Modlitba: Nebeský Otče, prichádzame k Tebe v Ježišovom mene. Všetky dobré veci prichádzajú od Teba. Všetky naše vedomosti, šťastie, radosť. Všetko je od Teba. Viem, že diabol chce zničiť rodiny. Rodina je Tvoj nápad. Ty si stvoril muža a ženu. A Ty si ich zjednotil v manželstve. Pane, Ty nám dávaš nádherný príklad a vzor a požehnanie v tom, ako má rodina fungovať. Pomôž nám dnes večer, naučiť sa niečo nové. A ak niečo z toho, o čom tu budeme hovoriť, už vieme, upevni to v nás. V mene Ježiša. Amen.
Bolo by dobré, ak by ste, ak tu máte Biblie, teraz otvorili svoje Biblie na Ef 5,22-32: „Ženy podriaďujte sa svojim mužom ako pánom… Muži milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev… Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele…”
Boh nám tu dáva úžasný návod na to, ako by malo fungovať kresťanské manželstvo. V prvom rade musíme uveriť, čo nám hovorí Biblia, že Boh ustanovil manželstvo. V knihe Gn 2,18 sa hovorí: „Boh stvoril muža na svoj obraz.“ A tiež sa tam hovorí, že: „Nebolo dobré, aby bol človek sám.“ Potom sa v Biblii hovorí, že Boh stvoril pre muža ženu ako jeho pomocníčku. Spôsobil, že na Adama doľahol spánok a keď Adam spal, Boh urobil veľkú operáciu. To bola prvá operácia, a dobrá operácia. A tu Boh vybral von niečo z muža – niečo, čo je veľmi blízko srdca muža a stvoril z toho ženu. Čiže miesto ženy v mužovom živote je blízko srdca. Som rád, že Boh nezobral kosť z nohy, pretože potom by si muži mysleli, že miesto ženy je tam. Alebo že nezobral kosť z jeho hlavy, takže žena nemôže sedieť na hlave. Takže miesto ženy v manželstve je blízko srdca. Takže takto začína manželstvo. A muž miluje ženu v srdci. Takže základom manželstva je láska. A vidíme, že Pavol to v tejto stati píše veľmi jasne. Takže teraz budeme hovoriť spolu s mojou manželkou a budeme sa navzájom dopĺňať.
Základom manželstva nie je krása ženy, ani krása muža, ale láska. Podľa Božieho slova by mali byť všetky manželstvá založené na láske. Láska v Biblickom zmysle však nie je pocit. Láska, nie pocit, je to rozhodnutie. A zvlášť láska, o ktorej hovorí Biblia, má svoj pôvod v Božej láske. Biblia hovorí, že Boh je láska. A Boh hovorí, že ak niekomu niečo chýba, má prosiť Boha o lásku. Pretože sú časy v manželstve, keď necítime lásku. A to je práve čas, aby sme vo svojich srdciach urobili rozhodnutie – milovať. Pretože Ty si prisľúbil vstúpiť do manželstva s tou ženou alebo s tým mužom. A tak to rozhodnutie hrá veľmi dôležitú rolu na základe záväzku. Manželstvo má dve veľmi dôležité zložky. Jedna je láska a druhá je záväzok. Keď je láska slabá – vstupuje záväzok. Keď je záväzok slabý, tak láska príde na pomoc. Takže potrebujeme obidva. Ale niekedy môžu byť obidva veľmi slabé a vtedy naša modlitba príde na pomoc a Božia moc je vždy naporúdzi a Božia moc je mocná…
A keď sa niekto ožení alebo vydá a zrazu niečo nefunguje v manželstve a ty začneš zrazu uvažovať: „Ó, ja som si zobral nesprávneho človeka, možno som sa nepýtal Boha.” Ale ak si kresťan teraz a predtým si neveril v Boha, Boh môže spôsobiť, že tvoje manželstvo bude fungovať, pretože manželstvo je od Boha. Aj keby si si v tom čase, čo si bol neveriaci, zobral tú nesprávnu osobu, tak nie je žiaden dôvod teraz rozmýšľať, ako vycúvať z tohoto vzťahu. Pretože Boh chce urobiť z tohoto vzťahu niečo prekrásne. A ja verím, že keď my aplikujeme v našom živote princípy Božieho slova, tak takmer každé manželstvo môže fungovať. Myslím, že sú nejaké výnimky, pri ktorých sa jedná o zneužívanie, kde pre ženu nie je možné, aby celý život zostala pod fyzickým zneužívaním manžela. Avšak aj v takomto manželstve Boh môže robiť zázraky. Len aby sme si uvedomili, že v akomkoľvek bode je teraz vaše manželstvo – verte, že Boh z toho môže urobiť niečo krásne.
