Na začiatok si povieme niekoľko slov, ktoré si časom dáme do súvisu. Sú biblické: pravica, nepohol, opora, palica, padnúť, pomoc. O tomto chcem dnes hovoriť. Každý, aj ten najsilnejší, aj ten najslabší, potrebuje oporu. A je iba na tebe, kde hľadáš túto oporu. Ak vo svojom živote nemáš dobrú oporu, môže sa stať, že v tej chvíli, keď to budeš najmenej čakať, spadneš, pretože sa nebudeš mať čoho zachytiť. Myslím, že každý z nás už vo svojom živote zažil situáciu, keď sa potreboval o niečo alebo o niekoho oprieť, keď potreboval oporu, a nemal ju. Bola to veľmi nepríjemná situácia. Každý z nás iste vedel oceniť ten moment, kedy sa v jeho živote zrazu ocitol niekto alebo aj niečo, čo mu poskytlo oporu, čo ho zadržalo, zachránilo.
My ľudia sme boli stvorení nie pre seba, ale pre Boha. Ak žiješ iba pre seba a oporu máš iba sám v sebe, tak nenapĺňaš to, pre čo si bol stvorený a žiješ niekde mimo. Niekde mimo toho, čo pre teba pripravil Boh. A preto sa nemôžeš čudovať, že žiješ život, ktorý je pre teba samého nebezpečný, nepochopiteľný, nezvládnuteľný, život, ktorý je pre teba ťažký. Život je pre teba niečím, čo nemôžeš uniesť, s čím sa iba trápiš.
Si bytosť, ktorá potrebuje niekoho iného. Už Adam zistil, že to nemôže byť žiadne zviera, žiaden živočích, že to nemôže byť nič, čo mu nie je podobné. Touto oporou mu mohla byť iba žena. Táto žena bola pre neho určitou pomocou a muž bol určitou pomocou, určitou oporou zase jej. Myslím ale, že aj my sami sme spoznali, že toto ešte nie je všetko. Je to iba časť opory, ktorú ponúka Boh. Tak isto, ako je spoločenstvo, ktoré ponúka Boh kresťanovi, iba čiastočnou oporou. Keby si ostal iba pri ňom, mal by si len čosi príliš ľudské. Pretože človek nie je stvorený pre človeka. Ty nie si stvorený pre druhého človeka. Ani tvoja manželka nie je stvorená pre teba a ty nie si stvorený pre manželku. Určite istou mierou áno, ale nie v tom konečnom dôsledku, nie v tej najväčšej váhe, nie v tom, čo ti naplno pripravil Boh. On má pripravené pre teba ešte niečo väčšie. Chce síce, aby tvoja manželka či manžel bol tvojou oporou, ale nadovšetko chce, aby sa tvojou prvou a najväčšou oporou stal On sám. Pretože Božie slovo hovorí, že ak sa spoliehaš na seba, na svoje svaly, na svoju šikovnosť, na svoj um a na to, že vždy zo všetkého nejako vykľučkuješ, alebo ak sa spoliehaš na niekoho, kto je blízko teba, tak spadáš pod Božie prekliatie. Boh predsa jasne hovorí, že „prekliaty je každý, kto sa nespolieha na neho“ (Jer 17). Tým nechcem povedať, že keď sa spoliehaš v prvom rade na Boha, že sa nemôžeš oprieť aj o svoju manželku alebo o svojho manžela. To, na čo tu dnes chcem upozorniť, je biblický poriadok. Potrebuješ poznať biblický poriadok, aby si mohol žiť biblicky, to znamená správne, teda šťastne. A preto by som chcel dnes tak trošku zavŕtať do vašich opôr.
