Najdôležitejšia milosť alebo dar, ktorá vyznačuje exorcistov a tých, ktorí (starostlivo vyberaní) pomáhajú jemu aj pacientovi, pozostáva v tom, že oni sami sú celkom vlastnení Duchom svätým: Celkom patriť Ducha svätému alebo byť ním celkom naplnený, znamená mať niečo, čo démoni nemajú, totiž úzky, dôverný vzťah lásky a Pánom Ježišom a Jeho Telom – Cirkvou. Skrze tieto duchovné dary vieme, komu patria, totiž Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorého svetlo bude vládnuť nad temnotou.
Pre Ježiša, aj pre prvotnú Cirkev bola modlitba tak dôležitá, že všade, kam išli, modlitba išla vždy s nimi. Podľa Ježišovho príkladu musí byť exorcista mužom ustavičnej modlitby, musí mať a stále prehlbovať tento pevný vzťah ku svojmu Pánovi a k Cirkvi a stále myslieť na Ježišovo varovanie, že si ich Satan vyžiadal, aby ich všetkých preosial ako obilie, ale že Ježiš sa za nich modlil.
Raz, keď učeníci nemohli vyhnať jedného démona, poukázal Ježiš na to, že tento druh démonov môže byť vyhnaný iba skrze modlitbu a pôst. Náš Pán odhalil sv. Kataríne Sienskej, že démoni majú moc, ale modlitba a pôst ich premáhajú; pôst pridáva modlitbe prídavnú silu, od ktorej démoni utekajú, zatiaľ čo by inak zostali tak dlho, ako by len mohli.
Tak sa má teda exorcista zabezpečiť predovšetkým týmito dvoma prostriedkami, aby podľa vzoru Pána dosiahol pri vyháňaní démonov Božiu pomoc. Môže k tomu istému viesť aj ostatných natoľko, nakoľko je to možné. Keď je pacient v dobrom duchovnom a telesnom stave, má byť vyzvaný k tomu, vzývať Božiu pomoc, postiť sa, pripraviť sa častejším prijímaním sviatosti pokánia a sv. Eucharistie v tej miere, nakoľko to kňaz považuje za potrebné.
Ak exorcista a jeho pomocníci nutne potrebujú milosť zmierenia, majú sa bez otáľania uchádzať o milosť pokánia; pretože pôst, ktorý sa Pánovi páči najviac, je zrieknuť sa hriechu a zlého a nedať diablovi žiadnu šancu.
Toto ma privádza na myšlienku povedať niečo o exorcistovej diskrétnosti. Tak, ako má indiskrétnosť svoju príčinu v pýche, tak je diskrétnosť založená na pokore. Vykonávanie tohto úradu so sebou prináša aj nebezpečenstvá. To najmenšie z nich je nebezpečenstvo pre telo a život. Duchovným nebezpečenstvám sa treba pozrieť priamo do tváre, jasne to vyplýva z Ježišovho varovania v Lk 10,17 – jediné miesto v Písme, ktoré nás varuje pred tým, aby sme sa radovali.
Sedemdesiati dvaja sa vrátili naspäť a radovali sa. “ Pane,” povedali “dokonca démoni nás poslúchajú, keď vyslovíme tvoje meno”. Tu im On odpovedal: “Videl som Satana, padnúť z neba ako blesk. Hľa, dal som vám plnú moc, šliapať po hadoch a škorpiónoch a prekonať všetku moc nepriateľa, nič vám nebude môcť uškodiť.” Ježiš pokračuje – “ale neradujte sa z toho, že vás poslúchajú duchovia, ale radujte sa z toho, že sú vaše mená zapísané v nebesiach.”
