Kresťania, aj keď sa snažia žiť s Bohom, nie vždy chodia s Bohom. Väčšinou sa ich vzťah s Bohom obmedzí na dodržiavanie určitých pravidiel, zákonov, príkazov a tam sa to končí. Ale Boh očakáva niečo iné a už to bolo vyslovené – kresťania majú chodiť s Bohom. Keď poznáte nejaký pár, ktorý sa chce zobrať, tak hovoríte: Jožko chodí s Evičkou. Dosť veľa to hovorí, keď o niekom povieme, že chodia spolu.
Keď som chodil so svojou terajšou manželkou, mal som s ňou hlbší vzťah ako niekto iný. Lebo niekto iný s ňou nechodil.
Písmo používa – a to je zaujímavé, tento termín o vzťahu Boha a človeka: Keď Boh stvoril Adama, tak sa s ním prechádzal po záhrade. Keď mu dal záhradu, usadil ho v nej, tak sa s ním prechádzal, trávili spolu čas. Chodili spolu a zdieľali sa, rozprávali sa. V Písme je ďalej napísané, že Henoch bol muž spravodlivý a celý život chodil s Bohom. A potom ho nebolo, pretože Boh ho vzal k sebe. O Noemovi je napísané, že to bol človek, ktorý chodil s Bohom. To znamená, že mal s ním taký hlboký a taký intímny vzťah, ako spolu dokážu mať len veľmi blízky ľudia, keď ich niečo k sebe priťahuje.
V Písme sú tri veci, ako sa dá popísať vzťah s Bohom alebo naše kresťanské správanie. A budú sa gradovať. Prvý je, – ako žalmista hovorí: „Daj, aby som chodil cestou tvojich príkazov a tvojich nariadení.“ To často robíme my, alebo o toto sa snažíme. Zachovávať a dodržiavať prikázania. Je to dobrá vec, ale nie je to všetko.
Potom Písmo používa ešte lepší termín, ešte citlivejší a tomu hovorí nasledovať Boha. V Novom Zákone je to nasledovať Ježiša. Alebo Mojžiš nasledoval Boha, ktorý išiel vpred v ohnivom stĺpe. Nasledovať vlastne znamená kráčať za. K nasledovaniu nás Písmo vyzýva. Ježiš jednoducho hovoril ´Nasleduj ma.´ V Písme je toho veľmi veľa, ale teraz tu nechceme menovať encyklopédiu. Chceme si ukázať, že nasledovať je viac, ako len zachovávať prikázania a kráčať cestou nariadení. Čiže Písmo nás posúva vyššie. Hovorí nám o niečom dôležitejšom.
Ale ten najkrajší termín je chodiť s niekým. Mohol by nám to tu predviesť nejaký pár, čo spolu chodia, alebo manželia. Oni spolu chodia. Že je to oveľa viac, ako keby sme len išli za niekým?
Ježiš hovorí, že kráčajte za mnou, nasledujte ma. Ale potom hovorí o tom, že chce byť s nami, chce žiť s nami. Tomu sa hovorí prítomnosť Pána. Byť spolu v prítomnosti. Prečítame niekoho vecí o tom, ako sa má chodiť s Bohom. Okrem tých z knihy Genezis; Micheáš hovorí, že všetko čo máš robiť je milovať milosrdenstvo, zachovávať právo a pokorne chodiť so svojím Bohom.
Bez toho tretieho nemajú zachovávanie práva a milovanie milosrdenstva nemajú veľký význam. Čo povedali apolštoli v (Lk 9), keď sa rozhorčovali, povedali, že ´stretli sme niekoho, kto vyháňal v tvojom mene zlých duchov, ale sme mu to nedovolili, pretože on nechodí s tebou. On nechodí s nami. On nie je blízko teba.´ Tam bolo vidno ten vzťah, že oni chodili s Ježišom. A keď to robil niekto mimo, tak sa im to nepozdávalo. On nechodí s tebou, on nie je v tvojej blízkosti.
V Liste Rimanom sa hovorí, aby sme chodili novým životom, alebo v novote života. Aby sme chodili Duchom alebo podľa Ducha. Nie podľa tela. Aby sme chodili v Pánovi Ježišovi Kristovi. Chodili. My máme preložené ´žime duchovne´, ale v tom origináli je ´kráčajme, choďme´ v Duchu. Chodiť znamená u nich žiť.
Dnes som rozprával s jednou dievčinou a ona hovorila, že mala obdobie vo svojom živote, že šialene milovala Ježiša. Že bolo ochotná kvôli nemu urobiť čokoľvek, že bola ochotná ukrižovať sa a zvyknúť si na akékoľvek veci. To bolo chodenie, to bol ten pravý vzťah. Keď chcú partneri byť spolu, tak si musia spolu zariadiť program. Jeden by možno rád zašiel tam, druhý onam, ale vedia, že keď to urobia, nebudú môcť byť spolu. A preto tam nepôjdu, aj keby mali na to veľkú chuť.
