Dnes sme premýšľali cestou v aute, čo je aktuálne pre toto spoločenstvo, o čom máme kázať. Uvedomili sme si, že sa v poslednej dobe možno aj u nás, ale aj celkovo, zanedbáva dôležitosť vyučovania, formácie a učeníctva.
Budem preto dnes hovoriť o týchto veciach. Jeden z rozmachov vyučovania nastal, keď sa Židia vracali z babylonského zajatia. Bolo to niekoľko desiatok rokov odklonov od zákona. Nemali školy, vyučovanie a princípy, ktoré im platili predtým. Po návrate začali vytvárať synagógy a miesta, kde sa vyučovalo o Božích veciach. Ale ozajstné vyučovanie, ozajstný učiteľ bol až Ježiš Kristus. Pri príprave tohoto slova som si pozeral v Písme tie momenty, kedy Ježiš učil. Zistil som, že tomu venoval asi najviac času zo všetkého, čo robil na zemi. Ježiš vyháňal démonov, uzdravoval, robil znamenia a veľa sa modlil. No najviac času venoval vyučovaniu svojich učeníkov. Písmo hovorí zaujímavé veci. V Mk 6 je napísané: „Posadil si ich k sebe a začal ich vyučovať mnohým veciam.” Ježiš ich vyučoval o mnohých veciach života, pretože to považoval za mimoriadne dôležité. Preto za mimoriadne dôležité považujeme aj my vyučovať o mnohých oblastiach života. Možno niektorí z nás máme také klapky, že „duchovné je duchovné“ a „ostatné je ostatné“. Venujeme sa duchovnému a o ostatné sa nestaráme. Ježiš vyučoval o mnohých oblastiach života. Považoval to za absolútnu prioritu a samozrejmosť. V Mk 10 je napísané: „Ježiš, tak ako mal vo zvyku, tak ako robil vždy, začal vyučovať zástupy.“ Čiže Ježiš to pokladal za absolútne samozrejmú a dôležitú vec, že vyučuje ľudí okolo seba. Vo veľkom – zástupy a v malom – učeníkov. Učeníci mali tú výhodu, že sa ho pýtali aj v súkromí. Niekedy je preto efektívnejšie vyučovanie v skupinkách, než takto vo veľkom. Ale Ježiš vyučoval aj vo veľkom. V malej skupinke to malo veľkú výhodu v tom, že sa učeníci mohli pýtať svojho majstra. Mohli mu hovoriť: „Rabbi, ako si to myslel?“ V Sk 2 je napísané, že apoštoli vyšli von a ohlasovali Ježiša. Ďalej je napísané, že vyučovali, učili zástupy. To isté čo Ježiš, oni učili zástupy. Tak isto ako Ježiš. Ježiš učil v synagógach, Ježiš učil na kopcoch, na lúkach, kdekoľvek. Apoštoli to začali robiť tiež. Od tej 2. kapitoly sa to tiahne celými Skutkami. Ako učeníci, teda apoštoli, vyučovali. Neskôr prichádza k jednému veľmi dôležitému momentu. Ten by som chcel pripomenúť a zdôrazniť. Boh začal povolávať učiteľov. Zvláštna charizma učiteľa je spomenutá v 1. liste Korinťanom, v liste Efezanom, aj v liste Rimanom, kde je vymenovaný zoznam niektorých chariziem. Vždy je tam spomenuté „učiť“. Boh použil, alebo veľmi rozhojnil službu učiteľstva, službu vyučovania. Táto služba je najrozšírenejšou službou v cirkvi preto, lebo ju najviac potrebujeme. Bol by som veľmi nerád, keby sa dala rovnica medzi katechétov a charizmu učiteľa. Učiteľ je niekto iný ako katechét. Určite sa časť ich práce kryje, ale učiteľ je človek, ktorý vovádza do hlbokého