Ježiš chce žiť v nás a navonok sa to bude prejavovať novou kvalitou života. Predstavme si, že sme rukavica, do ktorej vojde Duch Boží a hýbe nami, ako On chce. Chce sa usmievať na ľudí, tak sa budeš usmievať na ľudí, chce hladiť ľudí, tak budeš hladiť ľudí… Ty Ho máš nechať pôsobiť. Od nás chce len úplné podriadenie sa Jemu; inak povedané, chce aby sme Ho milovali, ako to povedal On sám – Ján Jn 14,15: “Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.” Teda – ´ak ma máš rád, tak ma budeš poslúchať, budeš robiť to, čo ti ja hovorím´.
Položil jednu podmienku: “ak ma budete z lásky poslúchať a zachovávať moje prikázania, požiadam Otca a On vám dá Tešiteľa, ktorý príde ku vám, vo vás bude a s vami zostane”. Takže máme žiť život Krista, Ktorý je v nás. 1Jn 5,11-12: “Toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život a ten je v jeho Synovi, takže ten, kto má Syna má život a ten kto nemá Syna, nemá život.” Nemôžeme si od Boha žiadať viac života, lebo život je v nás; ani nemôžeme od neho žiadať viac pokory, ale musíme sa Mu viac podriadiť a pripodobniť sa Mu, pretože On v nás je všetko.
Tebe nechýba viac pokory, tebe chýba viac podriadenia sa Jemu. On bol pokorný, On sa nerozčuľoval: napodobni jeho príklad. On v tebe už vypôsobil tú silu, On ti to dal a ty to máš teraz v sebe. On je v nás úplne všetko, lebo On je namiesto nás. 1Kor 1,30: (Sme) “v Kristovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou, posvätením a vykúpením.” On sa stal v nás, On sám je svätosť. My sa pozeráme na svätosť tak, že je to dokonalosť v každej oblasti nášho života, ale toto nie je svätosť, toto je ovocie svätosti. Svätosť je Kristus.
1Kor 1,30: ´On sa nám stal posvätením´, to znamená, že prejavil svoje ovocie v nás; že my sme posvätení, ale On je svätosťou v nás. Toto všetko, to, že žiješ svätý život, to je ovocie svätosti, ktorá je v tebe, to je produkt svätosti – a svätosť, to je Kristus sám. Pretože On pôsobí a prejavuje sa v každej oblasti môjho života. Ježiš sa ti stáva všetkým, čo v danej situácii potrebuješ. Potrebuješ odpúšťať? Ježiš odpúšťa, ty máš participovať na jeho odpúšťaní, veď On už odpustil tebe a úplne každému. Potrebuješ byť v tejto situácii pokojný? Prispôsob sa Mu, pretože On bude pokojný. Potrebuješ prejavovať v tejto situácii lásku? Žiadaj ho, aby to urobil a On to urobí, pretože to sú žiadosti, ktoré sa mu páčia a preto ich naplní. Ty sa účastni na týchto veciach. Ak potrebuješ sebaovládanie, On bude sebaovládaním v tebe, ak potrebuješ čistotu, On bude čistotou v tebe. My potrebujeme rozlíšiť tieto cnosti od Krista. My máme pocit, že tých vecí, čo by sme mali robiť, akí by sme mali byť je veľa: trpezlivosť, pokora, láska, dobrota, vernosť, miernosť,… zdá sa nám, že je toho veľa. Toľko vecí by sme mali urobiť? Nie. To je jediná vec a to je Kristus v tebe. On to všetko už má, On ti to všetko už dal – a On jediný je pokoj, On jediný je láska, On jediný je svätosť, On jediný je moc, dobrodenie, odpustenie, vernosť, trpezlivosť… a to sa všetko prejaví, keď je to potrebné.
