Boh chce vypočúvať naše modlitby. Prečo ich potom toľko nevypočuje, keď je rád, že k Nemu prichádzame? Ako sa máme modliť, aby naše modlitby vypočul?
Skutočná modlitba sa týka nášho srdca
Ak otvárame tému o vypočutých modlitbách, tak je potrebné hovoriť o modlitbe všeobecne, pretože modlitba to nie sú iba prosby (aj keď to má mnoho ľudí takto zafixované).
Modlitba je však v prvom rade vzťah. A to je oveľa viac, ako nejaký úkon či rituál, alebo nejaká náboženská činnosť.
Modlitba je niečo, čo sa týka celého človeka, celej našej bytosti, celého nášho ja. Písmo veľmi často hovorí o tom, že to znamená, že do modlitby musí byť nutne „zatiahnuté“ naše vnútro, náš duch, naše srdce. Vtedy je to skutočná modlitba. Ak je naše vnútro, naše srdce mimo modlitby, tak aj keď sa modlíme, tak to vlastne modlitba nie je, je to len nejaké vyjadrenie, úkon, činnosť, ktorá je vlastne márna (ako učí naša Cirkev).
Lebo naše srdce (náš duch) je miestom, kde sa dejú tie najvnútornejšie veci, kde je miesto rozhodovania, miesto našich psychických sklonov, miesto, kde si volíme život alebo smrť. Je to miesto, ktoré často nedokáže postihnúť ani náš rozum. Iba Duch Svätý ho môže preskúmať a poznať. Preto je srdce miesto stretnutia s Bohom, miesto, kde vzniká a uskutočňuje sa náš vzťah s Bohom.
Preto, ak sa modlíme a nie je do toho zapojený celý náš človek (teda telo aj duša a jej najtajnejšie vnútro – náš duch, alebo iným termínom – naše srdce), tak potom s Bohom nedokážeme „stretnúť“ a preto to nie je modlitba. Lebo modlitba je stretnutie s Bohom, rozhovor s Bohom. A keď s niekým nie si, tak sa s ním dosť ťažko komunikuje, však?
Modlitba je teda činnosť aj Boha aj človeka. Vychádza z Ducha Svätého z Božej lásky k nám, z Božieho záujmu o nás a z nášho srdca. Boh nás volá prvý a je na nás, ako mu odpovieme a či reagujeme. Modlitba je milosť od Pána, dar (veď inak ani nevieme ako a za čo sa modliť, ak nám nepomôže Duch Svätý) a zároveň je to aj naša aktivita, zapojenie celého nášho ja, ako odpovede na Jeho volanie, Jeho lásku.
Je to stretnutie a súzvuk sŕdc, Božieho srdca a ľudského (tvojho) srdca. Je to vzťah, partnerstvo, priateľstvo…
Do tohoto si pozvaný.
Ako sa modliť tak, aby nás Boh vypočul?
Je to veľké tajomstvo a zároveň je to veľmi jednoduché. Boh chce vypočúvať naše modlitby.
Je to Jeho radosťou a teší sa, keď k Nemu prichádzame a o niečo Ho požiadame. Je to naozaj ako keď sa otec a mama tešia, keď prídu deti za nimi, že niečo potrebujú alebo chcú s niečím pomôcť. Podobne je to aj s Bohom. Písmo hovorí, že Boh je žiarlivý. Ale žiarlivý inou žiarlivosťou, ako si my predstavujeme. Je to nesebecká žiarlivosť. Boh žiarli na všetko, čo nám robí zle. Žiarli na každú modlu alebo na každý náš idol, ktorý si postavíme na vyššie miesto ako Boha. Pretože Boh vie a Boh prežíva, že kedykoľvek si niekoho postavíme na miesto, kde má byť On, tak nám to prinesie zlé veci do života. Boh nie je nadšený, keď k Nemu prichádzame ako k poslednej možnej záchrane. Samozrejme má nás tak rád, že veľakrát nás zachráni, aj keď ako posledná možná záchrana. No túži byť prvá záchrana a túži byť prvý požiadaný o pomoc, nie až keď všetko ostatné zlyhá. Jeho poteší, keď On je ten prvý, za kým prichádzame a hovoríme: „Otče, pomôž!,“ alebo: „Otče, prosím…,“ alebo: „Dávam ti to.“
AKO SA TEDA MÁME MODLIŤ, ABY BOLA NAŠA MODLITBA VYPOČUTÁ?
Keď sa modlíme, mali by sme sa modliť v súlade s Božou vôľou
Písmo nás viackrát nabáda „skúmajte, čo sa páči Pánovi,“ alebo „robte, čo sa páči Pánovi,“ alebo „skúmajte Božiu vôľu“ a to je nesmierne dôležité pre náš život. Preto sme nedávno v našom spoločenstve robili aj základný kurz o počúvaní Božieho hlasu, o zažívaní Božieho vedenia, o spoznávaní Jeho vôle pre nás, pretože to nás ohromne posunie dopredu.
To, za čo sa modlíme, by mala byť správna a dobrá vec. Niekedy to môže byť aj správna vec a nie je v súlade s Božou vôľou, pretože Boh práve túto správnu vec nechce pre nás, pretože pre nás má „lepšiu“ správnu vec. Ale pri rozlišovaní je dobré skúmať, či je to dobrá vec. Keď sa chcem modliť, aby môj sused zomrel, pretože ma nahneval, tak to nie je správna vec a dosť ťažko to bude v súlade s Božou vôľou. Keď niečo riešime v afekte alebo neodpustení, keď sa modlíme, aby bol niekto potrestaný, … Keď sú to veci, o ktorých vieme, že nie sú správne. A potom sú veci, ktoré sú naozaj v súlade s Božou vôľou, čo je menšia množina, ako správne veci.
