Skôr ako budeme môcť hovoriť o evanjelizácii, je nutné hovoriť, ako sa môžeme stretnúť so živým Bohom. Pretože poslanie evanjelizácie je poslednou etapou dlhej cesty, ktorá pozostáva z povolania, rastu a z poslania evanjelizovať. Aby sme boli pravými evanjelizátormi, musíme všetky tieto etapy prežiť zvláštnym spôsobom s Ježišom, pretože Ježiša musíme poznať skôr, ako pôjdeme evanjelizovať. Lebo ak nežijeme s Ježišom, ako môžeme byť Jeho svedkami? Ježiš povie aj nám ako v evanjeliu: „Nepoznám vás.” Tam namietajú: „Ako to, Pane, veď sme hovorili v tvojom mene, v tvojom mene sme konali mocné činy, a ty hovoríš, že nás nepoznáš.” „Áno, nepoznám vás, pretože vy nežijete so mnou.”
Je možné hovoriť o Ježišovi bez toho, aby sme s Ním žili. Teda – ako žiť s Ježišom, ako Ho stretnúť, aby sme boli Jeho skutočnými svedkami? Inak nastane to, pred čím vystríha sv. Pavol: „Ja nie som boxer, ktorý bije do vzduchu.” Treba sa biť pre Ježiša skutočne! Nekráčajú s Ježišom tí, ktorí sa neustále modlia rovnakým spôsobom, nerastú, vyhľadávajú neustále znamenia, nedokážu opustiť rôzne idoly, ktoré si nesú so sebou životom. Hovoria o Ježišovi, ale nikto im neverí. Nikto nám neverí? Aby sme mohli hovoriť o Ježišovi, musíme byť Ježišovými svedkami. Ak teda stretneme na ulici človeka, mal by mu na myseľ prísť Ježiš bez toho, aby sme o Ňom hovorili. Teda, ak je niekto Ježišovým svedkom a musí pri tom hovoriť, znamená to, že nie je dobrým svedkom. Dnes nás Ježiš učí, ako máme žiť s Ním, aby sme boli autentickí. On sa modlí za to, aby sa uskutočnili slová z Apokalypsy (Zjv 2,17): Aby biely kamienok, na ktorom je napísané nové meno, dostal tento biely kamienok. Pane, prosím ťa, daj dnes každému z nás nové meno, aby sme boli noví ľudia v Kristovi.
Chcete byť novými ľuďmi v Kristovi? Na konci 28. kapitoly v Matúšovi sú posledné slová vteleného Ježiša. Ježiš opúšťa zem a zanecháva nám „svoj závet“. Končí vtelenie a začína nový spôsob žitia s Kristom. Chcem podčiarknuť slová „Ja som,” pretože v Biblii to znamená meno Boha a Ježiš hovorí: „Ja som s vami po všetky dni.” Tak sa pýtam: „Pane, kde si každý deň? Kde sa s tebou môžem každý deň stretnúť?” Aby som bol skutočným svedkom evanjelia, musím sa s Ním stretnúť, musím Ho poznať!
Evanjelizačné školy sú veľmi dôležité, je dôležité poznať spôsoby a techniku evanjelizácie – ako sa priblížiť k ľuďom atď. Avšak najdôležitejšia vec je poznať Ježiša Krista skutočne! Inak sa môžeme zúčastňovať všetkých možných evanjelizačných škôl a v skutočnosti nebudeme evanjelizovať, pretože nepoznáme Krista. Kde sa môžem s Pánom stretnúť každý deň? Ja sa s Ním potrebujem stretávať každý deň! S Ježišom sa môžeme stretávať v každom okamihu, v každej situácii, a predsa sú tu určité zvláštne momenty.