Takže teraz si pozrieme niečo z Biblie. Teraz by som chcel hovoriť o mužskej stránke, ako sa o tom píše v Ef 5,25: „Muži milujte svoje manželky…“ – to nie je návrh, to je príkaz. Boh povedal: „Milujte svoje manželky“ a toto je bod, kedy prichádza k nášmu rozhodnutiu. Sú časy v manželstve, keď sú manželia nahnevaní. A to znamená, že manželka má veľmi málo sily milovať manžela. A práve v tomto čase má hrať manželova a manželkina láska veľmi dôležitú úlohu. Sme stvorení veľmi rozdielne. Sme rozdielni fyzicky, biologicky. Muž rozmýšľa iným spôsobom ako žena. A keď ona rozmýšľa iným spôsobom, než na aký som ja zvyknutý, Božia láska v mojom srdci, má príležitosť prejaviť sa. Poviem vám, ako fungujú muži. Muži sú viac orientovaní na svoju prácu, na svoju víziu a potom si dávajú ciele do budúcnosti. A keď prídu domov, ich myseľ je upnutá na tie vonkajšie veci, ale keď prídete domov, tak tam niekto na vás čaká. Ona možno celý deň ani nebola vonku alebo bola len na malom nákupe a starala sa o deti. A ona sa chce rozprávať so svojim manželom. Pretože pre ženu je rozprávanie a zdieľanie sa so svojim manželom veľmi dôležité.. A keď bol jej manžel taký zaneprázdnený celý deň a on sa rozprával so všetkými, on je unavený a jediné, čo chce, je sadnúť si a relaxovať. Možno si zoberie noviny, zapne televízor a je zaneprázdnený. Ale Biblia hovorí – miluj svoju manželku.
Čo urobíš? Ja robím niečo takéto: Prídem domov, vyhľadám svoju manželku a poviem jej: “Ahoj miláčik som doma.“ Idem k nej a dám jej pusu a poviem: “Aký si mala deň?” Potom ona niečo odpovie a ona mi ďalej rozpráva a ja sa obzerám dookola a ona rozpráva a rozpráva a zrazu povie: „Hej, ja sa rozprávam s Tebou.” – „Oh, prepáč…“, ale láska spôsobí, že sa rozhodnete vždy počúvať. Nebol som vždy taký. Musel som sa to tiež naučiť. Na začiatku som urobil veľa chýb a teraz sa už zlepšujem. Nie som perfektný muž a ani perfektný manžel – nie vždy bolo naše manželstvo najlepšie. Museli sme sa veľa učiť a zmeniť.
Myslím, že je dôležité, ako povedal môj manžel, že sme sa naučili pracovať na našom manželstve.
Počula som, že muži pracujú viac ľavou časťou mozgu a ženy pravou. Znamená to, že ľudský mozog je rozdelený na dve časti – jedna je viac orientovaná na ciele, na dosahovanie výsledkov. A druhá je tá, ktorá je orientovaná na emócie – tá teplejšia, ženská stránka. To mi ako žene pomohlo porozumieť, ako myslí muž. Inak som vždy sklamaná alebo nahnevaná na neho, lebo si myslím: „Prečo to robí? Azda ma nemiluje?“ A zvlášť ako mladé manželky takto zvykneme rozmýšľať, keď nemáme inú skúsenosť ako tzv. lásku svadobnej cesty. A to neznamená, že váš manžel vás už nemiluje, ale že sa musí naučiť, ako zaobchádzať správne so ženou, aby sa aj ona cítila šťastnou. Biblia hovorí, milujte svoje manželky ako svoje vlastné telo.
Je to veľká zodpovednosť muža voči žene – milovať ju. Keď ju milujem a záleží mi na nej – pýtam sa na jej potreby, jej očakávania, pretože ju milujem, a ona je tou najdôležitejšou osobou v mojom živote po Bohu. Boh je číslo l. Ale potom je moja žena, nie moja práca, služba, business – nič. Oženil som sa s touto ženou na celý život. To je chyba, ktorú robí západný svet. “Ja som sa s ňou oženil a ona musí so mnou ostať…” Ale Boh stvoril ženu s mnohými pocitmi a Boh hovorí, že muž toto potrebuje v manželstve. Muž je tiež stvorený s emóciami, ale my muži ich potláčame. Ale láska je tiež cit. My muži si niekedy hovoríme: “Ja ju predsa milujem, ona to predsa musí vedieť, pracujem a prinášam domov všetky peniaze.“ – to je OK, to je súčasť lásky, ale to najdôležitejšie je, že žena to potrebuje počuť cez moje ústa – to ju uspokojí a urobí šťastnou. To ju udržiava pri živote. A potom ho ona miluje a potom ona prejaví viac ako muž.
