Keby som sa ťa spýtal, čo sa stalo na prvé Turíce, čo by si mi odpovedal? Ak si charizmatik, pravdepodobne by si spomenul Skutky apoštolov, druhú kapitolu, keď Duch Svätý zostúpil na apoštolov, Pannu Máriu a ostatných vo večeradle a oni začali hovoriť darom jazykov (glosália) a získali smelosť na to, aby začali v moci hlásať evanjelium. Je to pravda, no verím, že Duch Svätý nás chce zobrať ešte hlbšie a ukázať nám ďalší význam Turíc.
Sviatok odovzdania zákona
Pravdou je, že prvé Turíce neboli v druhej kapitole Skutkov apoštolov, ale ešte oveľa skôr. Turíce sú totiž biblický sviatok (Pánov Sviatok), ktorý židia nazývali Šavuot. Pán prikázal sláviť tento sviatok a bol to druhý z troch sviatkov v roku, kedy každý žid mal ísť do Jeruzalema. Slávil sa na päťdesiaty deň po Pasche (Veľkej noci) a aby sme si ukázali, aký to bol sviatok, musíme sa pozrieť do knihy Exodus, 19. kapitoly. Izraeliti pod vedením Mojžiša prichádzajú k vrchu Sinaj. V piatom a šiestom verši Boh hovorí Izraelitom, že k nim chce hovoriť a že z nich chce urobiť kráľovské kňazstvo a svätý národ.
Izraeliti odvtedy slávili Šavuot (Turíce) ako sviatok odovzdania Tóry a deň, keď si Boh začal formovať svoj ľud.
Potom prichádzajú Turíce zo Skutkov apoštolov. Učeníci, ako dobrí židia, prišli osláviť sviatok Šavuot a nie odovzdanie Ducha Svätého. (Preto po vystúpení Petra mohlo uveriť tak veľa židov z rôznych častí sveta, pretože prišli do Jeruzalema na Šavuot, ako kázal zákon.)
Od začiatku išlo o vzťah
Kľúčová otázka je, prečo Boh zoslal svojho Ducha práve na sviatok Šavuot? Aké má spojenie odovzdanie Tóry a odovzdanie Ducha?
Čítali sme, že Božou túžbou od začiatku bolo hovoriť k Izraelu. No vieme čo Izrael spravil. List Hebrejom 12,25 nám hovorí, že Izraeliti odmietli Toho, ktorý hovoril. Poslali Mojžiša na vrch, aby On mal vzťah s Bohom a aby sa stal tým, kto im povie, čo majú robiť.
Naša ľudská prirodzenosť je taká. Chceme si „odfajkať“ zoznam, čo Boh od nás chce a budeme mať pokoj. (Bol som na omši v nedeľu, pomodlil som sa,…) Boh však chcel od začiatku vzťah a preto zosiela svojho Ducha na Turíce.
Hovorí ústami Pavla z 2Kor 3,3, že Boh už nechce písať Tóru na kamenné dosky, ale na mäsité dosky nášho srdca. Preto dáva svojho Ducha do našich sŕdc. Aby sa splnilo proroctvo z Jer 31,33.34, že Boh chce sám poučovať svoj ľud, nielen skrze zákonníkov.
Hodnota za zákonom
Tu sa naskytá otázka, prečo bol daný zákon. Predstavte si akýkoľvek zákon našej Slovenskej republiky. Zákon vždy stojí na hodnotách, ktoré vyznávame. Napríklad: Vieme, že v obci sa pohybujú deti a my chceme chrániť ich životy, pretože majú veľkú hodnotu. Preto sme schválili zákon, že v obci môžu autá jazdiť rýchlosťou len 50 km/hod. Zákon má chrániť deti pred bezohľadnými vodičmi, ktorí nemajú hodnotu ochrany detí. Môžeš skončiť len s tým, že pôjdeš do autoškoly a budeš plniť zákon, ktorý ťa tam naučia a budeš frflať, že musíš chodiť päťdesiatkou v obci, alebo môžeš hľadať za zákonom srdce toho, ktorý ho pripravil a spoznať hodnotu, z ktorej ten zákon vychádza. Potom sa ti už bude jednoduchšie zákon plniť, lebo tomu budeš hlbšie rozumieť.
Rovnako je to s Bohom. Boh Izraelitom dal Tóru – Zákon, ale pretože s Ním nemali vzťah, nerozumeli jeho srdcu a hodnotám, ktoré Boh má. Preto prichádza Ježiš a snaží sa odkryť ľuďom hlbšie hodnoty Otcovho srdca, prečo dal Zákon. (Pozri kázanie na hore – Mt 5.-7. kapitola.)