Pán Ježiš hovorí v evanjeliu Jána 14, 13-14: „A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ Podobne v nasledujúcej 15. kapitole: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás, a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostalo. Aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“
„V mojom mene“ neznamená, že sa pomodlím za čokoľvek a na konci poviem „o to ťa prosím v mene Ježiš.“ To by bola čarovná formulka a tie používajú okultisti a čarodejníci. Kresťania nepoužívajú čarovné formulky, pretože ich nezachráni nijaký princíp alebo niekto, ale živý Boh, živá osoba. Modlitba v mene Pána Ježiša znamená niečo hlbšie. Je to niečo, pod čo sa Pán Ježiš môže podpísať. Teraz to pre nás nie je také zrejmé a povieme si: „Tak, v mene Ježiš,“ ale vychádza to zo semitskej, hebrejskej tradície, kde meno znamenalo osobu a meno bolo niečo dôležité, niečo identifikujúce. Niečo, čo človeka vystihovalo, čo ho presne zaradilo.
Musíme byť vytrvalí a trpezliví
Pán Boh tak vidí, či to naozaj chceme. Je jasné, že niektoré modlitby sú bleskové alebo strelné, nazvime ich akokoľvek, a tie sú v konkrétnej, možno zúfalej situácii a pri nich nemusíme mať veľa trpezlivosti, pretože sa týkajú situácie, keď nám možno hrozí nejaké nebezpečenstvo alebo niečo sa deje. Rýchlo ju vystrelíme, preto je to „strelná“ modlitba.
Keď sa prihovárame, keď stojíme pred Pánom za niečo, čo nám leží na srdci, čo cítime, že by sme mali vymodliť alebo za čo by sme mali prosiť, vtedy by sme mali byť vytrvalí a trpezliví. K vytrvalosti je veľmi výstižné podobenstvo v Písme – o sudcovi a vdove. Je to v evanjeliu Lukáša na začiatku 18. kapitoly. „Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Obráň ma pred mojím protivníkom.“ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Sudca, ktorý bol zlý a nespravodlivý, nevážil si ľudí a bol to neznaboh, vypočul vdovu len preto, lebo sa bál, že príde a dá mu facku. Dostať facku v tej dobe bolo dosť ponižujúce a od ženy to bolo ešte horšie. Pán Ježiš hovorí, že tento nespravodlivý a zlý sudca ju nakoniec vypočul. A vy si myslíte, že Boh, ktorý je nekonečne dobrý, nás nevypočuje, keď k Nemu voláme dňom i nocou?“
Sú mnohé situácie, ktoré nám doslova nedajú spávať. Budíme sa aj v noci a modlíme sa. Tam sa naozaj spĺňa to „dňom i nocou“. Pán Ježiš nám radí: buďte vytrvalí. Mnohí z nás sa prestaneme za krátky čas modliť. Pán Boh nás nevypočul, tak skúsime inú modlitbu za inú vec. Pekný verš je v liste Hebrejom 6, 15 o Abrahámovi: „Tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie.“ Abrahám dostal prisľúbenie, že bude mať syna a pravidelne sa za to modlieval, až kým po mnohých rokoch nerezignoval a neskúsil to inak, aj keď na návod svojej ženy. Ale Písmo ho chváli za to, že to bolo mnoho rokov, čo trpezlivo čakal a modlil sa. V Judite v 8. kapitole je napísané niečo podobné, prežívané v naozaj ťažkej situácii: „Preto trpezlivo čakajme Jeho záchranu vzývajme ho, aby nám pomohol. On vyslyší náš hlas.“
Vytrvalosť súvisí viac so silou alebo nasadením a trpezlivosť s postojom nášho srdca. Obidvoje súvisia s vierou. Jednoducho verím v to, že Boh počúva, keď sa modlím, verím tomu, že Boh obráni svojich vyvolených a nebude k nim nevšímavý. Mám postoj trpezlivosti preto, že Boh nie je povinný to urobiť dnes alebo skoro ráno zajtra.
S vďačnosťou v srdci
S vďačnosťou za to, čo Boh už pre nás urobil, očakávajúc, že bude pokračovať. Pretože sa nám môže stať, že Boh pre nás už veľa urobil, my na to zabudneme a ideme sa modliť ďalej bez vďačnosti. Boh sa teší, že nás môže vypočuť. Boh má z toho úžasnú radosť. Je nadšený a všetko, čo nám prináša dobro, nám rád dáva. Ale keď na to zabudneme a prichádzame znova a znova s prosbami bez vďačnosti, tak to nie je kľúč k tomu, aby Boh vypočúval naše modlitby. Som si istý, že keď nám chýba vďačnosť, tak nám chýba niečo dôležité na to, aby Boh vypočul naše modlitby. Jeden z takých kľúčových veršov, ktoré si ja často čítam, je z listu Filipanom 4,6-7: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každú chápavosť uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“
Sme tu povzbudení, aby sme prednášali svoje žiadosti Bohu. To máme robiť tak, že sa modlíme, prosíme a ďakujeme – so vzdávaním vďaky. „So vzdávaním vďaky“ znie starobylo a už sa to veľmi nepoužíva. Vzdávame vďaky vtedy, keď je naše srdce vďačné, keď prekypuje vďačnosťou.
Ja som sa nedávno modlil s človekom, ktorý dlhšie prežíva ťažšiu vec, ktorá ovplyvňuje celý jeho život a je tým sklamaný a bolí ho to. Hovoril som mu: „Pozri, máš na výber, buď budeš v tomto pokračovať, alebo prepneš na vďačnosť a pozrieš sa, čo všetko pre teba Boh už urobil, čo všetko ti dal, ako ťa má rád, ako je každý deň s tebou, ako ti preukazuje lásku.“ Ten človek hovoril: „Súhlasím so všetkým, áno, Boh je so mnou, má ma rád, zažil som Jeho lásku, zažívam Jeho prítomnosť, ale táto veľká vec v mojom živote nie je vyriešená.“ Ako sme sa tak rozprávali a modlili, tak to pochopil a rozhodol sa, že sa postaví na stranu vďačnosti. Ďalej sa bude za tú vec modliť, ale nie so zatrpknutosťou, smútkom a bolesťou, aj keď chápem, že bolesť len tak nezmizne zo srdca. Začalo mu to prinášať pokoj, úplne iný pohľad na svet a na Boha a ja verím, že to je aj krok k vypočutej modlitbe.
