Som šťastná, že tu dnes môžem byť s vami. História krajiny, jej pozadie a dokonca jej politické pozadie ovplyvňuje spôsob, akým ľudia tej krajiny myslia. My veríme, že je jediná pravá kultúra, a to kultúra Biblie. Vyučujeme, že je jedna kultúra, jeden spôsob pre každý národ na svete. Môže byť vyučovaný v každom národe, ale tiež v každej denominácii. Vieme, že máme rôzne denominácie. Mnohí ste spomedzi katolíkov, evanjelikov, letničných…, ale Boh v týchto dňoch vnáša jednotu do tela Kristovho, chce, aby meno Ježiš bolo vyvyšované nad každou kultúrou, nad každou denomináciou, aby sa ľudia zamerali na Neho samotného. A toto je aj moja túžba dnes večer, aby sme neboli zameraní na rôzne kultúry a doktríny, ale na Bibliu a Ježiša Krista. Takže ak poviem čokoľvek, s čím nesúhlasíte, zoberte si Bibliu a overte si to. A taktiež po kultúrnej stránke, môj manžel je z Indie a ja som zo Švajčiarska, čo sú dve veľmi odlišné kultúry a jediný dôvod, pre ktorý môžeme žiť normálny šťastný manželský život, je táto KNIHA. To neznamená, že sme nemali ťažkosti, mali sme ich veľa, ale s týmto všetkým sa môžeme obrátiť na Bibliu. Môžem zistiť, kde robím chybu. Nie, kde má ten druhý chybu, ale kde ja robím chybu v tom, že nepočúvam Boha. Myslím, že o tom je kresťanský život. Počuť alebo vidieť, kde veci robím zle.
Jn 8,32 Ježiš hovorí: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda Vás vyslobodí.“ Nič iné nemôže ľudí oslobodiť, než Božie Slovo. Pravda božieho slova môže napraviť naše zmýšľanie, ak zmýšľame nesprávne. Každý z nás má určité oblasti, ktorým nerozumie, alebo ich chybne chápe. To znamená, že v našich životoch sú určité lži. Tak ako nás pravda oslobodzuje, platí aj to, že klamstvo nás zväzuje, drží v zajatí. V skutočnosti akákoľvek zviazanosť, nesloboda znamená, že za tým sa skrýva lož. Ale Ježiš nás chce oslobodiť. To je posolstvo, ktoré sa vinie celou Bibliou, teda Novým zákonom. Ježiš povedal: „prišiel som oslobodiť zajatých.“ A čo oslobodí zajatých? Pravda, ktorú hovorí Ježiš.
A dnes vám chcem niektoré z týchto právd predložiť, lebo verím, že Pán môže mnohé z Vás prostredníctvom nich oslobodiť. Moja téma dnes je:
Ako je možné stať sa všetkým tým, čím nás chce mať Boh?
V Jn 10,10 je napísané: „…prišiel som, aby ste mali život, život v hojnosti.“ V hojnosti znamená prekypujúci. To znamená slobodný, a to v každej oblasti svojho života. Mnohí ľudia, ktorí sa stanú kresťanmi, príjmu Ježiša. Majú odpustené hriechy a dosiahnu určitú slobodu, ale ešte ostanú nejaké oblasti života, v ktorých sú zviazaní. Niekedy sa cítia vinní a nevedia, čo je s nimi zle, no diabol im nahovára: „Ty nie si dobrým kresťanom, ty niečo robíš zle“, a potom prichádza na nich vina. Ale toto nie je Ježišov hlas. Ježiš ťa neodsudzuje. Ježiš ťa NIKDY NEODSUDZUJE. Nikdy, nikdy… Ak počuješ aj dnes večer nejaký hlas, ktorý ťa obviňuje, že nie si dobrá, že nie si dobrou kresťankou, tento hlas je od diabla a nie od Ježiša. Možno sa pýtaš, prečo sa ešte niekedy cítim tak zle, prečo mám ešte strach, depresiu, pocit odmietnutia…? Modlím sa, aby nás dnes večer božie slovo oslobodilo, aby sme videli niektoré z týchto právd.