Pýcha, byť úspešným exorcistom alebo Kristovým vojakom, nás môže nechať veriť, že sme to my, ktorí vyháňame diabla a nie Boží Duch. Ježiš povedal celkom jasne, že je to Duch Svätý alebo Boží prst, ktorý vyháňa démonov. Farizeji ho obvinili, že vyháňa zlých duchov mocou Belzebula. Ježiš svoju službu obraňuje a hovorí: “Ak ja vyháňam démonov Duchom Božím, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.” (Mt 12,28) Exorcista sa má, ako mu to odporúčajú liturgické pravidlá Cirkvi vzťahujúce sa na exorcizmus, kvôli slušnosti vyhýbať všetkým miestam a skutkom, ktoré by mohli jemu alebo iným dať príležitosť ku zlým myšlienkam. Pri tejto zvláštnej svätenine má byť zachovávaná vždy najvyššia možná diskrétnosť. Odtiaľ vyplýva aj nevyhnutnosť nechať sa viesť Duchom svätým a byť naplnený Jeho mocou.
Byť vedený Duchom svätým a naplnený jeho silou
Ježiš bol vedený Duchom, ktorého prijal. Odovzdal sa mu a tak mohol byť vedený. Aj exorcista sa musí celkom odovzdať Duchu Svätému, aby ho celkom mohol viesť. Na Ježišovom živote je jasne viditeľné, že je to sila Ducha, ktorá ho vedie konať skutky, ktoré pre Neho pripravil Otec. Aj my exorcisti sme vo svojej sile vyzbrojení tou istou silou Ducha Svätého. Toto splnomocnenie nám slúži na to, aby sme mohli konať Božie skutky. Kvôli nášmu vlastnému posväteniu potrebujeme silu DS, obsiahnutú v našom srdci. Kvôli našej úlohe potrebujeme v našej službe silu Ducha Svätého – “charizmatickú milosť”, ktorá je nám daná pre našu úlohu a službu. Posväcujúca milosť je nám darovaná Duchom Svätým, aby sme mohli byť v osobnom vzťahu s Bohom. Duch Svätý nedáva exorcistovi a jeho pomocníkom svoju moc na to, aby si mohli robiť čo chcú. Keď to, čo konáme pred a počas oslobodzovania alebo exorcizmu, zodpovedá Božej vôli, tak nás Duch Svätý vyzbrojuje svojou mocou, aby sme to aj naozaj mohli vykonať. Keď sa exorcista nechce zveriť vedeniu skrze Ducha Svätého, nedostane ani žiadne zmocnenie na to, aby sa Ním nechal viesť. Duch Svätý je ten dar, ktorý prichádza do srdca človeka s modlitbou. V modlitbe sa najprv a predovšetkým prejavuje ako dar, ktorý nám pomáha v našej slabosti. Duch svätý nás neuvádza do „modlitebného chodu”, ale vedie nás v modlitbe zvnútra.
Autorita exorcistu alebo farára (kňaza)
Autorita je niečo, čo sa udeľuje. V Lk 9,1-3 zvolal Ježiš k sebe dvanástich a dal im silu a plnú moc vyháňať všetkých démonov a uzdravovať chorých a vyslal ich, aby hlásali Božie kráľovstvo a uzdravovali.
Autorita musí byť udelená, prijatá a vykonávaná, aby sa stala skutočnosťou. Autorita exorcistu je mu prepožičaná skrze Cirkev Kristom, ako hovorí v Mt 28,18: „Je mi daná všetka moc na nebi i na zemi.” Cirkvi je daná táto autorita, ktorá sa stáva účinnou v údoch Cirkvi, ktoré ju prijímajú a vykonávajú.
Chcel by som tu rozlíšiť medzi vonkajšou autoritou, ktorá je darovaná skrze určité okolnosti a vnútornou autoritou, ktorá je vlastná každej osobe. Napr. Judáš, jeden z dvanástich vyvolených, mal vonkajšiu autoritu silou svojej pozície a predsa nestačila, aby siahala aj do jeho života. Avšak vnútorná autorita patrí k osobe ako takej a nie k pozícii, ktorá ju odieva. Posilňuje sa pokračujúcim posväcovaním jednotlivca. Som presvedčený o tom, že potrebujeme tak vonkajšiu, ako aj vnútornú autoritu, aby sme boli účinnými nástrojmi a služobníkmi Pána v našom boji proti Satanovi a všetkým skutkom temnoty. Chcel by som tu uviesť dva krátke príklady so znečistením pozemku a určitého územia, na vysvetlenie toho, čo tým myslím.
