Dnes by som sa chcel s vami podeliť o to, o čom sa tu hovorilo, o tom ako Boh koná v našich životoch, ako k nám hovorí. Viete koľko kapitol má List Efezanom? Áno, je to 6. Ja tento list čítam už tretí týždeň a nemôžem sa toho zbaviť. A je to trochu čudné, pretože pred 3 týždňami sme sa s mojou manželkou rozhodli, že si budeme čítať z tohoto listu, za týždeň sa nám to nepodarilo prejsť. Minulý týždeň sme boli na jednom kresťanskom tábore a zhodou okolností bolo každý deň vyučovanie z listu Efezanom. Takže znovu sme tým prechádzali a doteraz sme to neprešli. Včera to bolo úplne úžasné, keď sme si spolu sadli a hovorili o tom, čo prežívame s Pánom. Rozprávali sme o tom, že už 2 – 3 týždne sa tým prekúsavame a nič, že Pán nám chce cez to asi niečo hovoriť, pretože je to pre nás asi veľmi dôležité. A tak sme si povedali, že sa budeme v tom „hrabať“, kým nám niečo nepovie. A vzápätí nato začal hovoriť. Je zaujímavé, že začal hovoriť aj z listu, ale aj z iných starozákonných kníh. A chcel by som sa podeliť s tým, čo včera Boh hovoril k nám a aj o tom, akým spôsobom to hovoril.
Zbor v Efeze bol dosť požehnaný. Sv. Pavol tam pôsobil dosť dlho a dá sa povedať, že práve tu mal základňu pre svoje misijné cesty. Včera, keď sme hovorili o liste Efezanom, Duch nás nejako viedol a otvorili sme si Skutky – 19 kapitolu (Sk 19), ktorá je o tom, ako Pavol prišiel do Efezu. A keď sme cez to prechádzali, tak sme si až s takým úžasom uvedomili, aké sú tam paralely, ktoré vychádzajú z toho, v čom bol ten zbor, paralely pre náš život, pre moje spoločenstvo a myslím, že aj pre nás, ako sme tu. Takže môžeme si to ukázať na sebe.
V Skutkoch, 19 kap. sa píše, že keď Pavol prišiel, tak vyhľadal učeníkov, ktorí tam boli a pýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ A oni mu na to odpovedali: ,Ani sme len nepočuli, že jestvuje Duch Svätý.‘ Na to im on odpovedal: ,Akým krstom ste teda boli pokrstení?‘ Oni odpovedali: ,Jánovým krstom.‘ Pavol na to povedal: ,Ján krstil krstom pokánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý prichádza po ňom (to znamená Ježiša).‘ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.“ Teraz taká otázka: „Koľkí z vás ste pokrstení v Pána Ježiša? Koľkí z vás ste vydali život Bohu, Ježišovi Kristovi? Koľkí z vás ste vyznali Bohu svoje hriechy?“ Tí, ktorí ste v predných radoch, tak to je drvivá väčšina rúk, skoro všetci. Ďalej to pokračuje: „Keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý, hovorili jazykmi a prorokovali.“
Na koľkých z vás už zostúpil Duch Svätý? Ktorí máte vo svojom srdci Ducha Svätého, máte charizmy a podobne, modlíte sa v jazykoch? Alebo pocítili ste Ducha Svätého vo svojom živote? Veľmi veľa rúk. Ten zbor, tá cirkev, oni prežívali niečo podobné ako my. Ďalej sa hovorí o tom, že v zbore, ktorý bol v Efeze, sa diali mocné Pánove činy. Ľudia vyznávali svoje hriechy, zahadzovali modlárske knihy a pálili ich. Bolo to strašne veľa kníh, pretože, keď zrátali ich cenu, stálo to 50 000 strieborných. Skrátka, Boh sa tam prejavoval a prinášalo to svoje ovocie. Myslím, že ako sme tu, tak vidíme ovocie z toho, čo robíme pre Pána, či už je to kampaň alebo podobné veci. A tým sme Efezanom podobní. V Efeze, v spoločnosti a v tom meste bolo veľmi mocné modlárstvo. Bola tam bohyňa Diana, mala svoj chrám, boli tam iné veci, ktoré tam boli veľmi bežné, a tu sa vlastne ľudia obracali a uverili Ježišovi Kristovi. Keď sa pozrieme okolo nás, na naše mesto, tak vidíme, čo je okolo nás. Tiež je tu kopec modlárstva, je tu kopec vecí, ktoré nie sú od Boha, ale sú v priamom protiklade s Bohom. Boh je popieraný všade okolo nás. Sú tu sekty, sú tu závislosti, okultizmus a neviem čo všetko. Žijeme v podobnom prostredí ako kresťania v Efeze. A dokonca to došlo tak ďaleko, že v Efeze po udalostiach, ktoré tam boli s tým pálením kníh, keď ľudia odovzdali svoje životy Bohu, došlo k vzbure, dosť silnej vzbure, pretože ľudia bohatli na tom, že vyrábali rôznych bôžikov a podobne. Došlo k tak silnej vzbure, že bol problém to vôbec utíšiť. Ja sa vás chcem spýtať, ja to teda cítim a podľa mňa každý z nás cíti, že keď sa niekedy priznáme k Bohu, k tomu, že sme kresťania, tak tí ľudia okolo nás začnú útočiť: „Cirkev, však to je hrozné.“ Začnú útočiť. Je to niečo veľmi podobné, ako zažívali kresťania v Efeze. Tých paralel je tam viac. Len vám chcem povedať, že posledných 10 mesiacov som prežíval s Bohom niečo také, že Boh si ma požehnával, vyučoval ma. Ja som teraz len štvrtý rok kresťanom a som úplne šťastný, že som vydaný Ježišovi Kristovi A Boh si ma naozaj používa. Naposledy vlani, vtedy sme boli na kázaní a potom sme sa následne dozvedeli že je tam tábor 25 deciek okolo 16 – 17 rokov. A potom večer, keď sme odišli, tak skoro všetci odovzdali svoj život Pánovi. Aleluja! Ja som úplne šťastný, že Boh skrze môj život, skrze naše životy ako sme tu, prináša ovocie. Teraz ideme druhý rok robiť kampaň.