V jednom biblickom verši je napísané: „lebo ako zmýšľa v duši, taký je.“ Čiže, ak o sebe zmýšľam veľmi nízko, pokladám sa za nič, potom sa naozaj takou stávam, alebo takou som. Spôsob, akým zmýšľam o sebe samej, určuje zároveň aj spôsob, akým sa pohybujem na tomto svete. Ale pravdou je, že Boh si myslí niečo veľmi odlišné od toho, čo si my sami myslíme o sebe. Ako to vieme? Vďaka Biblii. Opäť je tu Biblia, ktorá nás oslobodí, aby sme videli, kým sme v očiach Boha. Rim 12,2: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“ Hovorí sa, že nepripodobňujte sa tomuto svetu, alebo nezmýšľajte tak ako tento svet, ale obnovte svoju myseľ. Musíme si uvedomiť, že zmýšľanie a fungovanie našej mysle, bolo ovplyvnené, keď sme boli veľmi malé. Vtedy do našej mysle zasiali semienka najmä naši rodičia, učitelia a celá spoločnosť spôsobom, akým zmýšľa spoločnosť. V Indii kultúra učí, že dievčatá nie sú dôležité. Keď sa narodí dievča, rodina je veľmi smutná, pretože dievčatá majú veľmi malú šancu dobre si zarobiť, keď dospejú a tiež keď sa vydávajú, rodičia musia zaplatiť veľké veno, aby sa mohlo dievča vôbec vydať. Ak sa otcovi narodia tri dcéry, tak si myslí: „ach nie, už som zbankrotoval!“ A v niektorých rodinách je päť, či šesť dcér. A týmto malým dievčatám je zakódované do mysle posolstvo, ktoré hovorí: „ty si na príťaž, mala si byť chlapcom, nie si milovaná, nie si dôležitá. To, že si sa vôbec narodila, je hrozné.“ A toto semienko je zasiate do mysle dievčaťa. Potom vyrastú, stanú sa z nich ženy, možno prijmú Ježiša Krista, sú im odpustené hriechy, ale napriek tomu hlboko v srdci veria posolstvu, ktoré prijali v detstve. Neveria tomu, čo hovorí Biblia, že sú dôležité. Neveria, že Ježiš ich naozaj miluje. Prečo? Pretože v ich mysli je niečo úplne iné.
Neviem, ako je to u Vás, aké typy posolstiev dostávajú u Vás ľudia do mysle, keď sú malí. Ale treba povedať, že každá z Vás má vo svojej mysli nejaké semienko, ktoré tam niekto iný zasial. A toto hovorí Biblia, tak ako zmýšľa človek, taký je. Ale Ježiš povedal, že prišiel, aby vyslobodil zajatých a chce oslobodiť aj nás od tohoto zmýšľania. Chce nás oslobodiť k tomu, aby sme spoznali, kým sme.
Vedeli ste, že ste veľmi vzácne Bohu Otcovi? Vieš o tom, že On ťa miluje tak veľmi, že by poslal svojho jediného syna na svet, aj keby si bola jediná na svete?
Vo Švajčiarsku je veľa rozbitých, rozvedených rodín. Veľa detí vyrastá bez otca, majú otca, ktorý ich zneužíva. A tento obraz, ktorí si vytvoria, či získajú o svojom otcovi v detstve, majú o Bohu Otcovi, keď vyrastú. Takže, ak ich otec stále hovoril: „si zlý, toto robíš zle, nerob toto, nerob tamto, rob toto, rob tamto…“ a nikdy to dieťa otec nedocení, potom, aj keď sa žena stane kresťankou, hlboko v duši si myslí: „nie, Boh ma nemôže milovať“. Možno na úrovni svojej mysle vie, áno, Boh ma miluje, áno, áno, Boh na nebi ma miluje, ale srdce nemôže veriť, lebo do jej srdca bol vložený iný obraz. Ale Ježiš prišiel, aby nás oslobodil. On nám chce dať poznať, aj dnes večer, ako miluje každú z nás a chce, aby ste vedeli, že má špeciálny plán s Vašim životom. Má pre Tvoj život jedinečné volanie, určené špeciálne pre Teba. A v živote budeš najšťastnejšia, ak objavíš toto volanie. Samozrejme, že diabol je nepriateľ a nechce, aby sme spoznali toto volanie, takže veľmi usilovne pracuje na tom, aby nás presvedčil, že sme nikto a Boh nás nemôže použiť, a snaží sa nám nahovoriť: „veď stačí, keď sa dostaneš do neba. Len tam pokojne seď a čakaj, veď Ježiš čoskoro príde.