Potreby ženy a muža sú rozdielne. Ale iba keď komunikujeme spolu, môžeme si navzájom pomôcť pochopiť sa. Keď nekomunikujeme, napr. žena je smutná, pretože manžel prišiel domov a vôbec sa s ňou nerozprával. Ale väčšina mužov by počúvala svoju ženu, keby im to žena povedala. Ale mnoho žien je tak zranených, že sa jednoducho uzatvoria. Tvária sa nahnevane a ukazujú manželovi chladnú tvár a manžel nevie čo sa deje. Možno sa jej opýta: „Čo sa deje?“ – „Nič….“ Alebo na neho niečo hodí: „Už ma nemiluješ…..” Ale toto manželovi nepomôže. Musím s ním komunikovať. “Prosím Ťa mohol by si sa mi pozerať do očí, keď s Tebou hovorím…”
Mali sme také obdobia s manželom, keď sme ležali večer spolu na posteli a zdieľali sme sa o problémoch dňa a ja som mala nejaké bolesti a snažila som sa mu vysvetliť, ako sa cítim a zrazu som počula chrápanie. A na druhý deň som mu povedala: “Počúvaj miláčik – to ma zraňuje… Chcem, aby si mi načúval, lebo je to veľmi dôležité…” Namiesto toho, aby som bola naštvaná, som mu to jednoducho povedala. Pretože muži nie sú prirodzene stvorení takí, ako som ja. Na ďalší deň mi povie: „Je mi ľúto, že som bol taký unavený, nemohli by sme sa porozprávať dnes, pokiaľ je ešte svetlo.” Tak si spolu sadneme a rozprávame a on ma počúva. Ale je tak dôležité, aby sme spolu komunikovali. A je dôležité veriť a nielen predpokladať, že on alebo ona ma pochopí. My ako ženy potrebujeme vedieť, že manžel nás má rád a nestačí nám len, ak nám donesie domov výplatu. Ale manželia takto myslia a oni naozaj takto myslia: „Ja tu driem v pote môjho tela a ona ešte stále nie je šťastná. Čo ešte vlastne chce?“ Ale žena hovorí: „Ja nepotrebujem tvoje peniaze, ja chcem Tvoju lásku.“ A znova toto musí manželka povedať svojmu manželovi. Takže keď môj manžel mi svojimi ústami povie: „Milujem Ťa,“ to ma urobí viac šťastnou, ako by čokoľvek pre mňa urobil alebo mi doniesol.
Ale toto sa musia manželia naučiť. Možno môžeš povedať, že v tvojej kultúre to naozaj nie je ľahké. Ja pochádzam z Indie a v Indii si každí muž myslí, že je boss. A častokrát ak žena neposlúcha, on kričí. To je manipulácia. Ja sa snažím ovládať celý dom. Biblia tomu hovorí hriech. Aj ja som bol taký. Na začiatku som sa s ňou aj celý deň nerozprával, lebo ona povedala niečo o mojej pozícii, postavení alebo povedala niečo, čo sa mi nepáčilo. Ja som si myslel, že keď je moja žena, jednoducho by mala byť ticho a mala by ma počúvať. Mal som vtedy 30 rokov a myslel som si, že som zrelý na manželstvo, ale neuvedomoval som si, že som ešte nebol zrelý.. Fyzicky som bol zrelý, ale citovo a rozumovo ešte nie. Nemal som dobrý príklad. Môj príklad, ktorý som mal, bol, že ja som boss domu, kričím na každého, kontrolujem, neprejavujem lásku svojej manželke. Takže po tom, čo som si manželku vypočul – potom som to musel oľutovať. Išiel som k nej a poprosil som ju o odpustenie. Pretože to sa šíri ďalej… nemali sme radosť zo vzájomnej prítomnosti, začali sme byť zaneprázdnení svojimi vlastnými vecami a prestali sme komunikovať, trpkosť, neporozumenie, nedostatok lásky. City lásky sa vytratili. Čo je potom: odlúčenie, bolesť, ešte viac a viac problémov. Ale oni začínali manželstvo láskou…. Toto nie je o nás, ale takto to bežne dopadne. Ale keď ona ku mne hovorila – zrazu som sa zobudil. A keďže milujem svoju ženu a nechcel som ju viac zraňovať, tak som to vyznal a oľutoval.
