Boh ťa úžasne miluje a dáva ti svoju milosť. Milosť to je prejav milovania, milosť je prejav lásky. Boh ti ju dáva. Prichádza k tebe, hovorí ti: “Milujem ťa, chcem ti dať iba dobré veci. Chcem u teba bývať”.
Na milosti je zvláštne to, že potrebuje spoluprácu, milosť potrebuje odpoveď. Milosť potrebuje reakciu. Keď ju nedáš, keď nedáš odpoveď, keď nezareaguješ, keď nespolupracuješ, tak milosť nemôže byť účinná. Pretože láska sa nedá nanútiť. Keby sa dala nanútiť, tak by sme úplne všetci mali partnerov, akých by sa nám zachcelo. (Skúste chytiť nejaké dievča a nútiť ho dovtedy, kým vás nebude milovať. Čo spraví, je, že sa “povracia” z vás, keď pôjdete takýmto systémom.) Láska sa nedá nanútiť, a milosť sa tiež nedá nanútiť.
Odpoveďou na milosť je poslušnosť. Poslúchneš ten tlak milosti. Poslúchneš Jeho prítomnosť, nehu. Poslúchneš jeho slovo a otvoríš sa mu a povieš: “ Áno, chcem aby sme boli spolu. Ty vidíš, že mám vo svojom živote toto, toto a toto. A chápem, že to nie je dobré. Chápem aj to, že nemám silu na to, aby som s tým prestal. A tak ťa prosím, pomôž.“ Jeho milosť spôsobí, že sa tie veci zmenia. Možno nie hneď, ale niekedy aj hneď. Z minúty na minútu. Deje sa to skrze poslušnosť. A až keď do tvojho života vstupuje poslušnosť, začína do tvojho života vstupovať aj moc Božia.
Moc Božia totiž kráča iba ruka v ruke s poslušnosťou. Poslúchaš Boha, a On ti dáva moc. Čím viac ho poslúchaš, tým viac ťa používa a viac moci ti dáva. Keď ho neposlúchaš, tak ti ju nedáva, pretože by si ju aj tak použil na niečo iné alebo možno na svoju slávu alebo chválu. Keď poslúchaš Boha, do tvojho života prichádza zvláštna moc. Moc urobiť to, čo ti on povie, lebo keď ti povie ”Choď tam alebo tam a hovor o tom alebo tom”, a ty tam pôjdeš, tak si poslúchol. A on ti dá moc, on ti dá milosť, a ty budeš môcť v tejto moci konať a prinesie to ovocie. Ale keď ti povie: “Choď do Skalice”, a ty pôjdeš do Pezinka, tak ťa takou mocou nevystrojí, pretože on tú moc určil pre Skalicu… A ty sa tam budeš trápiť sám.
Tak isto je to aj s osobnými vecami. Boh ti povie: “Chcem, aby z tvojho života zmizlo toto.” A ty povieš: “Vieš, ale ja chcem, aby to z môjho života nezmizlo”. Potom nedostaneš milosť na to, aby to naozaj mohlo zmiznúť. Takže cez poslušnosť k Bohu prichádza moc do života. A poslušnosť je pre Boha niečo zvláštne. V Písme je napísané, že poslušnosť je oveľa vzácnejšia ako obeta (v 1Sam 15). V 1Pt 1 – hneď na začiatku v druhom verši – je napísané, že to Duch svätý posväcuje, aby sme boli poslušní. To je práca Ducha, práca milosti. Keď spolupracuješ s milosťou, stávaš sa poslušným. Keď to prežívaš a poznávaš Pána, je to poslušnosť lásky. Poslušnosť lásky. Nie je to poslúchanie pre poslúchanie, alebo poslúchanie preto, že viem, že musím, lebo inak by ma Boh potrestal. Je to poslušnosť lásky.
Teraz pár slov o pôstnom období. Keď sa chceš postiť, musíš mať motív. Musíš vedieť, prečo to robíš a pre koho to robíš. Alebo tvojím motívom môže byť to, že to prikazuje cirkev, tak to urobíš. A to je celé. A výsledok je potom – že nič z toho nemáš. Len si urobil to, čo od teba chcel niekto, alebo si urobil to, čo robí aj tvoja mama, dedko a brat. Ale keď sa postíš preto, že to chce od teba Pán, ktorý ťa miluje; keď sa postíš z lásky a z poslušnosti, tak to prináša ovocie. A ty máš motív, prečo to robíš. Robíš to pre Pána, a nie pre seba, preto aby si stratil brucho. Ale preto, že Pán ťa miluje a že on ťa k tomu vedie. Keď sa postíš, nie je to zázračná vec, ani automat, ani zásluha. Nemyslime si, že keď sa postíme, potom môžeme automaticky prísť za Bohom a povedať: “Daj! Daj!” Ty to dostaneš preto, že si poslušný, nie preto, že si sa postil. Dostaneš mnohé veci, ktoré sú zasľúbené aj pôstom, ale nie preto, že si sa postil, ale preto, že si poslúchol Božie slovo, že si počúval Boha.
Pôstom si nemôžeš získať veci, ktoré ti Boh nechce dať. Neskúšaj robiť taký biznis. Pôstom si môžeš získať len veci, ktoré ti Boh chce dať, a ktoré sú zasľúbené aj skrze pôst. Ale cez pôst môžeš získať aj nejaké veci, ktoré ti Boh chce dať, a nejakým spôsobom sú zadržiavané, buď kvôli tebe, alebo kvôli nejakej opozícii. To môžeš. Ale nie za pôst, ale za poslušnosť.
Keď sa postíš, tak sa nezriekaj dobrých vecí, ale zriekaj sa zlých vecí. Nemáš pôst len od jedla. Boh chce od teba, aby si sa zriekal v prvom rade zlých vecí, nie dobrých. Dobré sú na to, aby si ich robil.
Keď sa chceš postiť bez jedla, keď tvoj pôst má byť pôst žalúdka, tak to môže byť rozličným spôsobom: Niekto vynechá večeru, niekto vynechá raňajky, niekto je iba na obed, takže neje ráno ani večer. Niekto sa rozhodne a neje celý deň, niekto je iba chlieb, niekto je iba polievku, niekto pije iba džúsy… to je jedno. Je to na tebe. Ale dôležité je, aby si robil to, k čomu ťa vedie Boh, lebo Boh vedie aj k pôstu. A vždy rozličným spôsobom. Takže nerobme z pôstu nejaký biznis…
Nechcem zjednodušovať. Pôst má mnoho rozmerov. Pokánie, pokora, prejav lásky k Bohu, vyprosenie si nejakých vecí, duchovná zbraň… ale nerobme z toho automat. Postime sa kvôli tomu, že milujeme Boha. A sami ste počuli, čo je pre Pána najlepší a najkrajší pôst: Boh hovorí ´Čo myslíš, že ja chcem tvoje prázdne brucho, alebo tvoj prázdny žalúdok, keď budeš utláčať núdzneho, keď budeš zadržiavať mzdu robotníkovi, alebo keď sa budeš vysmievať vdove? Alebo keď v tvojom živote je nepokoj alebo hriech? Taký pôst ja nechcem!´ (pozri Iz 58, Mt 6). Tým neodmieta to, že niekedy nemáš jesť kvôli Bohu, ale odmieta naše nesprávne chápanie. Najdôležitejšia je poslušnosť. Poslušnosť Bohu, poslušnosť evanjeliu, poslušnosť jeho slovu. A my máme motív – Boh nás miluje. On nám dáva milosť a my máme silu, aby sme to robili.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