V pravý čas
Nemyslím fyzikálny čas, ale duchovný pravý čas. Existuje na to špeciálne grécke slovo kairos, ako čas, ktorý je príhodný, správny, pripravený, vhodný, alebo milostivý čas, čas navštívenia. V podstate ide o to modliť sa za správne veci, správnym spôsobom a v správny čas. Peter niečo podobné spomínal vo svojom kázaní na Turíce, keď hovorí o tom, že to je milostivý čas. Keď cítime naliehavosť, keď sa niečo zrazu deje a nevieme to úplne presne pomenovať, možno máme nejaké modlitebné bremeno, situáciu alebo niečo nám stále behá mysľou, je dosť pravdepodobné, že je naozaj milostivý čas, kedy Boh chce niečo robiť. Moja rada je v takomto čase sa modliť, využiť to, že Pán Boh nás volá k modlitbe, že chce niečo robiť. Pravý a príhodný čas sa netýka len času našich modlitieb, ale aj času vypočutia. Niekedy sa naozaj modlíme za veci a spĺňame tieto body, modlíme sa trpezlivo, vytrvalo, v súlade s Božou vôľou, s vďačnosťou, a predsa ako keby sa nič nedeje. Treba „stáť v trpezlivosti a vytrvalosti“ a zrazu príde čas, kedy to Pán Boh spustí, lebo sa splnila ďalšia podmienka – milostivý, príhodný, alebo správny čas.
Niekedy v modlitbe treba pretlačiť opozíciu
Sú splnené všetky predchádzajúce body a stále ako keby to nešlo. Prišiel oblak požehnania, už je nad nami a neprší. Vtedy je čas, kedy treba pretlačiť opozíciu, kedy treba naozaj duchovným spôsobom vystúpiť a očakávať zmenu. Úžasný príklad sa spomína v Biblii. Je to Danielova skúsenosť. Daniel sa modlil, často sa modlil, bol to muž modlitby. Raz sa modlil za dôležitú situáciu, za zjavenie, lebo nechápal niečo dôležité. Modlil sa, prosil Boha a ako keby sa nič nedialo. Zrazu prišiel niekto, kto bol ako anjel. V Danielovi 10. kapitole sa píše: „Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolená a na dlane rúk a povedal mi: „Daniel, miláčik, sleduj slová, ktoré ti ja hovorím a postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe.“ Kým mi hovoril tieto slová, vstal som s chvením, i riekol mi: „Neboj sa Daniel, od prvého dňa, čo si si upriamil srdce, aby si pochopil a pokoroval sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová a ja som prišiel pre tvoje slová. Ale knieža perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa Michal, jedno z prvých kniežat prišlo mi na pomoc a nechal som ho tam pri kniežati perzského kráľa. Prišiel som teda vyložiť, čo postihne na konci dní tvoj ľud, lebo o tých dňoch bude ešte videnie.“
Keby sme to chceli nadniesť, tak povieme, že hneď ako dorazila Danielova modlitba k Bohu, Boh ju počul, potešila ho jeho modlitba a vypočul ju. Poslal odpoveď a poslal svojho anjela. Modlitba bola vypočutá, a to hneď. Anjel šiel so svojou zvesťou a zjavením k Danielovi a hoci anjel ide „dosť rýchlo,“ trvalo mu to dvadsaťjeden dní, pretože stretol opozíciu. Stretol mimoriadne silné duchovné knieža, ktoré nepatrilo na Božiu stranu, s ktorým anjel zvádzal dvadsaťjeden dní súboj. V duchovnom svete sa odohrávala výrazná bitka a posolstvo zatiaľ k Danielovi neprišlo. No on bol nasadený a trpezlivý. Modlil sa za správnu vec a keď si prečítate knihu Daniela, tak uvidíte, že bol aj vďačný vo svojom srdci. Modlil sa v pravý čas a Boh odpovedal v pravý čas. Písmo hovorí: „Hľa, Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc a nechal som ho tam.“ Prišiel Michal ako oveľa vyššia anjelská autorita a tento anjel mohol okamžite odísť so svojím posolstvom k Danielovi. Prišiel a odovzdal mu ho. Aj my volajme anjelskú prítomnosť do svojich životov, je to potrebné, správne a dôležité.
Chcem povzbudiť tých, ktorí si kladú otázku, prečo by sa mali prihovárať, keď hovoríme, že Boh je dobrý, úžasný, miluje nás, chce sa o nás starať. Aj Pán Ježiš povedal, aby sme neboli ustarostení, veď Boh má spočítané aj všetky vlasy na našej hlave a vie, čo všetko potrebujeme.
Áno, je to pravda, Pán Ježiš hovoril, aby sme neboli ustarostení, aby sme si boli vedomí toho, že aj všetky vlasy na našej hlave sú spočítané. Vidíme iné citáty, kedy nás doslova Pán Boh žiada, aby sme prichádzali k Nemu a prosili. Pán Ježiš, keď hovorí o tom, aby sme neboli ustarostení, hovorí o postoji dôvery, ktorý máme mať aj pri modlitbe. Nehovorí o tom, že sa nemáme modliť, ale hovorí, aby sme mali dôveru v srdci. Hovorí o dôvere a viackrát hovorí o tom, aby sme prosili. „Proste a dostanete,“ je napísané v Biblii. Nehovorí: „Nemusíte prosiť a aj tak dostanete, pretože Otec vie, čo všetko potrebujete.“ Áno, niekedy nám Otec naozaj dá aj to, o čo sme sa ani neodvažovali prosiť, alebo neplánovali a cítime, že je to od Neho. Ale štandardne platí: „Proste a dostanete,“ keď budete prosiť správne. Alebo iný citát: „Keď budete prosiť Otca v mojom mene,“ znamená: proste Ho, choďte za Ním, alebo „na Neho zložte svoje starosti.“
Ako sa skladajú naše starosti na Boha? Tým, že Mu o nich hovoríme a tým, že Mu ich dáme a povieme: „Bože, dávam ti to.“
My sme tak uspôsobení, aby sme niesli bremená s Ním, alebo aby sme svoje bremená odovzdali na Neho. My unesieme nejaké veci svojho života, ale niekedy sa snažíme niesť bremená, ktoré chce niesť Boh Otec. Keď ich nesieme my, tak postupne sa stáva, že ich nenesieme, ale skôr sa plazíme. Pritom Boh Otec kráča vedľa nás a hovorí: „Prosím, daj mi to bremeno. Ja ho unesiem.“ A ty povieš: „Nie, to musím dokázať sám.“ A už ležíš pod tou ťarchou, nevládzeš sa zdvihnúť, ale stále trváš na tom, že „ty sám“. Písmo nás však vyzýva, aby sme tie bremená naozaj dávali Bohu.
