Dnes budeme hovoriť o Božej blízkosti, o Božej prítomnosti a prvé, čo chcem povedať, keď hovorím o Božej blízkosti alebo Božej prítomnosti, je, že to nie je o pocitoch alebo o tom, čo prežívame pri modlitbe. Božia prítomnosť je niečo hlbšie. Do tejto prítomnosti sme pozývaní, a pre kresťana je to niečo najvzácnejšie, čo vo svojom živote môže mať. Ak si kresťan, ktorý v živote neprežil Božiu prítomnosť, tak veľmi obdivujem tvoje kresťanstvo a tvoj zápal pre Boha. Pretože nedokážem pochopiť, kde máš tú miazgu, kde berieš silu, čo ťa pohýna dopredu.
Je zaujímavé, že v Biblii nie je napísané slovo prítomnosť, respektíve, keď je napísané, tak sa myslí väčšinou len časový údaj. Používa sa len veľmi výnimočne, aj keď naše preklady uvádzajú: „Tvoja prítomnosť nech ide s nami“ alebo „nech si tu prítomný s nami“. V biblickom texte alebo v biblickom jazyku je vždy použité slovo tvár. Niekedy by preklad vyznieval veľmi hlúpo, keby sme napríklad preložili doslovne: „Ale, Pane, my nepôjdeme bez toho, aby s nami nešla tvoja tvár.“ Prekladatelia napíšu: „Pane, nepôjdeme bez toho, aby s nami nešla tvoja prítomnosť.“ Je zaujímavé, že Biblia používa slovíčko tvár, lebo na jednej strane dosť výrazne charakterizuje človeka a väčšinou si zapamätáme ľudí podľa tváre. Druhá vec je tá, že tvár rozoznáš, až keď si dosť blízko pri človeku. Aby si mohol spoznať človeka podľa tváre, musíš ísť bližšie, nerozoznáš ho totiž ani na sto alebo päťdesiat metrov. Tvár vyjadruje blízkosť. Keď som nedávno kázal o Duchu Svätom, hovoril som, že Duch Svätý je svojím spôsobom dych Boží. Dych druhého človeka môžeš cítiť takisto, len keď si blízko. Tak isto musíš byť blízko pri Ježišovi, aby si mohol cítiť závan Ducha, ktorý vychádza z jeho úst. Musíš byť blízko pri Pánovi, aby ťa mohol ovievať Duch Boží. Preto tá symbolika tváre, a preto je v žalmoch napísané: „Tvoju tvár, Pane, hľadáme”, pretože hľadáme samotnú prítomnosť.
Božia prítomnosť, zjavenie Božej tváre, nie je naozaj nič len o pocitoch. A tým menej o zraku. Preto som veľmi podozrievavý voči tomu množstvu zjavení, videní a všetkého možného, čo sa deje dookola, pretože viera sa až tak neopiera o zrak. Stáť pred Božou tvárou alebo prežívať Božiu prítomnosť – to nie je otázka očí, to je otázka viery. Dokonca to nie je ani otázka pocitov, napriek tomu, že je niekedy veľmi príjemné prežívať to, že Boh je naozaj pri tebe. Niekto napríklad vôbec neprežíva, že Boh je pri ňom, napriek tomu sa v jeho vnútri udejú zvláštne zmeny. Alebo niečo ho tak hlboko zasiahne, čo nevie ani pomenovať, ale ani to neprežil, necítil, len zrazu v noci nemôže spať. Alebo sa z toho spamätáva veľmi dlho, rezonuje to v ňom a cíti sa nesvoj… Vtedy si prežil Božiu prítomnosť, vtedy sa ťa Boh dotkol, hoci si to nejako necítil, nevnímal. A zostalo to v tebe, pretože to je jeden zo znakov Božej prítomnosti, a to vyprodukuje v tebe určité ovocie. Ak si stále rovnaký alebo si myslíš , že prežívaš Božiu prítomnosť a v tvojom živote sa nedeje žiadna zmena – tak je to veľmi zvláštne.