Raz ma v Afrike jeden penzionovaný pilot poprosil o to, aby som za ním prišiel a požehnal jeho kúsok zeme a stroje, ktoré si kúpil a s ktorými doteraz nemal žiadne šťastie. Táto zem bola predtým používaná bosorkami a satanistami na konanie ich skutkov temnoty. Zakaždým, keď najal niekoho, kto mal so strojmi obrobiť zem, pokazili sa alebo jednoducho nefungovali. Preto nemohol do tohto kúska pôdy zasiať žiadne semeno. Išiel som s ním s troškou svätenej vody a mojim krížom na pole. Keď som prišiel, najprv som vôbec nič necítil. Pri prechádzke som sa začal modliť a postavil pod autoritu všetko zlé, čo prípadne mohlo byť usadené na tomto území a mohlo ho znečisťovať, ako aj všetkých démonov, ktorí obývali tento areál. V tej chvíli, keď som vyslovil slovo „Duch temnoty” chytila ma pod krkom neviditeľná sila. Moje žľazy sa začali vľavo trochu opúchať. Hneď som sa sám pokropil svätenou vodou. Prestalo to. Potom som prikázal duchu temnoty odísť a nikdy viac sa nevrátiť. Potom som požehnal pole a stroje. Nedávno som bol opäť v Afrike a povedali mi, že odvtedy tam už nikdy viac neboli problémy so strojmi a pole opäť zarodilo.
Ďalšia udalosť sa stala, keď som raz bol na dovolenke doma v Severnom Írsku. Mal som pekný čas budovania Pánom, cítil som sa ale potom ťažký, ospalý a trochu stiesnený. Keď som prišiel domov, poprosili ma o požehnanie jedného konkrétneho domu. Keď som vstúpil do jednej zo spální, cítil som, že tá miestnosť mala zlú atmosféru: ťažkú, stiesnenú, stiesňujúcu (utláčajúcu). Keď som začal menovať špecifických duchov, zacítil som neuveriteľnú silu, zlú moc vystupovať z dlážky a cítil som ako sa pohybuje smerom k oknu a opúšťa miestnosť cez okno, ktoré pani domu otvorila na moju prosbu. Potom som tam odslúžil sv. omšu a pokoj, ktorý zostúpil zhora bol tak citeľný, že vstúpenie do tejto miestnosti teraz spôsobovalo radosť.
Nevieme akým spôsobom sa zlé mocnosti usadia na určitom mieste, ani to, z čoho pozostávajú. Z Písma (Gn 4,10) vieme, že „krv Tvojho brata kričí ku mne z poľa.” Myslite na to, že izraelská zem bola poškvrnená hriechmi národov, ktoré ho obývali.
Tak o. Sean ako aj ja sme zistili, že je dôležité prerezať všetky fyzické putá, ktoré existujú medzi osobou/miestom a Zlým, ktorý ich obsadil. Je to celkom isté a účinné a urýchľuje to oslobodenie, takže sa môžu uskutočniť aj iné uzdravenia, predovšetkým vnútorné uzdravenie.
Kňazi alebo laici, ktorí slúžia službou uzdravovania, sú niekedy požiadaní o pomoc ľuďmi, ktorí tvrdia, že oni samí alebo ich domy sú vystavené okultným poruchám. Služba v tejto oblasti zahŕňa 3 nasledujúce fázy:
1. overiť pravdu a presný priebeh správ o udalostiach;
2. stanoviť korektnú diagnózu príčiny;
3. použiť situácii primeranú metódu uzdravenia.
Nasledujúce otázky môžu pomôcť sprostredkovať nutné fakty:
1. Čo? Čo sa podľa tvrdení tých ľudí deje, dialo? Existuje na to dôkaz?
2. Kedy? Kedy tie fenomény začali? Má ten čas a dátum nejaký význam? Aká bola situácia pred udalosťou? Existuje nejaké spojenie medzi nimi?
3. Kde? Kde sa tie fenomény odohrali? Boli na tom istom mieste už predtým poruchy? Mal ja predchádzajúci majiteľ budovy rovnaké skúsenosti?
