Každý kresťan, ktorý chodí do kostola alebo číta Bibliu, sa určite stretol s tým, že Boh s človekom súcití. Alebo sa mýlim?
Stretol si sa s tým v kostole alebo v Biblii? Alebo nie? Ako prežívaš Boží súcit vo svojom živote? Prežívaš tento pocit? Ak niečo očakávam, ale dlho to neprežívam alebo sa to neudeje, takmer vždy nastúpi sklamanie. Ako vyzerá súcit od Boha? V akej oblasti ho očakávaš? Kde nám ho Boh už prejavil?
Možno ťa tak rýchlo nenapadne príklad, tak skúsim pripomenúť. Boh stvoril prvého človeka. Vysadil pre neho raj. V raji rástli stromy krásne na pohľad a chutné na jedenie. Toto všetko Boh urobil pre jedného jediného človeka. Aký je Boh starostlivý. Myslel aj na rieky, ktoré mali zavlažovať raj. Stvoreného človeka umiestnil na také miesto, o ktorom skonštatoval: „A bolo to veľmi dobré“. Boh potom povedal: „Nie je dobré byť človeku samému.“ (Gen 2,18) Tu zrazu začal súcitiť s človekom, ktorý nemal rovnocennú pomoc: „Nie je mu dobre samému“. A tak utvoril ženu. Potom bolo už všetko v úplnom poriadku. Boh bol spokojný s tým, čo urobil. Nielen spokojný, ale priam nadšený z dokonalého diela. Človek mal s Bohom vzťah, rozprával sa s ním, necítil bolesť, nepoznal smrť.
Človek dostal možnosť slobodne sa rozhodovať. Od Boha mal však jeden zákaz: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ Prišiel had, zneistil ženu, muž nič nepovedal, zjedol tiež. Prekročili Boží príkaz. Urazili Boha.
Pokušenie prišlo zvonka a prví ľudia mu podľahli. Do života človeka prišla smrť. Boh sa opäť skláňa k človeku, prichádza síce trest v podobe vyhnania z raja, ale Boh Adamovi a jeho žene urobil kožený odev a obliekol ich. Adam a žena sú vyhnaní z toho, o čom Boh skonštatoval, že „to je dobré“. Boh však hadovi hovorí: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gen 3,15) Boh súcití s človekom, predpovedá dlhý boj medzi potomstvom hada a ženy, ale nakoniec bude pôvodca zla porazený. Potvrdzuje to aj Biblia: A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. (Rim 16,20) Človek bude oslobodený od všetkého zla aj od zla, ktoré by mohlo prísť z vonku. Aj od zla, ktoré má v sebe. Jeden známy chválový spevák spieva vo svojej piesni Save Me From Myself (Uchráň ma odo mňa samého).
Prešlo mnoho tisíc rokov po týchto udalostiach a Boh poslal svojho Syna, ktorý bol podobný ľuďom vo všetkom, okrem hriechu. On chodil po zemi a vyučoval o Bohu, o tom, ako správne žiť, mnohých uzdravoval, vyháňal démonov. Ježiš, Boží Syn, sa za nás obetoval na kríži. Obetoval sa preto, aby sme netrpeli tu na zemi? Nie. Obetoval sa preto, aby sme nemuseli zažiť, čo to je úplná duchovná smrť – zatratenie. Priblížil sa k nám, aby sme mohli žiť po smrti naveky. Šťastní. Biblia píše, že si to nevieme ani v našej hlave predstaviť, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Niekedy už možno na zemi aj zabúdame, čo je to byť šťastný. Ale Boh nám to chce dať. Každému. A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. (Rim 8,18) Boh má pre nás prichystané naozaj niečo veľké.
Mnohí však majú legitímne otázky. Ak je Boh dobrý a súcitný, prečo dopúšťa, aby sa stalo ľuďom zlo?
Boh dal človeku slobodnú vôľu. Zjednodušene povedané, závisí od človeka a jeho rozhodnutia, či bude konať dobro alebo zlo. Konateľmi dobra aj zla sú konkrétni ľudia. Vrah sa rozhodne zabiť alebo nezabiť. Hovorí to niečo o Božej dobrote alebo o jeho zle? Nie, nehovorí. Hovorí to iba o tom, že človek sa môže rozhodnúť urobiť dobro alebo zlo.
