(Mt 13,24-30; Mt 13,36-43)
„Predložil im iné podobenstvo: S kráľovstvom nebeským je to tak, ako keď jeden človek zasial dobré semeno na svojom poli. Keď však ľudia spali, prišli sluhovia tohto hospodára a povedali mu, ´Pane či si nezasial na svojom poli dobré semeno? Kde sa vzal kúkoľ?´ On im povedal: ´To urobil nepriateľ.´ Sluhovia povedali: ´Máme ísť a vytrhať kúkoľ?´ On im povedal: ´Nie, lebo pri trhaní kúkoľa by ste vytrhali s koreňov aj pšenicu. Nechajte oboje nech rastú spolu až do dňa žne a v deň žne poviem žencom: Zoberte najprv kúkoľ a zviažte ho na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.´ Potom opustil zástupy a odišiel do domu, učeníci šli za ním a pýtali sa ho: „Vylož nám toto podobenstvo o kúkoli na poli!“ A on povedal: Rozsievač, ktorý rozosieva dobré semeno je syn človeka a pole je tento svet. Dobré semeno to sú synovia kráľovstva, kúkoľ to sú synovia toho zlého. Nepriateľ, ktorý ich nasial je diabol. Žatva je koniec vekov a ženci sú anjeli. Tak ako sa teda zbiera kúkoľ a páli na ohni, tak to bude aj pri skonaní vekov syn človeka pošle svojich anjelov a tí vyberú z božieho kráľovstva všetko pohoršenie a každého kto sa dopustil neprávosti a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami, vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho otca. Kto má uši, nech počúva!
Verím, že toto podobenstvo všetci dobre poznáte, chcem ale, aby sme sa zamysleli nad jednou okolnosťou. Ježiš hovoril tieto podobenstvá židom pred 2000 rokmi. Ježiš bol Žid a hovoril to Židom – svojmu národu a my keď sa nepokúsime porozumieť týmto podobenstvám tak ako boli prednesené, nepochopíme ich celkom naplno. V Mt 15,24 Ježiš hovorí: „Som poslaný strateným ovciam domu Izraela.“ To až jeho apoštoli zvestovali pohanom a my sme teraz tí pohania, ktorí dnes už 2000 rokov žijú niekde úplne inde a sú nám vykladané židovské podobenstvá, ktorých pointu my neraz vôbec nezachytíme. Ježiš Kristus nám povedal veľmi veľa dôležitých vecí a my o nich nič nevieme a nemáme šancu si ich vôbec v tom texte všimnúť. My nerozumieme ich životu a zvykom. Paul Johnson napísal knihu Dejiny Židov, je to mimoriadne kvalitná kniha, takže by som vám odporučil prečítať si ju a osvetlí vám veľmi veľa z biblických súvislostí. Zistil som, že židia boli už v dávnej minulosti veľmi vzdelaný národ, tam aj každý chlapec vedel čítať a písať. V knihe Samuelovej, čo je veľmi stará kniha, je zaznamenané ako raz kráľ Saul chytil jedného chlapca ako zajatca a prinútil ho, aby mu porozprával všetko o pomeroch toho kmeňa z ktorého ušiel. A je tam napísané, že chlapec mu ´vypísal počet všetkých mužov a starších toho kmeňa´.
V tej dobe bolo v Izraeli už mnoho literatúry, mnoho apokalyptickej, teda mnoho kníh. Ja som si vždy myslel, že kedysi dávno nebolo písomníctvo také rozšírené. U židov to bolo trochu ináč, samozrejme nebolo to ako dnes, také enormné množstvá kníh neboli nikde na svete, ale Židia mali veľmi veľa literatúry a poznali ju. Takže už dávno predtým než Ježiš prišiel, na tomto poli písomníctva popri knihách Starého zákona, ktoré my dnes poznáme, existovali aj iné spisy, ktoré spomínali rôzne proroctvá, rôzne podobenstvá a tak isto hovorili aj o Mesiášovi. Aj tie nekanonické, oni vtedy samozrejme nevedeli čo sú kanonické alebo nekanonické. Jedna z nich bola Kniha Enochova alebo pieseň Šalamúnova alebo Ódy Šalamúnove alebo rôzne iné a iba niektoré s tých kníh sme my potom prijali do kánonu biblického, ale ja dnes budem citovať viaceré, aj tie nekanonické aj tie apokalyptické, aby sme si uvedomili aké povedomie vtedy kolovalo o tom, kto je boží ľud a kto bude Mesiáš.
