Chcem sa trošku podeliť s Božím slovom, pretože verím, že Božie slovo má moc a Božie slovo je schopné v nás vyprodukovať veci, ktoré nedokáže nič iné. Dnes som si pre vás vybral takú krátku stať, opakuje sa u viacerých evanjelistov, synoptikov. Je to situácia, kedy Ježiš hovorí svojim učeníkom, že onedlho príde čas, kedy ho chytia, zviažu, opľujú, zbičujú a vydajú ho do rúk vojakom. Kedy im hovorí o tom, že On to tak nazýva, asi vieme, čo znamená termín Syn človeka, a hovorí im, že Syn človeka bude vydaný a bude usmrtený a hovorí im presne o týchto veciach. Kráčajú spolu, chvíľu pred tým mali reálnu skúsenosť s ďalším z Ježišových zázrakov. Kráčajú spolu ako priatelia, ktorí sú spolu už viac ako dva roky a videli všetko, čo Ježiš robí, kto je. Videli, čo všetko robí pre nich, videli, že je Boh Otec naozaj s ním a On im povie niečo hlboké, hlboké zo svojho vnútra, niečo, čo je ťažké pre Neho samého. A tak kráča partia priateľov a tak zrazu On, jeden z nich im povie, že onedlho sa mi stanú hrozné veci. Onedlho ma chytia, zviažu, onedlho ma dajú do rúk pohanom, onedlho budem zabitý. A Písmo hovorí takú jednu strašnú vec – hovorí, že učeníci Ho nepočúvali, lebo práve premýšľali nad tým, kto z nich je najväčší. Ježiš bol nie len ich majster, ale aj ich priateľ. A ťahali to spolu v dobrom aj v zlom. Zažili chvíle, keď nemali čo jesť, keď museli zháňať, zažili chvíle, keď bola búrka, zažili chvíle, keď nemali kde hlavu skloniť. Zažili svadobnú hostinu, kde ich pozvali alebo iné hostiny. Proste zažili chvíle, kedy Ježiša vynášali do nebies, zažili proste krásne chvíle aj zlé chvíle. A boli utužení, boli spolu. Písmo často hovorí, že dvanásti, a dvanásti sem a dvanásti tam a bolo naozaj vidno, že to je veľmi úzka skupina, ktorú si Boh vybral. A zrazu, jeden z nich, ten najdôležitejší a ten, na ktorého sa upierajú ich oči, začne hovoriť o tom, že onedlho bude zabitý a že to bude ťažké. A tí ostatní ho nepočujú, majú zapchaté uši, lebo premýšľajú nad tým, kto je z nich najväčší. Kto z nich sa najviac páči Ježišovi a kto z nich je najschopnejší. A ja sa priznám, že tieto riadky som si čítaval mnohokrát odkedy som sa obrátil, pretože ma neskutočne fascinujú. Ja si hovorím: Ako je to možné? Ako je to možné, že ho nepočuli v tej chvíli, že si nepovedali: Ježiš, čo s tým urobíme? Keby aspoň zareagovali ako kedysi Peter, keď im Pán Ježiš hovoril o tom, že bude vydaný. A Peter vtedy hovoril: To sa ti nesmie stať Ježiš! Keby aspoň tak boli zareagovali, ale oni nezareagovali nijako. Oni sa proste dohadovali, kto z nich je najväčší, kto z nich je Ježišovi najbližšie, kto z nich je s Ježišom najväčší kamarát. Keby to Písmo nepísalo, tak tomu snáď ani neuverím! Už len na tej základnej ľudskej úrovni – keď máš priateľa a ten ti zrazu začne hovoriť, ako je mu strašne ťažko, alebo že ako je vážne chorý alebo že mu hrozí smrť, tak aspoň by si skúsil niečo urobiť. Ale učeníci, tá najväčšia duchovná elita vtedy, pretože boli blízko pri Ježišovi a mali to jeho vnímanie a videli tie veci, a oni proste to prepočuli. A takéto veci sa stávajú niekedy aj nám. Ježiš nám hovorí niečo dôležité o sebe, ale my ho nepočujeme, lebo my premýšľame nad nami samými, pretože my riešime svoje veci, riešime to, čo je najväčšie pre nás. A