Všimnite si, že Ježiš kamkoľvek prišiel, vyvolal určité reakcie, niečo sa udialo… Keď ľudia v Starom zákone prežívali Božie zjavenie, vždy sa niečo veľké udialo. Ak aj my prežívame v našom živote Božiu prítomnosť, ale nič sa neudeje, je dobré sa nad tým zamyslieť. A takisto naopak – sú ľudia, ktorí nič neprežívajú, a Božia prítomnosť sa ich hlboko dotkne a zostane v nich niekde hlboko vnútri a pôsobí. Nie je to o pocitoch, lebo každý to prežíva nejako inak. Dokonca aj v Biblii, keď sa opisuje stretnutie človeka s Bohom alebo s anjelom, každý reagoval inak – najčastejšie strachom, niekto len zbožnou úctou, niekto radosťou… Každý to prežíval inak, no Boh je ten istý. Je dobré uvedomiť si dve veci:
1. kresťan má zažívať alebo vstupovať do Božej prítomnosti. Božia prítomnosť v jeho živote má byť zrejmá, aj keď to práve nemusí byť každodenná skutočnosť.
2. Boh si praje, aby to tak bolo a aby si k Nemu prichádzal, aby si hľadal Jeho tvár. Možno znejú až trocha vtieravo alebo ponižujúco slová zo žalmu, keď Boh hovorí: „Hľadajte moju tvár.“ Alebo v prorokovi je napísané: „Hľadajte ma, kým ma môžete nájsť, dopytujte sa na mňa, kým som vám blízko.” Neviem, či je niekto z nás ochotný takej podriadenosti (či už v spoločenstve alebo kdekoľvek) hovoriť: „Venuj sa mi, zavolaj mi, napíš mi”. Boh to urobil a hovorí: „Hľadaj moju tvár, hľadaj moju blízkosť.“ V knihe Ex 33,14 je napísané: „Moja tvár pôjde s vami.“ To hovorí Boh, je to jeho želanie – moja tvár, moja blízkosť – pôjde s vami, moja blízkosť sa chce pohybovať pri vás. Pre kresťana je vlastne prvoradou povinnosťou hľadať Boha, hľadať jeho prítomnosť.
Vypísal som niekoľko postáv a každá z nich prežívala stretnutie s Bohom inak. Mojžiš, ktorý utiekol z Egypta a bol vrahom na úteku, keď nič netušiac pásol ovce – zjavila sa mu Božia prítomnosť. Prežil niečo zvláštne a on vedel, že je to Boh. Neviem, či by vás niekto prinútil, aby ste sa vrátili do krajiny, kde je na vás vydaný zatykač a kde vás nenávidia aj vlastní, aj cudzí, ktokoľvek… či by to len tak nejaký zážitok horiaceho kra zmenil. Mojžiš prežil Božiu prítomnosť. A všimnime si ho potom na Sinaji. Prečítam vám to. „Keď bol Mojžiš na hore, Boh ho zavolal k sebe a povedal mu: „Mojžiš, vystúp na horu „V inej pasáži je, že s ním vystúpili aj starší, no zostali tesne pod vrchom a na Sinaj išiel iba sám Mojžiš. A stalo sa, že keď sa Mojžiš vrátil, žiarila mu tvár Božou slávou a nosil na tvári závoj. Iba keď vstupoval do stánku stretávania, kde bola uložená archa, iba tam si odkladal závoj, pretože Bohu to nevadilo. Bohu vlastná žiara, odraz vlastnej žiary nevadil. Stretnutie Mojžiša s Bohom, s Božou prítomnosťou ho hlboko poznačilo. To, že ho Boh pozýval a pozýva každého z nás k zvláštnemu intímneho vzťahu, je napísané v Ex 33,7-11: „ Mojžiš vzal stánok, postavil ho mimo tábora, neďaleko od tábora, a nazval ho stánkom zjavenia. Každý, kto sa chcel obrátiť na Pána, vyšiel k stánku zjavenia, čo stál mimo tábora. Keď vyšiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal, každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a hľadel za Mojžišom, kým neprišiel k stánku. A len čo Mojžiš vošiel do stánku, spustil sa nadeň oblačný stĺp a ostal stáť pri vchode do stánku. Potom sa rozprával s Mojžišom. A všetok ľud videl stáť oblačný stĺp pri vchode do stánku. Tu všetci povstali a každý sa vrhol (na zem) pri vchode do svojho stanu. Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Ale jeho služobník, mladík Jozue, Nunov syn, sa nevzďaľoval zo stánku.“
Chcem vám ukázať druhú osobu, ktorá žila v Božej prítomnosti bola tým nezmazateľne poznačená. Bol to Jozue, ktorý jediný takmer stále ostával v tom stánku. Mojžiš – veľká osoba a nenápadný Jozue, ktorý robil skoro 40 rokov Mojžišovi „poskoka“. A predsa to bol Boží muž, ktorý zostával v Božej prítomnosti, ktorý poznal Božiu tvár. A preto povedal Jozue, keď bol ako vyzvedač o niekoľko rokov neskôr : „Do tej krajiny môžeme vojsť, nie je to až také strašné, ako to všetci vidíte. A Pán nám predsa povedal, že ju môžeme zaujať.“ Jozue to mohol povedať, lebo poznal Božiu tvár, poznal Božiu prítomnosť. A ešte jeden maličký súvis v Biblii.
