Duch Svätý chce, aby sme boli v našom živote iní. Aby bolo na nás vidno, že sme akýsi iní ako ostatní. Chce, aby sme mali vyvážený a zrelý život. Vytvára v nás dve veci. Ježiš o tom hovoril často, a apoštoli to zažívali. A tieto majú byť v rovnováhe v živote každého človeka. Sú to ovocie Ducha Božieho v našom živote a dary Ducha v našom živote. Zvláštne prejavy čohosi nadprirodzeného, čo v našom živote spôsobuje uvoľnenie Božej moci. Duch Boží chce, aby toto bolo v rovnováhe. Je to na úžitok nám samým i ľuďom okolo nás.
Ovocie Ducha spomína apoštol Pavol v Gal 5,22-23. Sú to vlastne charakterové črty, ktoré sú v súlade s charakterom Ježiša Krista: láska, radosť, pokoj, vernosť, miernosť… Ak sa toto začína u nás prejavovať, v tom prípade je jasne vidieť, že v našom živote pôsobí Duch Boží. Tak je to aj v Cirkvi Vždy keď sa na všeobecnom charaktere Cirkvi prestala prejavovať svätosť Božieho charakteru, došlo k „vzbure“. Rôznym spôsobom a hovorí sa tomu prebudenie. Niekedy z toho boli aj rozdelenia. Podstatné však bolo, že tu bola snaha cez svoj charakter vniesť do Cirkvi čosi nové, čo Cirkev akoby postrádala. Toto bol problém aj v Korinte. V listoch Korinťanom vidieť, ako Pavol napomína niektoré črty, ktoré sú veľmi nesprávne v živote tamojších kresťanov. Vystupuje proti veciam, ktoré ich robia špinavými alebo ľuďmi nesvätého charakteru. Prejavovalo sa tam mnoho darov, ale čo chýbalo, boli tieto zvláštne charakterové črty svätosti. Boli tam voľné mravy, hádky, ohovárania, zloba, uprednostňovanie dôležitých ľudí… A Pavol to musel naprávať.
Pozrime sa, aké nádherné je ovocie Ducha: „Ale ovocím Ducha je charita, /to znamená nesebecká láska voči druhým/, radosť a pokoj, trpezlivosť, porozumenie druhým, láskavosť, jemnosť a sebakontrola. Pre takéto veci niet odsúdenia zákona, alebo trestu.“ (porov. Gal 5,22-23)
Predstavme si, čo by sa stalo, keby sa tieto veci začali dôsledne uplatňovať v každodennom živote, všade okolo nás. Toto sú aktívne veci, ktoré Boh chce, aby sme uplatňovali na tejto zemi. Toto nie sú pasíva. Často sa môže javiť, že ustupovanie druhým, snaha porozumieť im, alebo ochota poskytovať priateľstvo, sú všetko nejakým spôsobom pasívne veci, že sú to slabosti a ústupky. Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, ústupčivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť- toto sú Božie aktíva. Toto je sila odmietnuť nízkosť a nevernosť. Nejde o to, že my to máme „vyrobiť“ na nás, to Duch Boží pestuje v nás. Dáva nám zvláštnu silu nebyť zlostným, nerobiť nepokoj, ale prinášať pokoj, potlačiť pýchu a prejavovať dobrotu Boha. Toto všetko sú veci našej prirodzenosti cudzie, preto by bolo omylom hľadať ich v sebe. Keď sa o to pokúsime, tak zvyčajne to stlačíme a zavrieme to pod takú napätú strunu a v nevhodnej chvíli to vybuchuje. Práve vtedy, keď nechceme byť rozčúlení, tak sa vytočíme. To je vlastnou silou dosiahnuté čosi, čo má vyzerať ako ovocie Ducha. Ja na to potrebujem Ducha Svätého a Jeho silu, aby som vôbec mohol byť pokojný, odpúšťať, aby som bol ochotný uznať, že druhý má pravdu, či počúvať ich a snažiť sa im porozumieť. Môžeme to mať všetci, záleží každý deň len na nás. Koľko máme Ducha? Je to Jeho práca na tebe, že začne vytláčať z teba staré veci a dáva ti nové kvality.