to je smutné a to sa stáva každému z nás, tebe i mne. Je jasné, že sme ľudia a veľa premýšľame o sebe a v nás zakódovaný pud sebazáchovy a veľká túžba po šťastí a tak nás stvoril Boh a je jasné, že sa zaoberáme sebou. Ale keď nám niečo dôležité chce povedať Boh, keď nám niečo dôležité chce povedať Ježiš, tak je čas nezaoberať sa sebou. Lebo Boh najlepšie vie, čo potrebujeme. A On sľúbil, že keď ho budeme hľadať a po ňom túžiť, tak dostaneme všetko čo potrebujeme a ešte mnohonásobne viac. On nás uisťuje o tom, že nás pozná a že je s nami a že nás má rád a že pozná naše potreby. On nás o tom uisťuje, my sa nemusíme strachovať a zvlášť v takej chvíli, keď Ježiš nám chce povedať niečo dôležité, ukázať nám niečo dôležité, pripomenúť seba. Lebo sa nám stane to, čo sa stalo tým učeníkom, že Ježiš im hovoril, že onedlho zomrie a že zomrie vo veľkých bolestiach a že bude vydaný mučiteľom a oni sa hádali vo svojich mysliach a iný evanjelista hovorí, že sa aj medzi sebou hádali, kto je najväčší. Keď sa zameriame iba na seba, tak nedopadneme dobre. Zamerať sa iba na seba Písmo nazýva telesné zmýšľanie. Ten preklad, kedy my máme „telesné zmýšľanie prináša smrť“ sa dá preložiť aj ako „zameranie na seba prináša smrť“. Ja viem, že sa to nepočúva najlepšie, ale keď budeme zameraní na seba, tak budeme chradnúť. Ak sa zameriame na Pána Ježiša, bude do nás prúdiť život. Aj uprostred problémov a ťažkostí. A ja nehovorím, že nemáš rozmýšľať nad sebou a že nemáš si pomáhať zariaďovať život tak, aby bol dobrý, ale ja hovorím o tom, že keď k tebe hovorí Boh alebo ti chce niečo ukázať, alebo ti Biblia niečo jasne naznačuje alebo ukazuje, tak sa nezameraj iba na seba, zameraj sa na Ježiša, lebo v Ňom je živom, On je život, On je prameň života. A keď to urobíš, tak budeš mať život. A keď k tebe bude Ježiš hovoriť, tak budeš ho môcť počuť, budeš ho môcť zaregistrovať, proste neprejde to popri tebe ako tá ťažká zvesť prešla okolo učeníkov bez toho, aby na ňu nejako zareagovali. Nesnaž sa o to, aby si sa proste porovnával s ostatnými. Učeníci sa porovnávali medzi sebou a prinieslo im to, že nepočuli Ježiša. Keď sa porovnávame medzi sebou začíname si závidieť, začíname špekulovať a prestávame byť takí, akých nás chce mať Boh a snažíme sa byť takí, ako nás chcú mať ostatní, pretože chceme byť v ich očiach najlepší, chceme vyhrať, chceme sa s nimi dohadovať, že kto je na tom lepšie. A to nikam nevedie. Potom vznikajú tisícky kópií a žiaden originál.
A ešte s jednou vecou by som sa chcel podeliť a to je tá, že keď Pán Ježiš hovorí cirkvi v Efeze, je to v Zjavení, že vie o všetkom, čo robí cirkev v Efeze, o každej námahe, o každom nasledovaní Božích vecí, o tom, že vie zniesť utrpenie, o tom, že vie prekuknúť zlo a nemá rád zlo, a predsa hovorí potom o tom, aby si cirkev v Efeze obnovila prvotnú lásku. To znamená, aby sa cirkev sústredila na Ježiša. Aby sa nesústredila iba na to, čo robí, na to v čom vytrvá, čo uvládze, čo znesie pre Ježiša, ale aby sa sústredila na Neho. Na prvotnú lásku, na to, že ho miluje. A to je znova o tom istom, čo som hovoril pred chvíľou, a to sústreď sa na Ježiša, lebo to je to najdôležitejšie. A na záver také tri – štyri praktické veci, čo to znamená udržiavať si prvotnú lásku, sústrediť sa na ňu.
