Chcel by som dnes hovoriť o poslušnosti, o vernosti a o počúvaní Boha. Keď som si to všetko pripravoval a modlil sa, Boh mi povedal, aby som najskôr hovoril o tom, čomu často hovoríme „nebeská liturgia“. Aby som hovoril o tom, kam nás chce Boh priviesť. Keď s niekým chodíme, tak už to slovo „chodiť“ znamená, že niekam sa ide. A Boh nás chce priviesť do neba. Boh nás chce priviesť do večného života. Tam sa to „chodenie“ s Ním zavŕši.
Keby sme to chceli stiahnuť na vzťah muža ženy, tak tam bude svadba. Až do neba spolu chodíme s Ježišom a v nebi bude veľká svadba. Sväté Písmo často nazýva nebo hostinou a to bude veľká hostina. Pre Izraelitu bola hostina niečo veľmi krásne, veľmi dobré. Oni sa až tak často nehostili a keď sa hostili, tak to stálo za to. Svadba tam trvala aj niekoľko dní. Na hostiny sa pozývali iba blízki ľudia. Keď si s niekým jedol, keď si sa s niekým hostil, tak ten človek nemohol byť len tak niekto pozbieraný z ulice. Musel to byť niekto veľmi blízky. Spoločné jedlo vyjadrovalo spoločné priateľstvo. Preto Ježiš hovorí o nebi ako o hostine. My tu na Zemi zažívame iba – Písmo tomu hovorí – „závdavok“, biznismani by povedali preddavok alebo nejaká časť platby vopred. To nám Boh dáva tu. Ale my nemôžme žiť na tomto svete, chodiť s Bohom a pritom myslieť len na tento život.
Sú dva extrémy v kresťanstve. Ten prvý prevládal až tak možno do minulého storočia, a hovoril, že tento svet je len strašne slzavé údolie, tu nikdy nemôžme byť nejako blízko s Bohom a všetko dostaneme až potom v Nebi. A ten druhý, ktorý sa rozvinul zvlášť v tomto storočí hovorí o tom, že s Bohom môžeme všetko prežívať už tu na zemi a nemáme sa sústreďovať len na to, čo nás čaká v nebi.
Svätý Pavol hovorí, že máme občianstvo v nebesiach. (por. Flp 3,20) My sme vlastne nebešťania, my sme tu na ceste. A v nebi bude nádherne. Ježiš nás tam privedie. Naozaj tam bude nádherne. Ježiš hovorí, že zotrie každú slzu, každú bolesť zahojí. (por. Zjv 7,16-17; Zjv 21,4; Iz 25,8) V 1Kor 2,9 je napísané, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani si vôbec nevieme predstaviť ako bude tým, ktorí milujú Boha. Ježiš nás tam privedie. Ježiš nás tam privedie a môžeme sa už teraz tešiť. Môžeme sa tešiť na nebo. Môžeme sa tešiť, že prídeme do neba a tam uvidíme svojho Pána a Boha. Konečne ho uvidíme z tváre do tváre a nič už nebudeme potrebovať. Prídeme do neba a tam bude radosť, a už nebudeme potrebovať žiadne iné naplnenie. Všetky naše túžby budú dovedené do vrcholu a my budeme môcť byť s tým, koho veľmi milujeme a budeme môcť byť s ním byť stále a navždy. Preto je nebo iba pre tých, ktorí milujú Pána. Pretože tí, ktorí ho nemilujú, tí by tam ani nechceli byť. Čo by robili naveky pri Ježišovi, keď ho nemilujú a nezaujíma ich.