„Kto je v Krista napojený, je nové stvorenie. Staré sa pominulo a hľa povstalo nové.“ (porov. 2Kor 5,17) My máme tieto nové veci uplatňovať, aby pôsobili a na to máme silu. Je to zvláštna sila Ducha a ty, ako kresťan, ktorý na sebe trochu pracuje, sa vždy môžeš rozhodnúť, či sa v tejto chvíli vytočíš, alebo nevytočíš. Totiž, ak pracujeme so svojím charakterom, pôsobí nad nami sila Ducha, ktorá je nám k dispozícii, aby sme ju uplatňovali. A tak prichádzajú chvíle života, kedy tak ako každý prirodzený človek môžeme reagovať úplne normálnym prirodzeným, telesným spôsobom a vtedy prichádza Duch, ktorý ti povie : „Ale ty môžeš byť iný a v tejto chvíli buď iný!“ Až raz príde to obdobie, kedy to „vpláva“ do nášho charakteru. To je to, čo potrebujeme dosiahnuť. To je to, čo z nás pri našej konverzii, robí Boh. Z ľudí mamonárskych náhle urobí ľudí štedrých. Robí z ľudí nepokojných ľudí pokojných, z ľudí neláskavých, zlostných, ľudí vyrovnaných a otvorených. Niekedy v jednej chvíli, niekedy postupne v nejakom období a potom to prechádza skúškou ohňa, aby to v nás vyplavilo všetko zbytočné. Toto bolo ovocie Ducha.
Čo sú to dary Ducha, ako sa môžu prejavovať v našom živote? Sú to nadprirodzené danosti, ktoré si Boh používa vo svojom ľude. Boh si používa aj naše prirodzené talenty. To, čo máme ako nadania, niektorí dobre píšeme, niektorí dobre tlmočia z cudzích jazykov, iní pekne maľujú ši tvoria umelecké diela… Ale teraz hovoríme o charizmatických daroch a tie nie sú výsledkom nácviku, odbornej znalosti, alebo praxe. Charizmatický dar je zvláštna vec, ktorú Duch Boží dáva komu chce, ako chce a kedy chce. Je len napísané, že každý jeden kresťan má duchovný dar. Musíš vedieť o svojej charizme a musíš ju uplatňovať!
Duch Boží dáva charizmu hocikomu, nie len inteligentným. V žiadnom kresťanskom zhromaždení, to nie je žiaden výkvet intelektuálov a mudrákov. Zvyčajne takí na kresťanské zhromaždenia nechodia, pretože si myslia, že kresťanstvo je somarina a oni to prekukli „svojou múdrosťou“. To je ich nešťastie. Alebo už sú kresťania, tak chodia len na veľmi múdre zhromaždenia, kde sú len prednášky, kde sa nestráca čas modlitbami a nejakými emotívnymi prejavmi. Stane sa, že aj veľmi inteligentným ľuďom sa Bohu podarí dať nejaký duchovný dar. Oni ho dostanú, ale ešte ide o to, aby ho rozoznali. Takýto ľudia majú s prijatím duchovných darov problémy, lebo sa naučili veciam rozumieť – a charizme sa rozumieť nedá. Ďalej preto, že sa naučili zhodnotiť svoj život a naozaj ho zvládajú svojimi silami – lenže pri charizme je treba spoliehať sa na Boha a Jeho nevysvetliteľné pôsobenie. Zvyčajne sú vysokopostavení, veľmi bohatí, veľmi schopní, ale duchovné dary sa dajú iba pokorne prijať. A tak ľudia plní múdrosti sa naučili princípu obchodovania ale nie prijímania zadarmo.
Iní tvrdia, že duchovné dary už neexistujú, že existovali v prvotnej Cirkvi, aby sa ukázalo, že Cirkev bola dostatočne mocná a že je Bohom poslaná, a potom zanikli. Dnes ich už nepotrebujeme. Mnohí kresťania kvôli tomuto nemôžu užívať dobrá, ktoré nám Boh dal do dedičstva. My veríme, vyznávame a vidíme v našej skúsenosti, že to, čo sme prijali od Boha ako dedičstvo duchovných darov, môžeme naozaj používať a prejavuje sa tu zvláštna moc. Môžeme robiť veci, ktoré zvyčajne ľudia nepoznajú a to sa deje duchovnými darmi.
Apoštoli v Božom slove zapísali také tri zoznamy duchovných darov.
