Zázraky, divy, charizmy, tieto zvláštne prejavy patria k životu cirkvi. Mali by byť súčasťou nášho života z jedného jediného dôvodu, pretože boli normálnou súčasťou Ježišovho života a boli súčasťou aj života apoštolov a učeníkov. Ak nie sú, chyba stopercentne nie je v Bohu.
Prvá vec, ktorou sa dajú definovať tieto javy , je nadprirodzenosť. To znamená, že nie sú vecou tela, nedokáže to naša vôľa, ani náš duch, ani naše schopnosti. Keď som nedávno rozprával o zázrakoch, tak som spomínal, že rozlišovacím znamením pri divoch a zázrakoch je, či ukazujú na Ježiša Krista, lebo aj démoni sú schopní zázraky napodobňovať. Divy, zázraky a charizmy sú ZNAMENÍM. Znamenie je niečo, čo ukazuje na niečo iné. Zázraky musia ukazovať na Krista, inak nie sú Božie. Neznamená to však, ak teraz nemáme istotu, že sa o ne nemáme usilovať. Práve naopak. Kresťan potrebuje nadprirodzenú Božiu moc do svojho života a keď ju nemá, tak kríva, omdlieva, padá, zvlažnieva.
Druhá vlastnosť týchto znamení je, že sú mimoriadne účinné. Povzbudzujú našu vieru, vieru iných a hlavne sú to trvalé veci. Majú zvláštnu moc. Keď Boh niekoho uzdraví, fyzicky alebo vnútorne, tak to neprestane fungovať za mesiac, ani za dva, trvá to navždy.
Ďalšia dôležitá vec je, že znamenia alebo zázraky SPREVÁDZAJÚ, nejdú popredu. Ak ste si čítali, v Marekovi je napísané: „Pán sprevádzal ich slová…, v iných prekladoch je: „Pán potvrdzoval ich slová zázrakmi, znameniami a divmi.“ Aj jeden aj druhý preklad hovorí o tom, že išli spolu. Sprevádzať znamená ísť s niekým spolu. Neznamená to, že sa najskôr stanú zázraky a potom sa do toho vložíš ty a ideš na vyčistenú pôdu, vyzázrakovanú pôdu udivených ľudí, kde prídeš a povieš: „teraz vám budem hovoriť o Ježišovi, keď ste videli, aký je veľký.“ Deje sa to presne naopak. Najskôr musíš vykročiť a hovoriť o svojom Bohu, ktorý bude Tvoje slová potvrdzovať. Toto je možno jedna z vecí, ktorá nám bránia v tom, aby sa charizmy, divy a zázraky prejavovali, pretože čakáme, že nám najskôr spadnú z neba, a my sa k nim potom pridáme. Boží princíp je, opačný. Najprv my rozprávame a potom Boh potvrdzuje naše rozprávanie zázrakmi, divmi alebo charizmami. A na to, aby sa to dialo treba ODVAHU.
Pavol vo svojich listoch vymenováva niekoľko chariziem. Charizma– uzdravovať, hovoriť jazykmi, vykladať jazyky, prorokovať, mať slovo poznania, činenie divov… ale vymenováva aj iné: nadvládu nad démonmi, vyháňanie, dar pohostinnosti, dar poradiť, atď… Potrebujeme všetky, aj tie menej viditeľné aj tie viac viditeľné. Teraz chcem hovoriť o tom, aby sa dar uzdravovania a iné dary stali takými bežnými pre nás ako dar jazykov. Na ten sme si už pomaličky zvykli a berieme ho ako normálnu súčasť tohto spoločenstva. Ja túžim po tom a myslím si, že Boh tiež, aby tu boli rovnako bežné aj ostatné dary. Dar výkladu a proroctva, poznania, uzdravovania, činenia zvláštnych divov… Možno ste si všimli, že o tom často nehovoríme , pretože to nie je to najpodstatnejšie na kresťanskej zvesti, ale je to niečo, čo k nám patrí, a čo patrí k životu s Kristom, preto je čas teraz o tom hovoriť. Slovo charizma skrýva v sebe tri významy – MOC, DAR a MILOSŤ. Ježiš hovorí, že na nás zostúpi Duch Svätý a my prijmeme jeho moc. Na inom mieste Pavol hovorí, že prijmeme dar milosti. „Charis“ je milosť a prípona „ma“ znamená dar. V slove charis je obsiahnuté, že je to zdarma, že je to niečo darované. Charizma je akoby dar na druhú, darovaný dar. Je to niečo, čo Boh veľmi rád dáva.
