Vodcovstvo je všade veľmi dôležité. Či je to politika, cirkev, školské organizácie alebo rodina. Ako muži a ženy máme úlohu vedúcich všade. Akejkoľvek skupine sa bude dobre dariť pod dobrým vodcom alebo sa úplne zrúti pod zlým vodcom. Častokrát vidíme, že Boh si vzbudí jedného muža alebo ženu, jedného človeka ako vodcu, ktorého nasleduje mnoho ľudí.
Ale v Novom zákone si môžeme všimnúť, že Ježišov štýl práce bol trochu iný. On si vybral dvanásť mužov a s nimi trávil čas, tri roky. Boli to muži z rozličného prostredia, niektorí boli rybári, niektorí obchodníci, niektorí boli jednoducho zamestnaní ako manželia. Ježiš bol ich vodca. Všade išiel s nimi. Občas bol sám a to boli chvíle pre modlitbu. Niekedy si išiel sám oddýchnuť. Viete, že Ježiš oddychoval? Veď mal telo ako vy a ja. Potreboval spať, jesť a potreboval si aj oddýchnuť. Takže je veľmi dôležité, aby sa i vedúci naučili to, čo robil Ježiš. Žijeme vo veľmi krehkom tele. A niekedy si ako vedúci neuvedomujeme, že sme úplne ľudskí. Ježiš Kristus bol Boh, ale aj človek – 100%-ný Boh a 100%-ný človek. Takže mal tie isté symptómy telesného života ako my. Ale pozrime sa na jeho štýl vedenia. Väčšinu času strávil sám s dvanástimi mužmi, niekedy spolu s nimi slúžil. A niekedy si ich zobral so sebou a boli iba sami – buď išli do hôr alebo na púšť. Čo vtedy s nimi robil? Musíte vedieť, že vodca môže vyučovať ústami, ale pri vodcovstve ide i o to, aby sme chytili ducha toho človeka. Vodcovstvo nie je len vyučovanie, ktoré počúvame, ale treba ho chytiť ako chorobu. Častokrát hovoríme druhým, aby urobili, čo im hovoríme a nerobili, čo robíme my. Takíto ľudia sa pomaličky stávajú diktátormi. Majú jeden zákon pre seba a iné zákony pre druhých. To nie je veľmi biblické. Ak nedokážeš praktizovať vodcovstvo sám u seba, tak neočakávaj, že niekto iný to bude robiť podľa tvojho príkladu. Iba do miery vodcovstva, do akej si ty dorástol v živote, môžeš doviesť iných. Ježiš bol dokonalý vodca, a preto nikto nemôže byť ako on, ani tí dvanásti učeníci nikdy neboli ako on. Ale niečo sa od neho naučili, čosi od neho chytili. A vďaka tomu sa celé kresťanstvo dalo do pohybu skrze týchto dvanásť mužov. Je treba si uvedomiť, že s nimi strávil tri a pol roka. Niektorí z nich neboli vzdelaní a niektorí boli. To nie je pre vodcu dôležité. Pre neho je dôležité mať disciplínu. Disciplínu voči sebe samému. Vychovávanie seba samého. Keď to robíme, druhí to budú vidieť. Ježiš bol veľmi disciplinovaný. Každé ráno sa šiel modliť, vedel, kedy má oddychovať, vedel, kedy je treba povedať dosť. My vodcovia niekedy nevieme, kedy hovoriť a kedy prestať.