“ Ale v skutočnosti je veľmi šťastný, ak sa nehýbeme dopredu. A diabol je rád, ak zmýšľame spôsobom: „ach, Pane, prosím ťa pomôž mi, môj život je taký ťažký, prídi skoro, nemôžem sa ťa dočkať, kedy už konečne budem v nebi…“ Ale je toto život v hojnosti? Nie, ďakujem. Ak nemáme nič iné, čo by sme prezentovali svetu, tak nikto iný nebude mať záujem stať sa kresťanom. Povedia si, nie ďakujeme, my máme dosť problémov, nepotrebujeme mať ešte tieto kresťanské problémy. Ježiš chce, aby sme svetu prezentovali život v hojnosti. Ale ako žiť tento plný život? V prvom rade tým, že pochopíme, že Boh chce, aby sme žili plným životom. Musíš vedieť, že Boh ťa chce urobiť silnou. Treba si uvedomiť, že Boh chce, aby sme žili víťazným životom. A že ti tak isto pomôže, aby si bola schopná takýto život viesť. V prvom rade Boh chce vyslobodiť nás, potom chce vyslobodiť naše rodiny, a potom aj náš národ. Ale vždy to začína od nás samých. Ak my nie sme slobodné, potom je veľmi ťažké evanjelizovať v tomto zlomenom svete. Je dokonca veľmi ťažké evanjelizovať v našich rodinách. Ak však Boh oslobodí nás samé, aby sme boli takými ženami, aké nás On chce mať, potom každý okolo nás, povie: „Aj ja to chcem, ako sa stať kresťanom?“ Kresťanstvo nie je náboženstvo zákonov len tým, že budeme hovoriť toto nerob a tamto rob. Vďaka tomu nebudú ľudia slobodní. Kresťanstvo je posolstvo milujúceho Ježiša, ktorý ťa na prvom mieste chce milovať a na druhom mieste ťa chce milovať a po tretie ťa chce milovať a chce ti povedať, ako veľmi ťa miluje a chce ťa tiež oslobodiť svojou láskou, svojím duchom a nie zákonom.
Uvedomme si, že aj dnes večer nás chce Ježiš oslobodiť skrze svoju lásku. Skôr ako som sem prišla, tak sme sa za vás modlili, cítila som, že by som tu mala povedať niečo o uzdravení emocionálnych zranení.. Vidíme tento problém v súčasnosti vo Švajčiarsku. Môj manžel a ja a iní pastori našej cirkvi, slúžime iným, tým, že radíme ľuďom. Včera sme o tom trocha s manželom hovorili, ako niektorí ľudia majú v srdci zasiate zlé semeno, ktoré vyrastie do veľkého stromu. Hovorili sme o zasievaní niečoho, a potom o žni. Ako som povedala, každá z nás má v srdci zasiate zlé semienka, ktoré tam zasial niekto, keď sme boli malé deti. A tieto zlé semená, pokiaľ nie sú vyťaté, zraňujú naše emócie. Napríklad zlé semeno „ty si nikým“ veľmi poraní emócie, city dieťaťa. A dieťa tým získa zranenie. Ak toto zranenie nie je vyliečené, dieťa alebo dokonca dospelý, otvorí dvere, skrze ktoré príde ešte viac takýchto semienok. Tieto semená sú ako lož. Povedzme, že semeno v malom dieťati sa volá: „nie si milovaná, nie si na nič dobrá“. Keďže má dieťa otvorené dvere negatívnym veciam, potom čokoľvek iné, čo diabol povie tomuto dieťaťu, ono tomu uverí. Ak mu diabol povie, že je odmietaná, je to ako šíp, ktorý tam zostane. Ďalšia osoba povie „ty nie si dobrá na nič“, opäť to prinesie ďalšiu ranu. Ak by táto osoba vedela, čo hovorí Biblia, tak by si pomyslela, že nie je správne, čo mi povedal tento človek, alebo čo mi hovorí diabol. Väčšinou sa to deje, keď sme deti. Dieťa často nerozumie biblickým princípom, takže uverí lži. Potom je v nás uhniezdených veľa podobných lží, ktoré nám nahovárajú niečo, čo nám nehovorí Biblia.
Slúžila som poradenstvom jednej žene vo Švajčiarsku, ktorá nemala byť dievčaťom, jej otec chcel, aby bola chlapec. A ona prijala toto posolstvo, keď bola malým dievčatkom: „Môj otec ma miluje len vtedy, keď som mužná“. Takže sa začala škriabať po stromoch, biť sa s chlapcami, len aby sa zapáčila otcovi. Otec jej dával najavo, že nie je pre neho dôležitá a čoskoro prišiel do jej života ďalší muž, ktorý ju sexuálne zneužíval. Ona verila, že si to, tak či tak, zaslúži, lebo je zlé dievča a v podstate ani dievčaťom nemala byť. Toto zneužívanie pokračovalo. Neskôr prišiel ďalší muž a ten ju rovnako zneužíval. Potom sa vydala a opäť bola zneužívaná. Bolo to všetko preto, lebo hlboko v srdci mala otvorené dvere, a to všetko preto, lebo prijala semienko, ktoré zasial jej otec – ty nie si dôležitá, ty nie si hodná prijatia. Nakoniec začala mať vzťahy so ženami, pretože v skutočnosti nevedela, kto je.