V niekoľkých veršoch je tu zaznamenané, čo komu dal Boh: „Milosť Božia, ktorú mi Boh dal, mi dovoľuje, aby som povedal každému z nás – buďte aktívni, ale nie namyslení. Dovoľte, aby som vám povedal, používajte každý z vás dar viery, ktorý vám je darovaný Bohom. Viete, telo je jedno, aj keď ho tvoria mnohé údy, ale nie všetky majú rovnakú funkciu. A tak je to aj s nami. Aj keď je nás mnoho, sme jedno telo v Kristovi a závisíme jeden na druhom. A tak každý z nás nech slúži podľa svojich rozličných obdarovaní druhým. Máte proroctvo? Potom prorokujte. Dajte priestor diakonom, aby naplnili svoj úrad a tí čo majú vyučovať, nech vyučujú a tí, čo majú povzbudzovať, nech povzbudzujú. A tak musíte aj dávať a to s otvorenými dlaňami bez predsudkov a buďte naplnení radosťou vo svojich skutkoch aj v slovách lásky.“ (Rim 12,3-8)
Ďalej veľmi známy a široký zoznam charizmatických darov sv. Pavla: „Keď ste ešte boli pohania, chodili ste uctievať svoje nemé a hluché modly a boli ste nimi posadnutí. Ale ja vám hovorím, že nikto, kto je inšpirovaný Duchom Božím, nemôže povedať: nech je prekliaty Ježiš; ani nikto nemôže povedať: Ježiš je Pán, ak nemá Ducha Božieho. A tak existuje rozličnosť darov, ale Duch je ten istý. Existuje rozličnosť služieb, ale Pán je ten istý. A existuje rozličnosť prejavov, ale Boh pôsobí všetko vo všetkých. Duch prejavuje svoju prítomnosť v každom z nás darom, ktorý je zároveň tvojou službou. Jeden hovorí s múdrosťou skrze Ducha, iný vyučuje v tom istom Duchu, inému je daná viera, v ktorej Duch koná, inému je daný dar uzdravovať a to v tom istom Duchu.“ (1Kor 12,1-11)
Potom sa píše, že „Boh jedných povolal za prorokov, iných za apoštolov, iných za evanjelistov, ďalších za pastierov a učiteľov.“ (Ef 4,7-16) Tieto dary sú veľmi rôzne. Sú dané, niektoré na súkromný rast, iné sú pre najširšie budovanie a my ich potrebujeme používať, aby sme ľuďom prinášali moc Božiu. Všetky sú dávané Duchom, teda pochádzajú z jeho pôsobenia v nás. Sú to dary Ducha a týmito darmi sme uschopnení ku všetkej službe pre Ježiša, čiže pre Jeho telo, aby sme tak naplňovali vôľu Otca. Teda nejde o to, aby sme sa utvrdzovali v sebaistote, ani aby sme sa vyvyšovali, kto je lepší kresťan, kto má viac darov, ale aby sme skrze Ducha v nás urobili Božiu moc reálnou v živote druhých.
Slovo múdrosti bolo prvé. (1Kor 12,8-11) Toto je základ princípu v službe. Potrebujeme duchovnú múdrosť, aby sme hovorili duchovné veci. Keď sa s niekým modlíš, tak potrebuješ, aby k tebe hovoril Boh múdrosť Božiu, ak nie, potom robíš zmätky, nevieš kam ísť, čo konkrétne urobiť. Jednáš veľmi urýchlene a nerozumne, a často po sebe zanechávaš len rôzne nedorozumenia. Keď prehovorí Boh svojou múdrosťou, v tom prípade zažiješ, že táto vec je správna, že toto je treba urobiť a prinesie to v tvojom živote ovocie. Slovo múdrosti môže dostať druhý človek pre teba a ty porozumieš, čo ti skrze neho Boh hovorí. Dáva ti porozumieť veciam , ktoré prežívaš.
Potom je slovo poznania. Rovnako je to dar porozumieť Božím veciam, ale je dané obyčajne tak, že niekto príde k tebe a rozpozná v tvojom živote niečo, čo ty poriadne ani neregistruješ, a nevieš, či je to dobré alebo zlé. Slovo poznania niekedy usvedčuje zo zlých vecí a niekedy povzbudzuje k dobrým veciam v tvojom živote, aby si ich zvýraznil. To umožní Duchu Svätému, aby sa ťa hlbšie dotkol. V Hebr 4,12 je napísané, že „Božie slovo je ostrejšie ako dvojsečný meč…“ Slovo poznania je schopné vniknúť do teba takým spôsobom, že vojde na tú najjemnejšiu hranu tvojej bytosti. Tieto dva dary – múdrosť a poznanie – často pôsobia spolu.
Dar uzdravovania. Tak ako je mnoho chorôb, tak existuje mnoho rozličných darov na uzdravovanie týchto chorôb. Existujú ľudia s darom všeobecného uzdravovania a niekedy ide o dar uzdravovať niečo konkrétne. Napríklad uzdravovanie chrbtice, rakovinových nádorov…
Pri dare viery nejde o všeobecnú vieru, ktorá je nám daná ako veľký dar, ale ide o charizmatickú vieru, ktorá nadobúda obrovskú istotu v určitých veciach, ktoré inak nie sú zrejmé. A na základe tejto zvláštnej viery sa môže udiať veľký zázrak, ktorý Boh dá. Prečo to Boh dáva v tej chvíli, nevieme, ale je to zvláštny dar, ktorým získavaš istotu o tom, čo Boh zamýšľa, začneš očakávať a očakávajúcou vierou veriť, že to dostaneš. A tak hovoríš dopredu veci, ktoré druhí nevidia a ony sa stanú.