Preto je Nebo pre tých, ktorí chodia s Bohom a Ježiš ich tam privedie. A toto chcel Boh, aby som Vám dnes povedal. Aby som nehovoril najskôr o chodení, o vlastnostiach, ale aby som povedal kam nás privedie. A On nás tam vedie. On tam vedie mňa, teba, každého. Kto chodí s Ježišom, tak ten príde do Neba. V nebi bude nádherne. Budeme sa tam stretať s anjelmi, budeme spolu chváliť Boha, b
Tešme sa na nebo, tešme sa a pozerajme sa na náš cieľ, na to, kam nás Ježiš vedie. Keď s ním chodíme, On nechodí bezcieľne. On povedal, že nám pripravil miesto, aby sme aj my boli tam, kde je On. (por. Jn 14,2) Ježiš to má všetko premyslené. To nebude žiadna náhoda, niekam „došuchtáte“ a bude to nebo. Nie. Ježiš ťa tam vedie a keď sa ho budeš držať, privedie ťa tam. A to, že uvidíme Boha z tváre do tváre, nás premení. Pri Bohu nikto neostane taký, aký je. Aj tu.
Každý človek, ktorý sa stretne s Bohom, alebo sa stretáva s Bohom na modlitbách sa mení. Ten kto sa modlí a nemení sa, ten sa zle modlí. To je taká indikácia, ktorú každý zbadá. Keď sa desať rokov modlievaš dve hodiny denne a nič sa s tebou nedeje a si stále taký istý, tak na tvoju modlitbu neprichádza Pán. Neprichádza do tvojej blízkosti a ty do Jeho. Ale čo sa stane, keď prídeme priamo k nemu? Písmo hovorí, že razom sa premeníme a budeme mu podobní, budeme ako On, budeme ho vidieť z tváre do tváre.
Teraz by som sa vrátil naspäť na zem a povedal by som vám, že teraz nekráčame vo videní alebo v nazeraní. (por. 2Kor 5,7) My teraz nevidíme Boha z tváre do tváre. Kresťanstvo je náročné náboženstvo, pretože všetky ostatné v tej dobe ponúkali niečo na videnie. Nejaké zážitky, že niečo uvidia a niečo zvláštne sa udeje. Kresťanstvo jediné hovorí o počúvaní. Hovorí o Božom slove, a o tom, že ho máš počúvať a zachovávať. Nehovorí o tom, že máš mať nejaké videnia a máš sa naháňať niekam, kde niečo uvidíš. Jediné sa zameralo na sluch a na srdce. Lebo kto počúva iba ušami, ten nepočúva.
Keď počúvaš niečo, čo sa nedotýka tvojho srdca, tak ťa to nezaujíma a o chvíľu to zabudneš. Keď to takto robíme aj s Božím slovom, tak potom nepočúvame dobre. Nepočujeme a musíme bojovať o to, aby sme počúvali. Máme chodiť s Bohom načúvaním. Vlastne celá Cirkev by mala byť v postoji načúvania Duchu Svätému a počúvať, čo jej Duch hovorí. Čo Duch hovorí Cirkvi, to by mala Cirkev robiť. Ak nenačúva, tak potom nerobí to, čo chce Duch Boží. Ak nerobí to, čo chce Duch Boží, tam vlastne neprináša to nádherné ovocie, ktoré Boh pripravil.
Počúvanie je nevyhnutné k tomu, aby sme mohli poslúchnuť. Keď nepočúvaš Boha, tak ideš vlastne kráčať proti Bohu. Ale poslúchať ho môžeš iba vtedy, keď ho budeš počúvať. Počúvať Boha. Málokto z nás si urobí na to čas, možno sa aj veľakrát modlíme a chválime Boha, veľakrát sa snažíme pre neho niečo robiť. Veľakrát sme na adorácii, veľakrát sa snažíme prísť k Bohu veľmi blízko a pritom ho veľakrát nepočúvame. Ja som si nedávno nechal zobrať čas na počúvanie Boha. Snažil som sa nájsť si 5 minút na to, aby som bol sám s Duchom Svätým a nevyvíjal pri tom žiadnu aktivitu. Ani som sa nemodlil, ani som Pána nevzýval, len som sa snažil počúvať, čo mi chce povedať. Nedávno som si to nechal zobrať zo svojho modlitebného času, ale po tejto prednáške sa k tomu vrátim.