Preto aj Pavol hovorí o ovocí Ducha v Gal 5,22 ako o jednom; nepíše ani o sedmorakom ani o storakom ovocí Ducha, nepíše ani o druhoch ovocia, ale o jednom ovocí; ono je len jedno. Gal 5,19-22: “Skutky ľudskej svojvôle sú zrejmé: necudnosť, nečistota, modlárstvo, čarodejníctvo,… ovocie Ducha je však láska, radosť, pokoj…” Je len jedno, ale prejavuje sa rôznym spôsobom. To je Duch, ktorý je miernosť, to je Duch, ktorý je láska, pokoj, zdržanlivosť… On sa prejavuje v každej chvíli, On je v danej chvíli to, čo v tej chvíli má byť. Boh nás Ním naplnil; keď potrebujeme milovať, On miluje, keď potrebujeme odpúšťať, On odpúšťa, keď potrebujeme radosť, On sa prejaví radosťou – bez ohľadu na to, v ktorom čase svojho života to potrebuješ, On to bude konať. Ale naproti jednému ovociu Ducha, je mnoho skutkov tela a tie už sa dajú počítať: necudnosť, nevernosť, čarodejstvo, opilstvo, hádky… – tie sa prejavujú jednotlivo a preto aj keď sa snažíš o jednu dobrú vec vo svojom živote, padneš, pretože si konal telom, nie Duchom.
Akonáhle sa snažíš o odpustenie z vlastných síl, neodpustíš, ak sa snažíš o dobrotu, tak sa ti to nepodarí a ak áno, tak to bude čajový odvar toho, čo by sa dalo nazvať dobrotou a budeš len spokojný, že si to dokázal, budeš mať to vnútorné uspokojenie, že si naplnil niečo a nebude to to, čo sa páči Bohu. Preto padáme v našich náboženských snahách, lebo konáme podľa Adama, keď napĺňame dobrým skutkom ľudskej svojvôle niečo, po čom od nás túži Boh. Ale Boží Duch sa neprejavuje skutkami lež ovocím. Nehovorím o tom, aby sme nekonali dobré skutky, ale hovorím o skutkoch ľudského tela a o snahe robiť veci podľa tela, aj náboženské veci a hovorím o ovocí Ducha, kedy sa Duch prejaví svojim ovocím. Takže aj keď sa usiluješ o tú dobrú vec jednotlivo, tak sa to usiluješ urobiť z vlastných síl, usiluješ sa to urobiť telesne a nie duchovne.
Môžeme si položiť otázku: “ako môžeme viac spoznať Ježiša? Ako sa to dá? Alebo ako môžeme hlbšie poznať Ducha?” Uvedomením si vlastnej nemohúcnosti. Ešte hlbším uvedomením si vlastného nedostatku, to znamená, že porastieme v milosti. Keď si uvedomíš, že nemáš na to, aby si to urobil, o to viac sa bude prejavovať Boh. Boh to bude konať, pretože keď ty si uvedomíš, že na to nemáš, že si nemohúci, vtedy má Boh možnosť vyliať na teba milosť a my máme rásť v milosti. A milosť sa prejavila len skrze Ježiša Krista. Milosť je nám daná skrze Ducha Svätého a ten je nám daný keď prijímame Ježiša ako svojho Vládcu. Preto je mnoho kresťanov, ktorí žijú akoby Starým zákonom, je mnoho “starozákonných kresťanov”. Dodržujú Božie prikázania z vlastných síl bez toho, aby podriadili svoj život Ježišovi Kristovi a preto ani nemajú moc Ducha – a to sme boli aj my pokým sme neprijali Ježiša.
V tom je veľký rozdiel – usilovať sa o náboženstvo, v ktorom som bol vychovaný a Ježiš je veľmi ďaleko. Ja sa usilujem o určité dobro vo svojom živote, pretože som to prijal ako morálny kódex, ako kultúrne pozadie mojej rodiny a krajiny, ale vôbec sa mi to nepáči. Nechce sa mi to robiť, ale mal by som to robiť a preto idem pravidelne na spoveď – pretože som zlyhal už vo všetkých 135 prikázaniach, ktoré som si urobil a mne sa ich nepodarilo dodržať. A som v neustálom kolobehu prehier, padania, pretože som nepodriadil svoj život Pánovi. Nepovedal som, ´Ježišu ty si Vládca, ja chcem, aby si vládol vo mne´. Keď to poviem, v tej chvíli sa Ježiš teší, že môže na mňa vyliať svoju moc a od tej chvíle už sa nedeje to ´musím dodržiavať´ ale nastane ´túžim a chcem dodržiavať´. A na prekvapenie zistím, že vo mne pôsobí akási sila, ktorá ma uschopňuje a vedie. Sú kresťania, ktorí všetky veci musia a sú kresťania, ktorí všetko chcú a chcú to preto, lebo v nich žije Duch boží, ktorého prijali – len kvôli Ježišovi Kristovi.
My musíme vedieť, či žijeme podľa Adama alebo podľa Ducha, či sa správame Duchom božím alebo Adamom. Preto Pavol mohol povedať, ´milosťou som tým, čím som, lebo do mňa stále tečie Božia milosť´. – 1Kor 15,10.