Potom je to dar pôsobenia mocných činov, zázrakov. Toto existuje a to sú zvláštne veci, na ktoré niet vysvetlenia. Nie je častý, ale čas od času sa prejaví. Neviem, či ste už zažili, keď niekomu dorastá pred očami všetkých noha. Je to šokujúce. Aj nová dlaň vyrástla pred očami všetkých ľudí. Veríte tomu? Áno, je ťažké tomu uveriť, ale toto sa deje. Počúval som kázeň jedného muža, ktorý prejavenie tohto daru zažil na vlastnej koži – skrze vlastné ústa. Videl vpredu zhromaždenia, kde kázal, chlapca, ktorý mal takú chorobu, keď sa prestane vyvíjať jeden úd. Ten chlapec mal nohu, ktorá od troch rokov nerástla a on už mal jedenásť. Boh tomu mužovi počas celého kázania hovoril: „Modli sa, aby tá noha začala rásť.“ On 40 minút vydržal odporovať a kázal ďalej čo mal pripravené. „Toto nebudem robiť, bolo by to fiasko, taká hanba…!“ Ale Boh bol neodbytný, a tak ten kazateľ išiel k chlapcovi a povedal: „Strašne sa hanbím a mám hrozný strach, ale chcem prikázať tej nohe, aby rástla. Chcem sa tu modliť pred očami všetkých.“ A modlil sa. A tá noha sa zväčšovala, zväčšovala až dorástla a mala normálnu pohyblivosť. Podobný príbeh: Stretla sa malá skupinka a bola tam žena, ktorá mala o nejakých 30 cm kratšiu nohu. Bola to obyčajná skupinka biblického štúdia, tak ako sa mnohí stretávame v skupinkách. A začala tam hádka, či môže tá noha dorásť. Vznikli dva tábory. Niektorí hovorili: „Nebuďme hlupáci, Pán Boh to takto zariadil, rešpektujme prírodu. Áno, viera tu je a charizmatické dary fungujú, ale zase toto je odvaha, toto je príliš veľké spoliehanie sa na Boha, to je rúhanie sa Bohu. Nechajme to tak.“ A druhí: „No ale na druhej strane viera je viera. Pán Boh môže všetko a keďže sme veriaci ľudia a môžeme povedať tejto hore, aby sa pohla, tak sa pohne a noha dorastie. Tak čo, urobíme to?“ Nakoniec sa zhodli a úplne proti logike ľudského rozumu sa začali modliť. Hodinu, dve, tri a nič. Nič sa nestalo. Hádka. Dvaja, traja odišli s tým, že toto sa nemá robiť, je to absolútne nevhodné. „Ideme domov, koľko tu budeme sedieť, nebuďme blázni, však toto je hlúposť. Urážame ju a robíme si tu srandu zo seba.“ Tí čo mali nejakú predstavu o bláznovstve pre vieru, zostali sa modliť. Náhle zistili, že noha je dlhšia asi o 5 cm. To bolo po ďalšej hodine. Atmosféra sa začala meniť. Modlili sa ďalej 5, 6, 7 hodín, dali si prestávku a pokračovali 8 hodín, 9, 10, 12 hodín, do rána – a noha bola celá. Noha dorástla, o 30 cm sa predĺžila. Skutočne, je to reálna príhoda. O čom to bolo? Bolo to o vytrvalosti, o ochote nejsť domov, o ochote byť unavený zajtra v práci, o ochote spoliehať sa na Boha, o ochote vidieť niečo, čomu sa nedá veriť.
Dar proroctva je dar, ktorý hovorí o čomsi, čo sa môže stať, ale zároveň sprítomňuje čosi, čo už je. Čiže proroctvo nie je len o budúcnosti, ale keď prorokujeme hovoríme v Duchu Božom zvláštne Božie mocné veci. A slúži k budovaniu Cirkvi. Tento dar si často vyžaduje určitú odozvu v našich životoch, aby sme činili niečo na základe toho daru. Je napísané: „kto prorokuje, hovorí k ľuďom na budovanie, k povzbudeniu a k úteche.“
Dar rozlišovania duchov je veľmi dôležitý dar na rozoznávanie, odkiaľ prichádzajú duchovné veci. Tento dar si treba pýtať. Pýtajte si ho, lebo je nebezpečné na Slovensku nemať tento dar. Je dôležité mať tento dar, zvlášť keď ideme evanjelizovať do ulíc. Prostredníctvom tohto daru rozlišujeme s akým duchom máme v danej situácii dočinenia.
