Dnes chcem hovoriť k dvom skupinám ľudí. K tým, čo sa len nedávno obrátili a začínajú kráčať za Pánom, aby videli, čo ich čaká a tí, čo s ním kráčajú už dlhšie, aby vedeli, že ich život má prinášať ovocie.
V živote kresťana sú dve fázy, kedy sa rozpráva o ovocí. Fáza, kedy nemusí prinášať ovocie, lebo ešte neprišiel čas úrody a fáza, kedy musí začať prinášať ovocie, lebo nadišiel čas úrody. Možno si pamätáte podobenstvo o figovníku, ktorý vôbec nerodil. Ježiš povedal, že pán toho pozemku príde a povie záhradníkovi: „Tento strom vytni, pretože už tri roky neprináša žiadne ovocie.“ A záhradník odpovedá: „Pane, prosím pozhovej ešte rok, znova ho budem polievať, pohnojím ho a ak neprinesie ovocie o rok, potom ho vytnem.“ Ježiš toto podobenstvo nehovoril o figovníkoch a že cieľom nebolo vysvetliť ako pestovať a ošetrovať stromy. Hovorí o nás. A hovorí tvrdo, že sekera je už priložená na koreň.
Alebo keď Ježiš išiel hladný okolo figovníka a nenašiel na ňom ovocie, preklial ho a figovník do rána vyschol. Nepreklial ho preto, že bol zrovna hladný, ale že bol čas, kedy mal prinášať ovocie a neurobil to, čiže bol zbytočný. Preto figovník na jeho slovo vyschol. A toto je varovanie. Keď príde čas prinášať ovocie a neprinášame ho, tak v našom živote sa deje niečo zlé. Na inom mieste v Jánovom evanjeliu Ježiš hovorí o tom, že on je vinič a my sme ratolesti. Vykresľuje dva druhy ratolestí – jedny prinášajú ovocie, druhé sú suché a neprinášajú ovocie. Ježiš hovorí, že tie suché sú ostrihané a hodené do ohňa.
Boh vždy dáva „rozbehový“ čas. Ovocie života neznamená, že opustíme staré veci. To je súčasť pokánia. To ešte nie je prinášanie ovocia. Prinášanie ovocia znamená, že začne rásť druhá strana nášho charakteru. To, čo Boh v nás buduje. Od tých, ktorí sú vo viere len chvíľu Boh ešte nevyžaduje v ich živote ovocie. Ešte nemajú svoj čas úrody. Ešte majú čas takého Božieho maznania, vysporiadania sa z hriechom a možno ste mnohí zažili, že po mocnom Božom dotyku od vás doslova utekal hriech. Veci, s ktorými ste si dlho nevedeli poradiť zrazu zmizli. Je to mocná Božia prítomnosť, niečo radikálne, zvláštne. Je to čas, ktorý si máme užívať s Bohom. Väčšina z nás je taká naradovaná a ide za Bohom naozaj hlava – nehlava. Ale potom sa plnia Pavlove slová, že už nepotrebujete mlieko, ale tuhý pokrm. Prichádza čas, kedy Boh na tebe chce vidieť ovocie. To neznamená, že chce vidieť v tvojom živote zázraky, znamenia a divy, lebo to sú charizmy, to sú Božie dary, ktoré dáva On. Na tých nemáš až taký veľký podiel. Ovocie však súvisí s charakterom. Slovo charakter v gréčtine súvisí s pečaťou. Čiže niečo, čo je výsostne tvoje, čo ťa prezentuje. Toto Boh na tebe hľadá. Preto ťa hnojí, zalieva, obstriháva. A keď neprinášaš ovocie, vzťahovať sa na teba to, čo Ježiš povedal farizejom v Matúšovi v 21. kapitole (Mt 21) v podobenstve o vinici, keď pán vinice posiela k vinohradníkom svojho syna. Na konci im hovorí: „Keďže vy nechcete prinášať ovocie, Božie kráľovstvo sa vám vezme a dá sa inému národu, ktorý bude chcieť prinášať ovocie.“ Čiže Boh považuje ovocie v tvojom živote za dôležité. Ľudia, ktorí neprinášajú ovocie navonok môžu vyzerať ako dobrí kresťania, chodiť do kostola, pravidelne sa modliť, ale stále sú takí istí. Nič v ich živote sa nehýbe, nič na nich Boh nemôže vyprodukovať, takže majú poslednú možnosť a záhradník za nich prosí, aby neboli ešte zoťatí, lebo bez patričného ovocia charakteru nie je možné vojsť do Božieho kráľovstva. Ak patríme k tým, ktorí vedia, že majú prinášať ovocie, tak sa na nás vzťahuje slovo z Jána, že ako ratolesti, ktoré prinášajú ovocie, budeme Bohom orezávaní a čistení, aby sme prinášali ešte viac ovocia. Orezávanie a čistenie každá ratolesť vníma ako niečo nie veľmi príjemné. Ale Boh je citlivý vinohradník a správca všetkého. Ale aj tak to nie je príjemné a bolí to a čo je zavádzajúce, vnímame to ako niečo zlé a začíname hľadať, prečo sa to deje, kde mám hriech, čo som urobil, kedy som odišiel od Pána?