poznania Božích právd, Božích vecí a Boha samotného. Učiteľ, myslím biblický učiteľ, je zvláštny dar od Boha. Je to zvláštna milosť, ktorú Boh dáva istým ľuďom na to, aby ostatných vovádzali do Božieho slova, Božích zákonov, Božích princípov, do vysvetľovania slobody a tých vecí, ktoré potrebujeme. Na povzbudenie, všímajme si učiteľov a nechajme sa sýtiť tým, čo prinášajú. Učiteľ je ten, ktorý vovádza hlbšie. Pavol bol excelentný učiteľ a zároveň aj evanjelizátor. Niekedy sa tieto dve charizmy prelínajú alebo splývajú. Pavol kdekoľvek prišiel, evanjelizoval a následne vyučoval. Niekoľkokrát si tak povzdychol a hovoril: „Prečo vám musím donekonečna opakovať tieto veci. Vy ste už dávno mali prijímať tuhý pokrm a nie mlieko. Už nie ste začiatočníci.“ Učiteľ je ten, ktorý nedáva iba mlieko. To dáva evanjelizátor, to dokáže dať aj niekto iný. Učiteľ dáva tuhý pokrm, hutný pokrm, dôležité veci, po ktorých spevnieme. Prečo potrebujeme byť vyučovaní? Človek, ktorý nie je vyučovaný, sa nedokáže dobre rozhodovať, dobre rozlišovať, nemá motív svojho jednania s Bohom. Pavol upozorňuje, že takému sa stáva, že je zmietaný vetrom akéhokoľvek učenia, ktoré príde. To znamená, že všetko, čo sa mi zdá trošku zbožné, hneď prijmem bez toho, aby som aspoň trochu rozlišoval. Vyučovanie prináša duchovné zdravie. Ten, kto nie je vyučovaný, nemá sformované svedomie. Nedokáže rozlišovať a byť citlivý na Boha. Pavol hovorí, že nedokáže prijímať zdravé učenie. Učenie môže byť zdravé a nezdravé, čiže falošné. Na toto by som chcel upozorniť.
Mám jeden nádherný príklad z dnešného dňa. Braňo získal kazetu jedného údajného mariánskeho zjavenia. Pustili sme si ju dnes v aute. Bolo to niečo úžasné. Je až neuveriteľné, čomu ľudia dokážu uveriť. Hovoril som si, že tá žena, ktorá má „tie zjavenia“ nie je chudiatko. Chudiatka sú tí všetci, ktorí jej uverili. Človek, ktorý by mal elementárne vyučovanie, by okamžite zistil, že to je mimóza ako hrom. Aj my sme tu mali prednášky o rozlišovaní. V Písme je veta: „Všetko skúmajte, všetko treba predložiť na skúmanie, a dobrého sa držte.“ To slovo sa dá tiež preložiť ako: všetko rozlišujte. V tom zjavení bolo mimo iné spomínané, že tá žena sa zrazu nadýchla, prudko zmenila hlas z pátosového, zbožného hlasu na taký piskľavý. To bol akože hlas Panny Márie. Začala tam hovoriť všelijaké veci. Spomínala Litmanovú, Zvir a nevieme čo všetko dohromady. Potom hovorí: „Čo, aké skúmanie týchto vecí! Akože by si dovolil niekto nedôverovať a skúmať veci, alebo skúmať slová, ktoré povedala Panna Mária.“ Zdravý človek, ktorý prijal zdravé učenie a je vyučovaný, by v tej chvíli povedal: „Tak, a teraz je jasné, že je to úplne mimo.“ Skončil by s tým, pretože táto chvíľa odporovala Božiemu slovu. Na záver sa rozlúčila údajná Panna Mária týmto: „Tak to je asi všetko, čo som vám chcela povedať, ešte sa rozlúčime.” Zjavenie skončilo. To bol naozaj exemplárny príklad toho, keď niekto nemá vyučovanie.