Keď som si pripravoval tento večer, modlil som sa najprv s jedným bračekom a potom sám, aby som počul Boha, čo tu mám dnes povedať. Boh mi ukázal dve veci. Jednou z nich bol kľúč. Potrebujeme mať kľúč k tomu, aby sa začali medzi nami tieto dary prejavovať. Keď máme kľúč, môžeme otvoriť a môže sa medzi nami niečo diať. A ten kľúč je v tom, že my čakáme, to čo som hovoril na začiatku, že sa začnú diať zázraky a veľké veci a uzdravenia a my sa potom k nim pridáme a tá druhá vec, ktorá možno s tým súvisí, že my čakáme, až keď budeme hodní daru, keď budeme zrelí, keď budeme vychovaní, keď budeme o tom veľa vedieť, keď budeme mať naštudované všetky dary a to ako sa pri tom správať a oni potom prídu. To je zlý kľúč. Kľúč, ktorý vám nebude pasovať do zámky, a preto nebudete môcť zámku otvoriť. Ten pravý kľúč je iný. Kľúč, ktorý hovorí o tom , že tento dar nie je odmena za dosiahnutú dokonalosť, sebazaprenie atď., ale je ZADARMO, daný na normálne putovanie a na začiatok našej služby a našej cesty s Kristom. Takže ak si ho chceš najskôr zaslúžiť svojou dokonalosťou a dobrým životom, strkáš do zámku nesprávny kľúč. Ak najskôr čakáš, že Boh urobí nejaký zázrak a ty sa potom pri ňom niečo naučíš, a povieš si, že snáď by to išlo aj u mňa, tiež používaš nesprávny kľúč. Ja chcem dnes večer hovoriť o pravom kľúči, ktorý nie je ten, že budeš čakať, keď niečo urobí Boh a potom sa z toho na teba niečo nalepí , tak nikdy nič nedostaneš. Keď budeš čakať, že budeš dokonalý a potom ti Boh dá dary, tak sa ich nikdy nedočkáš. A ja ti hovorím, že pravý kľúč je v tom, že ho môžeš dostať teraz, že ho môžeš dostať tu, že ho môžeš dostať zadarmo, a že sa prejaví až keď vykročíš.
Neskôr som sa pri mojej modlitbe Boha pýtal : „Pane, prečo sa to medzi nami deje tak málo.“ Viete, že na začiatku sme z toho boli celí ohúrení, naozaj sa udialo veľa uzdravení, veľa zázrakov a veľa dôležitých vecí a my sme boli naplnení úžasom. Ale viem, že už dávno prešiel čas, kedy nám to malo stačiť. Už dávno sme prerástli tú hranicu, kedy to napĺňalo potreby našej služby a slúžilo nám ďalej k ďalšej službe a privádzalo iných. Už dávno sme prekročili latku a potrebujeme mnohonásobne viac. A tak som hovoril: „Pane, prečo sa to deje medzi nami tak málo? Prečo neprijímame?“ A vnímal som ako mi Boh hovorí: „Pretože ľudia majú strach.“ Bol som veľmi šokovaný z toho, lebo doteraz som si myslel, že je to z úplne iných dôvodov. Je to preto, že ľudia majú strach. Pretože strach v nich vzbudili na jednej strane predstavitelia ich cirkví, ktorí hovorili o tom , že charizmy dávno zanikli a tie, čo sa prejavujú sú podozrivé. Alebo tí, ktorí hovoria, že charizmy patrili iba do biblických časov, teraz ich už nepotrebujeme, pretože už je obrátený celý svet, teraz stačí obracať len slovom. Alebo tí, ktorí vyučovali o tom, že tí, ktorí majú charizmy medzi sebou, sa správajú veľmi neštandardne a veľmi divne a to je nebiblické, to je neporiadok. Druhá skupina ľudí vychovaných strachom pred charizmami je tá, ktorá sa ich bojí prijať preto, že je s nimi spojená veľká zodpovednosť a necítia sa hodný tejto zodpovednosti. Tretia skupina sú tí, ktorí sa boja a majú strach, že budú zosmiešnení, a keď majú nejakú charizmu budú ju musieť použiť, že ľudia na nich budú pozerať s pohŕdaním, s odporom, nejakým prekvapením a budú ich odsudzovať.