My sa jej teraz snažíme pomôcť tým, že jej hovoríme z Božieho Slova. Volá sa Mary a spýtali sme sa jej: „Mary, kto si?“ Ježiš ti hovorí, kto si, nie tvoj otec. Ježiš ti vraví, aká si vzácna, nie tí, ktorí ťa zneužívali. Teraz sa Mary musí naučiť, aby prijala a porozumela, že božie slovo hovorí pravdu. Musí sa naučiť a pochopiť, že to, čo jej hovorili iní muži, je klamstvo. Prvým krokom je, spoznať to. Druhým, rovnako dôležitým krokom je, aby sa Mary naučila odpúšťať ľuďom, ktorí ju zneužívali. Nemôžem zachádzať príliš do detailov, ale každá z nás má v sebe zranenia, ktoré nám spôsobili iní ľudia a Biblia nás učí, že je veľmi, veľmi dôležité, bez ohľadu, čo sa udialo v našich životoch, týmto ľuďom odpustiť. Mt 18,23-34 – je tu známy príbeh o kráľovi, ktorý mal sluhu, ktorý mu dlžil veľa peňazí, ale keďže mu ich nebol schopný splatiť, kráľ mu ich odpustil. Ale človek, ktorému bolo odpustené, išiel za druhým človekom, ktorý mu dlžil a hoci to bola malá čiastka, vymáhal ju od neho a nechcel mu ju odpustiť. Nemal voči svojmu dlžníkovi žiadne milosrdenstvo. Kráľ sa na neho nahneval a povedal mu: ak ty nie si ochotný odpustiť svojmu dlžníkovi, myslíš si, že ja ti odpustím túto obrovskú sumu? Pokiaľ ty nie si ochotný odpustiť, tak musíš mne splatiť všetko do haliera. A potom Ježiš hovorí o sebe, o Bohu, že takto isto Boh odpustil nám. A my teraz máme odpustiť tým ľuďom, ktorí odpustili nám. Možno nám veľmi ublížili, narobili tak veľa zla, ale oproti tomu faktu, že Boh nám strašne veľa odpustil, dlh týchto ľudí voči nám je veľmi malý.
V našich životoch je veľmi veľa zranení. Nemusí všetko súvisieť so zneužívaním, tak ako v prípade tejto ženy, ale možno sú aj tu podobné prípady. Vo Švajčiarsku je veľmi veľa žien, ktoré boli sexuálne zneužívané svojimi otcami, a to je hrozný zločin. Zo svetského pohľadu si myslíme, tak dobre dajme všetkých týchto mužov do väzenia. Ale ani keby ten človek sedel vo väzení, neuzdraví sa srdce zranenej ženy. Čo dokáže uzdraviť jej srdce, je rozhodnutie odpustiť svojmu otcovi. Možno si niektoré povedia: „Ale to je príliš ťažké.“ Áno, je to ťažká a zároveň JEDINÁ CESTA!
Povedala som, že spoznáte pravdu a pravda Vás vyslobodí. Teraz sa musíme sami seba spýtať, či chceme byť slobodné? Tak potom MUSÍME ODPUSTIŤ. Nie je žiadna voľba! Môžete mať ešte stále zlé pocity, ale keď sa rozhodnete odpustiť, uvedomte si, že je to rozhodnutie, nie pocit. Ale keď sa rozhodnete odpustiť, Pán Vás bude uzdravovať viac a viac a viac.
Sú tu tiež prekliatia, ktoré boli nad Vami vyslovované, keď ste boli malé. Keď otcovia hovoria dcéram: „Ty nie si na nič dobrá…“, toto je kliatba a mnohokrát sa žena nemôže stať tou, ktorou má byť vďaka takémuto prekliatiu. Pre tie z Vás, ktoré máte deti – nikdy nehovorte svojmu dieťaťu, ty si zlý(á), alebo ty nie si na nič dobrý(á), toto sú prekliatia. Ak sa stalo tebe, že ti niekto hovoril, že nie si schopná ničoho dobrého, musíš odpustiť tejto osobe a musíš oddeliť túto kliatbu od svojho ducha. Inak ťa bude kliatba držať v zajatí po celý život. A naozaj nebudeš dobrá k ničomu a naozaj nič dobré neurobíš, pretože uveríš semienku, ktoré bolo zasiate v tvojom srdci.