Čo je tvojou oporou v živote, čo je tvojou oporou v škole, v práci? Šikovný spolužiak, od ktorého sa dá všetko opísať? Kto je taký šikovný, že ťa prikryje? Kto ťa zaučí? Kto je tvojou oporou v službe? Kto je tvojou oporou v rodine? Ak to totiž nie je Pán, tak nám to dlho nevydrží. Pretože iba Pán je hoden byť našou oporou. Iba on sám jediný je oporou a tým mocným štítom. Čo je však zaujímavé, oporu potrebuješ mať blízko. Ak máš oporu ďaleko, tak ju nemôžeš použiť, keď ju potrebuješ. Ak potrebuješ barlu, tak ti nič nepomôže, keď bude odložená v nemocnici. Musíš ju mať vo svojej ruke, aby si sa mohol o ňu oprieť. Keď chodíš o paličke, nepomôže ti, ak si si ju nechal v obývačke, pretože ju potrebuješ na ceste. Keď sa potrebuješ oprieť o svojho manžela alebo o svoju manželku, tak ti nepomôže, keď bude práve na služobnej ceste v Uzbekistane. Musíš ju/ho mať niekde blízko. S Bohom je to rovnako. Keď chceš, aby bol Boh tvojou oporou, musíš ho mať blízko. Ak Boha nemáš blízko, nie je tvojou oporou, aj keď to možno vyhlasuješ alebo tvrdíš. Blízko v biblickom zmysle slova. Slovo opora je v Písme spomenuté len veľmi málo. Vypísal som si to z druhej knihy Samuelovej, z 22. kapitoly a zo žalmu 18, verš 19 (2Sam 22 a Ž 18,19). Je tam napísané: „Pán mi je oporou.“ Ale potom je mnohokrát v Písme napísané, že „Pán je po mojej pravici.“ Alebo je napísané, že „Pánova pravica je pri mne, je nado mnou“, drží ma, alebo „Pánova pravica ma postavila na skalu, aby som nepadol“.
V Božom slove je pravica symbol moci a opory. Boh je veľakrát nazvaný pravicou. Iným spôsobom povedané – pravá ruka. Ďalej tam stojí: „Či je Pánova ruka krátka na spásu, na to, aby ti spôsobila spásu?“ Nie je. Má to však jeden háčik. Teraz sa vyjadrím duchovne, nie fyzicky. Potrebuješ byť v dosahu Pána, aby ti mohol byť oporou. Pánova ruka nie je krátka, aby ťa dočiahla, ale Pánova ruka je citlivá na to, aby po nej niekto búchal. Keď sa Pán k tebe načiahne, aby ti pomohol, a ty mu po ruke buchneš, tak tú ruku stiahne. Čiže ty potrebuješ mať Pána veľmi blízko, poznať jeho charakter, a vedieť, že to, čo sa momentálne deje, nemusí byť konečný stav, ale existuje Pánova ruka, ktorá ťa zachráni, ktorá spôsobí, aby si sa nezakolísal, aby si nepadol.
Ďalší princíp, alebo obraz pomoci, opory, je palica. Určite ste videli filmy z prostredia Starého alebo aj Nového zákona. Spomeňte si na Mojžišovu palicu. To nebola palička, akú nosia dnes ľudia, ktorí majú problémy s chôdzou, to bola riadna bakuľa, veľká palica, o priemere asi 5 – 7 cm, akurát do ruky. A to bola opora. Kedykoľvek sa o ňu oprel, odpočíval. Alebo sa ňou niekde zaprel. Tiež ju používal ako zbraň. V Písme sa viackrát nazýva pomocou alebo oporou palica. V duchovnou zmysle je touto palicou Pán. V druhej Kráľov je napísané, že keď prorok čosi vyčítal, povedal: „Spoľahol si sa na trstenú palicu – na Egypt.“ Vieme, že trstená palica je dutá a tenká. Ak by si chcel mať inú oporu, ako je Pán, tak by si si vybral trstenú palicu, ktorá by ťa zradila pri najbližšej príležitosti, pretože to nie je opora, to je falošná opora. V Iz 14 je napísané, že „Pán, Hospodin, zlámal palicu bezbožných.“ Zlámal ich oporu. To, o čo sa opierali, zlomil, a ich život prestal vykazovať úspešnosť i to, čím sa hrdili predtým. Jednoducho prišiel a zlomil ich oporu. A v Marekovi je napísané (Mk 6,8): „Neberte si na cestu nič, ani dvoje šiat, ani mešec, ani nič, čo potrebujete, iba palicu.“ Iba oporu. V Liste Korinťanom na mieste opisu východu z Egypta je Ježiš Kristus nazvaný duchovnou skalou. Podobne je Ježiš Kristus tvojou duchovnou palicou, oporou. Ako napr. tvoja opora, pomoc, zbraň, páčidlo, čokoľvek iné. A nakoniec Ž 23: „Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.“