Prvá vec je : Stráž si svoj čas s Bohom. V návale povinností, starostí a aj námahy pre Boha, pre Jeho veci a pre Jeho cirkev sa ti veľa krát stane, že ani nezbadáš a prestal si s ním byť blízko, pretože si stratil čas s ním.
Tá druhá vec je: Pripomínaj si, že si na ňom závislý. Mnohým ľuďom sa stane, že na začiatku svojho kráčania s Bohom, ako uverili uvedomujúc si, že Boh naozaj je za všetkým a my sme na ňom závislí, učíme sa a všetko hltáme a uvedomujeme si to a súhlasíme s tým. A po určitom čase nadobudneme taký pocit, že to zvládneme sami. Že na to máme. A teraz myslím zvlášť v duchovnej službe, kedy to požehnanie je naozaj nutné a nevyhnutné. A okrem toho, aby sme si strážili modlitbu, tak si strážme svoje srdce a túto závislosť. Vedzme, že proste sme od neho závislí, že ho potrebujeme. Žime v tom, že ho potrebujeme. Súčasná doba veľmi málo pomáha v tom, aby sme si uvedomili, že Boha potrebujeme. Všetko proste niekde dostaneme, všetko niekde zoženieme, všetko dostaneme rýchlo a tak ďalej. Ešte pred 50. – 60-timi rokmi veľa ľudí na dedinách hospodárilo, boli závislí od dažďa, od počasia, boli závislí od Boha. Ja tiež som časť svojho života vyrastal na takom gazdovstve a videl som ako tí ľudia všetci naokolo si uvedomujú, ako sú závislí na Bohu. Ale táto situácia, keď máš svoje auto a máš svoj počítač a všetko sa dozvieš a objednáš si jedlo z pizzérie a viac menej nepotrebuješ nič iné iba peniaze a tie si, veľakrát myslíš, zarobíš svojou šikovnosťou, ten priestor na to, aby si si uvedomoval, že si závislý na Bohu je menší a preto si to pripomínaj oveľa častejšie. Že ty si závislý na Bohu, že ty a ja sme závislí na Bohu, lebo to je pravda stále. To sa nezmenilo, to je pravda od vekov, ale niekedy nám ju tento uponáhľaný život, tento uponáhľaný svet zastrie a my máme pocit, že to proste pravda nie je. Či tomu budeš veriť alebo nie, pravda to bude stále. Akurát ty budeš ťahať za kratší koniec, lebo nebudeš podľa nej žiť.
Takže prvý bod je : Chráň si čas s Ním, druhý bod je : Vedz, že si na Ňom závislý, tretí bod je: Dôveruj! Dôveruj, že Boh je dobrý a že ti chce dobro! A že všetko v tvojom živote dokáže využiť na dobro. Aj zlé veci, ktoré sa ti stanú, On vie obrátiť na dobré, vie z toho vyťažiť čo najviac dobra. Dôveruj, to je ako keď si sa zamiloval a veríš, že tvoj priateľ alebo tvoja priateľka je hodná tvojej dôvery, je hodný tvojej dôvery, že ťa nepodrazí, miluješ ho veľmi. Je to čerstvé a je to veľmi silné. Mnohokrát sa stane, že ľudia z vonku vidia, že toto nie je dobrý vzťah, že toto nedopadne dobre, ty nevidíš, čo on alebo ona robí? Nie, nevidím, pretože mám takú veľkú dôveru, pretože tá vychádza z veľkej lásky alebo zamilovanosti. A človek sklame, to je jasné, lebo nikto nie je dokonalý, ale Boh nesklame. Preto maj túto dôveru, že Boh je dobrý, že je dobrý a chce pre teba vyťažiť dobro aj zo zlých vecí, ktoré ťa stretnú. A ja si pamätám a už som to tu hovoril viackrát, že táto pravda, usadená hlboko v mojom srdci mi pomohla v prvých rokoch mojej viery, keď som pracoval ako stavebný pomocník mnoho hodín denne, nie 8, nie 9, nie 10, nie 11, často krát 14 – 15 a veľmi tvrdo a v ťažkom prostredí, ale táto pravda bola hlboko v mojom srdci a niesla ma, nadľahčovala. Tak mi veľmi pomáhala viera, že Boh je dobrý, chce mi dobro a všetko, čo sa mi stane vie využiť na dobro.