Iba som vám chcela povedať, že táto vec sa nestala zo dňa na deň. Ja som sa modlila veľa rokov za svojho manžela. A naučila som sa, že pre manželku je veľmi dôležité, aby nemala ten postoj, že: „Ja zmením môjho manžela.“ Pretože, ak ho mám, tak sa stanem frustrovanou, depresívnou. Ale ja som povedala Pánovi: „Pane, len Ty môžeš zmeniť tieto veci. Ja mu to musím povedať, ja ho mám milovať a ja budem dôverovať Tebe Pane.“ A ja môžem povedať, že Boh urobil toto dielo. A ja viem, že On to môže urobiť pre každého. A počas toho času On zmenil aj mňa samotnú.
Niekedy som si aj ja sám myslel, že ja mám zmeniť svoju manželku. Povedal som jej veľmi silným spôsobom, aby sa zmenila. Ona sa zmenila zovňajškom, ale tá zmena nevyšla zo srdca, jej srdce bolo stále rovnaké. Ja som očakával, že sa bude správať nejakým spôsobom a uvalil som na ňu tlak. Ale ona pod tlakom nefungovala veľmi dobre, takže som to musel ľutovať. A keďže ona je pre mňa veľmi dôležitá a tiež som chcel, aby ma aj ona milovala. Pretože ako muž som tiež mal svoje potreby. Potreboval som, aby mi povedala, že ma miluje, očakával som, že ma bude rešpektovať, že bude mať ku mne úctu. A pretože ona videla niektoré moje slabosti, môj hnev a iné slabosti, stratila úctu voči mne. Ale keď som to oľutoval a požiadal ju o odpustenie, povedal som jej všetky moje túžby a bolesti. Ona sa zrazu otvorila, odpustila mi a videla ma zrazu ako nového muža a jej úcta voči mne vzrástla a nemusel som si to vyžadovať, ona mi to dala ochotne. A povedala: „Ty sa rozhodni, ty rozhodni čo budeme robiť ako rodina.“ Už nikdy nemusela bojovať, pretože moje srdce bolo otvorené a akonáhle som urobil nejaké chyby, tak som ju poprosil o odpustenie.
A tu prichádza otázka: Kto sa má zmeniť prvý? Obyčajne je to tak, že manželka si myslí, že ak by ma manžel skutočne miloval a napĺňal moje potreby, tak ja by som mu dávala úctu. A manžel si myslí: „Ak by ma manželka prestala kritizovať a prejavovala mi úctu, potom jej začnem prejavovať lásku.“ – No nie? Všimli ste si tento kolobeh potrieb? Žena nedostane to, čo potrebuje, neváži si svojho muža a preto jej on nedáva to, čo ona potrebuje a toto ide stále dokola. Nemôžem vám povedať, že by bolo v Biblii napísané, že muž to musí urobiť prvý. Biblia hovorí, že muž je vlastne kňazom rodiny a ak sa on zmení prvý, tak je to úžasné. Ale predpokladajme, že manžel neposlúcha to, čo hovorí Biblia – tak vtedy ja ako žena si musím splniť moju úlohu a pritom dôverovať Bohu, že On začne meniť môjho manžela.
Otázka:
Z vlastnej skúsenosti ani jeden ani druhý by nemali, to čo dáva zo svojho vnútra, podmieňovať svojim manželom, ale Bohom, pretože manželstvo je vzťah troch – muž, žena a Boh. Teda to, čo plním ja, neplním preto, aby som od manželky niečo dostal, ale voči Bohu. Pokiaľ manželka robí to isté, tak to musí fungovať. Ak to ona nerobí, tak je to na Bohu, aby to zmenil.