Na poli písem už čosi rástlo. Mesiáš, ktorý mal prísť bol skrytý do obrazu vyrastajúcej rastlinky. Iz 53,2: „Vyrástol pred ním ako prútik, ako výhonok z vyprahlej zeme nemal vzhľad ani dôstojnosť.“ Iz 11,1 a Iz 11,10: „A vzíde prútik z koreňa Jesseho a výhonok z jeho koreňov vydá ovocie. V onen deň budú prodárody vyhľadávať koreň Jesseho, vztýčený ako vlajka nad národmi.“ Výhonok, koreň, prútik… Jer 23,5: „Hľa prichádzajú dni, je výrok Pána, kedy Dávidovi vzbudím výhonok spravodlivý, kraľovať bude ako kráľ..“ . V knihe Henoch, čo je apokryfná kniha, 93,10: Je tu písané o Mesiášovi, že mal byť večnou sadenicou spravodlivosti. 84,6: že vyrastie z večného semena.
Takže hovorilo sa stále o nejakej sadenici, o nejakom výhonku, o nejakom koreni, o nejakom prútiku… a keď prišiel Ježiš Kristus a bol v takomto zhromaždení vzdelaných židov, ktorí stále o tom počúvali, že príde Mesiáš, bude to taký výhonok, bude to taká sadenička… a on zrazu v kázni povedal „Ja som vínny kmeň.“ Na pozadí tohoto, čo som teraz hovoril, náhle vyznievajú slová mladého, 30 ročného rabína Ježiša úplne inak… Všetci vedeli, že o Mesiášovi bolo povedané, že to bude rastlina, že to bude sadenica, že to bude prútik… Jn 15,1 a Jn 15,5: Ježiš hovorí „Ja som pravý vínny kmeň“ a potom „Ja som vinič a vy ste ratolesti.“
Takisto všetci spravodliví, ktorí budú Mesiášovi patriť, tak znovu, v povedomí tej doby a v literatúre tej doby a takisto v kanonickej literatúre, ktorú máme, boli popisovaní ako tí, ktorí mu patria a boli to božie deti. Boli pripodobňovaní k Pánovým sadeniciam, rastlinkám alebo ratolestiam. Pieseň Šalamúnova, tam sa hovorí „Pánova rajská záhrada, stromy života, to sú jeho zbožní, ich sadba bude zakorenená navždy a nikdy nebudú vytrhnutí.“ Ódy Šalamúnove, „Požehnaní Pane sú tí, ktorí sú zasadení v tvojej zemi.“ Ex 15,17: „Privedieš ich a zasadíš ich na hore svojho svedectva, kde si pripravil sídlo na tvoje prebývanie, kde tvoje ruky panovník si prichystali svätyňu.“ Henoch 62,8: „A zasiate bude zhromaždenie vyvolených a svätých.“ 84.6: „Telo spravodlivosti a priamosti bude postavené ako úroda z večného semena.“ 93.10: „Vyvolení spravodliví z večného semena spravodlivosti.“ 93,5: „Muž bude vyvolený ako spravodlivý výhonok spravodlivého súdu a jeho potomstvo sa stane úrodou spravodlivosti navždy a naveky.“ Iz 61,3: „Nazvú ich stromami spravodlivosti a sadba Hospodinova.“ Job 5,25-26: „Tvoji potomkovia sú ako byliny spravodlivosti, do hrobu zostúpiš v zrelosti ako sa vo svoj čas zváža požaté obilie.“ Znovu je boží ľud prirovnávaný k takým tým rastlinkám alebo sadeniciam alebo bylinám zeme. Sir 10,15: „Pán vyhladil všetky pronárody a namiesto nich zasadil pokorných.“
A zrazu Ježiš sa postaví a káže ľuďom a hovorí, „Vy ste ratolesti.“ Všetci chápali o čom hovorí. Mne to nikdy nebolo jasné. Farizeji vedeli, že Ježiš bol Mesiáš, ja som len uvažoval, na základe čoho to mali tak jasne vedieť. Ale čím hlbšie objavujem súvislosti evanjelia, súvislosti Starého zákona z tým čo sa vtedy dialo, tak zisťujem, že to bolo úplne zrejmé, čo hovoril Ježiš. To bolo absolútne neoddiskutovateľné, čo o sebe povedal.