O tomto sa dá kázať iba kresťanom, ktorí sa ocitli v nejakej ťažkej situácii. Myslím si, že väčšina z vás sa už ocitla v situácii, kedy to bolo na hrane a potrebovali ste pomoc. A možno práve preto pochopíte, čo znamená slovo „nezakolísať“. Lebo Pán hovorí, aby sme stáli. Stáť – by mal byť postoj kresťana. Písmo oznamuje, že prídu časy súženia. Prečo sa teda divíte, keď prídu, veď sa diali aj Ježišovi. V časoch súženia máš mať oblečenú Božiu výzbroj, aby si stál, aby si obstál, aby si sa nekýval. Aby si sa nepohol. Ž 121: „Boh nedopustí, aby sa pohla tvoja noha.“ To znamená, že keď ťa postaví na nejaké miesto a máš jeho ako oporu, tak nedopustí, aby sa tvoja noha pohla niekam nabok, aby si skĺzol, aby si padol. V prvom liste Solúnčanom je vyslovená výzva volať o pomoc k Pánovi, pretože keď je on pri tebe, spôsobí, aby si v súžení nepadol. Na každého prídu súženia, hoci Pán dáva zvláštnu výnimku čerstvým konvertitom / obrátencom (aj podľa mojej skúsenosti). Niekoľko mesiacov až do roka a pol nepadajú a nemajú súženia. Ale potom to príde. Keď sú už silní a môžu držať v ruke palicu, prichádzajú súženia. V Ž 55 je napísané: „Nedopustí, aby sa pohol spravodlivý.“ Spravodlivý sa nepohne, spravodlivý nepadne. A v Mt 7,25 stojí, že keď sa na dom spustil veľký lejak, prietrž mračien a víchor, dom nespadol, lebo mal základy na skale. Lebo ho staval múdry staviteľ, ktorý stavia na Ježišovi Kristovi. V Liste Júdovi sa píše o Pánovi, že On je ten, ktorý ťa môže zachrániť od pádu, ktorý zabezpečí to, že sa nezrútiš a že nepoškvrnený budeš postavený pred Božiu tvár. Pán ťa môže zachrániť, ak si si ho vyvolil za oporu. V Sk 26 hovorí Pavol vo svojej obhajobe: „Teraz tu stojím pred vami, lebo som dostal pomoc od Boha.“ Mal oporu v Bohu, preto mohol stáť. Dávaj si pozor, aj tebe sa môže stať, že budeš držať v ruke palicu z trstiny, alebo budeš zrovna mimo dosahu Božej pravice. Nemusíš to ani zbadať. Uvedomíš si to až neskoro. Ale potom zistíš, že tvoja pomoc je ďaleko.
Indikátorom toho, či ti je Pán tvojou oporou, je, ako si mu blízko. Keď sa ti niečo zlé stane, kto je ten prvý, za kým ideš ? Keď máš problémy, keď ti hrozí nebezpečenstvo, ku komu voláš ako k prvému? Keď ti je zle, kto je tvojím lekárom? Myslím, že nie je ťažké a dá sa to ľahko zistiť. Kde je tvoj poklad, tam je aj tvoje srdce. Keď je tvojím drahocenným pokladom Pán, tam je aj tvoje srdce. Čokoľvek sa ti prihodí, hneď si pri Pánovi, hneď sa žaluješ jemu. Aby si mohol mať Pána ako oporu, závisí od dvoch vecí: od Božieho zľutovania, pretože on je zvrchovaný Pán a ty by si sa mohol rozkrájať aj na sto kúskov a nedonútiš ho, aby bol tvojou oporou. Ale on sa rozhoduje, a to je jedna dobrá správa, byť pri tebe, on sa rozhoduje prejavovať ti milosť, on sa rozhoduje byť ti oporou, byť ti tou palicou. On to chce. Hoci ty to nemôžeš spôsobiť, máš nádej. A druhá vec je, ako zareaguješ ty. Či sa snažíš všetkým, čo máš, spôsobiť, aby Pán bol tvojou oporou. Či sa snažíš odpovedať na jeho volanie. Pretože Pán chce a jeho milosť je rozlievaná. Nepoznám štedrejšiu osobu, ako je Ježiš Kristus.
Nepoznám hlúpejšie stvorenia, ako sme my kresťania – lebo si neberieme to, čo nám ponúka. Musíš sa snažiť všetkými silami byť pri Pánovi, musí to byť pre teba priorita číslo jedna. Poznám ľudí, ktorí potrebovali získať dobrú prácu, tak sa naučili v extrémnom čase po anglicky. Všetko nechali tak a len sa drvili. My kresťania toľko síl nevynakladáme, takže asi až tak veľa nepotrebujeme. Preto potrebuješ mať Pána blízko, aby si mu mohol dôverovať. Keď ti je vzdialený, nedôveruješ mu. Nikdy sa nespoľahneš na oporu, ktorej nedôveruješ. Nikdy nevylezieš na rebrík, o ktorom si myslíš, že sa ti v polovici zlomí. Ale keď máš dobrý a silný rebrík, ktorý si vyrobil ty sám, alebo ktorý poznáš, tak ti nerobí problém liezť po ňom ako veverica.