Potom Ježiš odchádza a Pavol hovorí v druhej kapitole 1. listu Korinťanom v tomto zmysle: Kto dokáže poznať, čo je v Božom srdci? Len Duch Pánov. Preto nám Otec posiela svojho Ducha, aby sme poznali Jeho srdce, Jeho hodnoty a už len sucho neplnili Jeho zákony, aby sme došli k prisľúbeniu, ktoré povedal Izraelitom pri prvých Turícach: „A budete mi kňazským národom a svätým ľudom.“ Peter to pochopil, pretože cituje tieto slová vo svojom prvom liste v druhej kapitole.
Plus pre život
Zhrnutie: Okrem toho, čo si so dnes o Turícach vedel, pridávam ešte toto: Boh dáva svojho Ducha do našich sŕdc, aby sme už viac nežili len zákonnícky život, ale aby sme žili zo zjavenia. Aby sme žili vzťah s Bohom (ľud určený na Jeho vlastníctvo), ktorý nás chce urobiť schopnými počuť ho (kráľovské kňazstvo) a slúžiť mu vo svätosti života (svätý národ).
Pavol Strežo
Ohlásené vyliatie Ducha na Turíce
Zoslanie Ducha Svätého podáva Sväté písmo Nového zákona cez dve teologické osnovy, v ktorých zmŕtvychvstanie Pána Ježiša tvorí kľúčovú úlohu. Evanjelista Ján spomína bezprostredne po zmŕtvychvstaní Ježiša darovanie Ducha apoštolom, čomu predchádzalo vystúpenie Pána k svojmu Otcovi (porov. Jn 20,17.22). Všetko sa deje v prvý deň týždňa. Svätý Lukáš však v Skutkoch apoštolov časovo vymedzí Nanebovstúpenie Pána na 40. deň a na 50. deň sa udeje zoslanie Ducha Svätého počas židovského sviatku Turíc. Židovské sviatky majú v Písme a poexilovej židovskej liturgii bežne trojitú perspektívu: kozmickú resp. prírodnú, historickú a eschatologickú. Eschatologická vízia sviatkov sa napĺňa v spásonosnom diele Ježiša Krista, na čo poukazuje konanie Ježiša na pozadí židovských sviatkov v Jánovom evanjeliu, najmä v kapitolách 5-10. Turíce alebo sviatok Týždňov podobne ako jarný sviatok Pesach a jesenný sviatok Stánkov nesú už v textoch Starého zákona prírodný ale aj historický rozmer.
Prírodný rozmer
Židovský sviatok Týždňov (Ex 34,22; Dt 16,10; 2 Krn 8,13) bol pôvodne sviatok Žatvy alebo Prvotín pšeničnej žatvy (Ex 23,16; 34,22; Nm 28,26) a bol druhým najväčším pútnickým sviatkom v Izraeli na konci pšeničnej žatvy. Pripadol na 50. deň (Lv 23,15.16), teda po siedmych týždňoch (Dt 16,9) od prinesenia jačmenného snopu do chrámu v prvý deň týždňa po sobote, resp. na druhý deň sviatkov Nekvasených chlebov v rámci židovskej Veľkej noci. Od siedmych týždňov sa odvádza jednak meno sviatok Týždňov (hebr. chag šavuot) a od päťdesiatich dní sa zasa odvodilo meno Päťdesiatnica, t.j. päťdesiaty deň (gr. pentekosté), ktoré sa ujalo v helenistickom judaizme (Tob 2,1 má čechizmus Letnice; 2 Mach 12,32) a nájdeme ho aj v Novom zákone (Sk 2,1; 20,16; 1 Kor 16,8). Pri príležitosti tohto sviatku sa prinášali potravinové obety z nového obilia (Lv 23,16), zápalné obety (Nm 28,27) a rozličné dobrovoľné obety (Dt 16,10).