Raz zažili, že Ježiš uzdravil v nejakej dedinke množstvo ľudí. Mnohí boli tým požehnaní. Učeníci si mysleli, že bude pokračovať. Ale on ich zastavil a povedal im, že idú inam a učeníci tomu nerozumeli. Ježiš presne vedel, že toto je limit, už stačilo, teraz ideme do iného mesta. Takže vodcovia vedia, kedy prestať a kedy hovoriť. Inak sa unavíme. A keď unavíte ľudí, ku ktorým hovoríte, stratíte ich pozornosť a oni začnú v mysli premýšľať: čo mám počúvať teraz, čo mám robiť teraz? Jednoducho ich stratíte. Ježiš skoro ráno šiel a pripravoval sa. Vo vodcovstve je dôležité, aby sme sa pripravovali. Mal by si vedieť, čo sa dnes deje a o čom ideš hovoriť. Dobrá príprava ti ušetrí množstvo problémov. Nepotrebuješ každý detail, ale potrebuješ poznať smer. My kresťania si plánujeme, kadiaľ máme ísť, ale musíme zároveň dávať priestor Duchu Svätému. Pre kresťana je veľmi dôležité dobré vodcovstvo a pre dobrého vodcu pripravovať sa, ako sa Ježiš pripravoval. A ako sa pripravoval? Šiel k Bohu a pýtal sa ho: Čo mám robiť? A Boh ho potom viedol. V jeden deň mu povedal: Choď k tej samaritánskej žene pri studni a hovor s ňou. Inokedy mu Boh povedal: Nakŕm päťtisíc ľudí. Takže Ježiš bol všemocný, mohol uzdraviť celé mesto. Mohol vzkriesiť nielen jedného Lazára. Mohol ísť na cintorín a povedať všetci von a celý cintorín by sa vyprázdnil. Ale on to neurobil, Boh mu povedal: vzkries iba Lazára. Ježiš išiel na cintorín, povedal: Lazár, poď von. Urobil čosi konkrétne. Vodcovstvo je konkrétne. Vedieť v srdci. Aj keď vieš len trošku, a niekedy ozaj stačí vedieť len trošku, urob konkrétne to, čo urobiť máš.
A takisto je veľmi dôležité, aby bolo vodcovstvo transparentné, priehľadné. Dvanásti mohli k Ježišovi prísť kedykoľvek. Vedeli, kde a kedy spí, kde je, s kým sa rozpráva a keď hovoril s tou ženou, bol úplne sám celý čas, ale oni vedeli, o čom hovorí, takže v nich nevznikal žiaden problém. Ježišov život bol taký príkladný a taký priehľadný, že mohli vidieť jeho motívy. Keď hovoril so samaritánkou, vedeli, že je to čisté. Dôvera vodcovi je veľmi dôležitá. Ale tá je možná len vtedy, ak je vodca úplne otvorený a priehľadný. Ak si niečo skrývaš, spôsobíš podozrievanie a pochybovanie. Vtedy strácaš svoju skupinu. Stratíš svojich nasledovníkov. Mnoho vodcov je veľmi obdarovaných, ale nie sú dostatočne transparentní. Priehľadnosť je ovocím Ducha. Dary, charizmy sú Bohom dané na to, aby pritiahli davy. Ale keď chceme davy pri sebe aj zachovať, je dôležitá kvalita vodcovstva, čestnosť, priehľadnosť, transparentnosť a integrita osobnosti.
Vodcovia môžu robiť chyby a my im musíme dať priestor na to, aby ich robili. Ale vodca tiež musí vedieť, čo znamená otvoriť sa a povedať: prepáčte, zmýlil som sa. Takže opäť transparentnosť a pokora. Potom budete úžasní vodcovia. Nemali by ste byť človekom, ktorý je tak strašne vysoko, že sa ho ľudia nemajú ako dotknúť. Vodcovstvo musí byť dotknuteľné, prístupné. Keď chcete byť supermanom, určite existuje niečo, čo skrývate. A toto spôsobí veľa nedôvery. S ňou stratíte dôveryhodnosť, rešpekt a úctu. Ako vodca máš dve možnosti pri vlastnom omyle: buď budeš otvorený a povieš: prepáčte, ja som to úplne pokazil, vtedy ťa ľudia budú ďalej rešpektovať. Druhou možnosťou je skrývať svoj problém a vtedy začneš kontrolovať. Povieš: ja som vodca a ja vám budem rozkazovať a vy to urobíte. Toto je veľmi nebezpečné, lebo je to kontrola. Vtedy manipuluješ ľuďmi, začneš sa hnevať: ja som vám povedal, že to máte urobiť. Toto je veľmi zlé vodcovstvo. Či si muž alebo žena. Takže je dôležité byť otvorený. Zvlášť kresťanský vodca. Ježiš povedal: „Pokorte sa.“ V knihe prísloví sa hovorí: „Pokora kráča pred úctou. Ale pred pádom kráča pýcha.