tešiť. Ničím iným ho viac nepotešíš ako tým, že necháš, aby sa na teba vylial Duch Boží. Keď necháš, aby skrze teba pôsobil, keď necháš, aby ťa urobil iným, aby urobil z teba ďalšieho Ježiša.
A možno taký malý test na záver. Keby sa tu teraz pred nami objavil Ježiš, čo by si urobil? Padol by si v bázni na zem? Plakal by si nad svojimi hriechmi? Alebo by si rýchlo utekal za kňazom, aby si sa vyspovedal? Tešil by si sa? Čo by si urobil? Často nad tým premýšľam, a nie je to tým, že by som bol čistý, alebo dokonalý, alebo dobrý, ale utekal by som k Nemu, objal by som Ho, a asi by som veľmi plakal od radosti… Nevedel by som to stráviť, ale vedel by som, že potrebujem byť teraz s Ním. A to je najväčšia odmena Ježišovi, že budeš s Ním. A k tomu ťa privedie iba Duch Boží.
Modlím sa, Pane, aby sa ti každý z nás mohol naplno odvďačiť za tvoj kríž. Odvďačiť tým, že ti bude blízko. A modlím sa, aby si v nás zlomil každé zákonníctvo, a aby si v nás zlomil každú túžbu niečo ti odplácať alebo nejakým iným spôsobom s tebou kupčiť. Zlom v nás túžbu zaslúžiť si veci. Vlej do nás hlboké pochopenie tejto milosti, aby sme boli ľuďmi hlbokej milosti, ktorá vyviera z kríža, ktorá vyšla z tvojho boku a ktorú nám prináša Duch Boží. Amen.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