Dnes večer Boh ukázal tieto tri veci . A ja chcem, aby z nás tento strach, ktorý nám bráni tieto dary prijať dnes večer spadol, aby ho Boh zobral. Preto chcem za chvíľočku skončiť a chcem, aby sme vstúpili do chvály, aby sme na chvíľu vstúpili znova pred Boha ako ľudia, ktorí nemajú strach, ako ľudia, ktorí sa neboja prijať, ako ľudia, ktorí sa spoľahnú len tak na Boha, a ktorým bude jedno, čo Boh dá, ako Boh dá a kedy Boh dá, ale ktorí budú mať jeden spoločný bod, že sa NEBUDÚ BÁŤ, že budú dôverovať Bohu, lebo dary prichádzajú do dôvery. Preto teraz na koniec niekoľko vecí, aby sme ich mohli prijať. Stále pripomínam ten strach, či už z nesprávneho vyučovania alebo z prehnaného pocitu zodpovednosti alebo len zo strachu sa zosmiešniť a to ďalšie, strach z Boha, nedôvera, že mi dá niečo, čo mi uškodí, dá mi niečo, čo nezvládnem, dá mi niečo, čo nie je dobré. Takže ako prijať tieto veci – vedieť, že sú zadarmo a nedajú sa zaslúžiť. Kto si ich chce zaslúžiť je na inej uličke, na inom chodníku, ktorý nevedie k cieľu. Nie je výsadou, ani ocenením svätého života. Už som to niekoľkokrát hovoril, ale poviem to znova, je to taký krásny príklad, že dvaja tak podobný ľudia aj v službe aj v iných veciach, Braňo a ja. Braňo sa modlil niekoľko rokov, aby dostal dar jazykov. Ja som sa modlil asi štyri dni. A vôbec to nemožno porovnávať, kto bol pripravenejší, kto bol menej pripravený, bolo to len na Bohu. Len na Bohu. A Braňo nemohol Bohu vyčítať, že sa toľko modlil a nič a ja som sa nemohol vyvyšovať nad Braňa, že ja som sa modlil iba chvíľu a bolo to. Pretože Boh dáva kedy chce, ako chce, komu chce.
Jedna vec s tým spojená sú špeciálne skupiny ľudí, ktorí si vyberajú charizmy. Ktorí povedia Bohu: iba dar kázania. Ten vyzerá tak dobre, človek sa tu nezosmiešni, ľudia ho vidia, môžu ho oceniť. Nechcem dar uzdravovania, je okolo toho veľa humbuku, nakoniec veľa obviňovania a takých vecí. Nechcem dar jazykov, pretože to vyzerá tak choro. Nechcem ani dar proroctva, pretože to sa prejaví až o niekoľko mesiacov, chcem dar poznania, pretože ten sa prejaví hneď a ľudia budú môcť povedať: ten je úžasný. A ja vám hovorím, že toto je chorá matematika a keď chceme hrať s Bohom takúto matematiku, tak sa nám to nepodarí.
Charizma je zadarmo, nie je výsadou, je od Ježiša. Dáva ju Ježiš Kristus skrze svojho Ducha. Je jeho a on ju dáva, aby sme ju mali my tak isto ako on. Písmo hovorí, že nám Boh túto milosť poslal. Tam je minulý čas, niečo čo sa udialo. Čo sa udialo, a čo sa má prejaviť medzi nami.