“ Ako vodca nesmieš byť pyšný. Je potrebné mať miernosť. Miernosť nie je slabosť. Miernosť je sila v pokore. Máš silu a správnym spôsobom vedieš ľudí, sleduješ ľudí, hovoríš k ľuďom a oni vedia, že teraz hovorí vedúci, vodca a preto ťa budú počúvať a rešpektovať. Nemusíš začať kričať a kontrolovať. Pretože tvoje srdce je otvorené. Dovoľ ľuďom, aby poznali tvoje srdce. Keď som vo väčšej skupine, zopár ľudí dokážem oklamať, ale nemôžem oklamať každého, lebo zopár ľudí začne cítiť, keď niečo nie je v poriadku. A to sa veľmi rýchlo rozšíri. Ktosi vyhlási: Ja necítim pokoj v sebe. Čo je toto? Oni nebudú presne vedieť, o čo ide, ale budú cítiť, že niečo nie je v poriadku. Toto je pre vodcu nebezpečné. Takže pokora, priezračnosť a pripúšťanie si chýb. Ak meškáš, ospravedlň sa a popros o odpustenie. Vtedy si získaš ľudí a oni budú pripravení ťa počúvať. Ľudia budú mať radi vodcu s pokorným srdcom, ktorý robí aj chyby. Keď však budeš ako muž pyšný a arogantný, keď začneš skrývať svoje chyby a kontrolovať, ľudia ťa nebudú nasledovať. Môžeš byť obdarovaný, chvíľu budú pri tebe stáť, chvíľu pri tebe zotrvajú, ale pomaličky začnú odchádzať. Prestanú sa cítiť pohodlne, dobre. Duch Svätý veľmi rýchlo odhalí všetky vaše chyby, ktoré skrývate. Duch Svätý nemá rád pýchu, má rád pokoru, má rád transparentnosť, má rád ľudí, ktorí sa vedia ospravedlniť. Pre vodcu je veľmi ťažké povedať odpusti mi. Hlavne pre muža je to veľký problém. Prečo? Ja ako muž to poznám zo skúsenosti. Ja nedokážem žene rýchlo povedať: prosím ťa, odpusti mi to. To je kvôli našej telesnosti, kvôli nám samým. My sme predsa muži, a preto to nemôžeme povedať. Ale prečo? Kvôli strachu. Bojíme sa, že budeme odmietnutí, keď povieme odpusť mi. Strach z odmietnutia je nebezpečný. Je totiž lžou. Lebo v skutočnosti je to inak – ak poviete, prosím, odpustite, strach odíde. Ľudia ťa neodmietnu, ty sa staneš odvážnejší, slobodnejší a v skutočnosti ťa ľudia príjmu. Nebudú ťa odmietať, ale prijímať. Častokrát nerozumieme celému tomuto procesu. Bojíme sa následkov. Hriech má vždy následky. Ale malé chyby nemajú následky, majú iba určité následky, ktoré treba privádzať do svetla. Ale pre vodcu je normálne, že robí chyby. Ľudia sú urobení z hliny ako kvetináče. Všetci sme rovnakí, nie sme super a Boh si takýchto ľudí cení. Je však dôležité, aby si bol ochotný povedať, keď urobíš chybu, odpusť mi.
Možno, že sa ťa tvoji najbližší ľudia môžu dotknúť, že si im blízko. Ako vodca zas ale nemôžeš byť otvorený nekonečne veľkej skupine ľudí. To je ťažké. Ježiš bol iba svojim dvanástim veľmi blízko. Oni vedeli všetko – kto je a kam za ním môžu prísť. To bolo dôležité. V najbližšom kruhu majú ľudia vedieť, kto si. Tých, ktorí ti dôverujú, bude nasledovať celý dav. Keď sa pozrieš dozadu, mal by si mať nasledovníkov. Vtedy si vodca. Asi nie si vodcom, keď ťa nikto nenasleduje. Mnohokrát si ľudia myslia, že sú vodcovia, ale nemajú nasledovníkov. Ako môžeš pritiahnuť nasledovníkov? Musíš sa pozrieť, kde je tvoj dav. Či je veľmi ďaleko, alebo je bližšie. Keď je veľmi ďaleko, vtedy spomaľ, choď na ich úroveň. Ježiš to robil. On hovoril jednoduché slová. Nepoužíval príliš vysokú terminológiu. Keď sa pozriete do Biblie, Nový zákon je veľmi jednoducho napísaný. Celé jeho učenie. Hovoril o vtákoch, o ovciach, o siatí semena. Takže nerobil to strašne dlhé, neskrýval sa za najvhodnejší či najpriliehavejší jazyk. Viete, prečo je dnes cirkev nepríťažlivá? Lebo my vodcovia sa skrývame za obrovské a dlhé reči plné slov a každého tým odradíme a stratíme. My by sme mali byť schopní povedať a ukázať ľuďom správnu cestu veľmi jednoduchým praktickým spôsobom. V našom každodennom živote musíme byť schopní použiť tie princípy, ktoré sú nám ukázané. Nepotrebujete množstvo vzdelania a titulov, aby ste boli dobrými vodcami. Mnoho ľudí má kopu univerzít za sebou, ale keď majú ľuďom niečo povedať, nevedia povedať nič. Nič praktické. Vlastne nemajú čo ponúknuť. Takže nehovorte príliš z hlavy, hovorte zo srdca. To sa ľudí dotkne.