Cieľom dnešného vyučovania je, aby sa nám to v mysli preplo. Aby sme pochopili, že nejde o zlú vec a nemusíme krvopotne hľadať nejaký hriech, na ktorý by sme to zvalili. Prišiel vinohradník a čistí a strihá. On má prehľad o tvojom živote a vie, že keď tuto zastrihne a toto nechá, tak to bude lepšie, ako keď nechá všetko. A ak prežívaš takéto chvíle, môžeš sa tešiť, aj keď to bolí, je to nepríjemné a stojí ťa to veľa námahy a trpezlivosti, veľa sklamaní. Lebo vieš, že teraz konal tvoj otec, ktorý je v nebi. Zaujímavý je koniec verša: „…aby prinášali viac ovocia.“ Boh to robí preto, aby tvoje ovocie bolo väčšie, krajšie a efektívnejšie. Cieľ tohoto ostrihávania je nádherný, pretože do tvojho života začne prúdiť nová miazga a vyrastú veci, ktoré boli zakrpatené, stratia sa tie, ktorých čas už doslúžil. Mení sa obraz tvojho života, tvojej služby. Boh hľadá v tvojom živote efektívnosť, prinášanie ovocia.
Písmo viackrát hovorí o ovocí. V Galaťanoch je napísané, že ide o ovocie Ducha. Vo Filipanoch že ide o ovocie spravodlivosti, inde sa spomína ovocie svetla. Slovo ovocie v gréčtine hovorí o ovocí, ktoré je prinášané na živom organizme. Keď žiješ, prinášaš ovocie. Keď nežiješ, neprinášaš ovocie, alebo prinášaš konáš skutky tela. Dáva do protikladu ovocie Ducha a skutky tela, pretože to už nie je ovocie, po ktorom túži Boh. V Písme sa spomína dôležitý princíp: „Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Preto ich spoznáte po ovocí.“ Keď budeš vidieť na svojom živote zlé ovocie, skutky tela a že tvoj charakter nie je premieňaný, musíš vedieť, že ten strom je zlý. Preto potrebuješ ten strom a jeho koreň vyťať a napojiť sa na iný. Preto potrebuješ prijať život z milosti. Lebo ak ostaneš na starom koreni, za chvíľu koreň, ktorý bol taký oštikaný, začne vyrážať a v tvojom živote sa budú ďalej prejavovať veci ako pýcha, závisť, smilstvo, ohováranie, odpor voči Bohu, odmietanie seba i druhých a podľa toho ľahko spoznáš, najmä ak to neustupuje, že to nie je len otázka pokušenia, že problém je v koreni. Lebo zlý strom nebude nikdy prinášať dobré ovocie. Preto potrebuješ prijať iný koreň života a to je milosť. Preto potrebuješ vedieť, že Boh je ten najdôležitejší v tvojom živote, že to On vstupuje do tvojho života, On ťa hnojí, zalieva a všetko pripraví, aby na tebe vyrástlo ovocie. Ty Mu to máš len dovoliť. A toto prináša plodnosť. Plodnosť je totiž akoby uzatvorená v nás. Od nás záleží, či budeme plodní, a to v tom zmysle, či dovolíme Bohu, aby v nás konal. Ak Mu to nedovolíme, plodnosť, ktorú do nás Boh vložil, lebo viera je plodná, sa neprejaví. Ale keď dáme Bohu priestor, začne sa prejavovať zvláštna plodnosť milosti. A to na človeku a jeho charaktere vidieť.