Toto je tá pointa o ktorej by som chcel hovoriť. Vzťah alebo to chodenie , si vyžaduje veľa investície. Každý dobrý solídny vzťah vyžaduje veľa investície. Keď do vzťahu neinvestuješ, tak nič z neho nezískaš. Ak nie si ochotný veľa investovať do dôležitých vecí svojho života, tak ti to nič neprinesie.
Ak investuješ, ten vzťah sa stane veľmi bohatým. Vo vzťahu sa nestáva, že to investované ako keby ten druhý prejedol. Podobne je to aj s Bohom. Investície sa spočítajú a vy ste bohatší. Raz tak viac, ako keď ste sami. To nie je tak, že to ten druhý zhrabne. Čím viac investuješ, tým viac stúpa váš duchovný majetok. A toto je taká vec aj pre nás. Je dôležité hovoriť o tých základoch. O základoch vzťahu s Bohom. O tom, že to od teba niečo vyžaduje.
Ty musíš nejakým spôsobom žiť svoj vzťah s Bohom. Proste niektoré veci patria absolútne ku vzťahu. Stretávanie sa, záujem o toho druhého, porozumenie tomu druhému. Keď sa tieto veci nedejú, tak niečo chýba. Taká dôležitá vec, ktorú často odsúvame. Medzi manželmi je dôležité spoločné stravovanie. A duchovná hostina je tiež veľmi dôležitá. Veľmi dôležitý je čas, ktorý trávime spolu a rozprávame sa. Rozprávanie, jedlo a manželské lôžko sú veľmi dôležité veci v manželstve.
Takto je to aj vo vzťahu s Pánom. Potrebuješ ho poznať, potrebuješ sa ním sýtiť. Keď niekoho nepoznáš, tak logicky s ním nebudeš chodiť. Vyhliadnem si nejakú dievčinu a poviem si, že s tou budem chodiť. Ale do toho vzťahu neinvestujem, lebo s ňou budem chodiť len preto, aby som sa s ňou neskôr vyspal. A potom do toho vzťahu nebudeš investovať, lebo vlastne dostaneš to, čo si chcel. To je tvoja odmena a to ti stačí. Ale to nie je investícia. Keď chceš skutočne skutočný vzťah, keď nechceš toho druhého hoden využiť, tak sa k tomu postavíš úplne inak. A takto je to aj s Bohom. Neraz je možné si všimnúť, že veľakrát chceme žiť s Bohom len preto, že chceme byť uzdravení. Alebo prídeme k Bohu, lebo chcem byť uzdravení. Máme nejaký hriech, ktorý nás sužuje a sužuje nás samých. Ani nám tak nevadí, že sužuje Pána a že zosmiešňujeme Boha. Sme duchovne zranení, tak prídeme k Bohu, aby sa nás dotkol. To je naša najhlavnejšia motivácia. Ale to je o tom, že máš vzťah len preto, že chceš ukojiť nejaké svoje chúťky.
Boh je niekto nádherný a niekto veľmi dôležitý. Ježiš sa ti dal úplne a takto investoval už popredu do toho vzťahu. Hoci aj ty nebudeš toľko investovať. On investoval do teba všetko a On nám dal jeden nádherný dar. Zachránil nás a miluje nás. Písmo hovorí, že my milujeme, lebo On prvý miloval nás. A toto by mal byť ten najhlavnejší motív, že sa približujeme k Bohu, že Boh nás miluje. Že Ježiš nás tak miluje, že sa za nás obetoval. Že som každý deň vďačný za svoju spásu. Máme veľa vecí vo svojom živote, veľa aktivít, zažili sme veľa – ale to sú bočné veci. Najdôležitejšie je to, že Boh ťa miluje, že ťa zachránil. A na tomto je treba stavať vzťah s Bohom.
A preto môžem každý deň ďakovať Bohu a chváliť ho. Nie preto, že dnes mi je zle, ale tak Pane Bože ja ťa chválim ťa aj za zlé i keď to tak vôbec nechcem vidieť, za to že si ma uzdravil alebo ma uzdravíš. Ale postaviť sa k Pánovi a povedať mu: „Ďakujem, že ma miluješ, že som milovaný, že som _Tebou poznaný. Že ty si so mnou, že ty si mi dal spásu, že ty si ma zachránil“. Treba si uvedomovať, čo Ježiš investoval do toho vzťahu. A tie ostatné veci Boh často robí neskôr. Ale nerobí to preto, aby uzdravil tvoju vyschnutú ruku a ty pôjdeš von a vôbec sa nezmeníš, ale aby ti prejavil svoju lásku, aby sa ťa viac dotkol, aby si ho ty mohol viac milovať.