Je potrebné, aby skupina mala vodcu?
Áno, v každom prípade. Veľmi dôležité. Môžeme byť tímom, ale jeden z nás musí byť predsedajúci – vodca, ten, ktorý vedie skupinu. Inak ľudia stratia smer. Všetci môžeme hovoriť, ale jeden z nás musí nakoniec povedať áno, teraz spravíme toto rozhodnutie, na základe ktorého pôjdeme. Inak celá skupina ľudí chvíľku pôjde tam, chvíľku tam a chvíľku tam. V trojici Otec, Syn a Duch Svätý funguje tím. Ale kto je hlava? Bezpochyby Otec.
Ako riešiť, keď má skupina zlého vodcu ?
Pozrieme sa na to pohľadom Biblie. Mt 18,15.
„Keď ktosi zhreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami, ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi, a keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik“.
Pán Ježiš Kristus hovorí, že ak niekto konkrétny urobí chybu – či je to vedúci alebo niekto zo skupiny, ak o tom vie celá skupina, mal by jeden z tej skupiny ísť za vedúcim súkromne a povedať mu, že všetci si o tom myslia toto a toto. Vedúci, ak je ochotný si kritiku vypočuť, by mal prísť ku skupine a povedať, že akceptuje, ako sa na to jej členovia pozerajú, a poprosiť ich o odpustenie a teda priznať si chybu. Ak to neurobí, choďte za ním dvaja a napomeňte ho. Potrebujeme mať dvoch svedkov, pretože vedúci je dôležitý a nemôžeme ho len tak zhodiť. My potrebujeme vodcu, ale on má nejaký problém a ten potrebujeme riešiť. Takže poďme za ním dvaja, aby videl, že je to naozaj na pretrase. Keď nepočúva, choďte za celou skupinou, za celou cirkvou. To znamená otvorte celý problém pred vašou skupinkou. Potom to celá skupina bude vedieť a on v podstate nemá nasledovníkov. V tom prípade mu musí celá skupina povedať: nemôžeme ťa ďalej poslúchať a prijímať ako vedúceho a chceme iného. Možno tam je niekto iný, kto je schopný viesť. Môže to byť malý kresťanský zbor, malá kresťanská skupinka, organizácia, klub, ale je to treba riešiť. Ale ak on povie áno, spravil som chybu a pokorí sa a poprosí o odpustenie, má znovu šancu, lebo Boh je Bohom druhej šance, hovorí Biblia.
Do akej miery má byť skupinka poslušná svojmu vodcovi, má mu vykazovať bezhraničnú poslušnosť?