Koho je to chyba, že tomu veríš? Čiastočne aj tvoja. Samozrejme, že keď si bola dieťa, tak si to nevedela, ale teraz, keď tomu rozumieš, musíš poprosiť Boha o odpustenie, že si uverila klamstvu diabla, ktoré ti bolo hovorené. Musíš ľutovať, že si uverila klamstvu, ktoré si počula. A povedz: „Ježiš odpusť mi, že som uverila klamstvu, ktoré o mne hovorí, že som ničím. Prosím odpusť mi, že som tomu verila a ja sa teraz oddeľujem od tejto kliatby. A chcem teraz veriť tomu, čo hovorí tvoje slovo o mne. Tvoje slovo hovorí, že môžem robiť všetko skrze Ježiša Krista. Tvoje slovo hovorí, že v tomto živote nie je pre mňa nič ťažké. Tvoje slovo hovorí, že potečú zo mňa prúdy živej vody, Tvoj duch a prekonám všetko. Najprv musia byť tieto staré klamstvá zlomené. A to sa stane tým, že sa kajáme, že sme verili týmto lžiam a odpustením osobe, ktorá nám hovorila tieto lži.
Poznáte termín feminizmus? Neviem nakoľko je feminizmus rozšírený vo vašej krajine, ale približne pred tridsiatimi rokmi sa rozšírilo hnutie, kedy ženy povstali. Ženy sa vzbúrili s tým, že príliš dlho boli potláčané mužským svetom. A bolo v nich veľa hnevu voči mužom. Vo svojich srdciach mužov odsudzovali a povedali si, že teraz vstaneme a ukážeme týmto mužom, že „my“ sme niekým. Vidíme však, že celé hnutie bolo „mimo“, a to z jedného dôvodu – zrodilo sa z postoja nenávisti a odsudzovania. Pravdaže, bola to reakcia na mužov na ich zlé správanie. A je pravda, že títo muži robili mnoho chýb, ovládali ženy mnoho storočí. Biblia učí veľmi jasne, že rebélia a nenávisť nikdy nie je odpoveď a riešenie žiadneho problému. Tieto ženy nedospeli k plnému životu, pretože sa búrili proti zákonom Boha.
Spomínam to preto, lebo aj v našich životoch mnohé z nás máme nesprávny postoj k mužom. Áno, mnoho mužov v tvojom živote ti ublížilo a vo svojom srdci máte vzburu (rebéliu) voči mužovi alebo mužom, ktorí vám zle urobili. Avšak vždy, keď sa pokúšame o niečo na základe vlastnej sily a nie božieho slova, zlyhávame. Biblia nás učí, že ženy by mali prejavovať rešpekt, úctu voči mužom. Boh povedal, že stvoril muža na svoj obraz a keď nenávidíme muža, nepriamo nenávidíme aj Boha. Odpoveďou nie je vzbura a nenávisť voči mužovi, ale odpoveďou je byť uzdravená vo svojom srdci a ďalším-prvým krokom je odpustiť mužovi.
V ďalšom „workshope“ budem hovoriť o manželstve, o tom, že mnohé ženy sa pokúšajú zmeniť svojich manželov, pretože sú netrpezlivé a hnevlivé a chcú, aby sa muži zmenili. Ale to vedie len k hádkam a zmätku. Ale Boh chce, aby sme my boli uzdravené, aby sme my odpustili, aby sme dôverovali Bohu, že On zmení nášho muža. My nemôžeme zmeniť svojich manželov, ani svojich otcov, ani nikoho iného na svete. Ak sa vzbúrime a budeme sa hnevať na nich, ubližujeme len sebe samým.
Vo Švajčiarsku sme spolu so ženami vyjadrili ľútosť nad nenávisťou a zlým postojom voči mužom všeobecne. Viedla som ženy k tomu, aby dôverovali Bohu. Keď sa ony samy zmenia – ak Boh spôsobí, že Kristova krása bude žiariť skrze nich, potom Pán urobí aj to ostatné pre mužov.
Verím, že vám Duch Svätý ukázal tie oblasti, do ktorých boli zasiate zlé semená. Kde ste uverili klamstvu diabla. Opäť vám hovorím, že obviňovanie je od diabla. Cítim vo svojom duchu, že aj nad vaším národom je „kontrola ducha“, čo spôsobuje, že sme ustráchaní. Duch ovládania (kontroly) spôsobuje, že človek má strach, ktorý prináša pocit viny a manipuluje vás. Boh vás chce oslobodiť, aby ste boli ženami, akými vás stvoril. Chce, aby ste boli schopné postaviť sa a žiť plným životom.