Je to súvis medzi prítomnosťou, tvárou a slávou, keď sa jedná o Boha. Božia tvár, znamená aj to, čo Božia sláva. Keď sa Mojžiš pýtal Pána a hovoril: „Daj mi vidieť svoju slávu!“ On mu odvetil: „Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!“ A ešte mu povedal: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!“ (Ex 33,18–20) Čiže Mojžiš si žiadal uvidieť Božiu slávu a Boh mu hovorí o tvári. Božia tvár súvisí s Božou slávou. Keď vo svojom živote nejakým spôsobom prežiješ Božiu slávu, alebo vojdeš do Božej slávy, tak spoznávaš Božiu tvár, spoznávaš Boží charakter. Nie očami, ale vnútrom.
Ďalší z Božích ľudí, ktorý bol pred tvárou Pána, bol Samuel. V prvej knihe Samuelovej, v druhej kapitole je napísané, že „Samuel posluhoval alebo slúžil pred Pánovou tvárou“. Samuel slúžil v Božej prítomnosti. Každý z nás, kto slúži Pánovi, by mal slúžiť v Božej prítomnosti, pred jeho tvárou.
Ďalší bol Eliáš, ktorý prežil niečo podobné ako Mojžiš, aj keď trochu iným spôsobom. Potom, ako prežil zvláštnu milosť na hore Karmel, kedy sa Boh k nemu priznal a nie k 850-tim Bálovým prorokom a prorokyniam. Uteká a žaluje sa Bohu, uteká cez púšť a Boh mu posiela anjela, aby ho posilnil a aby sa mu dal napiť. A vtedy on vstal, jedol, napil sa a išiel v sile toho pokrmu 40 dní a 40 nocí až k Božej hore. Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána – Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom? Ja sám som ostal, za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.“ On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána! Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Čo tu robíš, Eliáš?“ Odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov.“ (1Kr 19,9–14)
Zopakoval mu všetko ďalej a vtedy mu Pán povedal dosť zvláštnu a nepochopiteľnú vec a vôbec ho nepoľutoval. Božia prítomnosť nemusí byť vždy len ľutujúca a chlácholiaca. Pán mu povedal: „Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom, Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba! A kto ujde pred Hazaelovým mečom, zabije ho Jehu, a kto ujde pred mečom Jehua, zabije ho Elizeus. A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: iba kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a ústa, ktoré ho nebozkali“ (1Kr 19,15–18). Božia prítomnosť nemusí byť vždy úžasne napĺňajúca, kedy sa rozplývame. Predstavte si, že Eliáš šiel štyridsať dní a štyridsať nocí, uťahaný ako kôň, prenasledovaný, plný strachu. Pán sa mu zjaví, Eliáš si zakryje tvár plášťom, biblicky, aby sa neprehrešil a Pán mu jednoducho povie – teraz sa vráť naspäť, pomaž toho a ten bude tvoj nástupca, čím bolo povedané, že zanedlho s tebou až tak moc nepočítam. A ešte jedna dôležitá poznámka – korigoval jeho slová: Eliáš sa cítil sám a povedal: „Zostal som sám jediný.“ On mu hneď na to povedal: „Ponechávam v Izraeli sedem tisíc, ktorí nepokľakli pred Bálom.“ Eliáš v tej svojej ťažkosti nevidel, že je trošku mimo a že naozaj je minimálne 7000 ľudí, ktorí ho ešte podporujú. A Boh mu to povedal a poslal ho.