Je tu jeden mladý muž, ktorému Boh uzdravil zelený zákal. A on o tom svedčil. Bolo vidieť ako ho to vyštartovalo bližšie k Bohu. Boh to urobil preto, aby ho ešte viac miloval. On to neurobil preto, aby mal uzdravené oko a teraz aby sme sa tu všetci nad tým čudovali. Ale preto, že ten chlapec kráčal za Ježišom a poznal ho dobre. Naozaj sa obrátil a kráčal. Ale teraz ako keby vyštartoval viac. Boh ho premohol svojou láskou. On uzdravuje naše rany. Ale On to robí mimovoľne a automaticky keď ho miluješ a kráčaš za ním.
Ako sa získava tento pocit prítomnosti? Je to jednoduché. Vieme, kedy sme prítomní so svojimi blízkymi, ale nevidíme to tak priamo vo vzťahu s Bohom. Na tento vzťah prítomnosti sú nutné dve podmienky, kedy žiješ v Božej prítomnosti.
Prvá je, že hľadáš Boha. Úprimne hľadáš Boha, chceš ho mať a oslovíš ho. Povieš, ´Bože, buď so mnou.´ Že ho nehľadáš, že niečo potrebuješ, ale že túžiš po ňom, že ho chceš pre Neho samého, lebo vieš že ťa má rád.
A druhá je tá, že vieš že to je dar. Božia prítomnosť v tvojom živote, to nie je zaslúžené. To neznamená, že keď sa budeš 5 hodín denne modliť, tak Boh bude stále pri tebe. To nie je tak. To s tým vôbec nesúvisí. S Bohom nemôžeš kupčiť. Keď Izraeliti chceli kupčiť s obetami a robili obrovské obety, tak Boh im hovorí: „Či všetko to, čo zabíjate nie je moje? A či snáď ja to budem jesť? Ja sa budem z toho nasycovať? Týmto chceš so mnou obchodovať?“ Akákoľvek obeta sú dôležité veci v duchovnom živote, ale nikdy to nesmie skončiť v biznise. Takto je s Božou prítomnosťou.
Je niekoľko spôsobov Božej prítomnosti. Ja sa chcem dotknúť ten jednej, že Ježiš je v nás. A rozhojňuje svoju prítomnosť v nás. Čím viac kráčame za ním, tým viac rozhojňuje svoju prítomnosť v nás. Potom je tu taká zvláštna prítomnosť, ktorú niekedy zažívame na chválach. Vnímaš zrazu, že Boh tu je prítomný. Nevidíme ho. Zrazu len vieme, že Boh je tu medzi nami.
Ty máš žiť s Bohom tak, aby ťa táto prítomnosť obklopovala. Čo to znamená kráčajte v Duchu? Alebo žite Duchom. V Duchu Svätom máš kráčať, Duch Boží má byť okolo teba. ´V´ znamená – niečo vnútri. Keď povieme, že kráčajme v Duchu, to znamená že máme kráčať nejakým spôsobom obklopení Duchom. Byť naplnený tak milosťou, že Duch Boží je okolo nás. Toto je to najdôležitejšie. Žiť v Božej prítomnosti. Nespoliehať sa na to, keď niečo cítim alebo necítim, keď sa mi darí alebo nedarí. Spoliehať sa iba na to, že viem že Boh ma miluje, že mi rozumie a že ma vykúpil.
Úplne základné veci pre život. Možno ste ich počuli stokrát, ale zopakujeme ich. Modlitba, prvá investícia. Človek, ktorý sa nemodlí, nič neinvestuje do vzťahu s Bohom. Kto hovorí, že nemá čas na modlitbu, to znamená, že nemá čas na Boha. Nezaujíma ťa veľmi, nie je dôležitý v tvojom živote. Máme denne k dispozícii24 hodín. Keď si nenájdeš aspoň pol hodinu denne na Boha, tak je Boha nula v Tvojom živote. Je to niekto úplne naspodku. Pol hodinu denne stráviš aj na záchode. Keď si to spočítaš – potom Boh je pre teba menej…
Druhá vec, Božie slovo. Musíš poznať Boha. Keď chodíš so svojou ženou alebo keď si chodil so svojou priateľkou, pomaly ju poznávaš. Trávite spolu čas. A nakoniec v dobrých manželstvách je to tak, že na seba iba pozrú a manželka už vie čo manžel chce. Alebo manžel vie, čo manželka chce. Poznajú sa. Takto máš poznať Boha. Poznáš ho najviac z Božieho slova. Keď si nečítaš Božie slovo, keď nie si zakorenený v ňom, tak potom nepoznáš Boha. Potom poznáme tú vieru, ktorá končí v istej infantilite, možno v nejakých citoch – len tak si hovoríme, ´však sme všetci božie detičky…´ A ani nevieme čo to znamená. Potrebuješ žiť Božie slovo, pretože tam sa Ti zjavuje Boh a ukazuje sa ti.