Odpoveď:
Čo si povedal, je správne. Nemôžme povedať tomu partnerovi, ak sa ty nezmeníš, ani ja sa nezmením. Musíme komunikovať, povedať mu a pomôcť mu pochopiť, aké sú naše potreby. Ak ten druhý ešte nedozrel k tomu, aby to pochopil, vtedy to musíme nechať Pánovi, aby ho zmenil. Ako povedal môj manžel, čo sa týka úcty voči nemu, ja som si povedala v srdci: „Ja chcem rešpektovať svojho manžela, pretože Boh mi to povedal ako príkaz vo svojom Slove a to dokonca aj vtedy keď s ním nesúhlasím a dokonca aj vtedy, keď ma zraňuje – vtedy sa budem s ním rozprávať, ale musím mu aj odpúšťať.. Dokonca aj keď nemá pravdu.“ Na mne je, aby som urobila to rozhodnutie: „Pane, ja mu odpúšťam.“ A ja som sa modlila vo svojom srdci: „Pane daj, aby som nezískala kritický postoj voči nemu.“ Viete, keď ženy majú kritický postoj voči mužom – to je tá najhoršia vec pre manželov. Ak mu ona stále pripomína, čo robí zle a aké robí chyby, to je veľmi zlé a vy manželky to musíte vedieť. Presne tak, ako vy potrebujete, aby vám manželia hovorili: Milujem Ťa, tak váš manžel potrebuje, aby ste mu ukázali skrze svoje postoje, že si ho vážite. Zdržujte si jazyk od kritiky. Kritika môže zabiť vzťah. Ak ste frustrovaná, snažte sa hovoriť a potom s tým zvyškom choďte k Pánovi a rozhodnite sa odpustiť. Častokrát Pán chce zmeniť najprv vás a potom, ak ste zmenená tak ako chcel, potom začne pracovať na mužovi. Niekedy Boh akoby čakal, kedy sa naučíme tú svoju lekciu. Pretože ak by sme dostali príliš rýchlo to, čo chceme, tak by sme sa my sami nezmenili.
Čo je v manželstve veľmi dôležité – mať citlivé srdce voči potrebám druhého. Niekedy očakávame v manželstve, že sa má niečo stať a urobiť a ten partner to nie je schopný, vtedy zatvoríme svoje srdce a vtedy prichádza pokušenie – niekto iný to môže naplniť, poskytnúť mimo manželstva(napr. susedova žena alebo sused) a vtedy je to veľmi nebezpečné.. Preto je veľmi dôležité, aby sme mali veľmi citlivé srdcia jeden voči druhému. Je dôležité, aby sme komunikovali o tom, čo je v našich srdciach. Ak napr. manželke chýbajú objatia – povedz mu to: „Hej, nemohol, by si ma objať a pobozkať..” Alebo: „Zavolaj mi do roboty.“ Ja to robím a zavolám svojej manželke a poviem: „Hej, ľúbim Ťa.“ A dnes v modernom svete máme mobilné telefóny. Niekedy sa s ňou rozprávam o dôležitých veciach z mojej práce, ale na konci konverzácie keď končím tak jej poviem: „Hej, ľúbim Ťa.“ Iba jedno slovo a ona je veľmi šťastná a keď prídem domov tak na mňa čaká a potom ma objíme a krásne pobozká, ale začína to odo mňa. A poviem jej: „Mám Ťa rád.“ A niekedy my muži, keď sme veľmi zaneprázdnení, tak na to zabúdame. A je tu ešte jedna veľmi dôležitá vec. Mnohí z nás mužov, keď prídeme domov, chceme sa cítiť vítaní……
Mnohí muži nie sú schopní vyjadriť svoje emócie, pretože ich otec nevedel vyjadriť emócie. Niekedy si možno bol ten otec veľmi neistý sám sebou. Potom jeho potomkovia nie sú istí, prejaviť lásku navonok. Mal som otca, veľmi milujúceho otca, ale on ma nikdy neobjal, nikdy sa ma nedotýkal, aby mi prejavoval lásku. A mne to nikdy nechýbalo. Ale keď som vyrástol a uvedomil som si to, že môj otec mi to nikdy nevyjadril, ale som rád, že Boh ma tak nejako chránil od toho, že mi to ani nechýbalo a nakoniec sa to stalo pre mňa požehnaním. Pred niekoľkými rokmi som bol na seminári a bol tam muž, ktorý mal asi 75 rokov, ako kazateľ a on prišiel ku mne a silno ma objal A ja som si povedal: „Wow – bolo to ako otcovské objatie.“ To bolo pred niekoľkými rokmi. Teraz mám 47 a vtedy som mal možno 44 – 45 rokov. A potom som si uvedomil, že dokonca aj v tomto veku mi urobilo dobre, že ma objal starší muž. Bolo to to, čo mi chýbalo, čo mi môj otec nedával, pretože môj otec sa to sám nenaučil a ja som sa rozhodol, že mu to ani nepoviem, aby som ho nezranil. Môj otec má teraz 80 rokov. A vtedy som si uvedomil, ako veľmi muž a žena potrebujú objatia milovanej osoby, to im prináša uzdravenie a najbezpečnejšie miesto, kde môžu dostať takéto objatia je manželstvo.