Ďalšia osoba je Ján Krstiteľ, o ktorom je napísané v Lk 1: „Bude kráčať pred Pánovou tvárou.“ Bude mu veľmi blízko. Posledný z Božích mužov, nádherný, náš Ježiš: Jeho tvár je Otcova tvár. Jeho tvár je Božia tvár a v jeho tvári sa odzrkadľuje Božia sláva. V jeho tvári je všetko, čo chce Boh dať človeku. V 2Kor 4,6 sú napísané nádherné slová: Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo“, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. Boh osvietil naše srdcia, aby sme mohli vidieť svetlo slávy, ktorá je na Kristovej tvári. Kristus je maximálna Božia prítomnosť, Kristova tvár je najväčšia Božia prítomnosť a Božia sláva. Preto musíš hľadať Krista, ak chceš žiť plný život, a k tomu, čo si pozvaný, musíš hľadať Kristovu tvár. Písmo veľmi často hovorí o hľadaní, o hľadaní Božej tváre. V 1Krn 16: „Hľadajte ustavične Jeho tvár.” Ustavične je veľmi zákerné slovo, pretože znamená stále alebo bez prestávky. Podobné používa sv. Pavol v liste Solúnčanom, keď hovorí: „Bez prestania sa modlite.“ Vieme, že do hĺbky týchto veršov musíme preniknúť možno niekedy inokedy, ale je tu výzva, že máš stále hľadať Pánovu tvár.
A aby som spravil „reklamu“ na Pánovu slávu a tvár, Pánovu blízkosť, vymenujem len zopár vecí, ktoré prináša Božia blízkosť v tvojom živote. Prvé je osvieženie od Pána. V Sk 3,20 je napísané: „a prišli časy osvieženia od Pána“. Ale v origináli je doslovne napísané: „Nech prídu časy Pánovej tváre, aby sme boli osviežení.“ Poznávanie Pána a podobnosť. Mojžiš poznal Pána lepšie ako ostatní, pretože mu bol blízko. Eliáš poznal Pána lepšie ako ostatní , pretože mu bol blízko. Jozue poznal Pána lepšie ako ostatní, pretože mu bol blízko. A títo ľudia mohli ísť aj proti prúdu. Preto Jozue mohol povedať, že do zasľúbenej zeme môžeme ísť, aj keď tam žijú obri. Preto Mojžiš ťahal všetkých cez púšť, aj keď všetci reptali. Pretože oni ho poznali. Preto Eliáš mohol vystúpiť na tú horu a mohol povedať, že ho Pán neodnesie preč, nech sa nikto nebojí, bude tam. A preto Eliáš mohol povedať, aby poliali zápalnú obetu trikrát 4 vedrami vody, že ona sa zapáli sama – pretože poznal Boha. Žil v jeho blízkosti, v jeho prítomnosti. Božia prítomnosť, Božia tvár, hľadieť na Božiu tvár prináša zvláštne upokojenie. A tým nemyslím len zhon každodenného života, kedy už vypľúvaš dušu a na chvíľu si sadneš a stíšiš sa pred Bohom. Prináša niečo hlbšie. Keď zúri na hladine mora veľká búrka, myslím, že takých 100 m pod hladinou už o tom nikto ani nesníva. A 500 m už vôbec nie. Takto je to aj s tebou. Keď poznáš Pána len tak zvrchu, trochu, určite ťa nejako utíši. Ale keď ho poznáš hlboko, keď poznáš jeho tvár, keď vieš, ako vyzerá jeho tvár, tak na hladine tvojho života môžu byť veľké búrky, ale vo vnútri sa nezachveješ. Pánova blízkosť prináša oporu a pomoc. Znova len spomeniem Eliáša. Neviem, či by sa niekto z vás odvážil (je nás tu asi tristo, možno viac) postaviť proti raz takej mase čarodejníkov a pohanských kňazov a tvrdiť, že „môj býk sa zapáli sám, váš sa nezapáli“. Mal pri sebe pomoc. Preto Ján Krstiteľ si mohol dať sťať hlavu, pretože bol posilňovaný a povzbudzovaný.