Každé ráno do teba preteká Božia milosť, keď o ňu žiadaš, každé ráno keď dovolíš a povieš, ´Pane vládni vo mne´, tak On sa prejavuje. A potom prežívaš tie zvláštne chvíle, kedy koľkokrát si nemal na to, išiel si tam, kde ťa to vždy rozčuľovalo alebo vždy si bol pokúšaný urobiť niečo a teraz si sa čudoval, že to bolo inak. Boh to robí inak; rozdiel je v tom, že nikdy nebudeš mať pocit víťaza, povieš s pokorou, ´tak to som neurobil ja´. Keď ti ľudia hovoria, ´veď ty si bol úžasný, veď ty si bol úplne iný´, tak povieš, ´nie to som nebol ja…´, pretože teba to pokorovalo, že ty si to nedokázal a zistil si aká veľká moc v tebe pôsobila. Takže len ďalší objav toho v čom potrebujeme rásť, ďalší poznatok vlastného nedostatku a dovolenie, aby Boh pôsobil.
Tu robíme tú najväčšiu chybu, keď nás Satan nachytá na tom, aby sme robili niečo z vlastných síl, vtedy nás dostal, vtedy nás zložil. Vôbec nie vtedy, keď sme zhrešili, ale vtedy, keď sme sa naučili chodiť z vlastných síl.
Keď objavíš nejakú ďalšiu oblasť svojho kresťanského života kde zlyhávaš a povieš si, ´musím si dať pozor a už to neurobiť´, tak začínaš prehrávať. Vtedy nás to môže a má naplniť len ďalšou radosťou, že tam zase môže začať pôsobiť Boh, vďaka tomu, že sme to spoznali.
Je veľmi dôležité, aby Boh otváral tie skryté miesta našich sŕdc, pretože potom tam môže začať pôsobiť novým spôsobom. Väčšia núdza, to je nová radosť z Božieho obdarovania – je to rozdiel medzi telesnou snahou a duchovnou dôverou. Čo sa nám môže stať je pasca, že keď prídeš k niečomu, čo nedokážeme a povieme, “Pane ja to nedokážem a preto sa nebudem snažiť to prekonať… Nechám to celé tak, veď som slabý, budem padať do konca života, veď ty ma aj tak poznáš, že som hriešnik a sľúbil si, že hriešnikov aj tak spasíš…” Áno je to tak, ale rozdiel bude v posvätení, ktoré v nás bude vypôsobené, v tej nádhere, ktorú v nás chce Boh vypestovať, v tom je rozdiel.
Boh nám ešte dá aj tú túžbu po svätosti. Alebo povieš, “Pane ja to nevládzem urobiť, cítim pokušenie, ale pretože to nevládzem, nechám ťa konať a prispôsobím sa Ti”. Všetci poznáme tie chvíle, kedy sa hádame a je tam taký hlas, ktorý ti hovorí, ´buď milší… ale to nemusíš hovoriť … ale to vôbec nie je pravda čo si teraz povedal, to bolo úplne inak … nehádaj sa…´. Možno aj uznám, áno to je pravda, ale nahlas to neprejavím… Keď sa podriadime tomu nabádaniu Ducha, dá sa to skončiť za päť minút. Buďme Boží. Alebo budeme svoji, a nebudeme sa prispôsobovať Pánovi. Rim 8,1-2: “Preto už nie je žiadneho odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi, lebo zákon Ducha, ktorý vedie k životu v Ježišovi Kristovi, oslobodil ťa od zákonu hriechu a smrti.” Teraz Boh nehovorí o tom, že sme zachránení od jeho hnevu, totiž Boh nás pre Ježiša už oslobodil od hnevu, od pekla, On nás nesúdi; ale my sami sa odsudzujeme.
Žijeme kresťanský život, ale nedarí sa nám a potom sa odsudzuješ, ´ja som hrozný!…´, Ale my sa už nemáme súdiť, od Božieho hnevu sme oslobodení Ježišom Kristom. Ale od sebaodsudzovania sme oslobodení zákonom Ducha, zákonom života, ktorý je v Kristovi Ježišovi.
My sa odsudzujeme, lebo padáme a to znamená, že stále žijeme sami. Ale keď sa naučíme žiť život Krista, vtedy objavíme víťazstvo a moc, vtedy objavíme, že sa nemusíme odsudzovať.