A teraz sa budeme modliť:
Chcem teraz poprosiť Ducha Svätého, aby vám ukázal, kde sú v srdci zranenia, kde vás ľudia v minulosti zranili, kde vás niekto zneužil, kde niekto prehovoril kliatbu. Chcela by som vás poprosiť, aby ste si pripravili srdcia aj na ľútosť, aby sme povedali: Pane Ježišu, ja chcem odpustiť týmto ľuďom, pretože ja chcem byť oslobodená. Niekedy môže byť človek, ktorý ťa zneužíval alebo zranil mŕtvy, ale vo svojom srdci mu nemôžeš odpustiť.
Toto som ja, a takto držím kohokoľvek, kto mi v živote ublížil, a preto kdekoľvek v živote idem, beriem túto osobu so sebou. Vždy je so mnou, lebo som sa nepustila a môžem ju opustiť iba vtedy, ak sa rozhodnem odpustiť. Po druhé musím povedať: „Pane Ježišu ja sa oddeľujem od tejto osoby, ktorá mi ublížila.“ Je ako lano, ktoré ťa viaže k tej osobe. Musíš ho preťať a až potom pocítiš, že prichádza sloboda. A potom musíš prosiť Boha o odpustenie, že si verila klamstvám od zlého.
Budem sa modliť modlitbu za odpustenie a budete ju opakovať, aby to uvoľnilo slobodu duchu a po tom, čo oľutujete a čo odpustíte, Ježiš vás môže oslobodiť od týchto pút. Budete cítiť slobodu a potom začnete brať božie slovo, túto pravdu, do srdca. Budete prijímať dobré semeno. Tam kde bola zlá burina vyťatá, musíme miesto zaplniť dobrým semenom. Ak ti ešte stále diabol hovorí, že nie si dobrá, že nikto ťa nemiluje, musíš mu povedať: „Nie, s tým je koniec, diabol, ty si klamár, už ti viac neverím, a ja ťa vyháňam, teraz odíď odo mňa.“ Viete, musíte byť voči diablovi prísne, lebo on sa nepohne. Nebuďte ticho, kľudne na neho zakričte božím slovom, to nemôže uškodiť.
Budeme sa modliť: „Bože, Otče, prichádzame k Tebe v Ježišovom mene. Pane Ježišu, ďakujem, že si zomrel za moje hriechy. Ďakujem, že si ma očistil od všetkých mojich hriechov. Ježišu, Ty vieš o zraneniach, ktoré ešte stále mám v srdci. Teraz Ti prinášam osobu, ktorá mi spôsobila bolesť v mojom srdci. Pane Ježišu vyberám si Tvoj život, a preto sa rozhodujem, že budem poslúchať Tvoje slovo a teraz sa rozhodujem odpustiť tejto osobe.
Duch Svätý vám teraz ukáže komu potrebujete odpustiť. Pane Ježišu prosím o odpustenie v tých oblastiach, kde som uverila klamstvu a viac týmto klamstvám neverím. Verím Tvojej pravde. A teraz sa oddeľujem od tejto osoby, odpúšťam tejto osobe a opúšťam ju. A prosím Ťa, aby si ma teraz naplnil Tvojou láskou. Prijímam teraz Tvoju lásku. Ďakujem za Tvoje odpustenie. Som oslobodená od viny, pretože som odpustila všetkým svojim dlžníkom. Ďakujem za Tvoju slobodu Ježiš, ďakujem, že ma miluješ, ďakujem Ti, že ma chceš viac a viac oslobodiť, ďakujem Ti že ma prijímaš takú, akú si ma stvoril a ja chcem prijať seba samú. V mene Ježiš. Amen.
Otče, modlím sa teraz za každú z týchto žien a lámem teraz všetky putá diabla, aby tieto ženy boli oslobodené. Hovorím slobodu a oslobodenie od ducha odmietania a zväzujem ducha odsudzovania nad vami. Zväzujem diabla, ktorý klame vaše mysle a modlím sa, aby do každého srdca a mysle prišla pravda, ktorá im ukáže, kým sú v Tvojich očiach Pane, ktorá im ukáže, aké sú pre Teba vzácne a pomôže im kráčať v Tvojom Svätom Duchu. V Ježišovom mene. Amen.“
Gal 5,19-25: „A skutky tela sú zjavné: sú to smilstvo, nečistota, chlípnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, hýrenie a im podobné…ale ovocie ducha je ….proti tomu zákona niet…podľa ducha aj konajme.“ Toto slovo hovorí o skutkoch tela a o skutkoch ducha. Tajomstvom týchto veršov je verš 16: „Hovorím však, žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela.“ Ak kráčame duchom, nebudeme spĺňať žiadosti tela. A potom nižšie máme vymenované tie veci, ktoré patria telu.