Záleží na tom, akou skupinou vlastne ste. Biblia hovorí, že Boh odhaľuje vedúcemu mnohé veci. Keď on vidí niečo zlé, ide sa porozprávať s niekým, kto mu je blízky. Vodca sa teda najprv zdieľa so svojimi najbližšími v kruhu vedúcich. A tu už je medzi nimi istá zrelosť. Porozprávajú sa medzi sebou, pomodlia. Ak teda vedúci cítia, ako ich asi Boh vedie, je to potvrdením správnosti, lebo mnoho ľudí v tom vedúcom tíme to cíti rovnako. Ak oni vnímajú, že sú vodcovia, potom je dobré, aby celá skupina išla za nimi. Neznamená to, že by sa občas nezmýlili. Áno, niekedy sa to stane, ale – biblicky povedané – je dôležité, aby každý, kto chce byť v tej skupine, poslúchal jej vedenie. Ak sa ti to nepáči, máš len dve možnosti. Buď ich necháš a odídeš od nich, alebo ich budeš poslúchať. Je však lepšie, keď tam ostaneš a povieš vedúcemu ja s tým nesúhlasím, mám iné názory a toto je to, čo si myslím, že je správne. A to mu predložíš. A on sa potom rozhodne, čo sa s tým urobí. Ak oni povedia, aj tak ideme tak, ako sme povedali, vtedy môžeš Pánovi povedať dobre, Pane, ja som to cítil takto, takto som im to povedal a hoci to odmietli, budem ich nasledovať. Alebo sa nahneváš a povieš: neurobia, čo som chcel…. V podstate v tejto chvíli sa otváraš rebélii a duch vzbury vstúpi do teba a odídeš zo skupiny ako Judáš. To je nebezpečné. Ale môžeš v pokore prísť za vedúcimi a hovoriť s nimi. Častokrát sa stane, že vedúci, keď cítia, čo je správne, čo sa im hovorí, po chvíľke modlitby niečo zmenia na svojich rozhodnutiach. V tom prípade je všetko v poriadku. Ak chceš stále odísť, povedz to vedúcim. Cítim, že to nie je správne, čo robíte, nepáči sa mi to, radšej odídem. Dobre? Možno bude usvedčený a keď bude o tom vedúci presvedčený, uvoľní ťa s požehnaním. A zase je všetko v poriadku. Duch rebélie ťa vlastne neprepadne, nezíska si ťa. Si ochránený. Takže potrebujeme aj odísť jeden od druhého v pokoji, to je tiež veľmi dôležité.
Otázka: Keď vodca povie, že už povedal všetko, a trvá na svojom a keď vystúpim proti nemu, som rebel?
Odpoveď: Múdry vodca má okolo seba malý vodcovský tím, ktorý nehovorí o drobnostiach, napr. kedy začína stretnutie a tak, ale sa spolu modlí a rozhoduje spolu o veľkých veciach. O tom, kto prekladá a kedy sa otvára kancelária, nemusia rozhodovať vedúci. Ale povedzme, že tí vedúci si idú kúpiť niečo veľké alebo že chcú v skupine ustanoviť nejakú konkrétnu zásadu. Tieto rozhodnutia už nerobí jeden muž, takéto veľké rozhodnutia – ako napr. o kúpe budovy – robí skupina. Dôveryhodnosť je v tom, že to robí viac ľudí naraz. Rovnováhu už zabezpečí to, že štyria – piati sa spolu modlia a urobia rozhodnutie. V takom prípade je zo strany členov nutné vidieť, že to vedie Boh a je treba to ctiť. Ale ak je tam len jeden jediný vedúci, ktorý nepočúva nikoho a hovorí, že počuje všetko priamo od Boha a nepotrebuje žiadnu radu, to už je nebezpečné vodcovstvo. Takže, keď je tam taký alebo onaký problém, a ty si naň upozornil, potom aj keď odídeš, nebudeš rebelom ty. Ale len v takom prípade, že za ním pôjdeš a povieš mu, čo si myslíš a upozorníš ho na to, že nie je správne, čo robí a necháš to v pokoji a odídeš. Na to, čo si ľudia myslia, sa už nemusíš pozerať. Boh vidí aj jeho srdce, aj ich srdcia. Nemali by sme sa báť ľudí. Strach z človeka nie je plán Boží. To je zviazanosť. Ak máš bázeň z Boha, potom vieš, čo máš robiť, budeš čakať. Nemusíš odtiaľ okamžite zmiznúť. Aj keď sú napr. vedúci na tom zle, chvíľku tam ostaň a modli sa za nich, možno Boh zmení ich srdce. Hovor Bohu: Bože, prosím, otvor mu srdce, aby ma počúval. Nebuď veľmi rýchly, nerozhoduj sa strašne rýchlo. A neutekaj len tak.
Otázka: Mňa by zaujímalo, ako bol Larwin povolaný k vodcovstvu, k vedeniu a ako sa to potom uskutočnilo?