Dar jazykov je veľmi dôležitý pre konkrétnu situáciu. V službe niekedy nevieš, čo máš robiť, tak sa začneš modliť v jazykoch. Dar jazykov má tri prejavy: obyčajná reč v jazykoch, proroctvo v jazykoch a spev v jazykoch. Ide o veľmi nápomocný dar. Vyzerá veľmi hlúpo a mnoho ľudí má problémy ho prijať. Ja som sa zaň tiež najprv hanbil, no jedna sestra povzbudila, keď mi povedala: „Skús si to tam, kde bude veľa takých bláznivých charizmatikov, kde všetci budú revať a tam si niečo povedz. Tam ťa nebude počuť a uvidíš ako ťa to povzbudí.“ Stalo sa. Bolo to fantastické a odvtedy hovorím veľmi rád v jazykoch.
Dar výkladu jazykov je veľmi dôležitý a je určený pre spoločné zhromaždenia. Keď sa ozve výrazné proroctvo do mikrofónu, alebo niekto konkrétne niečo povie, malo by to byť vykladané. Vidím, všeobecne medzi kresťanmi, že tomu málo prikladáme dôležitosť. Nejde o preklad ani interpretáciu, je to výklad. Je to taká nejaká odozva toho, čo Boh hovorí v tom proroctve povedaná zrozumiteľným jazykom.
Načo sú dary?
Keď sú používané správnym spôsobom, potom sú na tvoje budovanie a na budovanie ostatných. Boh si ich chce používať a dáva ich ako obohatenie tela Kristovho. Pre charizmatické dary bola prvá Cirkev úspešná, práve preto, že sa diali znamenia, divy a zázraky, ľudia prichádzali. A to sa musí diať aj dnes. A ak to nie je, ak nie sú používané charizmatické dary, potom sa kresťanské zhromaždenia menia buď na „liturgickú nudu“ alebo intelektuálske múdrosti.
Ale ak sa preženie používanie charizmatických darov, potom je to emotívny zmätok a cirkus. Ale keď je v tom použitá múdrosť daná Bohom, keď sa systematicky vzdelávame a učíme sa ich používať, potom je Cirkev obohacovaná, budovaná a môže vzrastať v efektivite. A o toto ide. Aby sme boli požehnaním pre druhých ľudí, pre ľudí v núdzi, pre ľudí stratených, pre ľudí neveriacich a pre ľudí veriacich, ktorí nepoznajú efektivitu viery.
V 1Kor je napísané: „Chcem, aby ste všetci hovorili v jazykoch, chcem, aby ste prorokovali, ale usilujte ešte o vyššie dary.“ V ďalšej kapitole hovorí o láske, ale tým nepovedal, že nemáme usilovať o dary! Ako sa o ne usiluješ? Ja sa za ne modlím každý deň. Je treba, aby sme prosili Ducha Svätého, aby nás vystrojil svojimi darmi. Musíš chcieť aj ovocie Ducha Svätého aj Jeho dary, lebo keď to v tvojom živote nebude vyvážené, budeš zatratený aj napriek darom. Potrebujeme ovocie Ducha, ale pre život tu na zemi potrebujeme charizmy.
Celé storočia Boh nikdy nezostal bez svedkov viery, ktorí boli plní Ducha a títo priťahovali davy. A tak v histórii každej Cirkvi, spočiatku jedine katolíckej, potom už aj pravoslávnej aj protestantskej, boli vždy ľudia, ktorí povstali a boli zvláštne ocharizmatení. Len sa pozrime do životopisov katolíckych svätých, či sväté osobností iných denominácií, že to boli vždy charizmatici!
A teraz je rad na tebe, aby si aj ty bol taký! Aby si bol živým listom, na ktorý píše Duch Boží zvláštne veci. Keď Ježiš hovoril: „Ty si Šimon, rákos kývajúci sa vo vetre, ale budeš Peter, to je skala…“ tak išlo o spôsob ako v človeku čosi vyniesť na povrch. A to robí Duch Boží. Prichádza k tebe a bude ťa hlboko vnútorne povzbudzovať, aby v tebe spôsobil veci, ktoré inak nemáš. Aby v tebe spôsobil veci, ktorými Boh bude konať pre dobro druhých.
© Branislav Škripek
© Spoločenstvo Martindom