Predtým sme ukazovali, ako zranenia v našich životoch môžu viesť k nenávisti. Nenávisť je jedno zo zlých ovocí, ktoré sú spomínané. Našou vlastnou silou nie sme schopné milovať mužov. Duch Svätý nám musí pomôcť, ako sme sa za to predtým modlili, aby uzdravil našu dušu, aby sme potom mohli kráčať v duchu. Ale keď sme uzdravené musíme sa každý deň rozhodnúť, že nechceme opäť padnúť naspäť do starých koľají.
Čo to vlastne znamená, kráčať duchom a nie žiť podľa tela? V Biblii je slovo telo často spomínané spolu so slovom duša. V Efezanoch je namiesto skutky tela použitý výraz ľudská prirodzenosť. Čo je to naša ľudská prirodzenosť? Čo k nej patrí? Je to tvoja myseľ, tvoje emócie a tvoja vôľa. Nuž tvoja prirodzenosť nie je nič zlé, ale Biblia nám hovorí, že prirodzený človek, ktorý nie je kresťanom a nie je Duchom obnovený, má iba dušu. Jeho duch je akoby mŕtvy. Tvoj duch je to miesto, kde prebýva aj Duch svätý. Keď do svojho života prijmeš Ježiša, Ježiš príde do tvojho ducha, a preto Biblia hovorí, že spraví veci novými v duchu. Ale tvoja duša, ktorá zahŕňa tvoje emócie, tvoju vôľu, tvoju myseľ, ostávajú stále staré. Musia sa teda obnovovať každý deň. V Rim 12,2 sme čítali, že máme obnovovať svoju myseľ. Chcem, aby sme rozumeli, čo sme sa modlili, aby sme boli vyslobodené zo zajatia, ak sa teraz tvoja duša nebude meniť, veľmi skoro sa môžete vrátiť do rovnakých zranení.
Uvediem príklad. Dnes večer ste sa modlili, aby ste boli uzdravené od zranení spôsobených odmietaním. Možno ste v srdci cítili niečo veľmi dobré, možno ste cítili slobodu a lásku Boha, ale zajtra, ak vaša duša, emócie, pocity Vám ráno povedia: „ach ja úbožiatko, nikto ma nemiluje, cítim sa taká sama, môjmu manželovi na mne nezáleží, môjmu pastorovi na mne nezáleží…“ Toto je vaša duša, nie váš duch. A teraz vy musíte urobiť rozhodnutie, ktoré je písané v Gal 5.
Nežite podľa tela, teraz sa postavte a povedzte: „Dosť bolo duša, dosť bolo sebaľútosti, Ježiš je teraz mojím Pánom, On ma miluje, On ma neodmieta, On ma prijal, On ma uzdravil z mojich rán, odpustila som otcovi, starému otcovi, bratovi, manželovi, všetkým mužom, teraz moja duša musí poslúchať to, čo hovorím“. Nesmiete poslúchať vaše pocity. Vaše pocity musia poslúchať vás. To je veľmi, veľmi dôležité. Toto je oblasť, kde diabol najviac pokúša ženy. My ženy sme veľmi citlivé v pocitoch, ale Boh nemôže použiť pocitmi zmietaného kresťana. Mať pocity nie je zlé, ale nemali by sme ich nasledovať tam, kam nás ťahajú, ale mali by sme nasledovať Ducha Svätého v nás. Biblia hovorí, že tí, ktorí sú vedení Duchom Svätým, sú deti Božie. Nehovorí o tom, že sú to tí, ktorí sú vedení svojimi pocitmi.