Odpoveď: Mal som 14, keď som sa vážne rozhodol nasledovať Pána. Ale viete, puberta nie je silné obdobie na rozhodnutia. Keď som šiel do školy, zažíval som strašne veľa pokušení. V tom čase moja mama vedela, že v mojom živote je Božie povolanie. Aj mi to často hovorila. Nerobila mi však o tom kázne a nezastrašovala ma tým. Napr. keď nebudeš slúžiť Bohu, to je nebezpečné, dostaneš sa do zlých vecí a budeš prekliaty. Skrátka nepokúšala sa na mňa uvaliť strach, ale jemne mi to pripomínala. Moja mama bola krásna žena, veľa sa modlila. Každé popoludnie, keď som prichádzal domov a vošiel som do spálne medzi treťou a štvrtou popoludní, bola na kolenách a modlila sa. Každý deň to robila. Bolo nás osem a za každého z nás sa modlila. Môj otec vstával o pol šiestej každé ráno, modlil sa hodinu za celú rodinu. Môj otec bol modlitebník a mama bola modlitebníčka. Takže ja už som celkovo vyrastal vo veľmi dobrej duchovnej atmosfére. Stále ma priťahoval nejakým spôsobom svet, ale ich modlitba ma častokrát vytrhla z problémov. A keď som mal 20, bol som na univerzite, musel som sa veľmi jasne rozhodnúť: Budem slúžiť Bohu alebo si zabezpečím dobré vzdelanie a v živote sa zariadim? A to bol veľký boj v tom čase v mojom živote. Trošinku som sa bál stať sa pastorom. Viete, stojí za tým veľa zodpovednosti. Takže som nebol z toho veľmi šťastný. Zvykol som o tom Bohu hovoriť. V srdci som vedel, že som povolaný. Niekedy i ľudia mali nado mnou proroctvo. Bolo to niečo ako potvrdenie, oni vôbec nevedeli, kto som. Na mítingoch sa modlili a hovorili, že ma Boh povoláva k služobnosti. Ale ja som hovoril Pánovi: to je tak strašne ťažké byť pastorom. Čo mám robiť? Zápasil som s tým. Mal som 20-21 a povedal som si: skúsim to tak, že zabudnem na všetko toto povolanie Božie, skúsim pracovať a keď budem trošku starší, možno sa stanem pastorom. To, čo teraz hovorím, sa nemusí stať každému, ale ja som bol trošku tvrdohlavý. Povedal som si, že sa musím trošku poobzerať po svete. Nie zájsť do hriechu, ale zrelaxovať trošku, nemusím byť predsa hneď vedúci nejakého zboru. Takže strašne cielene som študoval, aby som získal diplom na univerzite. Mal som asi 21. Tri mesiace som vstával o štvrtej ráno. Študoval som dôkladne, ale po dvoch mesiacoch mi v hlave nič nezostalo. Už som nebol schopný v noci spať, tak som študoval. Keď som začal mať horúčky, šiel som k lekárovi a ten mi povedal, že mi z tela odišli sulfáty a oslabili sa mi nervy. Napríklad stratil som rozsah pamäte, nervy som mal veľmi slabé, už som nemohol oddychovať a lekár mi povedal: nemôžeš pristúpiť ku skúškam, si v hroznom stave. Stratil som šesť mesiacov kvôli tomu. Za tú dobu Boh ku mne prehovoril a ja som sa rozhodol ho znovu úplne nasledovať. Potom som dokončil štúdiá, ešte ďalšie dva roky som študoval a ďalšie štyri roky som študoval na biblickom seminári v Amerike. Takže tých šesť problematických mesiacov bolo veľmi dôležitých. Zatúžil som veľmi priamo nasledovať Boha. Či bude chcieť, aby som kázal, alebo mám byť nikto pre neho. Bol to ťažký čas pre mňa. Veľmi. Ale dnes som šťastný. Byť pastorom je veľmi čestné miesto, ale treba zaň zaplatiť cenu. Je to však dobrá cena, nebojte sa toho. V Božom povolaní sa nemáte čoho báť. Ak On volá, tak vám dáva milosť. On ti dáva schopnosť byť vodcom. A je to úžasné.
Otázka: Čo robiť v takom prípade, keď sa v skupine nachádzajú ľudia, ktorí podrývajú autoritu vedúceho?
