Stali sme sa slobodnými, sme v Božej armáde, sme svetlo sveta, víťazi, soľ zeme, nasledovníci Ježiša, učeníci Ježiša, priatelia Ježišovi, bratia Ježišovi, deti jedného Otca, Boží vyslanci, dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, kráľovské kňazstvo, proroci Pánovi, oddelení pre Boha, máme kráľovskú dôstojnosť, máme inú identitu ako predtým, ako sme sa stali kresťanmi, preto máme inú dôstojnosť a patríme inam, preto naše občianstvo je už v nebi, preto nenosíme preukazy pozemské, máme nebeské. Bez toho občianskeho preukazu, ktorý platí v nebi, nás tam nepustia. Aby si mohol konať tak ako Pán chce, musíš vedieť, kto si.
Sme vytrhnutí z otroctva hriechu, sme vyzbrojení Božou mocou, vyvolení, oslobodení, nepatríme sebe, preto môžeme mať inú identitu a iný život, pretože predtým sme žili podľa sebeckých záujmov svojho tela. Keď ťa Boh vytiahol, vytrhol ťa z hriechu, získal ťa pre seba. Božie Slovo tomu hovorí, že „vykúpil ťa vlastnou krvou“ (Zjv 5,9), bol si draho kúpený. Ty nie si žiaden šmejd, pretože Boh za teba zaplatil najvyššiu cenu, si drahocenný poklad. Vykúpil ťa a povolal – a preto teraz už nepatríš sebe. Ja už nepatrím sebe! Keby som ďalej chcel patriť sebe, List Hebrejom tomu hovorí, že „potupujem Božieho Syna, znova ho pribíjam na kríž. Pretože chcem patriť iba sebe, pretože znova hreším. Najväčší hriech je v tom, že nepatríš Bohu, že nekráčaš podľa Boha, že máš svoje cesty.
Ako kresťania máme výsadu poslúchať Boha. To nie je tvrdá povinnosť, to je výsada. Sú ľudia, ktorí ani netušia, že Boh je a sú ľudia, ktorí vedia, že je a nenávidia ho, sú ľudia, ktorí vedia, že je a milujú ho. A verím, že sme to aj my, že máš zvláštnu výsadu počuť Boha, počuť ho a poslúchať ho, že máš zvláštnu výsadu stávať sa mu podobným. Vieš, že cieľom tvojho života je stať sa podobným Kristovi? Byť ako Kristus – zvláštna výsada, ktorú majú kresťania, ktorú majú tí, ktorí prijali Ducha Božieho. A Rim 8,28 hovorí, že „tých, ktorých predpoznal, tých aj predurčil do podoby Jeho Syna“. Si predurčený na to, aby si sa stal kópiou Ježiša Krista, aby si vyzeral ako on. Keď ťa niekto zbadá, tak ho napadne, že je Ježiš a že Ježiš sa zaujíma o jeho život. To je tvoja nádherná výsada, do ktorej si pozvaný a ďalšia vec je žiť v Jeho sile. Musíš získať iný prameň, z ktorého čerpáš. To nie je len tak, že si sa stal kresťanom a ďalej žiješ zo svojej životodarnej sily a snažíš sa napĺňať ako tak Božie štandardy, ale robíš mnoho vecí tak ako predtým. To ti nikdy nebude fungovať, pretože si neodťal koreň, pretože ty si bol naštepený do iného koreňa, do inej olivy. Pokiaľ to nechceš rešpektovať a stále chceš ťahať životodardný zdroj z niečoho iného, tak nachádzaš sa v tom, čomu Písmo hovorí