Rada by som sa vrátila o krok naspäť k potrebe komunikácie. Potrebujeme pochopiť, že komunikácia v manželstve si vyžaduje čas. Potrebujeme si vyhradiť čas na komunikáciu. My ženy v tomto potrebujeme pomôcť svojim manželom. A ako sme spomenuli na začiatku, keďže muži majú ľavú časť mozgu viac vyvinutú, v tejto časti mozgu nie je miesto na večerné stretnutia s manželkou. A my ako manželky im s tým musíme pomôcť. A môj manžel chcel so mnou o tomto hovoriť. Čiže nech je muž aj ten najväčší manager, ak my chceme, aby naše manželstvo stále fungovalo, potrebujeme si každý týždeň vyhradiť na seba čas. My sme pastori, nie sami s ďalšími ľuďmi, ktorí nám pomáhajú. Ale na začiatku, keď sme začínali, sme boli sami a každý deň nám zvonili a zvonili telefóny ako Braňovi. A zvlášť keď ste v službe Bohu. Mysleli sme si, že toto je na prvom mieste. Ľudia majú potreby, musíme ich naplniť, musíme im pomôcť. Ale zvlášť na západe a v Amerike sa mnoho manželstiev pastorov rozpadá. Manželka už nemôže zniesť ten tlak, pretože sa stále slúži niekomu, ale oni si neslúžia navzájom, aby si napĺňali potreby. Takže sme sa naučili, že my sami nemôžeme pomôcť niekomu, pokiaľ nemáme zdravý základ v našom vlastnom manželstve. Pred mnohými rokmi sme sa dohodli, že pondelok je náš deň. Vy si môžete vybrať ktorýkoľvek iný deň, ale najmenej jeden večer týždenne by manželia mali stráviť len sami so sebou, bez detí a rozprávať sa o svojej láske a vzťahu. Raz možno robiť niečo, čo má rada manželka a potom čo má rád manžel.
Niekedy keď chodíme spolu nakupovať, tak jej kúpim kvet a ona je taká šťastná. Alebo ju zoberiem do reštaurácie a poviem jej: “Dnes je miláčik rad na tebe, vyber si, čo chceš.” Ženy väčšinou jedia len šaláty a muži zase veľa mäsa. Niekedy to môže spôsobiť aj problém v manželstve, pretože muži radi jedia dobré kvalitné jedlá a potom keď muž nedostane to, čo chce, tak sa nahnevá. Keď manžel neprejaví počas týždňa lásku manželke, tak ona potom jednoducho neuvarí dobré jedlo. Niektoré ženy hovoria. “Keďže môj manžel je počas dňa ako kus ľadu, ale v noci chce, aby som ja bola ako oheň.“ Takže aj v sexuálnej oblasti manželka potrebuje horúceho manžela aj cez deň, nie iba v noci. Nechcem, aby ste si mysleli, že sex je hriech. Je stvorený a daný Bohom. Ale iba v manželstve je to čistá vec. Je to dobré v manželstve, je to veľmi čisté. Sú kresťania, ktorí tiež majú postoj o tom, že sex je niečo zlé a nečisté. Je to dobrá vec, stvorená Bohom. Sex nie je len na plodenie detí, ale aj na udržovanie manželského vzťahu. Je to Boží plán. Pretože v minulosti, prišlo veľa náboženských prúdov, ktoré zničili Boží plán. Ale Boh ho znovu zjavuje. Pretože diabol prekrútil myšlienku sexu v manželstve, Boh túto myšlienku znovu očisťuje. Aj v tejto oblasti je komunikácia veľmi dôležitá. Nemyslite si, že ten druhý zmýšľa takisto ako vy. Vyhraďte si ten jeden deň v týždni a porozprávajte sa o týchto veciach, o tom čo by ste radi zmenili alebo čo by toho druhého urobilo šťastným.
Ešte som chcel povedať niečo o postojoch pri odpúšťaní. Pre muža je často veľmi ťažké poprosiť ženu o odpustenie. Ja som mal v tejto oblasti veľa problémov. Jednou vecou bola kultúra, z ktorej som vyšiel a tiež kvôli mojej pýche. Ja som manžel, ja som hlava a ja nemôžem prosiť ženu o odpustenie. A Boh ku mne musel hovoriť a učiť ma. Pretože Kristus, keď chodil po zemi, jedného dňa išiel so svojimi učeníkmi, Ježiš im vyzul topánky a umyl im nohy. Keď Boh môže umývať človeku nohy, o čo viac ja mám pokoriť seba. Takže som sa pokoril, ale tiež som mal strach, že stratím svoju úctu v jej očiach. Ale v skutočnosti sa stal opak.
Je to skutočne tak, žena si začne manžela ešte viac vážiť, keď sa vie pokoriť, a každá žena to môže potvrdiť.