Odpoveď: Biblia hovorí, že klebety sú hriechom. Klebetenie je ako rakovina v tele. Treba ísť najprv za človekom, ktorý zle hovorí o vedúcom, a spýtať sa „klebetníka“: To, čo hovoríš, je pravda? Máš dôkazy? Musíš s ním hovoriť priamo v súkromí. A keď to, čo hovorí, nemá žiaden základ, žiadnu pôdu pod nohami, tak ho prinúťte kajať sa pred tým človekom, o ktorom to hovoril. Pretože, ak niekto klebetí o treťom človeku, diabol už zasieva zrná rozdelenia. A vždy prichádza temnota do skupiny. A tá musí byť odhalená, pretože to je temnota. Keď ju skrývaš, vnútri sa začína šíriť. Ak je to zlé, treba ísť za tým dotyčným a povedať mu: to, čo si povedal o vedúcom, alebo to, čo si povedal o ľuďoch v skupine alebo o celej skupine, je zlé. Mal by ísť za vedúcimi a povedať: prepáčte, toto som o vás rozprával. A ak ten človek nesúhlasí, že to má urobiť, spomeňte mu príbeh dvanástich, Ježiša a Judáša, ako bol každý v skupine spokojný okrem Judáša. A Biblia hovorí, že Judáš sa orientoval na svet mimo skupiny. Ježiš to vedel v srdci a vysporiadal sa s tým tak, že mu dal šancu sa kajať. Čakal a čakal. On sa stále snažil s nimi žiť vo svetle. Ježiš je svetlo, ale v Judášovom srdci bola túžba po peniazoch a on sa z nej nekajal. Ježiš mu nakoniec povedal: choď a urob, čo urobiť máš. Takže keď sa v takejto skupine deje čosi podobné, najprv ich veďte k pokániu napomenutím. Dajte im šancu sa kajať, choďte k nim a povedzte im to. Niekto by ich mal napomenúť. Ak o tom vieš ty, choď ty k tomu človeku a povedz mu, čo si myslíš, že hovorí zle. Ak nie je ochotný, choď za vedúcim. Ty a vedúci sa nejako vysporiadajte s tým človekom. Ak to príjme, nech pred vedúcim požiada odpustenie, že to robil. Vtedy je odhalená temnota a moc hriechu je zlomená. Inak tá tma stále rastie a rastie a nakoniec rozdelí vedúcich medzi sebou. Ak to vieš a ak nechceš pomôcť, ty budeš za to zodpovedný pred Bohom, teba bude za to žiadať o účty.
Otázka: Ako sa volí vodca, podľa čoho?
Odpoveď: Záleží na tom, aká skupina to je. Pozrieme sa do Biblie, ako oni vyberali vodcov.(Sk 6,1-3).
„V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. Preto dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov plných Ducha a múdrosti a na túto úlohu ustanovíme ich.“
Už tam existoval istý problém – medzi gréckymi kresťanmi a kresťanmi zo židovstva. Verš 3: vyberte si sedem mužov, ktorí majú dobrú povesť a po druhé, aby boli naplnení Duchom Svätým. A potom, aby mali múdrosť. Ak máte peknú skupinu, nie je problém nájsť takých ľudí. Ak je to možné, tak medzi tými vybratými si vyhliadnete toho najstaršieho. Hľadajte seniora, ale nemusí byť za každú cenu najstarší. Mal by mať však tieto tri kvalifikácie. Choďte za ním a povedzte mu, že si všetci myslíte, že by mal byť vedúcim. Ak on povie nie, tak si vyberte číslo dva, ak ani ten nechce, tak číslo tri. Myslím si, že z desiatich mužov jeden povie áno. Alebo za toho, ktorého ste si vybrali, sa všetci začnite modliť, aby mu Duch Svätý povedal, že by mal byť vedúcim. Pretože niektorí ľudia síce majú túžbu viesť, ale boja sa to urobiť, nuž povedia nie. Ale keď im to Duch Svätý povie, pocítia odvahu a potom povedia áno. Ja by som sa vždy pozrel na biblické princípy. Napr. 1Tim 3. Tam sa hovorí o výbere biskupov a diakonov. Prečítajte si Tit 1 a 1Pt 5. Tam sa hovorí, ako si vyberať vodcov. Viete, my si nemáme vyberať tých najpopulárnejších mužov, pretože oni môžu mať nejaké súkromné problémy. Nerobte takéto kompromisy. To je nebezpečné. Sú populárni, majú dar, ale nemajú charakter. Biblia hovorí, že poradie je takéto: najprv charakter, potom obdarovanie. Charakter a dary sú úžasné. Charakter bez obdarovania je stále dobrá vec. Ale obdarovaný človek bez charakteru je nula. Nechcite ho, neberte ho. On zničí celú skupinu.