Písma však hovoria aj negatívne veci a znovu v tých podobenstvách akoby s rastlinami. Iz 40,24: „Sotva boli zasadení sotva boli zasiaty, sotva ich odnož korene zapustila, zaduje na ne a oni uschnú a víchor ich odnáša ako slamu.“ Teraz hovoril o tých zlých; aj tí budú odviati ako slama aj tí budú spálení ako otiepky kúkoľa. V Mt 15,13Sir 3,28: „Na to, čo postihne pyšného niet lieku, lebo tam sa zlo zakorenilo ako zlá bylina. Pre svojvoľníka nieto lieku pretože jeho sadenica je zo zlej sadby.“ Prečo to hovoril? Pretože Iz 10,12 prorokoval, „Rozsievajte si spravodlivosť a žnite povedal Ježiš explicitne: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj Otec bude vykorenená.“ A oni dobre rozumeli o čom hovoril. Pre nás to znie niekedy fádne. Pýtame sa, prečo to hovoril? milosrdenstvo.“
Môžeš byť z dobrej sadby alebo zo zlej sadby. Sadba musí mať nejaký koreň, nejaké zrno. Ježiš hovoril, že jeho slová sú to pravé zrno. Prís 22,8: „Kto rozsieva bezprávie, zožne skazu.“ Dokonca testament Léviho hovorí, zase apokryfná kniha, „Ak zaseješ zlé veci, zožneš každú ťažkosť a pohromu. Zasievaj teda dobré veci do svojej duše, aby si si ich našiel vo svojom živote.“ Do takéhoto povedomia – ako to bude s Mesiášom a jeho vyvolenými – Ježiš povedal, „Ja som vinič a vy ste ratolesti a každá ratolesť, ktorá nenesie ovocie, bude čistená, každá rastlina, ktorú nezasadil môj otec bude vytrhnutá.“ V Iz 55,10-11 sa hovorí, že Božie slovo sa nikdy nevráti naprázdno. Ak sa spustí lejavec alebo ak padá z neba sneh nevráti sa naspäť ale zavlažuje zem a činí ju plodnou a úrodnou, takže vydáva semeno tomu, čo rozsieva a chlieb tomu, čo je. Ž 85,12: keď zostúpi božie slovo do zeme do tvojho srdca, „Tak zo zeme vyraší pravda.“
Pravda je Božie slovo, zasiate do teba. Ježiš hovorí – Semeno to je Božie slovo. Jn 1,1: „Na počiatku bolo slovo a to slovo bol Boh.“ Ježiš hovorí, ja zasievam sám seba; ja zasievam seba do tvojho srdca. Možno na základe toho, čo som teraz povedal omnoho lepšie vynikne to podobenstvo o kúkoli a pšenici. S kráľovstvom božím je to tak, že jeden človek zasial dobré semeno na svojom poli a hneď ďalej hovorí podobenstvo o horčičnom zrne.
Prečo si Pán vybral práve do kontrastu dobré semeno a kúkoľ? Teraz poviem pozadie a užasneme nad tým, čo vlastne vtedy Ježiš povedal a komu to povedal. Obe byliny sú veľmi podobné, pšenica a kúkoľ keď rastú, sú na nerozoznanie. Ja som sa to naučil a potom som sa pozeral na tom poli, či je to naozaj tak a ja vám odporúčam aby ste to robili, pretože vám veľmi ožije před očami Písmo. Raz dávno som bol so svojimi priateľmi pozorovať ovce, dokonca 2 dni, nalistovali sme si všetky miesta v biblii, ktoré hovorili o pastieroch a ovciach a žasli sme, čo sme sa dozvedeli, stačilo, že sme pozorovali ovečky, stádo oviec… Takisto skúste ísť na rybolov, chytajte ryby, začne vám byť vzácne, čo sa o tom v Písme hovorí, alebo choďte na žatvu a pozorujte ju. Takže tieto byliny nie je možné odlíšiť od seba až do chvíle, keď začne dozrievať zrno v klase. Hlavička pšenice sa začne nakláňať, pretože oťažie zrnom, kdežto kúkoľ sa drží vztýčene, pretože jeho klas je prázdny… Ďalšia pravda je tá, že z jedného sa robí dobrý chlieb, ktorý ťa nasýti, ktorý ťa živí, z ktorého si živý, ale keby sme upiekli chlieb zo semena kúkoľa, bude to veľký hazard, lebo keď zješ kúkoľ, dostaneš mdloby, zvracanie, poruchy krvného obehu a halucinácie. Keby sme boli nemúdri a dali sa pomýliť zjavom tých dvoch bylín a upečieme si chlieb z kúkoľa, keď nie sme schopní rozlíšiť dobré semeno od zlého, dostaneme mdlobu z toho, čo vyrastie v našom srdci.