Toľko malý návod na vypočuté modlitby. Verím, že nás môže duchovne posunúť. Povzbudzujem nás: Boh Otec čaká, že budeme k Nemu prichádzať, že Ho budeme prosiť a že sa budeme modliť. Teší sa z toho, keď budeme očakávať, že modlitby aj vypočuje a že možno urobí aj veci, na ktoré nemáme vieru, že by ich mohol urobiť. Povzbudzujem nás: modlime sa, prosme, volajme k Bohu, zažívajme Jeho lásku a robme to biblickým spôsobom. Potom budeme vypočutí.
Mário Tomášik
Spôsoby vypočutia modlitieb
Je súčasťou našej viery, že Pán počúva, keď sa modlíme a vypočúva nás. Lebo je skutočný, živý a je osoba. Môžeme mať s Ním vzťah. Nie je ani neosobná sila, ani nezvratný osud, na ktorý treba iba rezignovane čakať, ani nejaká mŕtva modla, ktorá sa nechá uctievať, ale nič nevidí a nič nepočuje, ani nič nezmôže.
Je niekoľko možností, ako Boh vypočúva (odpovedá) na naše modlitby a prosby:
1. Odpoveď je ÁNO
Znamená, že hneď, alebo v blízkej dobe to Pán vyrieši, respektíve už vyriešil.
2. Odpoveď je ÁNO, ALE NESKÔR
Znamená, že treba ešte pokračovať v modlitbách a trpezlivo čakať, alebo (ak už máme vnútornú istotu) ďakovať za to, že už to Pán urobil (robí) a trpezlivo čakať.
3. Odpoveď je ÁNO, AK
Je to odpoveď s podmienkou. Pán to chce vypočuť, uskutočniť, avšak má nejakú podmienku, niečo, čo treba ešte urobiť: áno, ak sa budeš vytrvalo modliť ďalej; áno ak ty urobíš to a to; áno, ak zanecháš tieto veci, …
4. Odpoveď je ÁNO (NO INAK)
Pán to vypočuje, ale inak, ako to máme naplánované my. Tento prípad sa stáva dosť často, pretože Pán nás má rád, vie, čo je pre nás najlepšie a ak sa modlíme naozaj srdcom, tak Pán „má voľné ruky“ vypočuť nás tak, že dostaneme to, čo vlastne skutočne žiadame v hĺbke srdca, to, čo najviac potrebujeme a nie to, čo si myslíme, že potrebujeme. Napríklad priateľ prežíval bolestne ohrozenie jeho vzťahu s priateľkou, veľa sa za to modlil. Pán zatiaľ nedal ten vzťah do poriadku, ale hlbokým spôsobom dal môjmu priateľovi najavo, ako ho ľúbi. Takto naplnil jeho najhlbšiu potrebu a navyše urobil aj najlepší základ na to, aby mohol mať kvalitný vzťah s priateľkou (možno nie presne s tou, no možno áno) a potom aj kvalitné manželstvo.
5. Božia odpoveď je NIE
Pretože Pán považuje vec, za ktorú sa modlíme, za zlú, nesprávnu alebo je zlý náš motív.
Čo sa v nás deje, keď nás Pán nevypočuje
Verím, že väčšina z nás sa chce viac pripodobňovať Pánovi, no sami vidíme, že mnoho vecí musí Pán v nás ešte vyriešiť. Preto sa často stáva, že situácie, keď nás Pán nevypočuje, neriešime biblickým (božím) spôsobom, ale svojím ľudským.
A tak sa stávajú dve možnosti:
Prvou je, že sa pokúsime to, za čo sme sa modlili a Pán nám to nedal (alebo nás vypočul inak) nejako získať, vybaviť, uchmatnúť, „ukradnúť“, … svojimi silami, kontaktmi, nejakým podvodom, zákulisnou či nemorálnou činnosťou. Možno zneužiť svoje postavenie. Skrátka obísť Boha, urobiť si po svojom, nejednať duchovne, ale telesne. Ale to prináša smrť.
Druhou je to, že zo sklamania, že Pán nám nedal to, čo chceme, sa pokúsime vynahradiť si to, dať si nejaké bolestné, náhradu, uspokojenie, … Hovorí sa tomu falošné útočiská. Písali sme o nich v Nahlase 7/2009. Chceme si poskytnúť útechu, ochranu. Je to napríklad hudba, nakupovanie ako kompenzácia, vždy sa v takomto stave poriadne najeme. Chybou však je, že tieto útočiská sú žiaľ návykové a navyše v nich uspokojenie a pocity, ktoré očakávame nikdy nedajú a naše sklamanie sa len prehlbuje.
Asi vieme, že najlepšou cestou je vydanosť Bohu, prijatie Jeho riešenia, dôvera, že On robí pre nás to najlepšie. Spoľahnúť sa na Jeho múdrosť a lásku.
Otázky & odpovede o vypočutých modlitbách
Na otázky odpovedajú:
Ad de Bruin – misionár, YWAM – Mládež s misiou
Zuzka Sarnecká – koordinátorka modlitebných činností v Mládeži pre Krista
Michal Kevický – kazateľ cirkevného zboru Viera BJB v Bratislave
Rohan Eyre – člen komunity Cenacolo na Malte, vedie Alfa kurzy
Prečo sa vlastne kresťania majú modliť za rôzne veci?