prekliatie. Pretože Jeremiáš hovorí, že každý kto sa spolieha na seba je pod prekliatím, iba ten kto sa spolieha na Pána , kto sa opiera o Boha, o Božie rameno, môže žiť z požehnania. Ak chceš žiť ako kresťan a zapáčilo sa ti žiť s Bohom a vidíš, že je to cesta, tak sa ti to nepodarí, pretože berieš miazgu z iného koreňa. A preto nemôžeš rozkvitať, preto nemôžeš zelenať. Musíš radikálne odrezať koreň, s ktorého si čerpal doteraz a nájsť si inú studňu, z ktorej budeš čerpať. A to je Božia sila, to je Božia moc v tvojom živote, to je Božia milosť. Kým budeš brať milosť, ako taký prídavok k tvojmu zdroju, tak si vytvoríš zo svojho života zvláštny hybrid, ktorý zachvíľu zakape. Ak budeš chcieť tie korene len tak pomaličky odrezať „skalpelíkom“, tak ti to nevijde. Musíš zaťať poriadnou sekerou. Preto Božie slovo hovorí, že sa musíš od toho rázne oddeliť, musíš to zanechať, nesmieš sa k tomu vracať! Ak chceš patriť stále sebe – tak môžeš, máš na to právo. Ale nesieš si zodpovednosť za svoj život a nemôžeš stále poukazovať na Boha, že to On: „A aj tak ma nemáš rád, aj tak mi neplníš tieto veci, aj tak hľadám tamto a roky si mi to nedal.“ Poznám mnoho takých ľudí, s mnohými som sa stretol, s mnohými som sa modlil, ktorí týmto začali a skončili hlbokou nenávisťou Boha, pretože sa nevedeli kontrolovať. Pomýlili si Božie princípy a nahradili ich vlastnými. Pretože ak je Ž 37,4: „Hľadaj Pána a on ti dá za čím túži tvoje srdce.“ Tak mi sme počuli iba druhú časť: „Dá mi, za čím túži moje srdce.“ A nepočúvame tú prvú: „Hľadaj Pána.“ Alebo: „Hľadajte najprv Kráľovstvo Božie a všetko ostatné Vám bude pridané.“ My si čítame: „A všetko ostatné vám bude pridané“. A teraz to nemám.
Tvoje posvätenie nemôže začať, ak nechytíš veci za správny koniec, ak si neuvedomíš, že Božie princípy sú jasné a neplatia nijaké výnimky nejakých múdrych a inteligentných ľudí, a už vôbec nie tvojich chtíčov. Božie slovo hovorí jasne, a to je prvá podmienka posvätenia: „Potom ako sa obrátiš, potom ako činíš pokánie, ako chceš kráčať za Pánom, že upieraš zrak na Neho.“ Priskoro sa nám hovorí, že nehľaďte na to, čo je tu na zemi. Ty už nemáš hľadieť na to, čo je na zemi, ale mať oči upreté na Ježiša a hľadať to, čo je hore. Keď sa budeš stále tmoliť vo svojich záujmoch a vo svojich problémoch a v tom, čo by si mohol kde získať, tak sa pozeráš do zeme a rozbiješ si tvár, pretože do niečoho určite narazíš. Ale keď sa budeš pozerať priamo na Ježiša, keď budeš upierať zrak na Neho, ktorý je pôvodcom a zavŕšiteľom tvojej viery, tak si nemôžeš rozbiť čelo. A zaujímavým spôsobom sa začnú napĺňať veci tvojho života a tvojho posvätenia, ak hľadáš najskôr kráľovstvo Božie, ak neplníš prvú podmienku, nemôže sa splniť druhá.