Tri veci sú nutné na to, aby Pán mohol byť tvojou oporou, aby ti mohol byť blízko.
1. Potrebuješ mať Božiu prítomnosť.
2. Poznanie Pána. Musíš poznať Pána, aby si mohol naplno chápať jeho prítomnosť, čerpať z nej a aby v tvojom živote nastávala zmena.
3. Skúsenosť s Bohom. Musíš zažiť Boha, jeho dobrotu, musíš vedieť, aký je Boh dobrý, a potom mu budeš dôverovať. Zlému človeku nikto nedôveruje. Ak mám vo svojom živote ľudí, o ktorých si myslím, že sú zlí, alebo sa ku mne zle správajú, tým nedôverujem, pretože to je normálny psychický zákon. Isteže, Boh môže meniť aj tieto psychické a nahrádzať ich duchovnými, ale vo všeobecnosti platí, že tomu, kto ti ubližuje, nedôveruješ a vyhýbaš sa mu.
Keď máš v živote tieto tri veci, môžeš si hovoriť: „Ja som Pánov, ja mu patrím.“ V Iz 44 je napísané, že príde situácia, kedy sa bude Izrael hrdiť a hovoriť, že je Pánov, že patrí Hospodinovi, bude si písať na ruku, že patrí Pánovi.
I my to musíme vedieť pravdivo povedať. Ale skutočne v pravde vysloviť vetu, ktorá kriví ústa, ak nie je pravdivá: „Ja patrím Pánovi, ja žijem v Kristovi Ježišovi, ja žijem v jeho duchu, som jeho človekom“. Keď to nemôžeš povedať v pravde, Pán nie je tvojou oporou. Lebo nevieš tú oporu využiť. Pán vie isteže zasiahnuť rôznym zázračným spôsobom, ale jednoducho konštatované, nie je tvojou životnou oporou. Môže ťa zachrániť kedykoľvek, ale ty ho nemáš ako oporu. Totiž až vtedy môžeš zobrať na seba slová, ktoré sú v Izaiášovi, keď Pán hovorí: „Neboj sa, ty si môj. Ja som ťa vykúpil. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa, a keď sa budú liať prúdy vody, nestrhnú ťa so sebou“. A toto sa deje s Božím človekom, ktorý patrí Pánovi a Pán je jeho oporou. Príde oheň a bude páliť, príde voda a bude sa snažiť strhnúť nás, a prídu súženia a budú sa snažiť zničiť nás, a prídu rôzne úklady a budú sa snažiť zastaviť nás. Ale toho, kto je v Kristovi Ježišovi, bude páliť, ale on sa nepopáli , toho sa budú snažiť zraziť z nôh, ale nebude zrazený, toho sa budú snažiť likvidovať rôznymi úskokmi, ale pôjde stále dopredu. Pretože v ňom funguje zvláštna sila, on už nie je bežným človekom. Bežného človeka môžete zastaviť. Spôsobíte mu zopár problémov a ostane tam. Pánovho človeka nemôžete zastaviť. Môžete ho iba zabiť, ale tým skôr dôjde svojej cesty. A nebude sa na vás až tak veľmi hnevať. Takže to, že máš v Bohu oporu, sa prejavuje úplne konkrétnymi vecami. Nesklátiš sa (to hovorí o tvojom postoji), nespadneš, nezastavíš sa (inými slovami, budeš verný), nebudeš odplácať zlým za zlé (pretože tebe zloba iných alebo hnev iných neublíži, pretože ty máš v ruke silnú oporu), nebudeš si zúfať, pretože vieš, že je niekto väčší, ktorý bdie nad tebou. A nedáš sa odradiť, ideš usilovne ďalej. Nedáš sa premôcť smútkom, pretože Boh ťa vyzýva k radosti.
Pavol napísal Rim 8,31-39: „Čo teda povedať na to? Keď je Boh za nás, kto je proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného syna, ale vydal ho za nás všetkých, akoby nám nedaroval s ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje? Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý si nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“
Sme pozvaní k tomu, aby sme nepadali, aby sme sa nedali vykoľajiť, aby sme sa nedali rozhojdať a aby si každý z nás mohol Boha vyvoliť za oporu…
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