Keď som sa nedávno asi po dvoch rokoch stretol s jedným našim priateľom z Anglicka, videl som na jeho tvári, že veľmi pokročil vo vzťahu s Bohom. Jeho tvár bola o poznanie svätejšia, láskavejšia. Pritom kedysi to bol veľmi prchký, hnevlivý a zlý človek. Boh to ustrihol a on začal pomaličky prinášať ovocie. A hoci je už starý, vidno mu na tvári svätosť. A keď otvorí ústa, vidíme, že tento strom rodí dobré ovocie. Preto je to dobrý strom. Toto na tebe hľadá Boh, lebo všetci máme rásť do podobnosti s Ježišom. Toto je alfa a omega kresťanského života. Buď rastieš do podobnosti a začínaš sa Naňho podobať, alebo si len formálny kresťan, či ten, kto má Ježišove príkazy a Jeho učenie len niekde v knižke a z času na čas si na to spomenie. Ale to nie je to pravé, čo voláme život milosti, život bázne z Boha. Bázeň, to nie je strach z Boha. Ale že Boha, Jeho lásku, to, čo má Boh na srdci považuješ za to najdôležitejšie vo svojom živote a necháš to prenikať úplne všade. To je bázeň pred Bohom, že Boha považuješ za tak vznešeného, nádherného, láskavého, že Mu dovolíš, aby prenikol do celého tvojho života a že Mu dovolíš, aby konal kde chce a riadiš sa podľa toho. Tvojím merítkom vecí nie je to, čo si pomyslia ľudia alebo čo hovorí tvoj priateľ, ale to, čo si o tom myslí ten, ktorý ťa miluje a neváhal dať si pre teba prebiť ruky a nohy. Toto má mať učeník, ktorý nasleduje Krista. Vtedy ovocie začína rásť. Tak ako začína rodiť jabloň alebo slivka. Niekoľko rokov len zakvitne a nič viac. Ale potom má jedno jabĺčko a o rok má tri. Môj otec prišiel a tešil sa. Nepovedal: „Jabloň, ako to, že nemáš štyristo jabĺk. Ešte chvíľu a vytnem ťa!“ ale povedal: „Prvé jabĺčko, o rok bude viac.“
Toto hľadá Boh aj na tebe. Nehľadá dokonalosť. Dokonalí nepotrebujú Boha. On pracuje so zlomenými. Tí vedia, že Ho veľmi potrebujú. Ak chceš byť najprv dokonalý, a potom nasledovať Boha, môže sa stať, že budeš až tak dokonalý, že On za tebou nepríde. Boh nebude od teba vyžadovať štyristo jabĺk hneď prvý rok. Bude sa tešiť z jedného malého jabĺčka a všade bude hovoriť: „Pozrite, prináša ovocie! Začal rodiť!“ Potrebuješ poznať svojho Otca a vedieť, že ťa kedykoľvek prijme. Vtedy prichádza do tvojho života sloboda a s ňou plodnosť. Keď nie si slobodný, robíš iba to, čo sa ti predpíše, nemáš kreativitu, nedokážeš bezprostredne rodiť. Potrebuješ poznať Otca, byť uzdravený zo svojho pohľadu na seba, z nelásky k sebe, že Boh ťa nemá rád, lebo robíš toto a tamto a navyše si tučný a škaredý alebo chudý a plešatý. To sú vedľajšie veci. Potrebuješ prísť k Bohu Otcovi a vidieť, že On ťa prijíma. Potrebuješ sa vedieť tešiť, že máš cestu k Nemu otvorenú. Poznať Jeho bezpodmienečné prijatie a zároveň, že ti nepovie, keď budeš špinavý a hriešny: „Ó, aký si čistučký,“ ale povie: „poď sem, milujem ťa,“ a potom: „dovoľ, aby som ťa očistil a umyl.“ Ak toto nepochopíš, budeš sa sám úpenlivo snažiť, aby si niečo na sebe vybudoval. Chvíľu to možno bude fungovať, niečo sa podarí a vydrží to rok, dva, sedem… Potom s tým treskneš od hnevu, vysilenia a zúrivosti… Ale keď budeš poznať, že Otec ťa miluje, bude ťa to motivovať a budeš makať, pretože Ho chceš potešiť. Keď ja za niečo svoju dcérku pochválim, ide sa rozblázniť od šťastia. Urobila by to ešte stokrát. Takto je to aj s Bohom. Sme milovaní, a preto preňho urobíme čokoľvek aj keby sa nám to zdalo bláznovstvo.