Ďalšia vec, ktorá súvisí s vyberaním, o ktorom som hovoril, je otvorenosť. Keď si zatvorený, tak vlastne ani nechceš prijať. Potom sa nečuduj, že nič nie je. S otvorenosťou ruka v ruke kráča poslušnosť. Keď som otvorený a poviem: Bože, daj, tak zároveň nerozkazujem a nehovorím toto, toto alebo toto.
Teraz skladám dohromady ten kľúč a toto je jeden z tých veľkých zúbkov – túžba. Pokiaľ ich nechceš, tak nebudú. Ale stačí spomenúť slová Písma: dychtite po duchovných daroch. Nechcite, aby som vám ukázal ako sa dychtí. Dychtite po duchovných daroch. Takže tam je vyjadrená zvláštna horlivá túžba. Nie modlitba typu: „ Pane Bože, keby bol nejaký dar navyše pre mňa, tak mi ho pošli “. Je to dychtivé alebo horlivé nasadenie ako uvádzajú niektoré preklady. Dary si musíš pýtať a prosiť o ne Boha. To súvisí s túžbou. Keď mám túžbu tak stojím pred Bohom a volám, kričím, kľačím a dobíjam sa. Hovorím:“ Pane, zošli“. S modlitbou súvisí pôst. Modlím sa a postím, aby sa diali Božie veci tu v tomto spoločenstve, na mne, medzi nami.
Ďalšou dôležitou vecou je prijatie používanie. Prijatie jednoducho znamená: modlím sa, Pane, aby si mi dal dar na službu cirkvi a iným a viem, že som ho dostal. Neviem ešte aký a neviem, čo všetko spôsobí, ale viem, že som ho dostal. Prečo? Pretože Písmo hovorí, že keď prosíme podľa jeho vôle, tak dostávame. Boh nám hovorí dychtite po duchovných daroch a pýtajte si ich, keď to urobíme, tak ich dostávame. Používaním znamená, keď som napr. dostal dar jazykov, tak sa ním modlím. Keď som dostal dar výkladu, tak vykladám. Keď som dostal dar proroctva, tak prorokujem. Keď som dostal dar uzdravovať, tak sa modlím za ľudí. Keď som dostal dar pohostinstva, tak hostím ľudí. Keď som dostal dar rady, tak radím ľuďom. Keď som dostal dar pomoci, tak pomáham.
Tvoj postoj slúžiť druhým je to najdôležitejšie, čo potrebuješ mať v srdci, keď si pýtaš od Boha dary. Horlím za iných a myslím na iných a chcem to robiť kvôli iným. Pretože keď to chceš iba pre seba, Boh ti NIČ NEDÁ. Čo nemá Boh rád je sebectvo a mamona – ja budem mať, je to iba pre mňa. Keď myslíš na iných, tak Boh to bude dávať a bude sa to prejavovať. To je všetko, čo som chcel povedať a chcel by som, aby ste si teraz pýtali, aby v týchto chválach sme sa postavili pred Boha a nemali strach a použili ten správny kľúč, ktorý znamená, že nie až potom, a ktorý znamená nie keď budem dokonalý, ale ktorý znamená, že vykročím.
Ježiš ja sa modlím proti strachu z tvojich darov, ja sa modlím proti strachu zo zázrakov, či už spôsobeným vyučovaním pastierov cirkvi a pastorov, učiteľov, či spôsobený nedôverou v teba, či spôsobený starosťou o svoj imidž alebo o to, ako vyzerám pred inými alebo starosťou, že nezvládnem tento dar. Ja sa modlím, aby tieto veci boli odstránené z Božieho ľudu. Pane ja kladiem svoje ruky, pretože viem, že tieto dary tak často prichádzajú vkladaním rúk. Ja kladiem svoje ruky a hovorím dejte sa zázraky, dejte sa charizmy, dejte sa divy, dejte sa uzdravenia. Ó Pane, nech spomedzi nás povstávajú ľudia, ktorí budú mať tieto dary na službu iným na službu tomuto spoločenstvu. Ja hovorím pre meno Ježiš Kristus nech sa zlomia bariéry, pre meno Ježiš Kristus nech prídu vzácne a dobré veci od Boha. Amen.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