Lebo on hovorí stále o pôde a o tom, že je tu niečo zasiate a že prišiel nepriateľ a aj to, kto je nepriateľ. Satan je nepriateľ, on zaseje iné semeno, veľmi podobné božiemu a keď nebudeš pozorný a nedáš si pozor kto seje a ako seje, tak si upečieš chlieb a dostaneš halucinácie. Ale Ježiš to spravil ešte z iného dôvodu – ľudia tej doby veľmi dobre porozumeli tomu čo hovoril a teraz vám vysvetlím niečo, čo som sa dozvedel z múdrych kníh.
Mojžišov zákon zakazoval, aby židia osievali to isté pole dvoma druhmi semien a keď to niekto urobil, tak bol za to dokonca nejako potrestaný. Lv 19,19: „Dbajte na moje nariadenia, keď budeš pripúšťať dobytok, nesmieš skrížiť dvojaký druh. Svoje pole nebudeš osievať dvojakým druhom semena.“ Dt 22,9: „Neosadíš svoju vinicu dvojakým druhom inak bude nedotknuteľné všetko ako sadba, ktorú si zasadil, tak aj úroda z vinice.“ Lenže časom židia rabínskym ústnym zákonom dovolili siať kúkoľ so pšenicou. Zakázali siať kúkoľ s jačmeňom, ale dovolili ho siať so pšenicou. Bol to ústny zákon v Kiliakim 1,1 a predpísal, že je legálne ich zasiať spolu, lebo „to nie sú rozličné druhy semien, ale že kúkoľ je len degenerovaná pšenica“. Bolo to prekrúcanie zákona Mojžišovho ústnym podaním. Náš Pán kritizoval práve toto keď hovorili, „vy farizeji, nepridŕžate sa božieho slova ale tradície otcov“. Lebo to nakoniec viedlo k tomu, že sa nedodržiavalo Božie slovo, ale ich výklady. O tomto prekrúcaní slova hovorili v 3.stor aj sami rabíni. Kritizovali farizejov Ježišovej doby, že dávali dôraz na rozhodnutie členov náboženskej správnej rady: Rozhodnutie týchto členov Sanhedrinu bolo dôležitejšie ako Písmo. Lk 11,38-39: „Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred jedlom najprv neumyl a Pán mu povedal, vy farizeji očisťujete vaše čaše a misy zvonku, ale vaše vnútro je plné hrabivosti a zla a lakomstva.“ Mt 23,25-27: „Beda vám zákonníci farizeji, vy pokrytci, očisťujete čaše zvonku, ale vnútri sú plné hrabivosti a chtivosti, slepý farizej vyčisti najprv vnútro čaše a potom bude čistý aj vonkajšok, beda vám farizeji a zákonníci, vy pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, zvonku vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné kostí.“
Možno tomu presne nerozumieme, čo sa tu hovorí, ale každý žid keď stúpil na nejaký hrob alebo prešiel cez cintorín, bol nečistý. A Ježiš hovorí: vy všetci vyzeráte byť čistí, ale v podstate ste nečistí a ten kto sa vás dotkne, ten už je pred Bohom nečistý. On im povedal veľmi tvrdé veci, ale my to tak nemôžeme vnímať, lebo nepoznáme tie súvislosti. Mt 15,4-6: „Kto prekľaje otca i matku nech zomrie.“ Ale rabíni prehlásili toto: Kto prekľaje otca i matku nie je vinný, ale iba ak ich prekľaje vyslovením mena Jahve.“ Alebo bolo povedané, Sanhedrin 11,3: „Je trestuhodnejšie konať voči slovám zákonníkov, ako proti slovám Písma.“ Na tento druh myslenia aplikoval Ježiš slová, Mt 15,8-9: „Tento ľud ma ctí perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa, márne ma uctievajú, lebo učia náukám, ktoré sú len príkazmi ľudskými.“ Aké dôležité slová povedal Ježiš? Márne ma uctievajú – pritom tí ľudia uctievali Boha. Ale uctievajú ma zbytočne, lebo ma uctievajú ináč ako som JA. Keď sme hovorili o uctievaní, v Jánovom evanjeliu je napísané, že Ježiš povedal, že „Otec hľadá tých, ktorí ho budú uctievať, ale budú to robiť v duchu a pravde,“ čiže podľa jeho podmienok.