Ja som jej povedal: „Prosím, odpusť mi môj zlý postoj.“ A môžem vám dokonca povedať, že od toho dňa naše manželstvo nabralo úplne iný smer. A od toho dňa už v mojom srdci nebolo nič ukryté. Úplne som jej otvoril svoje srdce a stratil som strach z nej, strach zo straty rešpektu voči mne. Dokonca som jej povedal aj o istých bojoch môjho srdca. Na začiatku som si myslel, že: „Keď jej to poviem, bude si ma ešte vôbec vážiť?“ Veľa rokov som ukrýval svoje boje, potom som čítal nejaké knihy a počúval prednášky Božích mužov, ktorí hovorili o manželstve a tí ma motivovali. Tak som sa modlil a jedného dňa som jej otvoril svoje srdce, pretože táto vec blokovala moje srdce a nemohol som jej vyjadriť svoju lásku a keď som to urobil – moje srdce zmäklo a ona ma ľúbila ešte viac a začala si ma viac vážiť. A ešte jednu vec som získal. Odvtedy sa môžem oveľa lepšie modliť. Cítil som, že Boh je blízko môjho srdca, pretože Boh miluje pokorné srdce, ale odmieta pyšného, ako sa píše v Božom slove: „Boh sa pyšným protiví, ale poníženým dáva svoju milosť.”
Ešte by som sa rada dotkla jednej oblasti – Gen 2,24: „Preto muž opustí svoju matku a otca a priľne k svojej manželke.” Boh tu dáva princíp. Keď muž vyrastie, príde moment, keď musí opustiť svoju matku a otca a objať svoju manželku A v tejto oblasti má veľa manželstiev problémy. Pretože muž v skutočnosti neopustil svoju rodinu. Nikdy neurobil ten krok, kedy by sa skutočne oddelil od svojich rodičov. A častokrát, keď sme učili tento princíp a muži pochopili túto svoju chybu a úplne sa celým srdcom obrátili ku svojim manželkám, v takýchto manželstvách došlo k výraznej zmene. Mnohí muži sú ešte stále pod kontrolou ich matiek. Stále sú ako malí chlapci, zvyknutí ešte aj v manželstve počúvať svoju “silnú” matku. A matka prirodzene stále robí to isté ako predtým, keď sa oženil. A hovorí svojej neveste, ako má variť, ako sa má obliekať, ako sa má správať a tá manželka veľmi trpí. A preto toto je veľmi dôležitý krok – preťatie, ktoré musí každý muž urobiť, keď sa ožení. Aj ak by ste tým zranili svoju matku. Bohu sa nepáči, ak sa snažíte uspokojovať svoju matku a pritom zanedbávate svoju manželku. Stratíte nakoniec svoju manželku. Je to dôležité, aj keď je vaša matka tá najlepšia kuchárka a gazdiná. Musíte urobiť rozhodnutie: „Teraz som ženatý s touto ženou.“ A vy ako manžel musíte povedať svojím rodičom: „Prosím rešpektujte, že tu je teraz čiara, toto je môj nový rodinný život a prosím, neprekračujte túto čiaru a nezasahujte do našich osobných záležitostí.“ A poviem vám ak toto urobíte, vaša manželka vás bude veľmi milovať. Pretože práve vtedy sa cíti chránená. Vtedy cíti, že ju skutočne milujete. A mnohé ženy takto trpia celý život a manžel nechápe, prečo ona trpí. „Ja mám takú úžasnú matku a ona ťa má rada, tak v čom je problém….?“
Manžel to nechápe, lebo vo svojom srdci je veľmi naviazaný na svoju matku a to musí preťať a obrátiť sa ku svojej manželke. Takže v niektorých kultúrach napr. v Indii je bežné, že ak sa muž ožení, tak príde pod jednu strechu s rodičmi a práve v takýchto prípadoch je to veľmi zraňujúce pre manželku a to nie je preto, že by boli nejakými zlými svokrami. Sú úžasné matky a verím, že majú radi aj tú nevestu, ale oni nemôžu pomôcť svojmu synovi a svojej neveste, aby sa stali zrelými ľuďmi, až pokiaľ im nedovolia ísť a nepretnú to. Ak tu je niekto, kto cíti, že toto je problém vo vašej rodine, tak ťa chceme vyzvať, aby si toto oľutoval, z láskou preťal tieto putá a obrátil sa ku svojej manželke. V Gen 2,24 a Mt 19,5 je o tom napísané…
Otázka:
Ja som čítal v jednom slovenskom preklade, že človek opustí… , nielen muž, ale aj žena opustí…
V najčastejších príp. to býva tak, že manžel a matka majú problém, ale môže to byť aj naopak.