Otázka: Čo s tým, keď jeden človek tvrdí ja som Boží, hovorím s Bohom a predostrie nejakú pravdu a druhý človek hovorí, že je tiež Boží, ale hovorí niečo diametrálne odlišné? Takto sa vlastne stretnú dva protichodné názory.
Odpoveď: Je to veľmi komplikovaná vec. Najprv však hovorme ešte o charaktere. Čo Boh hľadá, vidí na človeku, v človeku. Spomínate si na Dávidov príbeh? Ich bolo doma 8 detí. Samuela Boh poslal vybrať kráľa. Do cesty mu prišiel prvý syn. Tento mladý muž vyzeral veľmi dobre. Bol silný, veľmi vysoký a pekný. Vyzeral schopne. A Samuel si už hovoril, že ho ide pomazať. Ale Boh povedal skonči s tým, prestaň. A Samuel sa spýtal, čo je na ňom zlé. A Boh povedal: Samuel, ja sa pozerám na srdce, ty sa pozeráš na to, ako vyzerá. Charakter nájdeme v srdci. Čo som hovoril predtým, to boli všetko veci charakteru. Pokora je charakter. Priehľadnosť je charakter. Schopnosť byť učený, učiť sa. Hovoriť pravdu, to je charakter. Mať lásku k niekomu, to je charakter. Ak vidíte muža, ktorému dáte niečo spraviť a on je tomu úžasne verný a v súkromnom živote robí vždy to, čo mu Boh hovorí, modlí sa, praktizuje to, čo číta v Biblii, poslúcha svojich vedúcich, ten je pokorný a ochotný slúžiť. Keď vedúci povie: potrebujem 5 ľudí, ktorí by mi pomohli s niečím a tí sú pripravení a povedia, že to aj urobia. To je charakter, vernosť. Keď im dáte 1000,- Sk a požiadate ich, aby kúpili to a tamto, oni to spravia a vyhotovia ešte aj účet. Zbytok peňazí samozrejme vrátia. To je charakter.
Takže ak sa objaví problém, že dvaja hovoria niečo úplne opačné o tej istej veci, ale obaja vraj počúvajú Boha, musíš v prvom rade vedieť, že Boh hovorí ku tebe samému. Nie je to tak, že Boh vždy hovorí skrze niekoho iného. Poviem vám, ako sa uistiť, ktorý je z Boha. Napr. keď vedúci povie, že by som mal urobiť toto a v srdci sa mi ozve, áno, veď za toto som sa už modlil a teraz je tu tá veta, tak to musí byť z Boha. Veď teraz mám dve potvrdenia. Teraz to potvrdzuje to, čo som už počul predtým v Duchu a napríklad v kázni. A Biblia hovorí, že stačia traja svedkovia na to, aby som sa uistil, že je to od Boha. Ale ak príde štvrtý a je to v úplnom rozpore s tým, čo som sa doteraz dozvedel, je veľmi jednoduché zahodiť to, lebo to nie je od Boha. Lebo ja už viem, že od Boha je niečo iné.
V Mt 18,16 je doslova napísané: „Ak nebude počúvať, zober si jedného alebo dvoch, aby ústami dvoch alebo troch svedkov bolo potvrdené každé slovo.“ Tu je znova tá biblická zásada dvoch alebo troch svedkov. Dokonca aj na súde potrebujete minimálne dvoch svedkov. Takže aj to pochádza z Biblie. A nemali by sme byť takými, ktorí sú unášaní kadejakým závanom. Jeden povedal to, druhý to, tretí to a desiaty tamto a ty si na všetky strany.
Keď nekráčaš s Bohom, diabol ťa ľahko podvedie a dostaneš sa do mnohých problémov. Ale ak si mužom alebo ženou viery, čítaš Bibliu, modlíš sa, máš dobrý vzťah s Bohom, diabol ťa tak ľahko nedostane.
© Larwin Nickelson
© Spoločenstvo Martindom