Ad de Bruin: „Jedna z možností, ako sa pozrieť na modlitbu je, že sa môžeme modliť na osobnej, individuálnej úrovni (pre naše vlastné potreby) a na spoločnej úrovni (spoločnosť). Biblia nám hovorí, že máme zodpovednosť za obe úrovne. Pre obe úrovne platí, že chceme vidieť Božie kráľovstvo, ako sa prejavuje v situáciách, ktoré si protirečia s vládou Krista na zemi. Na kríži Ježiš ustanovil svoju legálnu autoritu a teraz ju deleguje, aby bola presadzovaná prostredníctvom Jeho Tela, skrze Boží ľud. Vyzerá to takto: v Bratislave parlament schvaľuje zákony, ale je to na policajných silách, aby presadili a zaviedli ich používanie v dennom živote. Ak polícia nepresadí zákony vytvorené v Bratislave, nikto ich nebude rešpektovať.
Satan skúša všetko, čo môže, aby priviedol spoločnosť do opozície a nesúladu s novým vládnutím Krista, ktoré bolo ustanovené na kríži. Ak my, Boží ľudia, nepresadíme jeho vládu skrze modlitbu a vplyv v spoločnosti na zemi, ani jedna situácia sa nezmení a stále bude v protirečení so zákonmi a kraľovaním Krista.“
Zuzka Sarnecká: „Myslím, že preto, že to robil (a neustále robí) Pán Ježiš (Rim 8,34), a Božie slovo nás k tomu jednoznačne vedie (Flp 4,6).“
Michal Kevický: „Chcem spomenúť dva kľúčové dôvody.
Po prvé: Potrebujeme sa modliť nielen pre dosiahnutie vypočutia modlitby a odpovede, ale pre počutie Pána. Potrebujeme komunikovať s Pánom, načúvať Mu, dostať sa do kontaktu s Jeho srdcom a potom dostať do jednoty s Jeho srdcom naše srdce. Modlitba nie je nevyhnutné zlo, alebo „daň za romantiku“ kontaktu s nebom. Modlitba je snaha, zápas o zakúsenie Boha a Jeho vôle. Preto sa zrejme za niektoré veci po čase prestaneme modliť, alebo sa postupne zmení spôsob, ako sa za ne modlíme. Jednoducho zakúsime to, čo si o tom myslí Boh, ako sa On na to díva a čo je v Jeho srdci.
Po druhé: Modlíme sa preto, aby sme sa pripravili na vypočutie modlitieb. Nejde ani tak o samotnú odpoveď z neba, ako o to, čo s touto odpoveďou urobíme. Ten zápas, skúška vytrvalosti a nasadenia, vnútorná hlboká a trvalá horlivosť, bremeno… atď., toto všetko je jednak Pánova skúška a jednak príprava – osvedčenie na prijatie odpovede. Preto to niekedy tak dlho trvá. Preto niekedy odpoveď neprichádza. Preto niekedy prestaneme toto bremeno niesť a púšťame to zo svojho srdca. Pán sa pýta: „Naozaj to chceš? Ako veľmi to chceš? Ako ti na tom záleží? Čo s tým potom urobíš?“ A odpovede na tieto otázky dostáva práve v našich modlitbách a nasadení.“
Rohan Eyre: „Premýšľam o tom takto: chodíme do školy, do práce, sme v rodinách, atď. a stretávame dennodenne dôležitých ľudí. Môže to byť šéf v práci, univerzitný učiteľ, najlepší priateľ, partner, manželka alebo rodič. S týmito ľuďmi trávime veľa času. Ale pre mňa je najdôležitejším stretnutím, ktoré mám to, keď sa každý deň stretávam s Bohom.
Prečo by sme sa mali modliť? Pretože potrebujeme Boha. Ale Boh nechce, aby sme k Nemu prichádzali, len keď niečo potrebujeme. On chce s nami mať vzťah. Ak by som sa so svojou manželkou nerozprával každý deň, náš vzťah by sa rozpadol na kúsky. Takže ak sa nemodlíme, nemáme žiadny vzťah s Bohom; je to takto jednoduché.
Hoci Boh nechce, aby sme k Nemu chodili, len keď niečo potrebujeme, chcieť niečo nie je zlá vec. V skutočnosti Ježiš hovorí: „Proste a bude vám dané.“ (Mt 7,7-8) Ježiš hovorí, že ak niečo chceme od Boha, potrebujeme si to vypýtať a bude nám to dané. Ďalším dôvodom modliť sa za rôzne veci je, že Ježiš očakáva, že sa budeme modliť tak, ako sa On sám denne modlil. Ježiš hovorí: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6,6) Nehovorí, že „ak sa modlíte“, ale „keď sa modlíte“.
Prečo sú niektoré modlitby vypočuté a niektoré nie?
Ad de Bruin: „Je veľa dôvodov, pre ktoré modlitby nie sú vypočuté, hoci je to vždy Božou túžbou každú jednu modlitbu vypočuť (odpovedať na ňu). Boh je dobrý, chce nám dať to, po čom túži naše srdce. Zatiaľ však kvôli nesprávnej teológii (falošnej predstave o Bohu) ústiacej do osobnej neviery, strachu, falošnej pokory atď., nedostávame odpoveď. Alebo je spoločná neviera v niektorej oblasti natoľko silná, že je pre nás nemožné rozvinúť si natoľko silnú vieru, že potrebujeme, aby došlo k prelomeniu.