Prvým každodenným stretnutím s Ježišom je modlitba. Jedného dňa som sa pýtal sám seba: „Prečo sa mám modliť, k čomu to je?” Existuje len jedna odpoveď: „Musím sa modliť, lebo Ježiš sa tiež modlil.” Keď Ježiš potreboval niečomu porozumieť, modlil sa. Aby poznal vôľu svojho Otca, keď si mal vyvolil svojich dvanásť učeníkov, strávil celú noc na modlitbe. Potom šiel a vyvolil si ich. Pokiaľ sa nemodlím, nespoznávam Božiu vôľu. Ježiš sa modlil, aby sa mohol dať zástupom, učeníkom, apoštolom. Ježiša nachádzame v modlitbe stále. Aby sme sa mohli dať druhým, musíme žiť v modlitbe. A evanjelizátor je ten, kto sa neustále dáva druhým. Aby Ježiš mohol dať za nás život, modlil sa celú noc. Bez modlitby totiž nedokážeme dať svoj život. Chceš byť ohlasovateľom? Začni sa modliť! Toto je denne prvé stretnutie každého apoštola s Ježišom.
Ďalšie stretnutie je Božie slovo. V Božom slove sa každý deň stretávam s Bohom. Apoštol však musí čítať Božie slovo zvláštnym spôsobom. Nejde o štúdium či analýzu. Apoštol načúva slovu, medituje ho, modlí sa ho, vstrebáva a žije ho. Keď sa apoštol, púšťa do jeho čítania, nezveruje sa vlastnej inteligencii, rozumu, ale vníma ho srdcom.
Možno poznáte knihu Pustovník. To je človek púšte. Počúvajte, ako sa pustovník modlí, akým spôsobom číta Bibliu. Je na kolenách, ako zrejmý hriešnik, nie ako farizej, ktorý pri tom stojí. Nečíta iba hlavou, ale číta srdcom. Slová Písma mu sú sladšie ako med. Číta s hlbokou vierou, neanalyzuje. Číta a nechá Slovo prebývať vo svojom srdci. V jednom dni číta naraz 1-2 vety, možno jednu stránku. Dôležité je, aby všetko uchovával vo svojom srdci, ako to robila Mária. Nechá, aby Božie slovo zapustilo korene v jeho srdci a čaká, až Boh príde a slovo mu vysvetlí. A to je vec, ktorú Boh určite urobí, keď sa stretne s vierou tak hlbokou a tak celistvou. Ak sa naučíme čítať Božie slovo takýmto spôsobom, bude ono potom schopné premeniť náš život. Staneme sa listom Božím, ako o tom hovorí sv. Pavol. A človek, s ktorým sa stretneme každý deň na ulici, ktorý Písmo nečíta, sa stretne s nami a bude čítať. Vždy keď hovorím o Božom slove, príde mi na myseľ sušené mlieko. Biblia, ktorú máme stále po ruke, je ako sušené mlieko. V akom zmysle? Jedná sa o históriu určitých ľudí, skupín, o históriu ich života s Bohom. K nám sa dostanú určité slová, ale tá pravá história je žitá história vzťahu tohoto ľudu so svojím Bohom. A z knihy sa život vytratil, k nám sa dostala už iba kniha. Aby sme skutočne pochopili Božie slovo, musíme zaobchádzať s Bibliou ako so sušeným mliekom. Musíme dodať to, čo chýba – život. Musíme doň vniesť svoj vlastný život. Keď čítam o Abrahámovi, musím znovu prejsť Abrahámovu cestu, a potom sa to slovo stane skutočne telom vo mne.
Ďalším stretnutím každého apoštola s Ježišom je Eucharistia (lámanie chleba). Páči sa mi predstavovať si sviatosť Eucharistie ako sviatosť lásky Boha k nám. Peter je zamilovaný do Ježiša Krista, Peter by hneď dal svoj život za Ježiša, pretože Ním bol celkom získaný. Ale jednu vec nepochopil skôr, než došlo k Ježišovej smrti na kríži. Nakoľko Ježiš miloval jeho. A keď Ježiš ide na smrť a Jeho pohľad sa stretáva s pohľadom Petrovým, až tam Peter rozumie, čo to znamená. Žiť Eucharistiu znamená nechať sa celkom získať Božou láskou. My slávime obeť človeka, ktorý dal život pre mňa i pre každého z vás. Potom však nasleduje zmierenie, kde sa stretávame s Božím milosrdenstvom.