V hodnotení ovocia sú dve veci. Jedno je štandardné ovocie, to má prinášať každý. Nikto napr. nemôže povedať, že smilní, alebo klame, lebo to nemôže dodržať každý. Je určitý štandard, ktorý má naplniť každý. Keď ho nespĺňaš, niečo v tvojom živote nie je v poriadku. Okrem toho je mimoriadne ovocie života a to vidíš napr. v tom, že niekto je neobyčajne láskavý. Každý z nás má byť láskavý, ale on je týmto zvláštny. Až ťa to priťahuje. Alebo niekto je neuveriteľne starostlivý, chápajúci. To sú veci, ktoré sú za, ktoré Boh nevyžaduje od každého. Ak však nemáš štandard, snažíš sa hľadať všelijaké výhybky a súvisí to s nevyváženosťou tvojho života. Nevyváženosť tvojho charakteru a života je veľkou prekážkou v efektivite služby a v efektivite prinášania ovocia Bohu. Nevyváženosť je, že poznáš mystiku, prežívaš z Bohom mystické chvíle, ale v inej oblasti, napr. v tom, že máš niečo konkrétne pre Boha robiť, to zrazu nechápeš a neurobíš. Alebo si človek, ktorý sa dokáže rozdávať každému, ale pritom klameš. Alebo rozumieš duchovným darom, no nerozumieš milosti alebo základom viery. Táto nevyváženosť potom znehodnocuje tvoju službu, lebo ľudia ti nemôžu celkom dôverovať. Sú zasiahnutí z toho, čo sa udialo, ale na druhej strane vidia úplne absurdné veci, ktoré neočakávali. Potrebuješ mať štandardné ovocie. Tieto veci ti bránia, aby si bol efektívny. Často je to aj strach. Opakom strachu je sloboda.
Druhá vec, ktorá veľmi bráni Bohu, aby sme mohli prinášať efektívne a krásne ovocie, je pýcha. Boh s pýchou bojuje. V Písme je napísané: „Boh sa pyšným protiví,“ iný preklad: „odporuje pyšným a pokorným dáva milosť.“ Boh pracuje so zlomenými a na nich vyšľachtí najviac ovocia. Pretože keby ho začal budovať na pyšných, tí by potom povedali, že to je ich ovocie, že oni to zvládli. Boh nebude znehodnocovať svoju prácu. Ak si pyšný, nebude v tvojom živote rásť ovocie alebo len veľmi minimálne. Ak si zlomený pred Bohom, môže ťa pestovať, pretože vie, že ty povieš: „Aký je Boh úžasný.“ Alebo keď ti niekto povie: „Som z teba nadšený,“ ty povieš: „to Ježiš. Ja som bol taký a taký a keď On prišiel do môjho života, zmenilo sa to.“
Tretia vec, ktorá súvisí s nevyváženosťou, je nestálosť. Stále meníš svoje názory. Prečítaš si jednu knižku a budeš tvrdiť jedno. Potom si prečítaš niečo iné, všetko odvoláš a budeš tvrdiť a správať sa podľa toho. Ľudia sú potom dezorientovaní. V podstate to, čo sa na tebe vybuduje, za chvíľu sám oberieš a zahodíš, lebo sa vrhneš na niečo iné. Opakom nestálosti je pevnosť, čiže závislosť na Bohu a Jeho pravde. Pretože Boh je skala, pevnosť, ktorá je pevná a nemenná. Ale keď budeš závislý na ľuďoch, na ich myšlienkach a názoroch, na ich pekných rečiach, každú chvíľu budeš niečím zmietaný. A s tým je spojená ďalšia vec. Potrebuješ mať pevné základy. Preto potrebuješ byť učeník. Nepotrebuješ byť radový kresťan, ktorý vie Desatoro, potrebuješ byť učeník. Učeník hltavo dychtí po svojom majstrovi, sleduje ho a napodobňuje. Už po niekoľkých rokoch vie, čo chce majster urobiť, povedať, čo ho práve teraz trápi, čo má na srdci a sám to urobí. Preto potrebuješ mať pevné základy. Poznám ľudí, ktorí vysoko a rýchlo vyrástli v jednej oblasti a keďže im chýbali základy, pomaličky sa začali ohýbať.