Nedávno som si pozeral vyučovanie o malých skupinkách a príslušné dokumenty našej cirkvi. Našiel som tam veľmi zaujímavé slová. Terajší pápež Ján Pavol II tam píše: „Zaprisahávam vás na Krista, aby všetky tieto spoločenstvá, alebo všetky tieto aktivity, a všetci tí, ktorí sa snažia niečo robiť a združujú sa v hnutiach a spoločenstvách, skupinkách atď., dostávali vyučovanie o viere.” Čiže jedna z absolútnych priorít. Je len na tebe, či chceš byť vyučovaný a čím chceš byť vyučovaný. Či si ochotný meniť svoje názory a podriaďovať ich Božím názorom. Pretože Písmo hovorí aj o tom, že v posledných dňoch nastanú také veci, že si ľudia nazháňajú učiteľov podľa svojich chúťok. Zoženú si učiteľov, ktorí im budú hovoriť to, čo chcú počuť, ktorí im dovolia všetko, čo budú chcieť, ktorí im pritakajú na všetko. Pavol hovorí: „Nie, musíte byť vyučovaní, aby ste sa nedali oklamať vetrom nejakého falošného vyučovania, aby ste neboli ako zmietaná trstina.“ Niekoľko odkazov na Božie Slovo:
„Aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu.“ (Ef 4,14)
„Aby sme mohli rozlišovať všetko, čo sa protiví zdravému učeniu.” (1Tim 1,10)
„Aby sme hlboké tajomstvá hovorili ľuďom zrelším, ktorí ich dokážu pochopiť.” (1Kor 2,13)
Nakoniec zopakujem podstatné veci:
Ježiš je náš jediný vzor. On vyučoval a považoval to za nesmierne dôležité. Za nesmierne dôležité to musíme teda považovať aj my. Duch Svätý vzbudil charizmu učiteľa, ktorú nesmierne rozšíril v každej cirkvi. Je to oveľa početnejšia charizma, ako charizma uzdravovania, proroctva, či vodcovstva. Učiteľ v našom slova zmysle musí byť biblický učiteľ, ten, ktorý sa drží Božieho slova a vysvetľuje Božie slovo. Jedna zo základných Božích vecí je, že každý z nás musí byť vyučovaný. Aj učiteľ musí byť vyučovaný inými učiteľmi. Každý z nás musí byť vyučovaný preto, lebo poznanie Pána je večný život. Poznanie v nás uvoľňuje Božiu moc a pripravuje nás na efektívne jednanie. Poznanie v nás rozhojňuje motiváciu a túžbu za Kristom, prináša nám pravú zbožnosť. Katolícka cirkev má vysoké percento falošnej zbožnosti, zbožnosti, ktorú Ježiš vôbec nechce. Zbožnosti, ktorá je zameraná buď na city, možno len na vonkajší postoj, alebo ktorá je infantilná a nie biblická. Keď sme vyučovaní o Božích veciach v každej oblasti nášho života, v úplne praktických a konkrétnych veciach, vtedy máme pravú zbožnosť. Vyučovanie nám zabezpečuje rast v poznaní Pána. Musíme rásť v niekoľkých oblastiach: v poznaní a to racionálnom a emocionálnom, vo vyznávaní a v ovocí, ktoré prinášame. Bez poznania a vyučovania to nejde. Bez vyučovania zakrpatievame. Je to iba na tebe, či si ochotný učiť sa od Boha a či máš túžbu učiť sa. Poniektorí z nás si vystačia s vlastnými skúsenosťami. Na základe týchto skúseností potom určujú, čo je dobré a čo je zlé, čo sa patrí a čo sa nepatrí. Častokrát sa s tým stretávame aj my. Vážme si učiteľov. Učiteľov, ktorí sú biblickí učitelia. Počúvajme ich slová a skúmajme, čo hovoria, porovnávajme to s Bibliou. Aj Pavol sa tešil z toho, keď rozprával o Kristovi a Židia, ktorým hovoril, skúmali každý deň Písmo, či je to tak, ako hovorí. Vy musíte rozlišovať, čo je Božie, čo je biblické a čo nie je biblické. Ale zároveň potrebujeme byť učení Božím veciam. Boh si to praje. Teším sa z toho, že sa chceme zamerať viac na vyučovanie konkrétnych vecí pre celé spoločenstvo. Možno to bude aj vyučovanie v malých skupinách.
„Pane Ježišu Kriste, ďakujem ti za to, že ty si náš Učiteľ. Ty si náš nádherný vzor. Všetci sa učíme od teba. Učíme sa Tvojim slovám, Tvojej pokor a Tvojmu pôsobeniu. Ďakujeme, že zosielaš svojho Ducha, ktorý uschopňuje mnohých byť učiteľmi tvojho Slova. Modlím sa, aby si ich pomazával a rozhojňoval. Modlím sa, aby mohli prinášať hlboké biblické učenie a aby v nás rástla túžba byť vyučovaní, vedení a túžba prispôsobovať sa tvojim normám. Modlím sa proti každej falošnej zbožnosti a nezdravému učeniu, proti každej falošnej filozofii a teológii. Modlím sa, aby sme prijímali zdravé učenie a aby sme neboli zmietaní vetrom každého učenia, ktoré príde odkiaľkoľvek, ale aby sme žili a premýšľali biblicky. Amen.“
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