Všetky tieto stretnutia sú buď stretnutiami duchovnými alebo stretnutiami sviatostnými. Aby sme však skutočne mohli hovoriť o Ježišovi, je nutné sa s Ním skutočne stretnúť. Preto sa pýtam: „Ježiš, ty, ktorý si povedal: Ja som s vami po všetky dni vášho života, kde sa s tebou mám stretnúť, aby som ťa skutočne videl?“ Pretože iba potom, keď Ježiša skutočne uvidím, budem môcť o Ňom hovoriť ľuďom opravdivo. V prvom Jánovom liste sa hovorí: „To, čo sme videli, čo sme počuli, čo sme kontemplovali a čoho sme sa dotýkali, to zvestujeme aj vám.” Naše hlásanie musí byť hlásaním apoštola Jána, hlásaním kohosi, koho sme videli, počuli, kontemplovali, koho sme sa dotýkali. Pozrieme sa, akým spôsobom sa zjavuje vzkriesený Ježiš v evanjeliu.
Pri hrobe sa zjavuje ako záhradník. Emauzským učeníkom sa zjavuje ako pocestný. Apoštolom pri Tiberiatskom jazere ako obyčajný človek. Keď sa stretáva s apoštolmi za zatvorenými dverami, zjavuje sa opäť ako človek. Nikto Ho však nespoznal na prvý pohľad. Boli všetci hlupáci? Prečo ho nespoznali, keď sa zjavoval ako človek? Tu sa skrýva posolstvo. To isté posolstvo, ktoré nám zachoval evanjelista Matúš v 28. kapitole (Mt 28): „Choďte a zvestujte mojím bratom, aby šli do Galiley a tam ma uvidíte.” Učeníci išli do Galiley a koho tam našli? Ľudí. Toto je plnosť zjavenia, ako nám ju zachoval sv. Pavol: Ježiš žije v človeku, Kristus žije v človeku. Aby som sa stretol s Kristom, musím sa stretávať s človekom, ako mi ho posiela do cesty. V každom človeku mám možnosť sa stretnúť, počúvať, vidieť a dotýkať sa Ježiša Krista, pretože On žije v každom. V 1Kor 3,16 sv. Pavol hovorí: „Neviete, že ste chrámom Božím a že Duch Boží prebýva vo vás?“ A v 2Kor 6,16: „My sme skutočne chrámom Boha živého.“ A v Ef 2,21: „V ňom každá stavba rastie usporiadaná tak, aby bola chrámom svätým, chrámom Božím.“ Človek je Božím chrámom. Aby som sa teda stretol so živým Bohom, potom, čo som sa s Ním stretol v modlitbe, v čítaní Božieho slova a v Eucharistii, musím sa stretávať s človekom, milovať ľudí, ako ich miloval Ježiš.. Pretože ak nemilujem ľudí, nemôžem nikoho evanjelizovať. Aby som miloval Ježiša Krista, musím milovať ľudí. Hlásateľ je zamilovaný do ľudí. Ak žije takto, objaví nový svet, ktorý je úplne iný. História spásy súvisí s históriou človeka. Biblia, ktorú čítam každý deň, mi pomáha, aby som spoznával Boha, ktorý pôsobí každý deň. Dáva mi návod k tomu, ako sa stretávať s človekom každý deň a ako v ňom spoznávať Krista.
Týmto spôsobom sa môžem stretnúť so živým Bohom. Potom, čo som videl, počul, dotýkal sa Ho, môžem o Ňom tiež hovoriť. A som si istý, že keď sa raz ocitnem na Božom súde, Pán mi nepovie: „Nepoznám ťa.” Povie: „Je pravda, že si robil veľké veci, zúčastnil si sa zázrakov, ale žil si so mnou aj každý deň. Ty si Pier Luigi.“ Amen.
© Pier Luigi Castaldi, prepis prednášky z konferencie
© Spoločenstvo Martindom