Je dôležité porozumieť, že si často zamieňame nádej s vierou. Nádej je očakávanie, že niečo dobré sa ide stať, ale to ešte stále nie je viera. Písmo hovorí, že viera je základom, skúsenosťou, mocou! Množstvo moci, ktorú môžem zakúšať tým, že mám vieru, môže mať rôzne úrovne. Ak potrebujem uzdravenie z bolesti hlavy, potrebujem menšie množstvo moci, než keď potrebujem niekoho vzkriesiť z mŕtvych. Často nie sme si vedomí, že moc viery, ktorú mám je nedostatočná na to, aby sme videli uzdravenie, oslobodenie, prielom a vedie to k sklamaniu a nedôvere.“
Zuzka Sarnecká: „Samozrejme iste Pán počuje všetky modlitby, no Božie slovo hovorí, že niektoré modlitby Pán „nemôže počuť“, a to z rôznych dôvodov: lebo prosíme o zlé veci alebo so zlým motívom (Jak 4,3), neprosíme s vierou ale pochybujeme (Jak 1, 6-7), sami sme nepočúvali Pána, keď k nám prv hovoril (Zach 7,12-13), pre náš hriech (Iz 59,2-3), pre náš nezáujem o potreby chudobných a utláčaných (Iz 1,14-17, Prís 21,13) a pod.“
Rohan Eyre: „Boh vždy odpovedá na modlitby, ale nie vždy spôsobom, akým očakávame. Je preto mnoho dôvodov. Prvým zo všetkých je, že nie vždy prosíme so správnymi úmyslami.
Biblia hovorí: „Prosíte, a nedostávate. Prečo? Lebo prosíte zo zlých úmyslov.“ (Jak 4,3) Napríklad, ak sa modlím k Bohu o postup v práci iba preto, lebo som hladný po tom, aby som mal moc a viac peňazí, nemôžem očakávať, že vypočuje takýto druh modlitby. Po druhé: to, o čo prosíme, môže byť pre nás zlé. Napríklad môj priateľ sa modlil dlhý čas za dievča, do ktorého bol zaľúbený, aby sa jedného dňa stala jeho manželkou, ale v skutočnosti sa nič nestalo. Avšak po niekoľkých rokoch objavil, aký je jej skutočný charakter a mohol pochopiť, že Boh ho ochránil od toho, aby mal zlomené srdce, lebo v skutočnosti nebolo dobré, aby s ňou bol.
Boh nám nevyhnutne nedáva to, čo chceme, ale dáva nám to, čo potrebujeme! On je dokonalý a nikdy nemôže urobiť chybu. Teraz tento priateľ, ktorého som spomínal, stretol fantastickú partnerku, ktorú volá „spoločníčka mojej duše“. Vo veku 40 rokov, po rokoch čakania a modlenia sa, ho Boh prekvapil viac, ako si kedy vedel vypýtať alebo predstaviť.“
Michal Kevický: „Musím sa priznať, že som veľmi opatrný klásť si otázku „Prečo?“. Je nesmierne nebezpečná a vo väčšine prípadov nekonštruktívna. V mojom srdci je axióma, ktorú nikdy nijako nespochybňujem: Boh ma stvoril, dokonale ma miluje, má so mnou plán a dokonale sa o mňa stará. Vyjadruje to text Rim 8,28: „ A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ Na tomto slove stojím. Toto je môj koreň v Kristovi. Preto sa nepýtam „prečo áno“ a „prečo nie“. Už vopred mám odpoveď. Lebo Boh ma dokonale miluje a On vie, čo je pre mňa to najlepšie. A ja nechcem odpovede na moje otázky. Ja chcem počuť Božie otázky a hľadať na ne odpoveď v mojom srdci. Ja musím počuť Pána! To je moja nevyhnutnosť. Keby som Ho však len tvrdohlavo, neveriacky bombardoval mojimi „Prečo?“, zrejme by som nepočul tie Jeho „Prečo?“ – zrejme by som nemal nastavené srdce počuť Jeho hlas, lebo môj hlas by bol prenikavo silnejší. Pochopte ma správne. Nesnažím sa utiecť pred solídnymi odpoveďami na tieto otázky (ktoré tak často počujem). Len som presvedčený, že jedinou konštruktívnou odpoveďou je hlboká osobná viera v Božiu lásku a zabezpečenie, v ktorej Ho dokážeme osobne počuť a prijať Jeho vedenie. Tak vás povzbudzujem: postavte aj vy svoje životy na tomto Božom slove o Božej dokonalej láske ku vám a Jeho dokonalej starostlivosti. A potom jedinou odpoveďou pre vás bude Božie osobné vedenie, výchova, povolanie, láska, … A kde je Jeho prítomnosť, tam sa naše teórie (napr. o zmysle modlitieb) stávajú smetím.“
Máš nejaké príklady zázračne vypočutých modlitieb?
Ad de Bruin: „Áno, veľmi veľa. Od uzdravených slepých očí a chromého chodiaceho až po finančnú odmenu, zastavenie dažďa, videnie anjelov, atď. Je veľmi dôležité stále vydávať svedectvo o veciach, ktoré sme zažili, pretože čím viac hovoríme, tým viac vytvárame atmosféru viery a očakávania. Koreň slova „svedectvo“ znamená „urobiť to opäť“. Ak vydávame svedectvo, tvoríme atmosféru pre Boha, aby urobil ten istý zázrak znovu a znovu. To vzápätí vytvára ešte lepšiu atmosféru viery, ktorá umožní, aby sa diali ešte väčšie zázraky. Nanešťastie, zvykneme skôr hovoriť o veciach, na ktoré sme odpoveď nedostali, než o tom, keď sme ju dostali.“
Michal Kevický: „Dlho bolo pre mňa zázračným zakúsením Boha napr. vidieť takmer okamžité uzdravenia, oslobodenia od démonov, Boží dotyk, či oslovenie ľudí, ktorým slúžim, alebo prorocké slovo pre niekoho, prípadne, keď som viackrát zakúsil nadprirodzené zabezpečenie od Pána.