Ježiš raz rozprával príbeho tom, že Boh dáva rásť vedľa seba dobrému aj zlému. Pšenici, aj burine. Keď príde čas žatvy, oddelí sa pšenica od buriny. Keby to chcel niekto urobiť predtým, tak so zlou burinou by mohol vytrhnúť aj dobrú pšenicu. Zlým dáva Pán čas na zmenu života. Boh má súcit aj s tými, ktorý nám ubližujú. Boh ti však utrpenie vynahradí. Možno nie hneď teraz, ale v nebi určite. Spoľahni sa na to, že je dobrý a súcitný. Dôveruj mu. Ježiš v tomto príbehu zameriava všetkých na večnosť, ktorá príde po smrti.
Známy 28-ročný motivátor Nick Vujicic, ktorý nemá od narodenia ani ruky, ani nohy, rozpovedal svoj príbeh počas nedávneho stretnutia v Brne. (Môžete si ho pozrieť na videu na tejto adrese: http://j.mp/vujicic777 ). Od narodenia nemohol robiť to, čo ostatní. Spolužiaci v škole sa často smiali tomu, ako vyzeral. Jeho rodičia boli silno veriaci a tak sa ich pýtal, prečo mu Boh nedal ruky a nohy. Nevedeli mu dať uspokojivú odpoveď. Vraveli mu: „My to nevieme, ale Boh to vie!“ Nick sa pýtal na to Boha, ale Boh mu neodpovedal tiež. Nick tiež vo svoje prednáške povedal, že niektorí radia druhým: majte pozitívny postoj. Čo však tiež, namieta, nepomôže niekomu, kto má napríklad rakovinu a umiera na ňu. Takému človeku nepomôže pozitívny postoj. Nickovi nevedel nikto pomôcť, ani jeho rodičia, ani životy iných ľudí. Napriek tomu, že mal veľa dobrého vo svojom živote, hlavne milujúcu rodinu, prežíval život v smútku. Boh mu však nakoniec pomohol. Ako? Nick pochopil, že v Božom slove je pravda a keď uveríme tejto pravde, oslobodí nás to. Ježiš hovorí: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8,31-32). Jediné, čo mu pomohlo, aby bol šťastný vo svojom živote, bol Ježiš. Uvedomil si, že na čo by mu boli 90 rokov končatiny tu na zemi, keby potom „milióny rokov“ bol bez Boha. Ježiš zomrel za neho na kríži, za jeho hriechy. Keby svoju nádej uprel na to, že sa zmení jeho situácia ohľadom končatín, ustrnul by v depresii, keďže na 99% je pravdepodobné, že jeho situácia sa nezmení. Lebo Ježiš mu dal nádej, že po smrti to bude úplne iné.
V televízii som videl ľudí, ktorí prišli úrazom o nohy a zostali na vozíku. Boli neveriaci, ale neumárali sa svojim stavom. Na začiatku, tesne po úraze, mali ťažké chvíle, ale potom si jednoducho povedali iba to, že budú pozitívni a tento postoj im pomohol vysporiadať sa s nastupujúcou depresiou. Odpoveď na nešťastie im to však asi nedalo. Pomohlo im to „iba“ prekonať ťažkú situáciu. Boh ti však chce dať odpoveď aj na to, čo prežívaš. Odpoveď naozaj existuje. Boh ju má a pravdu vyjaví v tom správnom čase. Dôveruj mu. Ver v neho. On ťa nesklame.
Keby sme pôvodnú otázku otočili, vyzerala by asi takto: Ak je Boh zlý a nesúcitný, prečo je toľko dobra na zemi? Prečo sú napríklad ľudia ochotní starať sa nezištne o chorých? Prečo sú ochotní brať si deti z domovov, ktoré nie sú ich vlastné a urobiť im život krajším? Prečo sú mnohí bohatí ochotní dať peniaze na dobré veci a pomôcť tým, čo financie nemajú? Nie sú práve tieto veci dôkazom pre súcitného Boha?