Prvé teda boli naše pocity, druhá je naša myseľ. Ak zajtra ráno diabol vystrelí zlé šípy do tvojej mysle, povedz: „Nie, diabol, ja toto neprijímam!“ Keď si znova vo svojej mysli hovoríte: „Nie, ja nie som dobrá, nikto ma nemá rád, nič dobré v živote nemôžem dosiahnuť.“ Vy musíte povedať: „STOP! Toto už viac neprijímam!“ Ja prijímam iba to, čo mi hovorí pravda. A pravda ma oslobodí.. Aj keď príde niekto a povie ti niečo zlé, povedz: „Ďakujem Ti, sestra, Boh ťa žehnaj!“ Ale v mojom srdci to neprijmem a aby som ostala čistá okamžite odpustím. Poviem: „Pane, odpúšťam tejto sestre (osobe), ona nevedela, ako mi chcela ublížiť.“ Ale toto je teraz tvoja práca. Duch svätý ťa oddeľuje od zlého ovocia, od zlých stromov, ale ty musíš každý deň kráčať v Duchu Svätom. Jedna dôležitá vec je, že kráčam v sile Ducha Svätého a nie vo vlastnej sile. Ak sa bojíš, že to nezvládneš a myslíš si, že si príliš slabá potom vedz, že ty to neurobíš, ale Duch Svätý urobí cez teba tie správne veci. Duch svätý nemá žiadne problémy z hnevom, s depresiou, takže iba povedz: „Pane, Ty ži vo mne, nie mojou silou, ale Ty ži vo mne.“ Ja sa tiež každý deň modlím v jazykoch. Duch Svätý nám dal tento dar, aby náš duch bol stále silnejší. Môžete živiť svojho ducha, vedeli ste to? Ak sa modlíte v jazykoch a čítate písmo, váš duch bude silnejší a silnejší. Môžete tiež živiť svoju dušu. Stačí len počúvať viac negatívnych slov, stačí počúvať diabla, ktorí nám nahovára, aké zlé veci sa nám stanú a aké sme zlé a vaša duša zosilnie, ale váš duch sa zmenší. Aby sme premohli našu prirodzenosť, všetky strachy, všetky skutky tela, ktoré sú tu spomenuté, potrebujeme byť napĺňané Duchom Svätým v každej chvíľu dňa. Prirodzenosť a skutky tela nemôžeme vyháňať spôsobom „odíď hnev ap.“, toto nefunguje. Môžeme vyháňať démonov, ale svoje telo nemôžeme vyháňať. Svoje telo musíme ukrižovať. A toto je tvoje a moje rozhodnutie. Každý deň, každú chvíľu. Toto je to rozhodnutie, že budem kráčať v duchu a nie žiť podľa tela.
Ďakujem vám, že ste boli ochotné počúvať tak dlho a pozorne. Niekedy je ťažké vyberať, čo povedať, keď je tak veľa dôležitého. Chcem vám len povedať, že mam veľkú radosť, že som tu mohla byť s vami. Mám istotu, že Duch Svätý vás bude vyučovať viac a viac a viac. A verím, že sa ešte uvidíme.
Môžem zmeniť nejakú osobu?
Často sa túto otázku pýtajú ženy na svojich mužov. A moja odpoveď je: nikdy nečakajte od žiadnej osoby, že sa zmení. Lebo sa môžeš veľmi ľahko sklamať a potom ťa to môže priviesť do depresie. Ale dôveruj Pánovi, že ak zmení teba, urobí prácu aj s touto osobou. Často Boh nemôže hneď zmeniť túto osobu, pretože ja mu stojím v ceste, pretože vždy to chcem urobiť ja. Ja chcem zmeniť tú osobu, ja ju kritizujem. Boh hovorí: „Prestaň s tým všetkým! Daj túto osobu kompletne do mojich rúk a teraz sa úplne sústreď na mňa a pomôžem ti, ako sa správať voči tejto osobe.“ Čiže dôležité je, aby som sa pýtala, ako sa ja mám správať k tej osobe, ako mám je reagovať a potom sa len modliť, aby Boh zmenil tú osobu, aj keď to nejaký čas trvá. Len sa modli a dôveruj Pánovi.
Veľa rokov som chcela, aby sa mnohé veci zmenili v mojom mužovi, ale Boh ho nezmenil okamžite. Ale ja som musela rásť a musela som sa zmeniť, musela som dôverovať Pánovi a čím viac som prijímala môjho muža takého aký je a ďakovala som Pánovi za môjho muža, za to, že je taký aký je, potom ho Boh začal pomaly meniť. Ale je veľmi dôležité, aby sme sa my sami nesnažili zmeniť druhú osobu, ale keď dôverujeme Pánovi a keď sa vzdáme toho ovládania a snahy zmeniť osobu, potom ju Boh sám môže zmeniť.
Musíme vždy vedieť odkiaľ zranenie pochádza?
Lano v našom srdci, ktoré nás spútava môžeme preťať, ak vieme odkiaľ pochádza, ale myslím si, že ak neviete skutočne odkiaľ pochádza a Boh vám to neukazuje, hoci verím, že vám ho ukáže, môžeme sa modliť: „Pane ja chcem odpustiť všetkým blízkym ľuďom, pretože to väčšinou bývajú blízky ľudia, ktorí nás najviac zraňujú. Preto musíme byť vždy pohotoví odpustiť.
© Silvia Nickelson
© Spoločenstvo Martindom