Rim 8,6: “Dať sa viesť sebectvom znamená smrť, dať sa viesť Duchom znamená život a pokoj.” Prečo už niet odsúdenia? Lebo je tu iný zákon. Sú tu dva zákony a oba majú na nás vplyv; ide o to, či sme prijali nový zákon života. Takže oslobodení sme preto, lebo zákon Ducha oslobodil nás od zákona hriechu a smrti.
Čo je to zákon? Jedna vec je hriech, to je výsledok zhrešenia, ale je tu zákon hriechu, ktorý má stále platnosť. Zákon je všeobecne platné pravidlo, ktoré platí bez ohľadu na čas, na okolnosti. Najznámejší zákon aký poznáme, je zákon zemskej príťažlivosti. Funguje tak, že keď tieto kľúče budú oslobodené od pôsobenia “zákona mojich prstov”, ktoré ich držia, padnú v dôsledku pôsobenia zemskej príťažlivosti na zem. Čo sa musí stať na to, aby zákon zemskej príťažlivosti prestal pôsobiť?
Musí prísť iný zákon, ktorý zruší jeho pôsobenie. Keď napríklad zistíš, že niekoho nemôžeš zniesť, tak v tebe pôsobí zákon odsudzovania. Rim 7,23: “Keď však mám konať, pozorujem, že iný zákon vedie boj proti zákonu, ktorému sa podriaďuje moja myseľ, (to znamená, že som sa rozhodol pre dobré) a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorému sa podriaďujú moje údy.” Snažím sa mať niekoho rád, ale v nestráženej chvíli mu vrazím dýku do chrbta, hoci to potom ľutujem a neviem prečo som to spravil. To je iný zákon, ktorý vo mne pôsobí napriek zákonu môjho chcenia.
Kedy kľúče padnú na zem? Keď bude pôsobiť iný zákon, ktorý padajúce kľúče zachytí. Musí začať pôsobiť iný zákon a nastane víťazstvo jedného zákona nad druhým. Boh uviedol do platnosti zákon Ducha, zákon života v Kristovi Ježišovi a ten ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti. Od nutnosti zhrešiť, od nutnosti podľahnúť svojim vášňam – si oslobodený a nikto nemá právo povedať, ´musím to robiť”. Pretože prišiel Ten, ktorý zmaril skutky diabla, zlomil ich na kríži a volá sa Ježiš Kristus. On nás oslobodil od zákona, ktorý smrťou vládol. Ef 2,19-20: Pavol sa modlí, aby sme poznali moc zmŕtvychvstania, ktorá vzkriesila Ježiša z mŕtvych a vzkriesi a obživí aj naše smrteľné telá. Pretože my v neho veríme, to je obrovská moc, ktorá v nás pôsobí.
Takže Ježiš prebýva Duchom v nás a ak my ho necháme pôsobiť, uvidíme Jeho účinky. Uvidíme účinky Jeho lásky, Jeho odpustenia, Jeho dobroty. Keď sa budeme modliť za nejakého človeka, tak zákon Ducha ho oslobodí od zákona hriechu, pretože ten človek bude uzdravený alebo ho oslobodí od zákona v ňom, ktorým bude neodpustenie; pretože sme sa modlili, ten človek príde a povie, ´úžasné, celkom ľahko som sa zbavil toho, čo som roky nemohol´. Toto je Duch Svätý, ktorý začne pôsobiť novým zákonom v tebe.
Zákon Ducha života však nie je žiadna legislatíva, to nie je nejaký právny zákon. Je to ´samovoľný´ zákon, ktorý funguje asi ako keď nám tlčie srdce, alebo ako sa nám samovoľne pohybujú očné viečka – tak v nás bude žiť Duch. Teraz si všimnime jednu vec: keby sme sa pokúsili pomôcť im, tak budeme vyzerať čudne, lebo nevieme z akou intenzitou a intervalmi máme viečkami mihať a budeme vyzerať akoby sme boli pošahaní. Takisto keby som pomáhal tĺcť môjmu srdcu, tak by som vyzeral ako blázon a okrem toho by som si uškodil, keby som chcel nasilu pôsobiť na zákon, ktorý udržuje moje telo v živote. Je treba čítať Písmo? Je treba sa modliť? Všetci vieme, že to sú potreby života v nás, keby sme ich nemali, tak duchovne zkolabujeme. Koľkokrát sa k tomu nútime, ale keď Duch Boží pôsobí v nás, keď ho necháme, On vzbudí v nás hlad po Božom Slove. A potom kľudne vstaneme aj o štvrtej ráno a pol hodina čítania nám dá viac ako päť hodín nútenia sa. My necháme plynúť Nový zákon a to sa dá modlitbou. Požiadame Ducha Svätého, aby konal ako vietor, aby robil, čo On chce.