A posledná, štvrtá vec: Nebuď modlárom! A teraz nemyslím to, že by si chodil k iným bohom, alebo že by si odišiel k iným náboženstvám, ale to, že nesnaž sa prispôsobovať veci podľa seba. Nesnaž sa prekrúcať si evanjelium, Božie pravdy, nesnaž sa ospravedlňovať okolnosťami veci, ktoré proste nemáš robiť, nesnaž sa v mene túžby po nejakých veciach povedať, že toto chce pre mňa určite aj Boh, lebo táto vec sa mi tak strašne páči alebo ju chcem. Čiže nie modlárstvo v tom, že pôjdem k iným bohom, ale modlárstvo v tom, že ja si ospravedlním veci, ja si rozhodnem ako to má byť, ja trošku poprekrúcam, tu uberiem, tu trošku pridám, aby sa Božia pravda tak hodila mne, ja si ospravedlním veci, ja po niečom veľmi túžim a tak si poviem, že toto chce určite pre mňa aj Boh. A to sa týka rôznych oblastí, cez materiálnych vecí, cez nejaké duševné potešenie až po telesné potešenie. Že niekedy niečo tak veľmi chceme, že si to ospravedlníme a povieme si: však Boh ma má rád, On by mi to iste dožičil, že toto chce pre mňa aj Boh alebo cítim, že toto je od Boha. Takých vecí som ja počul už strašne veľa za svoju službu, že ja cítim, že toto je od Boha a pritom to bol jasný hriech. Lebo sme si do nášho života pustili modlu, našu túžbu, naše chcenie alebo niečo, čo tak veľmi potrebujeme. Takže stráž si čas s Bohom, veľmi mu dôveruj, vedz, že si na Ňom závislý a nesnaž sa proste prekrútiť veci, ktoré hovorí On. A vtedy, keď budeš citlivý na tieto veci, sa ti nestane to, čo sa stalo učeníkom, že oni jednoducho nepočuli, keď im hovoril tak kľúčovú, tak bolestivú a tak ťažkú vec ich Majster. Oni ho nepočuli, pretože sa sústredili na seba, kto je väčší.
Pane, prosím ťa chráň nás od toho, aby sme sa sústredili na seba a dohadovali sa, kto je väčší a predbiehali sa a snažili sa zapáčiť ľuďom a chráň nás od toho, aby sa nám stalo to, čo sa stalo učeníkom, že nebudú počuť tvoj hlas, že my nebudeme počuť tvoj hlas, že budeme zameraní iba na seba. Prosím ťa, pomôž nám, aby sa nám toto nestalo, prosím ťa pomôž nám, aby sme nestratili prvotnú lásku. My vieme, že sme slabí v sebe, ale môžeme byť silní v Tebe. Toto vyznávame, že ty môžeš vojsť do našej slabosti a môžeš ju premeniť a môžeš tú oblasť urobiť silnou. A tak ťa prosím o tieto veci, o ktorých sme sa zdieľali teraz, aby si do nich vošiel a urobil nás silnými v tých veciach, v ktorých sme slabí a nedovoľ nám sústrediť sa na seba, ale sústrediť sa na teba, lebo vieme, že to prináša požehnanie, pokoj, šťastie a to nám zasľubuje, že nám nič chýbať nebude. Amen.
Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