Izaiáš hovorí o učeníkovi: Ten, kto počúva je učeník. Prekladatelia Písma do slovenčiny to nepreložili ako žiak. Hoci v podstate by to malo byť preložené ako žiak. Učiteľ a žiak. V Písme to preložili učiteľ a učeník. Lebo žiak, ten chodí do školy, lebo musí a počúva iba to, čo ho baví a čo mu je príjemné. To ostatné sa naučí, lebo by doma dostal bitku. Avšak učeník je ten, kto sám chce ísť za Ježišom. Sám za ním prichádza a počúva ho. A Izaiáš hovorí o tom, že každé ráno sadá k Pánovi a nakláňa svoje ucho, aby počúval ako učeník. (por. Iz 50,4).
Nakláňam ucho vždy k niekomu, kto hovorí tichšie. Boh nehovorí moc nahlas, Boh sa nerozkrikuje. Ak nezostaneš chvíľu ticho, tak ho nebudeš počuť. Musíš nakloniť svoje ucho a počúvať, čo Ti hovorí Boh. Musíš počúvať Božie Slovo, musíš nad ním sedieť, musíš nad ním tráviť čas. A ono ťa naučí. Určite ťa naučí, čo je to cesta božích prikázaní, určite ťa naučí čo to je chodiť za Bohom a vovedie ťa do toho, čo to znamená chodiť s Bohom.
Chodiť s Bohom začneš až vtedy, keď začneš žiť Božie slovo a keď sa ti stane modlitbou. Keď budeš človek modlitby. Keď zotrváš pri Ježišovi, tak sa mu stávaš podobným. Myslím, že som Vám minule hovoril o tom, že keď niektorí manželia žijú v láske dlho spolu, tak sa začnú trošku podobať ich črty. Takí, čo žijú 20 až 30 rokov spolu, sa začínajú na seba podobať. Tým, že žijú spolu, vieš, že tí ľudia patria k sebe. A takto je to aj s Tebou a s Ježišom, ak sa mu stávaš podobným, si jeho učeník.
Často sa hovorí, že my kresťania sme všetci učeníci. To nie je pravda. My všetci sme kresťania. Mnohí sme pokrstení a snažíme sa žiť nejakým kresťanským životom. Učeník je ten, ktorý počúva, ten ktorý pretvára svoje názory podľa učiteľa, ten ktorý sa snaží prispôsobovať svojmu učiteľovi a ten, ktorý kráča rovnakou cestou ako učiteľ. Ak my toto budeme robiť s Ježišom, sme jeho učeníci. Už nie sme iba kresťania. Ježiš mal učeníkov. Boli to tí, ktorí chceli viac, ktorí chceli byť bližšie, ktorí s ním chceli tráviť čas, ktorí chceli spávať kde spáva On, ktorí chceli chodiť tam, kde chodí On. A počúvali každé Jeho slovo a keď niečomu nerozumeli, tak sa spýtali: „Rabi, ako si to myslel?“ A on im vysvetľoval. Aj ty keď počúvaš Boha, On ti vysvetľuje.
Ďalšia vec, ktorá nasleduje, keď si počúval, je, či poslúchneš. Aby som nehovoril moc mysticky: úplne základné veci pozná skoro každý, aby ich mohol poslúchať. Vieš o Božích prikázaniach a vieš o jasných Ježišových doporučeniach. To zbadá každý v Novom Zákone i v doporučeniach Cirkvi. To je prvá a základná poslušnosť. Keď neposlúchaš ani toto, tak Boh k tebe nemôže hovoriť a nemôže Ťa jasnejšie viesť. Pretože by k tebe zbytočne hovoril, ak nie si ochotný počúvať ani v tých najzákladnejších veciach. A toto dokáže každý z nás. Nemôžem teda hovoriť, že neviem, ako by som mal poslúchať Ježiša. Máš minimálne prikázania a dôležité upozornenia o modlitbe, o Božom slove a o mnohých ďalších veciach.
Ak splníš tento základný štandard, potom začneš byť citlivejší. Začneš byť citlivejší na Božie vedenie vo svojom živote. Až potom prichádza to, že budeš citlivý na to, čo ti hovorí Boh do maličkostí tvojho osobného života. Jednoducho budeš vedený. Budeš vedieť aj to čo máš urobiť v tejto chvíli. To neprichádza na lusknutie prsta. Nemôžem povedať, že Boh mi teraz nepovedal, čo mám robiť, a tak ja s Ním nebudem žiť. Poradie je totiž presne opačné. Vedenie Duchom Svätým prichádza až keď žiješ s Bohom, keď si ochotný poslúchať. Zo začiatku nie je také viditeľné a postrehnuteľné.