4. Kto? Akí sú svedkovia a nakoľko sú spoľahliví? Súhlasia ich výpovede? Ak je len jeden svedok, môže byť tá výpoveď pravdivá? Dajte si však veľký pozor!
5. Prečo? Prečo sa to deje? Je to logické? Zdá sa, že príčina leží hlbšie a netýka sa súčasných obyvateľov domu? Alebo sú sami nejakým spôsobom na príčine?
6. Ako? Ako do tejto situácie môže prísť spása (pomoc)? Potrebujú tí ľudia alebo budova či obaja nejakú službu?
Dar súcitu, ktorý má mať exorcista
Ešte pár slov k tomu daru, ktorý je pre exorcistu potrebný. Náš Pán Ježiš uzdravoval, exorcizoval a oslobodzoval ľudí zo súcitu, nie kvôli tomu aby demonštroval mesiánsku moc. Exorcista, nech je to kto chce, by mal byť vedený ku konaniu výlučne zo súcitu s trpiacimi. Nesmie ho to však na druhej strane viesť k príliš citovému zaviazaniu sa. Ani do služby sa nemožno dať z chuti experimentovať alebo zo zvedavosti. Ľudia nie sú materiál, s ktorým možno duchovne alebo psychologicky špekulovať. V súcite, ktorý nesie exorcistu, sa zjavuje niečo z toho súcitu, ktorý pohýna nášho Nebeského Otca voči všetkým, ktorí trpia.
Hlavne tí, ktorí boli zvedení a oklamaní zlým a tak sa dostali do otroctva, nemôžu vidieť Boha ako milujúceho Otca. Náš sv. otec píše v “Dominum et Vivificantem” (S. 37/38) nasledovné: „Srdce stvorenia je plné nedôvery, dokonca žaloby voči Bohu Stvoriteľovi. Po prvýkrát v dejinách ľudstva prichádza perverzný „duch podozrievania” k slovu… Duch temnoty dokáže nechať vyznieť Boha ako nepriateľa svojho vlastného stvorenia; v prvom rade ako nepriateľa človeka, zdroj jeho ohrozenia a jeho ohrozovania.” Týmto spôsobom seje Satan do duše človeka semeno odporu proti tomu, ktorý je potom do začiatku vnímaný ako nepriateľ človeka a nie ako jeho Otec.
Tu má exorcista ťažkú úlohu: v dotyčnej osobe má znovu vybudovať pravú dôveru v Boha ale milujúceho a súcitiaceho otca; znovu zasiať semeno pravdy a lásky do duše človeka, ktorý sa nechal pomýliť Zlým. Exorcista sa musí predovšetkým spoľahnúť na to, že Boh daruje túto milosť, ale aj na pomoc tých, ktorí obklopujú dotyčného s láskavou trpezlivosťou a poskytujú mu všetku pomoc, ktorá uľahčuje jeho oslobodenie. Všetky dary exorcistu a tých, ktorí skrze svoje normálne a nadprirodzené dary s ním spolupracujú patria cirkvi k jej dobru. Sú jednoznačnými znakmi na to, že Bohu na nás záleží, že naše záležitosti sú jeho záležitosťami; že On v žiadnom prípade nechce ničiť a vôbec nechce robiť nič iné než len zachraňovať. A že my, ktorí sme povolaní do tejto služby, sa máme jednoducho usilovať len o to, odovzdávať ďalej tú slobodu, ktorú Kristus získal pre nás všetkých skrze svoju Smrť a svoje Zmŕtvychvstanie. Evanjelium obsahuje tak diela ako aj skutky Ježišove. Niektorí prehliadajú skutky a prekladajú radostnú zvesť čisto iba do slov. Ježiš dal Cirkvi toho istého Ducha Svätého a tú istú moc, aby konala tie isté skutky ako ich konal On. On nepožaduje od nás nič iné, len aby sme verili a potom bude on cez nás konať tieto skutky.
Vďaka za pozornosť a nech Vás Boh žehná!
© Spoločenstvo Martindom