Rásť v živote s Bohom musíš v každej oblasti svojho života. To neznamená, že budeš rásť v modlitbe, ale pokojne budeš nečisto podnikať, pokojne budeš zahýbať, alebo čokoľvek iné. Božie pôsobenie v tvojom živote sa prejavuje vo všetkých oblastiach, aj v tých o ktorých si myslíš, že sú sväté, a v tých o ktorých si myslíš, že Bohu do nich nič nie je, že sú to veci, s ktorými nechce mať Boh nič spoločné. Tvoj rast sa musí diať v troch oblastiach:
1, poznaním – musíš poznávať Pána. Keď nepoznáš Pána, nemáš večný život, lebo večný život je v tom, že poznáš Boha, a toho ktorého poslal, Ježiša Krista. (Jn 17,3) Keď ho nepoznáš, myslím tým hlboké biblické poznanie, ktoré môže byť len medzi osobami, ktoré sa hlboko milujú, keď ho nemáš tvoj život kríva. Teraz toto poznanie sa musí rozvíjať v dvoch rovinách, a to v racionálnej a emocionálnej. Keď rozvíjaš iba jednu a všetko poznáš, všetky tie pravdy, stávaš sa iba teologickým suchárom, ktorý je mimo života a ktorý vie o Bohu všetko, len nedovolí, aby mu menil život. Poznám muža, ktorý sa naučil naspamäť celú Bibliu, a to takým spôsobom, že vedel konkrétne povedať, čo je v ktorej kapitole, vedel ju prerozprávať svojimi slovami. Už asi 3 roky nie je kresťanom. S týmto racionálnym poznaním musí rásť aj tvoje emocionálne poznanie Boha – skúsenosť. Musíš mu dovoliť, aby sa prejavoval v tvojom živote, musíš mu dovoliť, aby si ho mohol zakusovať pri modlitbe, musíš mu dovoliť, aby sa ťa hlboko dotklo Jeho Slovo. A musíš vedieť, že keď ideš na skupinku, že ho tam prežívaš. Tí, ktorí sú tam s Tebou, nie sú len odporní bratia a sestry, ktorí sa mi už po dvoch rokoch zunovali a chodím tam len preto, že musím, ale vieš, že tam je Pán, že ho tam môžeš zakúsiť. A keď ho tam zakúsiš, hneď sa ti zdajú chyby tvojich bratov a sestier menšie, pretože sa ťa práve dotkol Boh. To je poznanie. Musíš budovať obidve sféry poznania, aj racionálnu aj emocionálnu. Keď buduješ iba emocionálnu, stane sa to, čo poznáme u tisícov katolíkov, ktorí majú zjavenia, ktorí behajú na všetky púte, a ktorých základná zásada života je, že k bohostánku sa musí ísť čelom vpred a nikdy nie zo zadu, kľaknúť sa môže len na pravé koleno, nie na ľavé….., a nepovieš mu ako ho Boh veľmi miluje – za takéto veci sa Boh veľmi hnevá. Toto je reálny život mnohých katolíkov, ktorým chýba racionálne poznanie a majú iba emocionálne. Musíš budovať obidve. Keď to nebuduješ, si obyčajný krívajúci mrzák.
2, Druhá oblasť, ktorá sa týka tvojho posvätenia, je vyznávanie. Jednoducho tvoj život musí byť kompletný, a ty musíš vedieť vyznávať ústami svoju vieru a vedieť ju vyznať aj pred inými a vedieť svedčiť o Tom, ktorý ťa miluje a ktorý sa nechal za teba pribiť na kríž. Keď to nerobíš, keď žiješ v tom, že vieru nosím predsa v srdci a viera je veľmi hlboká a intímna vec a nemôžem o nej nikomu hovoriť, tak sa stane, že 20 rokov pracuješ na pracovisku a nikoho by nenapadlo, že ty poznáš Ježiša, pretože ty ho vlastne ani nepoznáš. Za toto sa dá veľmi ľahko a veľmi dobre schovať. Aj moja mama mi to hovorila, keď som sa obrátil, a nosil som tričko s obrovským červeným nápisom: „Boh tak miloval svet , že dal svojho jednorodeného Syna, ………“ (Jn 3,16), tak bola z toho úplne hotová a pýtala sa, čo povedia ľudia okolo. Hovorila mi, že to nemôžem a čo si pomyslia ostatní, veď viera je predsa vec srdca, a preto to nemôžem dávať najavo.
Ty máš vyznávať, pretože ti to hovorí Božie Slovo. Ak je pre teba najvyššou autoritou to, čo ti hovorí tvoja mama, alebo to, čo ti hovorí tvoj kolega v práci, a nie Božie Slovo, môžeš zle dopadnúť.
3, Musí sa to prejavovať tvojim konaním. Musí byť na Tebe vidno, že si kresťan. Keď to na Tebe nie je vidno, a žiješ ako pohan, tak si pohan. Pán sa k tebe nemôže priznávať. V Božom slove je napísané, že „my sme Božou chválou, Božou slávou.“ Musí byť vidieť rozdiel medzi tebou a pohanom, ak nie je, si pohan. A týmto začína rásť tvoje posvätenie. Keď ho hlboko poznávaš, zdieľaš s ním svoj život, keď ho vyznávaš ústami, a keď je to na tebe vidieť – môže rásť tvoje posvätenie.