V poslednej dobe si však uvedomujem, že najväčším zázrakom a vypočutou modlitbou je pre mňa Boh sám – Jeho prítomnosť, Jeho láska ku mne a náš vzťah. Keď Ho cítim pri modlitbách, keď Jeho slovo vo mne pracuje, keď robím pokánie, alebo osobne prijímam Jeho telo a krv a zakúšam Jeho milosť, odpustenie, povolanie, zmluvu. Toto sú pre mňa zázračné vypočutia. Vlastne aj objektom mojich modlitieb – to, za čo sa najčastejšie modlím – je Pán sám. Chcem Ho viac. Vlastne až teraz, ako odpovedám na túto otázku, si uvedomujem zmenu v mojom živote: od orientácie na zázraky a odpovede na modlitby k orientácii na zázračnú Pánovu prítomnosť v mojom živote a lásku ku mne.
A predsa ešte pripojím niečo, čo je pre mňa zázračným vypočutím: veľmi som udivený, keď zakúsim odpoveď z neba v niečom, za čo som sa ani nemodlil… a ja si v bázni uvedomujem, ako veľmi ma Boh pozná, ako dokonale mi rozumie, ako jedinečne vie, čo je pre mňa to najlepšie.“
Rohan Eyre: „Bol som užasnutý mocou modlitby aj v mojom živote a tým, aký je Boh verný. Pred deviatimi rokmi som dal seba Bohu na rímskokatolíckom charizmatickom modlitebnom stretnutí. Krátko na to som prosil Boha, aby mi dal dobrú kresťanskú manželku a rodinu. Na stretnutiach nášho spoločenstva na Malte som mal prekladateľskú sekciu, kde som prekladal z maltštiny do angličtiny pre cudzincov. V júni 2005 prišlo na stretnutie nášho spoločenstva na Malte aj 15 Slovákov zo Spoločenstva pri Dóme sv. Martina. Stretol som dievča, ktoré sa volá Mimka. O pár dní neskôr sme mali schôdzku. Ďalší rok Mimka požiadala o prácu na Malte v rámci EÚ ako dobrovoľník na jeden rok a bola vybratá spomedzi 200 ľudí. Takže prišla na Maltu, aby tu žila 1 rok. Zistila, že osoba, ktorá si ju vybrala, bola priateľka môjho kamaráta z komunity. Nemala ani predstavu, kto Mimka je. Jej mentorom bol vedúci z mojej komunity. Takže po pár mesiacoch sa Mimka pripojila k našej komunite a začali sme spolu vzťah. Teraz sme manželia a čakáme naše prvé bábätko. Mimka so mnou veľakrát slúžila na Alfa kurzoch, ktoré vediem. Keď sa teraz pozriem späť, je až neuveriteľné vidieť všetky tie dobré veci, ktoré Boh pre mňa urobil – všetky tie vyslyšané modlitby.“
Zuzka Sarnecká: „Pre každého zázračne vypočutá modlitba znamená niečo iné. Myslím, že pre Pána nie je problém robiť zázraky, skôr je pre nás problém s vierou ich očakávať. Ja považujem za „zázračne vypočuté modlitby“ najmä tie, keď sa modlím za uzdravenie zraneného srdca nejakého človeka, alebo človeka, ktorý nepozná Boha a príde k nemu. To sú pre mňa tie najväčšie zázraky. Počas tohtoročného CampFestu bolo pre mňa tiež veľkým povzbudením vidieť Pánovu odpoveď na naše modlitby za počasie, keď sa niekoľkokrát takmer strhla hrozivá búrka a nakoniec nás to obišlo a program mohol nerušene pokračovať ďalej.“
Čo robiť, keď sa dlho za niečo modlíme (aj viac rokov) a nevidíme žiadnu zmenu? Ako dlho sa modliť?
Ad de Bruin: „Ak to trvá roky a roky predtým, než vidíme prelomenie, alebo stále žiadne prelomenie nevidíme, zvyčajne to znamená, že nebojujeme len na osobnej úrovni, ale zrejme na úrovni, ktorá má minimálne spojitosť s väčším aspektom v spoločnosti, alebo keď prelomenie konečne príde, dá skutočne spoločnej úrovni viery Božieho ľudu v danej oblasti alebo komunite vzrásť na novú úroveň. Niekedy toto prelomenie príde až v ďalšej generácii veriacich, kvôli opozícii nepriateľa. Charizmatici sú poväčšine krátkodobo orientovaní ľudia a preto chceme prelomenie ihneď. Ale Boh je zatiaľ Bohom generácií: Abraháma, Izáka a Jakuba. Ak pochopíme túto perspektívu, prinesie to novú horlivosť, vytrvalosť a záväzok k modlitbe.“
Zuzka Sarnecká: „Ja, keď nevidím ovocie svojej modlitby, v prvom rade skúmam svoje motívy, či sa nemodlím so zlým úmyslom za nesprávnu vec, za niečo, čo nie je Božou vôľou, či nie je nevyznaný hriech v mojom živote a pod. Ak je to v poriadku, potom skúmam, či sa modlím správnym spôsobom. Niekedy len dookola prosíme a pritom by sme sa mali vo viere postaviť a prikázať horám, aby odstúpili, alebo zviesť duchovný boj, postiť sa…. A niekedy len máme vytrvať ďalej a neprestať klopať a prosiť ako vdova z Ježišovho podobenstva. A ako dlho sa modliť? Ak sa nechávame vo svojom živote viesť Svätým Duchom, tak tak dlho, ako nás On vedie, zväčša na nás kladie modlitebné bremeno, teda cítime v srdci potrebu sa za danú vec modliť, často na ňu myslievame, sme povzbudzovaní vo vnútri na to nezabudnúť a prihovárať sa.“
Michal Kevický: „Ja osobne sa snažím uistiť sa, či sa snažím Boha do niečoho tlačiť a používať Ho, alebo či som v tom, že On ma vedie a používa. Preto potrebujem občas hlbší čas, kedy vyprázdňujem svoje srdce, aby som ho celé nasmeroval na Pána; kedy nielen rozprávam, ale aj ticho počúvam, alebo v tichu čakám.
Pokiaľ viem, že je niečo bremenom od Pána, v žiadnom prípade s modlitbami za to neprestávam. Vtedy sú tie modlitby akoby tehotenstvom. Je to vo mne, je to živé, hýbe sa to v mojom vnútri – a ja viem, že je len otázkou času, kedy sa to narodí.