Potom sme si otvorili knihu Zjavenia apoštola Jána. V Zjavení sa o Efeze tiež hovorí – v 2. kapitole (Zjv 2). Je to jeden z tých listov cirkvám, jeden z tých siedmich listov a pre Efez píše: „Anjelovi cirkvi v Efeze napíš: ,Toto hovorí ten, čo pevne drží vo svojej pravici sedem hviezd a chodí medzi siedmimi zlatými svietnikmi. Poznám tvoje skutky. Tvoju námahu, i vytrvalosť, i to, že nemôžeš zniesť zlých. Preskúšal si tých, čo hovoria o sebe, že sú apoštolmi a nie sú a zistil si, že sú luhári. Si vytrvalý, mnoho si zniesol pre moje meno a neochabol si.’“ Viete, čo je zaujímavé? Že my tak isto robíme pre Pána a sme vytrvalí. Možno si to niektorí uvedomujeme viac, niekto menej, ale my pred kampaňou vytrváme v pôstoch. Pred kampaňou sme vydržali byť celé noci v kostole za to, aby boli ľudia obrátení. A Boh to vidí, Boh to vidí, že sme vytrvalí. Pavol, keď píše list Efezanom, tak je zaujímavé, že v tom liste, v porovnaní s ostatnými, nie je až taká veľká kritika toho, čo sa tam deje. Skôr je tam povzbudenie a slová, ktoré tých kresťanov vyučujú. Ale nie je tam veľká kritika, nie sú tam veľké napomenutia a aj tu sa hovorí: „Poznám tvoje skutky, tvoju námahu a vytrvalosť. Nemôžeš zniesť zlých, si vytrvalý, mnoho si zniesol pre moje meno a neochabol si.“ To je tak trocha aj o nás. A potom prichádza to, čo ma úplne zlomilo a čo prehovorilo úplne do môjho srdca. Myslím, že aj do srdca mojej manželky, a je to aj slovo pre dnešný večer. „Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku. Spomeň si teda, odkiaľ si vypadol, kajaj sa a čiň prvotné skutky. Inak prídem za tebou a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta, ak sa nebudeš kajať.“ A ja som pochopil jednu vec. Moje srdce zatvrdlo za ten čas, čo som bol s Bohom. Za ten čas, čo pracujem pre Pána, moje srdce už nehľadá Boha takým spôsobom ako predtým, že by som po ňom túžil, že by som chcel ísť za ním len preto, že Boh je dobrý. Ja sa modlím za veci, aby Boh obracal ľudí, keď idem niekam slúžiť. Ja sa postím za to, aby sme mali na stretku lepšie vzťahy, ja sa postím za naše služby, za to, aby moji rodičia boli obrátení a neviem za čo všetko. Ale moje srdce pred Bohom zrazu stvrdlo. A teraz nehovorím o pocitoch, o tom, čo prežívame s Bohom, ale hovorím o úprimnosti pred Bohom. O tom, akú lásku vnímame od Boha, akú lásku sme mu ochotní dať, kam sme ochotní zájsť. Čo hovorí naše srdce. Ja chcem, aby ste rozsudzovali vo svojom srdci teraz to, o čom hovorím.