Podmienky prinášania ovocia. Aby si vôbec mohol prinášať ovocie, musíš dobre rozumieť svojej viere. Nemyslím intelektuálnu vieru, ale takú, ktorá je aj hlbokým poznaním a priľnutím k Bohu. Poznaním, ako to Boh myslí, ako jedná, ako plánuje a čo všetko vytvoril pre tvoju záchranu. Poznanie toho, aké miesto v tvojom živote tvorí cirkev, čo máš robiť, aká je tvoja služba, tvoja modlitba a všetky tie veci, ktoré súvisia s každodenným kresťanstvom. Nestačí nedeľné chodenie do kostola alebo stredňajšie stretká. To Boh toleruje na začiatku. Ty potrebuješ žiť každodenné kresťanstvo, čiže Boh má byť v tvojom živote prítomný rovnako v nedeľu v kostole ako v pondelok v robote a že Jeho myslenie a Jeho veci uplatňuješ rovnako v utorok v rodine, ako v pondelok v robote i v nedeľu v kostole alebo na spoločenstve. Každodenné kresťanstvo je podmienkou, aby mohlo v tvojom živote rásť ovocie. Celistvosť a vyváženosť života, Božia prítomnosť v každej oblasti môjho života. Ak delím svoj život na sväté a svetské oblasti, je to nebiblické. Boh tvoj život nerozdeľuje. Ty máš posväcovať celý svoj život.
Tretia dôležitá vec je disciplína. Vo svojom vzťahu s Bohom potrebuješ byť disciplinovaný. Disciplinovaný znamená aj to, že nerobíš, čo sa ti práve zachce, ale to, čo vieš, že máš teraz urobiť. Znamená to, že so svojím časom, peniazmi a schopnosťami nevynakladáš ako sa ti zamarí, ale nakladáš s nimi cielene.
Štvrtá vec je, že potrebuješ jasne poznať vízie a ciele svojho života, ktoré ti dáva Boh. Keď ich poznáš, kráčaš priamo. Ak nie, tak sa motkáš dookola.
Takže rozumieť viere, žiť každodenné kresťanstvo, celistvý a vyvážený život, byť disciplinovaný a mať ciele a vízie.
Veľa hovoríme o službe, je mnoho príležitostí a pozvaní, kde máš slúžiť. To je ďalší rozmer, ktorý pomáha tomu, že sa v tvojom živote prejavuje mnoho dobrého. To je služba, ktorá vyrastá z toho, že vieš, že Boh má rád, keď slúžiš. A druhý rozmer, ktorý pridáva Boh, že máš záujem o druhých. Boh nežehná tých, ktorí majú záujem iba o seba. Preto v službe je dôležité vedieť, že si povolaný. Nezáleží na tom, či je to v našich očiach drobná služba alebo služba obrovská a zodpovedná. Boh na to pozerá inak. Keď ťa k niečomu povolá, je to preňho veľmi dôležité. Ak to nie je dôležité pre teba, to je tvoj problém. Boh to považuje za veľmi dôležité, pretože to povedal tebe a nie tvojmu prastrýkovi alebo tvojej kamarátke. Poprosil ťa, aby si to robil a toto je tvoje povolanie. Druhá vec, ktorá nasleduje, je, že máš zápal pre to, čo ti povedal Boh. Lebo keď do toho vstúpiš len tak mimochodom: „Čo sa dá robiť, keď si mi to už povedal. Až tak veľmi sa mi to nepáči, ale že si to ty, tak to urobím.“ To nie je horlivosť a zápal. Ani keď do toho vykročíš s poslušnosťou, ktorú môžeme pracovne nazvať „poslušnosť škrípajúce zuby“. Toto Boh nepovažuje za poslušnosť. Ozajstná poslušnosť je tá, ktorá vychádza zo srdca. Ak nemáš horlivosť a zápal, urobíš to zle, Bohu sa to nepáči a potom, potrebuješ používať dary, ktoré ti On na túto službu dal. Pokiaľ ich nepoužívaš, v podstate sa namáhaš svojimi silami, nebude to tak dobre urobené, ako Boh chce, keď ti dá svoje nástroje a zároveň budeš veľmi unavený, vstúpiš do niečoho, čo ti Boh nepripravil a nebudeš rásť. Nebudeš taká krásna jabloň. Často mi to pripadá, ako keby na nejakú obrovskú stavbu poslali tri veľké firmy, ktoré by to robili nie žeriavmi, buldozérmi a bagrami, ale prišlo by tam sto chlapov s krompáčmi a motykami a povedali by im: „Tu chceme 60 metrov hlbokú jamu, tak sa veľmi snažte.“ Často to takto my urobíme, keď už vieme, že Boh nás povolal a stotožníme sa stým. Rozbehneme sa „hurá systémom“ a zabudneme si zobrať bagre a buldozéry. K efektivite tvojej služby, ktorá súvisí s ovocím, patrí aj to, že budeš používať dary, ktoré ti Boh dal, a to prirodzené – naše vlohy a schopnosti, ale aj nadprirodzené obdarovania, charizmy a úrady, ktoré s tým dáva.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