Moje manželstvo je momentálne v kríze a stretávam sa s mnohými ľuďmi, ktoré majú manželstvo vo veľmi vážnych krízach a mám niekoľko otázok:
Ak jeden z páru pochopí, že sa má obrátiť na Krista a ten druhý nie je veriaci, čo má robiť ten veriaci, aby vyhovel aj partnerovi aj Bohu?
Je to boj svetla a tmy. Dá sa tvoja otázka pochopiť aj tak, že ako dlho má zostať ten veriaci s neveriacim, ak neveriaci sú proti?
Odpoveď:
Biblicky je jeden dôvod, prečo je možno opustiť manželku alebo manžela a to je cudzoložstvo. V katolíckej cirkvi máte iné dogmy a nechcem do toho zachádzať, ale osobne verím, že môžem prijať aj to, že sa manželstvo rozpadne, keď manžel fyzicky napáda svoju manželku. Čo my obyčajne radíme takejto žene, ktorá je týraná svojim manželom: Nech sa nerozvádza, ale nech sa oddelia – žijú oddelene. Nech povie manželovi: „Pozri sa, ja som v tomto manželstve zničená, ja nemôžem takto fungovať. Ja ťa milujem a chcem, aby naše manželstvo fungovalo, ale pokiaľ si nenecháme pomôcť zvonku, tak to nepôjde.“ A niekedy tento tlak manželovi pomôže zobudiť sa. Vtedy si môže uvedomiť, že buď pôjdem do poradne a budem dostávať terapiu alebo stratím manželku.
Otázka:
Čo ak si manžel počas odluky nájde niekoho iného – tak to manželstvo je aj tak ukončené?
Odpoveď:
Vy sa musíte sami rozhodnúť či chcete, žiť pod tlakom a násilím s manželom, alebo radšej budete žiť oddelene bez tlaku a násilia. Tak sa oddelíte. Musím povedať, že poznám ženy, ktoré zostali v takomto nefungujúcom manželstve a manželia sa časom skutočne zmenili. Ale nemôžme vždy radiť tú istú vec. Ale v mnohých prípadoch ten tlak oddelenia prebudí manželov, že sa musia rozhodnúť. Chcem povedať o jednej sestre v našom zbore, čo som urobila ja. Bola tam žena, ktorá mala neveriaceho manžela. Veľmi trpela aj tým, že on bol veľmi závislý na svojich rodičoch a ju nechránil. Bolo to pre ňu veľké bremeno a mala malé deti a už to viac nemohla vydržať. Takže čo urobila. Vybrala si 3 priateľky zo zboru. A v pondelok mi zavolala a asi 15 až 20 minút sa modlila so mnou za svojho muža a v utorok zavolala ďalšej priateľke a zase sa konkrétne modlili za tento vzťah. A toto sme robili pred 2 rokmi a zo začiatku sa to zhoršilo a prišlo to do bodu, keď sa museli oddeliť. A my sme povedali Pánovi: „To nie Pane, my sme sa toľko modlili za toto manželstvo.“ A oni boli veľmi blízko rozvodu a zrazu Boh urobil zázrak a oni sú znovu spolu. On ešte nie je spasený, ale počas oddelenia sa ona sama naučila ako ho má skutočne milovať a stala sa lepšou ženou a verím, že tento muž bude časom spasený. A toto je veľmi jednoduchý príklad ako spojiť svoje sily v modlitbe a bojovať spoločne.
Otázka:
Ako sa modliť za obrátenie, ak partnerovi vadí, že ja som veriaca… Mám strach mu o tom povedať, aby som ho neodpudila….
Odpoveď:
1Pt 3,1-6 si prečítajte doma. “Podobne, ženy nech sa podriaďujú svojim mužom…..”
V niektorých prípadoch je nemožné pre ženu, aby povedala čokoľvek. Vtedy má byť žena ticho a získať manžela svojim správaním. A musíme naučiť niektoré ženy, aby sa nehrali na „nábožné“ pred svojimi manželmi. Buďte „normálne“ ženy. Nepoužívajte Božie meno a aleluja každú druhú vetu. Buďte normálna manželka. Ktorý manžel odolá normálnej, úžasnej žene? Privítajte ho, keď príde, dobre mu navarte, pekne sa oblečte, dbajte o svoj výzor v každej oblasti, rešpektujte ho, nekritizujte ho v každej oblasti. Ak toto budete robiť, tak ho vyhráte. Ale ak sa budete snažiť pôsobiť veľmi zbožne, tak mu z toho bude zle.
© Silvia a Larwin Nickelson
© Spoločenstvo Martindom