Je však pravda, že často zlo nepochádza od človeka. Čo napríklad zemetrasenie a cunami v Japonsku? Nemohol Boh tomu zabrániť? V Biblii je ako odpoveď napísané, že nielen ľudia, aj všetko stvorenie očakáva vykúpenie. Hriechom človeka sa narušila aj rovnováha v stvorení. Keby táto zem a svet boli už teraz dostatočnými, určite by nepotrebovali premenu. Určite by potom Boh neprisľuboval nové nebo a novú zem. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. (2 Pt 3,10) Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. (2Pt 3,13).
Neviem odpoveď na všetko, ale viem že Boh si často cez zlo, ktoré sa stane, priťahuje ľudí k sebe. Určite ste už počuli o ľuďoch, ktorí žili šťastným životom, mali peniaze, zdravie, ale boli namyslení, pohŕdali druhými, boli lakomí a mali pokazené vzťahy s blízkymi. Boh dopustil na nich chorobu a postupne pre nich prestávali byť dôležité peniaze a viac začali premýšľať nad svojim životom, ako ho žijú.
To, čo sa stalo v Japonsku, je zlo. Mŕtvych je mnoho tisíc ľudí, následkom sú neúplné rodiny, kde zomreli niektorí jej členovia, zomreli aj malé nevinné deti, mnoho ľudí je ožiarených a budú mať zdravotné a psychické problémy do konca života, sú obrovské materiálne škody. Ale tiež sa ukázalo mnoho dobra. Záchranári sú ochotní nasadiť vlastné životy pre zmiernenie následkov žiarenia, ľudstvo sa zmobilizovalo pre pomoc druhým, štáty vynakladajú zo svojich vlastných peňazí nemalé sumy na pomoc Japonsku, po svete sa konajú benefičné koncerty, ľudia prehodnocujú svoje životy a snažia sa zamerať na dôležitejšie veci. Uvedomujú si, ako ľahko môžu stratiť to, čo nadobudli, sú viac zameraní na duchovné veci a z povrchnosti života prechádzajú do hľadania odpovedí na dôležité životné otázky.
V každom prípade je úplne jasné, že nie je nikdy správne hodnotiť akúkoľvek situáciu za horúca, lebo hodnotenie bude až príliš subjektívne, pri všetkej úcte k utrpeniu, ktoré naozaj v Japonsku je a je veľmi veľké. Ale určite bude pohľad objektívnejší z pohľadu dlhšieho časového odstupu.
Nedávno mi požičala moja rodinná príbuzná tenkú knihu o podnikateľovi. Nebol veriaci, ale to, čo zmenilo jeho život, boli otázky, nad ktorými premýšľal. Je spravodlivé, že on nosí hodinky za tisíc eur a niekto nemá ani na jedlo? Napriek tomu, že mal všetko, čo potreboval, pociťoval nespravodlivosť v podnikateľskom prostredí. Poznal ľudí vo svojom okolí, ktorí nemali toľko, čo on. Títo ľudia nemali takmer nič, žili z výplaty do výplaty, ledva prežili a ešte ich pritlačila v rodine rakovina. Muž odišiel od rodiny, lebo nevedel uniesť situáciu. Tento podnikateľ čítal veľa duchovnej literatúry, nielen Bibliu, ale aj literatúru rôznych východných náboženstiev. Napriek tomu, že nie je kresťan, založil zaujímavú charitatívnu organizáciu s názvom Dobrý Anjel, ktorá pomáha finančne, cielene, konkrétnym ľuďom. Inak pre spresnenie, tento podnikateľ je to zakladateľ firiem, ktoré poskytujú kúpu vecí na splátky. Postoj tohto človeka k životu sa zmenil na základe toho, že videl nespravodlivosť a zlo okolo seba.
Moja otázka je: Môže byť Boh dobrý aj zlý? Je Boh ako človek? Niekedy dobrý niekedy zlý? Nadŕža Boh niekomu? Má niekoho viac rád a iného menej? Je taký nejaký nerozhodný? Určite nie. Boh sa nespráva ako človek, Boh sa správa ako Boh a to, ako Boh premýšľa nad ľuďmi, o tom sa píše v Biblii.
To, či je Boh súcitný alebo nie, nie je závislé od našej konkrétnej životnej situácie a od toho, ako sa nám to zdá. To buď je pravda, alebo nie je. Buď je súcitný, osobný, dobrý, alebo nie je súcitný, osobný, dobrý.