Čím viac necháme v sebe plynúť nový zákon Ducha, tým menej bude v nás pôsobiť starý zákon smrti a tým menej si ho budeš uvedomovať. Matka Tereza nebola dokonalá tým, čo dokázala, my stále máme ten pohľad na svätosť, ´oni to dokázali, askéti, im sa to podarilo…´ Vôbec nie, oni to žili, celkom prirodzene to nechali pôsobiť. Ten starý zákon tu je, ale stráca svoju platnosť, on stráca svoju silu. Ježiš Kristus o tom hovoril; on zameriaval našu pozornosť na prirodzené zákony duchovných ľudí, keď hovoril, ´pozrite sa na vtákov, čo robia, žijú normálne, pozrite sa na ľalie, nechajú v sebe plynúť život, nestarajú sa o to, ako to funguje pretože je to prirodzené´ Lk 12,27
Keby ste sa spýtali kŕdľa vtákov, ´hej vtáčiky ako to že lietate, veď je tu zákon gravitácie…!´ ´My nad tým nepremýšľame, my lietame. A kto ju vymyslel?…´
V nich platí iný zákon, ktorý im umožňuje lietať. Vtáčik zomrie a leží na zemi – to zákon života v ňom prestal pôsobiť a iný zákon, zákon hriechu a smrti začal pôsobiť. Toto sa stane v nás vždy, keď zákon života, zákon Ducha, ktorý je v Kristovi Ježišovi prestane pôsobiť, začne pôsobiť zákon smrti a hriechu a my zhrešíme. A keď sa pokúsime pozbierať z vlastných síl, budeme chodiacou mŕtvolou. Nepodarí sa nám žiť život Ducha Božieho, ktorý z nás chce robiť krásneho príťažlivého človeka, lebo my nebudeme žiť jeho samovoľným zákonom. Vták nevie o pôsobení gravitácie, ale lieta.
Ani naše lietanie nie je vec vôle, ale života Ducha. Koľko sa natrápime, aby sme boli trpezliví kresťania…, ale my sa nemáme nútiť pridať niečo k zákonu Božiemu v nás, to je prirodzený zákon Ducha Božieho v nás. Boh hovorí, ´starosťami si na živote nič nepridáte, naopak uberiete si z neho´ Lk 12,25. Alebo iný preklad, starosťami si postavu nepredĺžite. Skúste dieťaťu povedať, ´ty uvedomuješ si ako rastieš? To je niečo úžasné, snaž sa o to…´ a ono sa bude pokúšať nejak sa natiahnuť… Je to blbosť, rastie spontánne. Nepridáme si tým, že potlačíme duchovný zákon v sebe dopredu, naopak bude nás to hrbiť až k smrti, pretože to sa nedá; stačí, že ho necháme pôsobiť. “Nestarajte sa, pozrite sa na ľalie ako rastú, žijú tak ako je to do nich vložené.”
Do nás už bol vložený nie starý zákon Adama ale Nový Zákon Ducha. A už sa nestarajme o to ako to funguje, ale nechajme to fungovať a potom budeme vždy počuť to nabádanie k tomu čo chce Duch. A budeme počuť aj taký malý hlások, čo bude patriť niekomu inému – tie jednotlivé skutky ľudskej svojvôle, aby sa prejavovali, no ony už nebudú mať silu.
Zákon Ducha nás bude usmerňovať vo veciach veľkých aj malých. Predtým, keď sme žili v Adamovi, tak Adam bol ovládnutý mocnejšími silami; každá žiadosť napríklad necudnosť bola ako taký obor. Ten pribehne a povie hrozným hlasom, ´hej, poď budeme necudní!´ A ty povieš, ´radšej by som nechcel…´, ale musíš, bojíš sa ho, pretože on je silný, veľký a zdolal ťa. Teraz ale prišiel Duch Boží, nekonečný obor, ktorý vošiel do teba a teraz dobehne taká malá necudnosť a hovorí takým tenkým hláskom, ´nechcel by si byť necudný so mnou?´ A ty povieš, ´nechcem byť necudný, lebo vo mne je čistota a ty zmizni. A pokušenie zmizlo. Všetky veci sú slabé pred Ježišom Kristom a pred životom Ducha, ktorý je v nás. Zmenila sa ich sila. Podriaďuješ sa Duchu Božiemu? Chceš Ho nekompromisne? Chceš Ho naozaj? Necháš Ho byť Pánom a budeš poslúchať čo hovorí?