Tretia vec, ktorá je veľmi dôležitá znamená, že čítať Božie slovo neznamená, že si ho len tak prečítam. Znamená, že hlboko vstupuje do mňa. Lepší výraz by bol – študovať Božie slovo. Sýtim sa ním. Nestačí mi ho raz prečítať; jednoducho sa v ňom vŕtam. Buď máš Písmo opodčiarkované, spravené poznámky; ak nemáš, to znamená, že Božie slovo si len tak preletíš. Nekŕmiš sa. Kŕmiš len svoje oči a nie svoje vnútro.
Ďalšia taká dôležitá vec je liturgia, čiže bohoslužba. V každej cirkvi potrebuješ bohoslužbu, potrebuješ oslavovať Boha spolu s ostatnými.
A štvrtá vec je spoločenstvo. Veľmi potrebuješ spoločenstvo veriacich ľudí, s ktorými sa budeš poznať, ktorým budeš dôverovať, rozprávať. Lebo spolu spoznávate Boha. Ktorí ti dokážu povedať, ´chlapče, tvoja viera teraz chladne. Odchádzaš od Boha.´ A ty si myslíš ako je všetko v poriadku.
70% kresťanského života je rutina. A to si musíme uvedomovať. Mnoho kresťanov žije od stretka po stretko, od akcie po akciu, od konferencie po konferenciu, od veľkého charizmatika ku väčšiemu, od jedného pútneho miesta k druhému, od posolstva k lepšiemu zjaveniu. A čo ešte bude? Ale ty nežiješ.
Prestav si človeka, ktorý chodí a stravuje sa len na svadbe. Bude vyzerať ako sud. Lebo bude jesť iba zákusky, piť len víno a poprípade do toho ešte nejakú kuraciu polievku. 70% kresťanského života je každoranné kolená, študovať Bibliu, byť často na liturgii a s pravidelnosťou byť v spoločenstve, kde nie je iba nadšenie, ale trvalý život.
Keď si zoberieme nejakú dobrú knihu, tak tam je popísaný zázrak za zázrakom. Zdá sa ti, že tí ľudia zažili každý deň niečo obrovské. Ale keď sa nad tým lepšie zamyslíš zistíš, že autor popisuje obdobie takých 30 až 50 rokov, kedy ho nádherne Boh viedol životom a naozaj veľakrát zasiahol. Nebolo to každý deň. A ty to prečítaš za večer alebo za noc a si z toho taký nadšený. ´Á, teraz ideme robiť zázraky…´
Ale to nebolo takto, ani to tak nie je. A tak nemôžeš žiť iba z toho, že chodíš na spoločenstvo a nič viac sa nedeje v tvojom živote. Mnoho ľudí žije práve takto – od akcie po akciu. No také niečo ti bude zbytočné. Dnes ráno som zase čítal bibliu, dnes ráno som zase spoznal Boha viacej, včera som niečo s Ním zažil. Ale to nie je preto, že chodím na stretko a že sa tam za mňa niekto pomodlí. Je to preto, že poznávam Boha. Preto, že som sa ho rozhodol poslúchať. Preto, že sa ním nechávam usvedčovať. Preto, že Ho chcem niesť ďalej.
A On bude robiť znamenia a zázraky so mnou, pre mňa skrze mňa a pre druhých. Všetko sa to bude diať, lebo chcem byť jeho. A budem každý deň žiť s ním. A je hlbokým omylom žiť z nejakej akcie, z nejakého stretka, z nejakého zázraku a zase z dobrej knihy.
70% kresťanského života je tvrdá rutina obyčajného života s Bohom. Obyčajného manželstva. Života, kedy sa mi ten človek už nejaví ako milý, nádherný, krásny a dobrý. Kedy sa mi javí ošumelý a taký onaký, hentaký. Ale keď sa naučíš na Neho hľadieť ako na svojho milovaného, chceného, túženého, potom zrazu prežiješ ako ťa miluje ako sa ti dáva, ako ťa obšťastňuje. Prežívaš nádherné chvíle a zrazu povieš, ´ja mám nádherný život.´ To je preto, že chcem byť s Pánom.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