Dejinný rozmer
Izraeliti sa mali v deň Turíc tešiť pred Pánom a pripomínať si otroctvo v Egypte (Dt 10,11-12), z ktorého ich sám Pán oslobodil. Príkazy obetovania prvotín Pánovi v chráme odkrývajú perspektívu krajiny a Pánovho chrámu v jej centre, čím veriaci židia uznávajú Pána za vlastníka darovanej krajiny. Už v prvom storočí pred Kr. sa v kruhoch esénov stával sviatok Týždňov viac ako roľníckou oslavou a začal byť skôr pripomienkou zmluvy Boha s Izraelom. Apokryfná Kniha jubileí opisuje všetky zmluvy s Noemom, Abrahámom, Izákom a Jakubom uzavreté práve v deň Turíc. Asi okolo roku 150 po Kr. spojí rabínska tradícia tento sviatok s darom Zákona na Sinaji, čo vychádza zo skoršej tradície farizejov. Neskôr aj babylonský Talmud, spísaný po roku 400 po Kr. tvrdí, že práve v deň Turíc bol darovaný Izraelu Zákon. Teofániu (príchod Boha) a darovanie zákona na Sinaji za sprievodu bleskov a hromov dotvára zmienka o hluku, víchre, hlase a ohni pri príchode Ducha vo večeradle v Sk 2,2-4. Aj Targumy, aramejské preklady textov Starého zákona (Ex 19-20; Hab 3; Ez 1) používané v synagógach už v čase Ježiša Krista, načrtávajú dvojitú perspektívu Turíc: jednotu Božieho ľudu a Boží súd na konci časov. Cez Turíce Židia oslavujú deň zhromaždenia na Sinaji, kedy bol predložený Izraelu Zákon. Podľa židovskej tradície na Sinaji sa „hlas rozdelil na 70 hlasov, na 70 jazykov spôsobom, že všetky národy ho počuli a každý národ počul hlas vo svojom jazyku“ (Midraš Exodus Rabbah). Vývoj židovskej liturgie a uvedené rysy sviatku prispievajú k hlbšiemu pochopeniu udalosti zoslania Ducha na Turíce.
Eschatologický rozmer
V Skutkoch apoštolov nájdeme vplyv dvoch spomenutých základných tradícií: esénska a rabínska tradícia sa však viažu na spásonosné dielo Ježiša Krista. Druhá kapitola opisuje sviatok Turíc ako jedinečný moment, keď bol po Ježišovej smrti, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení na apoštolov zoslaný a vyliaty Duch Svätý. Príchod Ducha na Turíce, podobne ako smrť Ježiša na Veľkú noc, nebol vecou náhody. Ako boli Turíce koncom žatvy pšenice, tak zoslanie Ducha Svätého uzatvorilo spásonosné dielo Krista. V Duchu Svätom je Ježišove spoločenstvo Cirkvi definitívne spojené s povýšeným Pánom až po jeho druhý návrat. Pri tejto udalosti sa napĺňajú predpovede Ježiša (Sk 1,5 …budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým), ale aj starozákonných prorokov. Duch nenapĺňa už len Ježiša (Lk 3,21-22), ale je vyliaty na prvotiny národov (Sk 2,4: Všetkých naplnil Duch Svätý). Vďaka Duchu táto prvá Cirkev zasiahne všetky jazyky národov, všetky kultúry, ktorých výrazom a nástrojom je práve jazyk. V Jeruzaleme sú prozelyti, obrátenci z národov vďaka židovskému náboženstvu žijúcimi zväčša v diaspóre; sú to nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Tým, že práve oni sú v kontakte s obdarenými učeníkmi Krista, sa podčiarkuje univerzálny dosah Ducha na všetkých ľudí Zeme. Cez ich prítomnosť a jazykovú pestrosť sa stáva narážka na rozptýlenie a zmätok národov kvôli Babylonskej veži (Gn 11,1-9) pomerne zrejmá. Tam to bola pýcha národov, ktorá spôsobila rozptýlenie národov, tu je to Duch Svätý, ktorý zasahuje a zoskupuje všetky národy. Zoskupenie národov predpovedali mnohí proroci (Iz 43,5-7; 49,8-12; 52,7-12; Jer 31,1-14; Ez 36,24-38; Joel 3,5-4,2). Najmä Joel, prorok zo 4. stor. pred Kr., ktorého predpoveď cituje Peter vo svojej reči vysvetľujúcej udalosť zoslania Ducha, hovoril o vyliatí Ducha na konci časov (Joel 3,1-5) a o súde národov (4,1-14) a ich obnove na Sione (4,18-21). Peter vo svojej reči predstavuje Ježiša, že práve na ňom sa splnili divy a znamenia Pána (Sk 2,22), cez neho bol vyliaty Duch na konci časov (v. 33). Ježiš je tým definitívnym sudcom, ktorému je všetko podložené pod nohy, no v rámci jeho súdu každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený (2,21). Krst je konkrétny Petrom odporučený sviatostný spôsob, ktorým sa odpúšťajú hriechy a človek sa stáva Kristovým stúpencom a prijímateľom Ducha. Tritisíc ľudí pokrstených v mene Ježiša je prvá mimoriadna úroda Ducha na Turíce v Jeruzaleme. Cirkev začína objímať ľudí a dopad Ježišovho diela a spásy sa práve cez Ducha Svätého začína konkretizovať v životoch mužov a žien. Tým sa cez výnimočné Turíce v roku Ježišovho zmŕtvychvstania napĺňajú očakávané Božie prísľuby iniciované dávnejšie tým istým Božím Duchom.
Jozef Jančovič, Uverejnené v Nahlase 4/2011
© Spoločenstvo Martindom