Pokiaľ sa to týka mňa, vtedy v takomto čase zakúsim buď vedomie, že Boh ma dokonale pozná a vie o tom, že o to nemusím byť ustarostený, alebo zistím, že môj sa mi to stalo modlou a toho sa v pokání zbavujem. Akokoľvek, myslím, že počuť Pána je pre nás kľúčové. V Jeho prítomnosti a svetle je všetko odhalené. Otázka je: ‚Vchádzam do Jeho svetla?‘“
Rohan Eyre: „Boh vždy odpovedá na naše modlitby, ale nie vždy tak, ako si prajeme my. Tiež potrebujeme byť s Bohom trpezliví. Boh je s nami taký trpezlivý, ale pre nás ako pre ľudí je mnohokrát veľmi ťažké byť trpezlivými s Bohom. Ale nemali by sme sa v tom vzdávať.
Pasáž z evanjelia sv. Lukáša18,1-8 začína vetou: „Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať.“ Potom im rozpovedal príbeh o vdove a sudcovi. Ona bola skutočne v úzkych a nemohla ho prestať „otravovať“. Ale na konci jej sudca dal, o čo ho žiadala. Takže vytrvalosť je v modlitbe veľmi dôležitá.
Rád by som spomenul je, že dobrý duchovný vodca nám pomôže rozlíšiť, či sa modlíme za správne veci a čo Boh hovorí do našich situácií. Dokonca aj cez domnelé ticho k nám Boh môže prehovárať. Mnohí ľudia považujú modlitbu za niečo, kedy len my hovoríme k Bohu. Avšak oveľa viac ako hovorenie je modlitba obzvlášť načúvanie Jemu. Jediné slovo od Boha je nekonečne mocnejšie a premieňa život viac ako tisícky slov od nás. Biblia je tiež veľmi dôležitá v modlitbe. Ježiš hovorí často ku mne, aj keď sedím ticho pred Ním v Eucharistii. Neprestajne sa modlite, ale rozlišujte skrze načúvajúcu modlitbu a s dobrým duchovným vodcom.“
Prečo sú príhovory v duchovnom boji také dôležité?
Michal Kevický: „Lebo stojíme v boji, ktorý je naozaj reálny a modlitba je jediný spôsob, ako mu čeliť a bojovať. Nepriateľ obchádza ako revúci lev, chce nás zastrašiť, umlčať, zatlačiť, alebo okradnúť o tie veci, ktoré Boh má pre nás. Nepriateľ naozaj robí všetko pre to, aby nás okradol o modlitby: buď na ne nemáme čas, alebo sa nám nechce a podľahneme lenivosti, alebo sa cítime nehodní a naše modlitby sú iba plakaním nad sebou samým, alebo sa zmierime iba s modlitbami, ktoré sú len našim servisom („Pane, požehnaj mňa, moju ženu, moje tri deti a moje auto.“). Modlitba je však v procese tohto boja odporom, vzoprením sa diablovi. Je „sebamobilizáciou“, „sebavyzbrojovaním“, „sebazmocňovaním“, „sebaprebúdzaním“.
Myslím, že sa dostávame sa do doby, kedy už nebude možné sa nemodliť. Tlaky zvonku, či zvnútra nás dotlačia – zobudia – do modlitieb. Modlitba je jediným zaručeným spôsobom, ako sa vrátiť pred Pánovu tvár; ako sa rozhorliť; ako sa vrátiť ku prvej láske; ako sa vrátiť na Jeho cesty pre nás. V tomto zmysle – ako som to povedal pri prvej otázke – je modlitba sama osebe kľúčová. Skončím okrídleným, ale myslím, že pravdivým výrokom: ‚Viac ako modliť sa môžem urobiť až potom, čo som sa modlil.‘“
Zuzka Sarnecká: „Lebo náš boj nie je telesný, ale duchovný a aj naše zbrane – modlitba. Pán Boh sa rozhodol zapojiť nás do zápasu za spasenie iných veľmi aktívnym spôsobom, a tak môžeme bojovať spolu s Ním a veľa sa pritom učiť o Ňom ale aj o nás samých, kým sme a čo všetko máme a môžeme v Jeho mene vykonať.“
Rohan Eyre: „Duchovný boj je niečo, čo si veľa ľudí ani neuvedomuje. Ako kresťania sme vo vojne a budeme v nej, až pokiaľ nezomrieme alebo sa Kristus znova nevráti a neporazí diabla už navždy. Nezáleží na tom, že to nevidíme alebo necítime. Ježiš hovorí, že ste buď so mnou alebo proti mne. Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. Nemôžme sa rozhodnúť, že budeme neutrálni. „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1Pt 5,8)
Potrebujeme byť proaktívni, nie iba reagovať. Nemôžeme čakať, kým budeme niečo cítiť alebo kým sa niečo stane a reagovať v modlitbe. Peter nám hovorí, aby sme „boli bdelí“. Ako môžme bdieť? Skrze modlitbu. To sa volá príhovorná modlitba. Prečo by sme sa mali prihovárať? Pretože tak ako hovorí sv. Pavol: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ (Ef 6,12) Hovorí nám, že toto je dôvod, prečo si potrebujem obliecť celú výstroj Božiu. Potom hovorí: „Neochabujte v modlitbe za Boží ľud a modlite sa aj za mňa.“ To znamená, že by sme sa mali prihovárať za druhých v každom čase, pretože sme v boji, ktorý je duchovný – a možno tu bojovať len s duchovnými zbraňami – a príhovory sú najdôležitejšou zbraňou.“
Ad de Bruin: „Ako som napísal vyššie, sme zahrnutí v bitke o ustanovenie Kristovej vlády na zemi, nie len na individuálnej úrovni na krátku životnú epizódu, zázrak, ale neustále so vzrastom, tak, že Božie kráľovstvo bude viac a viac zjavované a národy budú schopné prijať návrat Kráľa kráľov.“
© Spoločenstvo Martindom