Ešte jedna dôležitá vec o poslušnosti. Sú dva druhy, jedna je tá, že keď ti niekto niečo povie a ty mu potom povieš, či to poslúchneš a či nie. Boh nechce takúto poslušnosť. On chce inú poslušnosť. Ty mu povieš dopredu, že ho poslúchneš. Ty mu povieš dopredu, že ho poslúchneš, hoci ešte nebudeš vedieť, o čo sa jedná. Povieš mu, že ho poslúchneš. On bude až vtedy hovoriť. On hovorí až tomu, kto je ochotný poslúchať. Taký bol Abrahám. Bol vzor poslušnosti. On išiel v nemej poslušnosti a vydal sa cestu, hoci nevedel, kam ide. Kráčal, lebo bol poslušný.
Mária bola poslušná, hoci nevedela, čo s ňou bude. Boh jej povedal ako zasnúbenej žene /v židovských pomeroch sa počítala za vydatú/, že počne a porodí syna, syna Najvyššieho. Ona povedala áno, bola poslušná. Hoci najistejšia vec, ktorá ju mohla postretnúť, bolo, že bude ukameňovaná za cudzoložstvo. (Lebo ostatní nepochopia tajomstvo počatia z Ducha Svätého) Ja mám napríklad osobnú skúsenosť, že Boh veľmi málo kedy prezradí povolanie, alebo ťa vovedie do povolania predtým, ako ty súhlasíš so všetkými možnosťami. Boh možno až na 99% čaká, až ty mu povieš, že pôjdeš všade, kam On chce. Čaká kým mu povieš, že ho poslúchneš, lebo vieš, že ti chce dobre. Poznám možno aj desiatky prípadov, že za niekoľko týždňov, možno mesiacov sa vyriešilo povolanie, hoci človek si desať rokov nevedel poradiť. Pohlo sa to len vtedy, keď podpísal Bohu bianko šek „súhlasím“, hoci nevedel, kam to bude. Vtedy sa to prihodilo.
Ďalšia vec, ktorú potrebuje učeník a je jedna z najdôležitejších, a rovnako dôležitá ako počúvanie a poslušnosť, je vernosť. Neverný učeník prestáva byť učeník. Musíš byť verný vo vzťahu s Bohom. Boh je verný. On bude verný, aj ty keď budeš neverný. Ale ty keď budeš neverný, tak ťa nečaká cesta do neba. Opustíš Ježiša, nechodíš s ním a On ťa nemôže priviesť do neba. Božia vernosť sa často spája s dobrotou. Dobrota a vernosť je spomenutá na mnohých miestach v Písme. Písmo používa slovo EMET. Toto slovo má asi 4-5 významov. Jeden z nich je pravda, ale aj vernosť. Pravdu sprevádza dobrota a vernosť. My by sme mali byť taký istí. Mala by nás sprevádzať dobrota a vernosť, keď sme obrazom Božím.
Vernosť v jednoduchých veciach. Keď nebudeš verný v týchto základoch, tak Boh ťa nebude ani poverovať ďalšími vecami, ktorými by si mu mal byť verný. A možno už vieš, čo znamená vernosť v každodenných situáciách. Verný učeník každé ráno vstáva so svojím učiteľom. Počas dňa je často so svojím učiteľom a keď ide spať je so svojim učiteľom. Verný učeník nedovolí, aby z jeho života zmizlo sýtenie Božím slovom. Verný učeník si nedá zobrať čas s Bohom, nedá si zobrať čas so Svätým Písmom. Verný učeník sa nedá odlákať od spoločenstva. A možno na tomto môžeš testovať svoju vernosť a ja tiež. Či si verný Bohu každý deň. Keď budeš verný v týchto malých veciach, v každodennej modlitbe, v každodennom čítaní Božieho slova, verný v pokání, verný v ceste za Bohom, tak budeš rásť. Keď sa každý deň nemodlíš, keď každý deň neprivinieš k sebe Ježiša, tak nič sa s tebou nedeje.