Základná podmienka je tá, o ktorej sme hovorili pred chvíľou. Vieš, že ten prameň nie je z teba, ani z toho, čo si si vybral, ale že ten prameň je odniekiaľ inakiaľ, a to je Božia milosť, to je Duch Boží, ktorý sa ťa zmocňuje. Je to Jeho moc, je to na Jeho slávu a je to Jeho práca. Celé, čo máš urobiť, je dovoliť a poprosiť ho, aby to konal v tebe? Pretože, ak to budeš robiť ty, tak sláva za to patrí tebe, aj uznanie a odmena. Keď to bude robiť Boh v tebe, tak sláva a odmena a uznanie patrí Bohu. A tak si môžeš vybrať, či chceš pracovať na svojej sláve, alebo chceš pracovať na Božej sláve. Čiže pustím ho do seba a dovolím mu konať? A to je úplne reálny stav. Je to síce duchovná skutočnosť, ale úplne reálna. Keď Pavol hovorí, že „už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2,20) – to nebola len mystická reč, ktorou chcel niečo len tak nežne vyjadriť. „Už nežijem ja“ – znamená, že môj život definitívne skončil ponorením do Krista a vstal nový život, keď som sa vynoril. Už máš inú identitu, patríš Pánovi a on v tebe koná a je to na Jeho slávu.
A ešte jedna dôležitá vec, na ktorú by som chcel klásť dôraz, a to je zlomenosť. Pokiaľ nebudeš zlomený pred Bohom, pokiaľ nepríde v tvojom živote moment, kedy sa zlomíš ako palica a nebudeš tuhý a nebudeš už klásť odpor, vtedy začne v tebe pôsobiť Duch Boží. Ja som to tiež zažil. Mal som možno tú výhodu, že to nebolo dlho po mojom obrátení, takže som nemusel strácať čas tým, že som chodil ako tvrdá palica. V tebe musí niečo ako keby prasknúť a vtedy zažiješ prietok Ducha Božieho do tvojho života. A naozaj sa to deje. Poznám veľa tých, čo to prežili, a viem, že to bol výrazný moment v ich živote, kedy sa zlomili a povedali dosť, končím so všetkým mojím, lebo vidím, že to nikam nevedie. Musíš prežiť, že On ti dáva všetko a že On sa o teba zaujíma. Musíš prežiť, že už to nijako inak nejde, len s Ním. Musíš vedieť povedať: „Pane, kamkoľvek, aj na Sibír, kamkoľvek, Pane.“ Alebo: „Budem celý život zasvätený pre Teba a nebudem si hľadať manžela alebo manželku“ Kým sa nezlomíš až takto, kým sa nezlomíš a nepovieš: „Čo Ty chceš“, tak sa nemôže veľa vecí v tvojom živote pohnúť.
My dnes hovoríme o raste. O raste vo viere a o raste vo vzťahu s Bohom. Ty si musíš vybrať, či chceš rásť, alebo nie. A ten moment zlomenosti sa nedá vyrobiť, že si povieš: „Pane viem, že sa musím pred Tebou zlomiť, tak ti teraz hovorím, že sa zriekam všetkých mojich plánov a kamkoľvek ma pošleš tam pôjdem.“ A za päť sekúnd povieš: „Ale nie do celibátu, alebo len nie na Sibír.“ Ale keď to myslíš úprimne a čestne, a chceš sa zlomiť pred Pánom, to sa nedá vyrobiť, to môže byť iba autentické. Buď to spraví Boh alebo sa to nenastane. Boh to môže spraviť vtedy, keď si poddajný. Ako nôž, ktorý krája mäkké maslo. Môžeš byť aj ako tvrdé maslo vytiahnuté z mrazničky, ale potom ťa nikto nikde nenatrie a nebudeš môcť nikomu poslúžiť. Budeš iba zmrznuté maslo, ktoré sa k ničomu nehodí, iba do koša. Ale keď budeš poddajný Bohu, keď ťa bude môcť niekomu natrieť, vtedy budeš použiteľný. A Božie Slovo hovorí, že „keď pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, neprinesie úrodu“. (Jn 12,24) Zostane tam, zhynie a nič z neho nebude. Ale keď padne do zeme, a odumrie sebe, prinesie úrodu. A už nie je samo. A to je ďalší znak tvojho rastu s Bohom. Ak prinášaš ovocie, úrodu – rastieš. Ak neprinášaš úrodu a neprinášaš ovocie, tak vieš, že si ešte neodumrel, a že keď sa niečo nestane v tvojom živote – zhynieš a zostaneš sám.