Totiž výchova ťa nezmení. Máš strašne zlé decko a chceš z neho vychovať dobré decko, ale ono bude aj tak zlé, lebo výchova ho nezmení. Iba Ježiš ho zmení. O všetkých bývalých alkoholikoch sa hovorí, že to sú abstinenti, ale ja poznám takého, ktorý si môže dať pohárik, pretože bol oslobodený od alkoholu. Poznám narkomanov, ktorí nie sú abstinujúcimi narkomanmi, ale oslobodenými narkomanmi, lebo Duch boží ich oslobodil. Vznetlivý človek bude taký, aj keď sa celý život nevytočí, urečnený človek aj keď bude celý deň ticho, zostane stále urečnený. Nič sa nezmenilo, zmenili sa prejavy jeho urečnenosti, povedzme že hovorí len minútu, ale on je stále urečnený človek. Jabloň bude jabloňou, či ponesie ovocie alebo neponesie ovocie, malé či veľké – stále je jabloňou. Zmení ju len naštepenie.
Jabloň ponesie úrodu hrušiek, keď bude naštepená hruškou. Keď ja budem naštepený, keď do mňa bude stále tiecť miazga Božieho života, ja nebudem padlý, nešťastný človek, ja budem nové stvorenie v Kristovi Ježišovi, plné Božieho Ducha, ktoré sa nemusí nútiť do dobrých skutkov, do dobrého ovocia, pretože ho vo mne Duch Boží vyprodukuje. Všetko čo mám urobiť je jediný skutok podriadenia sa a všetko ostatné sa bude prejavovať. Jn 6,29. Keď sa budeš snažiť vymyslieť, čo dobrého by si urobil aby si potešil Boha, utečie ti tisíc päťsto príležitostí, kedy si mal nechať Boha, aby konal. Preto máme byť naštepení na nový vinič. Ježiš povedal ´Ja som vinič, vy ste ratolesti a preto musíte zostávať vo mne´ – Jn 15,1 – a vtedy ponesieme nový život. Hoci sme hrušky, budeme rodiť slivky, to je proste nové ovocie, ktoré na nás bude rásť. Je veľa vecí našej vôle, ktoré potrebujeme dodržať, keby sme si vyložil nohy na stôl so slovami, ´no Pane, rob zo mňa nového človeka…´, tak samozrejme, že to je omyl. My máme poslúchať čo hovorí. Mňa žiada byť milým na moju manželku, milým na mojich blízkych, na kohokoľvek okolo a ja sa usilujem prispôsobiť sa tomu. Učím sa zahadzovať svoje túžby a plány keď to kazí tie Božie a niekedy prehrávam, niekedy vyhrávam.
Kresťanský život je v podstate samovoľný a má sa samovoľne prejavovať a prejaví sa samovoľnou láskou k tým, ktorých nemáme radi. Nebudeš niekoho znášať a budeš počuť hlas, ktorý ti bude hovoriť ´ja to chcem inak´ a ty musíš len povedať, ´chcem Pane a preto dovolím aby moja ruka bola tvojou rukou, aby môj pohľad bol tvojím pohľadom… V Rim 8,4-8 Pavol hovorí, že máme chodiť Duchom a nebudeme spĺňať žiadosti tela. Nie je to naše snaženie, preto Pavol dáva do protikladu skutky ľudskej svojvôle a ovocie ducha. Je jedno jediné ovocie, ktoré sa prejavuje, raz ako láska, raz ako miernosť, dobrota a je mnoho skutkov ľudskej svojvôle, ktoré sa prejavujú jednotlivo. A to všetko ovocie nie je to urobené mnou, ale spôsobené vo mne a toto je naše víťazstvo.
Písmo nehovorí o tom, že to uskutočníme my, ale že to Boží Duch uskutoční v nás.
Potrebujeme trvalú poslušnosť Duchu Svätému.
S použitím prameňov z knihy Normálny život kresťana, Ostrava ´92
© Branislav Škripek
© Spoločenstvo Martindom