Nezabudni však, že každodenná modlitba, každodenné čítanie Božieho slova, aspoň raz týždenne na spoločenstvo a liturgia sú prostriedky, nie je to cieľ. Cieľ je byť s Ježišom. Mnohí z nás si menia prostriedok za cieľ. A potom sme strašne nervózni, že sme si niečo nesplnili. Nie je skľúčený z toho, že nebol s Ježišom, ale je skľúčený z toho, že sa nemodlil a mal sa modliť. Tak isto aj Božie slovo. Keď si z toho spravíme čítanie ako pravidelný rituál, tak to nie je vzťah s Bohom. Tak isto svätá omša. To nie je cieľ. Nesmieme si to zamieňať. Svätá omša je prostriedok k tomu, aby sme sa mohli stretávať s Ježišom.
Vernosť sa ocení najviac vtedy, keď ti je zle, keď sa ti nedarí, vtedy máš byť verný. Nie vtedy, keď ti je dobre pri modlitbe a je ti to príjemné a máš nádherný čas s Bohom. Ale vtedy, keď si na suchu, keď sa ti nedarí, keď nič neprežívaš na tej modlitbe, tak vtedy máš byť verný. Takú vernosť oceňuje Boh.
Poslušnosť. Hovoril som o prikázaniach, poslúchaj prikázania, lebo potom sa prichádza k jemnejším veciam. Poslúchať Boha, aj keď to zrovna nie je v môj prospech.
Mám také dva príklady: Jeden kresťan kúpil motel aj s takým priľahlým barom a kaviarničkou a prvé čo spravil, bolo že zrušil výčap a predaj alkoholických nápojov. Jeho manažér, ktorý sa o to staral, mu povedal, že bez toho skrachuje. On povedal, že nie, neskrachuje a urobil tú kaviarničku útulnejšou, urobil tam krásne prostredie a o dva roky mu o 30% vzrástol počet nocľahov a o 20% mu vzrástli všetky tržby. Manažer mu stále hovoril, že keby začal predávať alkoholické nápoje, tak by sa mu darilo oveľa viac. On mu na to povedal, že o tom vie, že by sa mu darilo viac, že by mal z toho baňu na zlato. Povedal, že poslušnosť Bohu je pre mňa oveľa dôležitejšia ako nejaké peniaze. A dodal: „Náboženstvo za moc nestojí, ak človek nie je ochotný podľa neho aj žiť“.
Druhý príklad: Poznám jedného priateľa, ktorý má novinový stánok a vylúčil zo sortimentu predaj erotických a pornografických časopisov, hoci by z toho mohol mať zisk. Hoci sa distribútori tvárili, že je trafený a posielali mu ich ďalej, aj tak zrušil objednávku.
Poslušnosť Bohu je viac, ako zlato. Viac ako obeta, viac ako všetky obety, ktoré prinášame. Poslušnosť Bohu je viac ako pôst, viac ako keď Bohu daruješ veľké peniaze. Poslušnosť Bohu je niečo veľmi vzácne. (por. 1Sam 15,22).
Ježiš nás volá k takejto poslušnosti. A keď ho budeme poznať, tak ho budeme poslúchať, pretože Ježiša sa oplatí poslúchať. Keď budeš poznať Ježiša, budeš vedieť, že on Ti chce dobre. Budeš vedieť, že on by ťa neviedol nikdy tam, kde by ti bolo zle, alebo kde by ti niečo uškodilo. Bude ťa to napĺňať radosťou, že môžeš poslúchať Ježiša. A k tomuto sme pozvaní.
Začnime od začiatku a buďme verní každodennej modlitbe, v každodennom stretaní sa s Ježišom. Buďme verní v prijímaní každodenného života z jeho Písma. Buďme verní v týchto jednoduchých veciach. Buďme verní v prikázaniach. On nás vovedie ďalej, bude nás učiť hlbšie a krajšie veci, lebo je veľmi dobrý a keď budeme chodiť s ním, tak nás privedie na nebeskú liturgiu.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