A ešte jedna vec, a to je pokora. Boh pokorného vyvýši, pyšného odmieta a trestá. Pozor na falošnú pokoru! Ja vám môžem povedať, že nám s Braňom ľudia veľakrát a hocikde hovoria „frajeri“, lebo hovoríme, že poznáme Boha, že Boh premýšľa takto a koná takto. A oni hovoria: „Ako si môžete dovoliť povedať, že rozumiete tomu, čo hovorí Boh?“ A my odpovieme, že je to napísané v Božom Slove, a preto môžeme vystupovať s takou istotou. To nie je pýcha, to je istota v Pánovi. Pokora znamená, že si viem uznať, že to nie je moja sláva. A často sa modlíme, keď niečo robíme, alebo niekam ideme, aby si už za päť minút nikto nepamätal, kto je Braňo Škripek a Mário Tomášik, aby na to všetci zabudli, ale aby si každý do smrti zapamätal, kto je to Ježiš Kristus a čo ti môže priniesť do života. A to je pokora: vedieť robiť veľké veci s Bohom, ale vedieť, že to nie sú tvoje veci, a že môžeš byť vďačný Bohu, že si sa tam niekde priplietol, a že si mohol byť pritom, keď robil veľké veci. To je pokora.
Rásť v Pánovi sa dá eminentne posúvať dopredu túžbou. Túžiš a dychtíš po Bohu, aby si ho stretol, aby si bol s ním, aby si mu urobil to, čo mu vidíš na očiach. Ženieš sa za Bohom v každej situácii, chceš vedieť, čo si o tom myslí On? Chceš byť s Ním aspoň chvíľočku? Ak chceš, tak je to hnací motor, aby si rástol. Môžeš sa rozhodnúť: rásť alebo nerásť. A záleží iba na tebe, čo si vyberieš. Keď nebudeš rásť v Pánovi, tak neprídeš do zasľúbenej zeme, a vo svojom živote nebudeš prežívať to, čo ti chce dať. A najviac ti chce dať seba, svoju prítomnosť. A takto rastieš do podoby Ježiša, takto rastieš do cieľa viery. A najzaujímavejšie je, že sa to deje mimovoľne, že sa to deje len tak, že to ani nezbadáš. Zrazu ani nevieš, a niektoré veci z tvojho života odišli preto, lebo to v tebe urobil Boh. Začínaš sa Mu pripodobňovať – a to nie je niečo, čo si vyrobíš, a čo si môžeš ukontrolovať. Ten rast sa deje spontánne, nie automaticky, že si povieš: „Chcem rásť v Pánovi.“ Tým, že žiješ s Bohom, automaticky prichádza podobnosť Ježišovi Kristovi, a zrazu ti to je vidno aj na tvári. Vy, ktorí žijete dlhšie s Bohom, to viete zbadať. Keď si sadnem do autobusu a náhodou mi padne zrak na niekoho, tak viem, že ten človek je kresťan. Viem to, lebo mu to vidím na tvári, žiari mu tvár, žiari z neho Duch. Viera v Krista je na tebe vidieť.
A posledná vec: podriaďujme Pánovi city. Tvoje city musia byť aj Božími citmi. Keď si nechávaš buď svoju precitlivelosť alebo svoju tvrdosť a hovoríš si, že Boh do tohto nemá čo hovoriť, tak ťa nemôže pretvárať a niekde krívaš a máš ešte falošné únikové cesty. Písmo hovorí, že „máme mať Kristovo zmýšľanie.“ (1Kor 2,16) Tvoje myslenie musí byť podriadené Božiemu Slovu, musíš zmýšľať tak, ako zmýšľa Kristus. Máš mať myseľ Kristovu, to znamená, že máš zmýšľať ako On. Keď zmýšľaš ako On, tak ťa to vedie niekam „za veci“, ktoré nemôžeš pochopiť ľudským rozumom. City tiež patria k integrite človeka, a preto sa musia podriaďovať Bohu. A ja viem, že Boh ťa často privedie k tomu, že budeš plakať. Boh ťa bude čistiť. Mne osobne sa často stáva, že plačem pri modlitbe, alebo keď sme sa modlili, a niekto odovzdával život Pánovi, tak som plakal, lebo som vedel, že teraz Boh plače, že teraz sa Boh teší, že ten človek prichádza. Aj Ježiš sa radoval, aj Ježiš plesal. Ježiš je tým štandardom. Keď sa mu budeš prispôsobovať, budeš Boží človek.