Začíname tomu rozumieť, že keď nebudeme poslúchať Božie slovo, že to má vplyv na náš vzťah s Bohom, má to vplyv na to ako žijeme ako sa na nás Boh pozerá, ak ho zámerne neposlúchame? „Márne ma uctievajú, lebo učia len náukám ľudským.“ Dôraz kladie na učenie a z neho plynúce uctievanie. „Opustili ste príkazy božie a držíte sa ľudských tradícií.“ Ďalšie príklady vtedajšieho zmýšľania rabínov, ktoré Ježiš napádal: „Štúdium písma je zvyk pochybný, ale štúdium Mišny (ústneho zákona) prináša odmenu, ale nič nie je viac odporučenia hodné ako štúdium Gemary.“ (špeciálny výklad písma) – komentár k ústnemu zákonu, Rabi Jochanan 3. Stor.
Omnoho ostrejšie vystupuje ten obraz teraz, keď Ježiš hovoril, farizeji, vy pokrytci, vy zmije. To boli teologickí profesory tej doby, to boli ľudia autority a on chodil do dedín, kde oni nikdy nešli a tam rozprával o tom, že oni to prekrútili. On hovoril, že toto je kúkoľ, zasadený v poli, kde má rásť božia pšenica, ktorú rozosieva môj Otec a ja som ten rozsievač. Inde bolo vyhlásené, „Venuj syn môj viac pozornosť slovám zákonníkov ako slovám Písma, lebo slová Písma obsahujú pozitívne aj negatívne poučenia, nie veľkej závažnosti, ale ktokoľvek sa previní voči ktorémukoľvek zo slov zákonníkov, je smrteľne vinný.“ – dokument Erubin, 3.stor. Rabi Jochanan dokonca povedal, „Nech je požehnaný Svätý, lebo on uzavrel zmluvy s Izraelom kvôli ústnemu zákonu.“ Oni to dokonca otočili celé – že Boh si ich vybral ako vyvolený národ, aby vznikol ústny zákon, ktorý oni rozšírili medzi ľuďmi natoľko, že Ježiš im musel povedať: „Vy ste vzali kľúč poznania, zamkli ste pred ľuďmi a keď chceli vojsť, tak nemôžu.“
Týmto podobenstvom chce Ježiš upozorniť na to, že kúkoľ nie je len zdegenerovaná pšenica, ale škodlivá burina, ktorá klame a nemá čo hľadať na Jeho poli. Ježiš hovoril veľmi jasne o tom, že to, čo vtedy oni dovolili, bolo prestúpením voči Božiemu zákonu. Veľmi otvorene hovoril o tom, že nesmieme dovoliť, aby na pole prichádzal siať niekto iný.
A to je pole tvojho srdca. Do srdca nesmie vstupovať nič iné, než je skutočné učenie Ježiša Krista. Do tvojho srdca nesmie vstupovať nepriateľ. Ten nepriateľ si na to často použil človeka alebo nejaké dobré ľudské dielo alebo nejaké „zjavenie“ alebo nejaké „posolstvo z neba“. Do tvojho srdca, prichádzajú podobné veci ako božie slovo, lebo kúkoľ sa podobá na pšenicu ale nie je to ono. Je to kúkoľ, z ktorého ty keď si urobíš chlieb, keď ho zasadíš vo svojom srdci, ti bude zle. Ovocie tvojho života bude omyl, ovocie tvojho života bude niečo iné než Boh chcel od teba. Deje sa to vždy vtedy keď ľudia spia, keď mali bdieť.
Mt 18,6: „Beda tomu, kto pohorší jedného z mojich maličkých, tomu bude lepšie, keď mu zavesia mlynský kameň na krk.“ Prečo spomenul maličkých? Pretože iba maličkí, iba jednoduchí sú tí, ktorí veria jeho slovám. Beda všetkým, čo kazia Božie pole. Jer 15,16: Keď sa mu zjavil zvitok, povedal „Zjedol som tvoje slová a oni sa mi stali veselosťou a radosťou srdca.“ Prečo? Lebo iba v srdci porozumieme božie slovo. Znovu máme možnosť uvedomiť si, čo Ježiš povedal, že „Srdce tohto ľudu obrástlo tukom, preto mi nerozumejú“. Ježiš chcel týmto povedať, že je veľmi dôležité čo prichádza do tvojho srdca, aké zjavenie a posolstvo poslúchaš. Jediné posolstvo, ktoré je dovolené poslúchať, je posolstvo Ježiša Krista, posolstvo, ktoré rozosieva On. A nie kúkoľ, ktorý je podobný pšenici Jeho slova. Keď budeš jednať na základe niečoho iného ako je Jeho slovo, možno dostaneš poruchy krvného obehu, halucinácie, možno dostaneš nejaké zjavenie, ale nie je to niečo, čo ti pripravil Boh. Ježiš hovoril o tom, že musíš dávať veľký pozor na to, čo prijímaš do srdca.
© Branislav Škripek
© Spoločenstvo Martindom