Počítali ste niekto, koľkokrát zaznelo dnes pri modlitbách a pri chválach: „Pane, hovor ku mne a stíš ma.“ Koľkokrát to zaznelo? Bolo to strašne veľakrát, možno 20, 30 – 40 krát v tých modlitbách. A myslím, že toto je slovo, ktoré dnes večer potrebujem počuť. Možno je to aj slovo pre teba, ktoré potrebuješ počuť dnes večer. Toto je slovo, ktorým sa ti chce prihovoriť Boh dnes večer, nám všetkým. Boh ma usvedčuje v poslednej dobe, že moje srdce stvrdlo nielen vo vzťahu k Nemu, ale aj k môjmu okoliu. Naposledy ma usvedčil asi pred 2 týždňami, keď som išiel domov z práce pod most na autobus 37 do Lamača. A tam bola jedna staršia pani, vyzerala ako bezdomovkyňa. Bola úplne opitá, nevládala sa udržať na vlastných nohách a sedela tam na múriku a nemohla sa postaviť. A ja som si hovoril: „Čo urobíš? Podáš jej ruku?“ Prešiel som okolo a pritom som čakal 10 minút na autobus a pozeral som sa na to, ako sa skúša postaviť a vždy padne dole. Tak som zápasil o to, aby som išiel za ňou, podal jej ruku a aspoň ju odviedol niekam na lavičku, pretože v tých kvetoch, v tom bahne, v ktorom sa váľala, to bolo úplne hrozné. A prechádzali okolo nej ľudia a z päťdesiatich, ktorí prešli okolo, možno 4 – 5 sa pristavilo a jeden jej podal ruku, zdvihol ju a posadil. To je jedno, že o chvíľu znova ležala a bolo to ako predtým. Ale čo ja? Kde bolo moje srdce? Ja som bol veľmi usvedčený z toho, čo mám v hrudi. Aj z toho, ako stojím pred Pánom, ako veľmi po ňom túžim. „Opustil si svoju prvú lásku.“ Tú prvú lásku, to môže znamenať aj to, keď sme sa prvý krát stretli s Bohom, ale tá prvá bola najdôležitejšia. Láska k Bohu by mala byť tá najdôležitejšia, ktorú by sme mali mať v srdci, lebo z nej potom vyteká aj na okolie. A keď som sa modlil, že aký by mal byť cieľ alebo verš pre dnešný večer, to čo nám chce Boh naozaj povedať, tak to bolo toto a vôbec to nebolo nejaké vyučovanie z Listu Efezanom. Tak som za to bol vďačný.
Teraz vám chcem prečítať niečo, čo už zaznelo v modlitbách, čo je tu pre nás a čo Boh chce povedať teraz. Ez 36,26-27: „A dám vám nové srdce, dovnútra vám vložím nového Ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím vám dovnútra svojho Ducha. Učiním, že sa budete riadiť mojimi nariadeniami, zachovávať moje pokyny a jednať podľa nich.“ Myslím, že sa teraz môžeme modliť za to, aby nám Boh dal nové srdce, pretože to, čo bolo tu povedané, s tým sa plne stotožňujem. Ak nemienim mať nové srdce pred Pánom, srdce z mäsa pred Pánom, ak nemienim pred ním stáť v úprimnosti a s úprimným hľadaním Jeho a jeho pravdy, jeho lásky, tak potom môžem ísť na kampaň a budem úplne hluchý. Ľudia potrebujú zažiť Božiu lásku a potrebujú to zažiť skrze nás. A ak my nebudeme mať Božiu lásku vo svojich srdciach, tak sa ich ťažko dotkne. Takže sa teraz môžeme spolu modliť, aby nám Boh naozaj stvoril srdce z mäsa. Aby sme objavili znova tú prvotnú lásku, aby sme opäť prišli k Bohu nanovo, aby sme sa kajali zo svojich previnení, aby sme si nepripadali takí spravodliví zo skutkov, ako si často pripadám ja. Možno niektorí, alebo väčšina z nás…
Mám takú túžbu, aby to nebolo také centralizované tu spredu. Máme rovnakého Ducha a je v nás moc. Dajme sa do skupiniek po 5-6 a tam sa modlime. Nech okúsime, čo sú to malé skupinky, aká je v nich obrovská moc. Ja vám garantujem, je to omnoho mocnejšie, ako keby sa tu postavil niekto vybraný, akýkoľvek dobrý kazateľ… Väčšia moc bude v tej malej skupinke, v ktorej sa teraz budete modliť čisto za to, aby nás Boh vrátil do tej pôvodnej lásky, do toho pôvodného, čo sme s ním mali. Ak máš čo vyznať, tak ťa vyzývam k tomu, vyznaj to. Neboj sa, Pán ťa zastaví pred vecami, ktoré patria len do spovednice, ak si katolík. Ak sú veci, ktoré ti bránia ísť k Pánovi, tak to vyznaj, aby sa druhí mohli modliť, aby prišlo naplnenie do tvojho života.
© Pavol Hronec
© Spoločenstvo Martindom