Božia tvár, poznanie Božej tváre a jeho prítomnosti prináša slobodu do tvojho života, odstraňuje zvláštnu kŕčovitosť, v ktorej my všetci žijeme. „Len aby to ľudia nevedeli, len aby si o mne niečo zlé nepomysleli. Len aby sa to nejako schovalo.“ Keď prežívaš milosť Božej prítomnosti, tie veci sa ti nezdajú až také dôležité, nezdá sa ti až také dôležité, čo povie tvoj sused alebo manžel. A zvlášť to, že padnú bariéry, ktoré sú medzi tebou a Bohom. A pre mňa je fakt fascinujúce vidieť, ako sa snažíme maskovať pred Bohom. Tváriť sa pred Bohom iní, akí sme, a lepší akí sme. Schovávať sa pred ľuďmi, tak to dokážem pochopiť, oni to často nezbadajú. Ale prečo sa snažím tváriť pred Bohom, ktorý o mne všetko vie, že som iný, alebo že to bolo a vyzeralo nejako inak? A keď prebývaš v jeho prítomnosti, v jeho blízkosti, tak si liečený z tejto kŕčovitosti, stávaš sa normálnym, stávaš sa prirodzeným.
A môžeš byť uzdravovaný. Keď si pri Bohu, nemusíš sa ani nejako špeciálne modliť za svoje vnútorné zranenia, a za všetky veci, ktorými ti ublížili ľudia, pretože oni sa hoja samé. Svieti na ne Božia sláva. A poznanie Božej prítomnosti prináša bázeň pred Bohom. A táto bázeň v tebe vyprodukováva poslušnosť. Pretože Ho túžiš poslúchať, chápeš, že On je Niekto, kto ti naozaj môže hovoriť do života. Lebo ak je pre teba Ježiš „svet je gombička” alebo ”tak občas sa trošku porozprávame, keď ležím na posteli a večeriam”, tak takého poslúchať nebudeš a jeho rady ti nebudú voňať. Poslušnosť Bohu ti prináša do života zlom. Keď budeš poslúchať Boha, niečo sa v tvojom živote zlomí. Ak sa mu podriadiš, niečo je úplne iné. Dosť „reklamy“ na Božiu prítomnosť.
Teraz sa vás spýtam, odpovedzte si každý úprimne sám sebe: „Hľadáš Božiu tvár? Chceš vedieť, ako vyzerá Božia tvár? Ako veľmi to chceš vedieť? Čo si ochotný obetovať preto, aby si mohol vidieť Božiu tvár? Aké je to pre teba dôležité? Čo ti nedovolí hľadať Božiu tvár? Čo je to, čo ťa drží, aby si ju nehľadal? Čo drží opraty tvojho života? Čo drží zubadlo v tvojich ústach a riadi opraty? Alebo kto?“ Budem sa chvíľočku modliť, aby sme to mohli spoznať. A hlavne, aby sme mali silu, respektíve, aby sme dovolili Bohu, aby vstúpil teraz do nášho života, zlikvidoval tie opraty. Aby zlikvidoval to, čo nás vedie všade inde, len nie do hľadania Božej prítomnosti. Aby zničil veci, ktoré nás odvádzajú.
A ešte jednu poznámku, aj z vlastnej skúsenosti, ale aj z toho, keď sa spolu zdieľame. Často krát sme dosť blízko Božej tvári, dosť blízko Božej prítomnosti, no cúvneme. Vtedy je to na nás zrazu nejako veľa. Niekedy sa až z nepochopiteľných príčin zrazu vrátime naspäť. Modlím sa, a zrazu viem, že Boh sa (hovorím to obrazne) približuje, viem, že je veľmi blízko. A zrazu, vtedy siahnem po Biblii, a začnem si ju čítať. Alebo začnem „trepať“ modlitbu dve na tri. Chcem vás upozorniť, že sa vám to môže stávať v živote, keď sa budete blížiť k Božej prítomnosti. Nedajte sa vtedy oklamať. Nesnažte sa byť vtedy príliš aktívny a v tej chvíli niečo rýchlo pre Boha urobiť, alebo rýchlo podať nejaký výkon. Je to veľmi citlivá, jemná, zvláštna vec a môžeš v tej chvíli všetko pokaziť.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