Biblia hovorí o jeho dobrote, súcite, o tom že Boh je osobný. Niekedy od Boha súcit cítime, niekedy nie. To je úplne normálne. Vieru by sme nemali zamieňať s pocitmi. Naša viera, to nie sú naše pocity. Viera je predovšetkým osobným primknutím človeka k Bohu a súhlasom s pravdou, ktorú nám Boh zjavil. (KKC 150) Teda viera nie je pocit, viera je primknutie sa k Bohu. Snažíš sa byť pri Bohu blízko?
Ako prijať to, čo ma stretlo?
To ako sa prijmeš/neprijmeš ťažké veci vo svojom živote, je tiež otázka tvojej psychiky a mysle. Sú ľudia, ktorí jednoducho prijmú, i keď s ťažkosťami, všetko, čo ich v živote stretne, a sú ľudia, ktorí sa nezmieria s ťažkými vecami v živote vôbec. Prijatie alebo neprijatie životných ťažkostí ovplyvňuje teda aj to, čo sme prevzali od našich rodičov, tiež okolnosti života, ktoré sme nemohli ovplyvniť a aj naše životné postoje, ktoré sme si prisvojili počas života. Môže prevažovať jeden typ viac, iný menej.
Dobrá správa je, že ak si veriaci a máš problém vyrovnať sa s ťažkou situáciou, nemusí to znamenať, že tvoja viera je malá. Možno práve záležitosti tvojej osoby, psychika a myslenie je práve to, čo ti v tom bráni. Ale Ježiš má riešenie aj na tieto veci. Skús mu odovzdať svoju rodinu, svoje myslenie a to, čo ťa trápi. V Biblii sa píše o tom, že sme synmi a dcérami Boha. On je našim Otcom. Už veľakrát som sa presvedčil o tom, že je priama súvislosť medzi prijímaním životných ťažkostí a cítením sa byť synom alebo dcérou Otca na nebi. Si jeho syn, si jeho dcéra. Píše o tom Biblia: „Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.“ (Lk 6,35) On je dobrý ku každému.
Boh sa stará aj o naše každodenné potreby, nielen o našu večnosť. Boh vie, čo potrebuješ. O tomto som sa už presvedčil veľakrát vo svojom živote. Niekedy som mal naozaj „na mále“, ale vždy sa Boh postaral. V prvom rade mu však ide o našu večnosť. Načo by sa staral o nás, len o naše pozemské veci, keby vedel, že s ním po smrti nebudeme naveky? On chce byť s nami naveky, vo večnosti. To je pre neho najdôležitejšie.
Je Boh z kameňa?
Pre tých, ktorí to majú v živote ťažké, nie je odpoveďou žiadna odpoveď, ktorou sa im snažíme dostatočne odpovedať na ich pochybnosti. Odpoveďou pre nich však môže byť nádej, viera a povzbudenie. Neboj sa, Boh ti toto utrpenie vynahradí. Vydrž, Boh ti bude pomáhať. Boh ti určite dá raz odpovede na tvoje otázky. On ich má. Nádej a viera od Boha dokážu dokonale naplniť tvoje vnútro tak, že ho premenia. Dokážu bolesť a utrpenie premeniť na nádej. Nie nádej, ktorá sa možno uskutoční, ale na nádej, ktorá je istá. Odborne povedané: Nádej je čnosť, ktorou túžime po nebeskom kráľovstve a po večnom živote ako po svojom šťastí, pričom dôveru vkladáme do Ježišových prisľúbení, nespoliehame sa na svoje sily, ale na pomoc milosti Ducha. (KKC 1817). Nádej nie je, že to možno bude, alebo nebude. Nádej je schopnosť túžiť po večnom šťastí.
Túžiš po Bohu? Lebo Boh po tebe túži a skláňa sa k tebe so súcitom, lebo si jeho miláčik. Boh si ťa vryl do dlaní. A aj keby tvoji najbližší na teba zabudli, on nezabudne. (Iz 49, 14-16) On je stále pri tebe. Nie kamenný Boh, ale Boh plný súcitu.
© Richard Štefák
© Spoločenstvo Martindom