A posledné: tvoja vôľa sa má pripodobňovať Kristovi, má byť vôľou Kristovou. Volnejší ekumenický preklad hovorí o tom, že „nebudeme žiť podľa svojej vôle, ale budeme žiť podľa Božej vôle.“ Tvoja vôľa sa musí podriadiť, tvoja vôľa sa musí zlomiť, tvoja vôľa musí povedať, ustupujem Pánovej vôly. Keď sa to bude diať v tvojom živote, tak budeš rásť. A budeš prinášať ovocie. Tvoj život sa bude meniť. A nezabúdaj, že to je od Pána, že tá sila je od Pána, nie je od teba. Akonáhle vstúpiš do toho, že „ja, ja som si to takto urobil“, žiješ pod prekliatím a Boh sa na teba práve nepozerá.
Toto všetko Boh dáva kresťanom, nie všetkým ľuďom, ale kresťanom. Tým, ktorí sa rozhodli pre Ježiša Krista. V tvojom živote sa to prejavovať môže, ale nemusí, a ďalej môžeš byť nešťastným kresťanom. A prečo sa to takto deje? Pretože sa nechceš podriadiť Božím nárokom, alebo nevieš, čoho sa máš vzdať. A prečo to nevieš? Preto, že nemáš vytvorený zvláštny vzťah s Bohom, kedy si len ty a On. Chodiť sem na spoločenstvo nestačí, chodiť len do kostola nestačí! Musíš každý deň pozerať do svojho života, a na to, aby si videl, čo je v tvojom živote nesprávne, sa potrebuješ stretnúť s dokonalým Pánom, ktorý ti s láskou, dobrotou a objatím povie: „Braňo, Peťo, síce si sa snažil, ale výsledok bol takýto, toto bol omyl, toto bolo vynikajúce.“ Ty aj ja potrebujeme ten čas hodnotenia, kedy ti to Duch Boží pekne celé zoradí. A Božie Slovo tomu hovorí: Božie myslenie, Boží charakter, Božie podmienky, Boží trest, výsledky nesprávneho kráčania s Bohom – tam to nájdeš. Je to veľmi zvláštna kniha, ktorá je úžasne živá. Aj tak mnohí kresťania, tomu nerozumia. Ale ty potrebuješ počuť, čo hovorí Boh, a to sa udeje vo vnútri a dostaví sa to do tvojho života tým, že ťa to usvedčí, že sa naučíš poslúchať, že ťa to povzbudí, že ti to prinesie ovocie. Čiže, to všetko o čom hovoril Mário, nemusí byť, pretože môžeš zostať nešťastným kresťanom, a to má dve príčiny: buď sa nechceš vzdať vecí, ktoré sa ti páčia a to znamená, že nemáš vo svojom živote disciplínu, alebo nevieš, čoho sa máš vzdať, a to je tým, že nemáš vytvorený špeciálny vzťah: ty a Boh. Ak sa spoliehaš, že sa to udeje na zhromaždení alebo v kostole, to nie je pravda. Zo svojho manželstva nemôžem žiť len tak. Každý deň to musím uskutočňovať, každý deň musím byť manžel znovu zo všetkých síl. V tvojom živote musí byť jasne vidno, kde je priorita: či hľadáš Pána, či hľadáš najskôr kráľovstvo Božie, či celý svoj život zameriavaš na Neho, alebo či ho zameriavaš na seba. Pretože ak ho zameriavaš stále na seba, nevyčítaj Bohu, že sa v tvojom živote nedejú veci, pretože sa nemôžu diať. Boh totiž nepodporuje sebcov. Boh podporuje ľudí, ktorí sú ako On, a takým chce dať ešte viac.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
