Ak ste si dnes večer doniesli Biblie, tak si ich otvorte. Dnes sa budeme pozerať iba na jednu pasáž z Písma, ktorá je v Evanjeliu podľa Lukáša, v 5. kapitole (Lk 5) a je to niekoľko prvých veršov. Dôvod, pre ktorý som sa rozhodol hovoriť práve dnes o tejto pasáži je, že nedávno náš pápež Ján Pavol II. práve o tejto pasáži hovoril a zmieňuje sa o nej vo svojom liste, ktorý adresuje Cirkvi. Zdá sa, že Duch Svätý o tomto slove hovorí po celej zemi, vo viacerých krajinách a ja si myslím, že teraz je ten pravý čas, aby sme si vypočuli toto slovo a prijali ho veľmi osobne. Ak si spomínate, minulý rok Svätý Otec napísal list, ktorý sa týkal Jubilejného roka, a bola tam jedna taká veta, alebo myšlienka, ktorá sa stala veľmi známou a ktorú Duch Svätý viac kladie na srdcia ľudí. Svätý Otec tam spomína, že je čas, aby sme otvorili dvere a brány dokorán. Samozrejme, že spomínal brány na bazilike Svätého Petra, ale samozrejme, že to myslel aj prenesene, aby každý z nás otvoril dvere svojho srdca, aby Duch Svätý mohol viacej vstúpiť do našich životov a pôsobiť. Takže ten predošlý list bol o konci starého uplynulého milénia a teraz nový list sa týka začiatku nového tisícročia. A práve v tomto liste sa venuje tým začiatočným niekoľkým veršom Lukášovho Evanjelia, a hovorí Cirkvi presne to isté, čo hovoril Ježiš Petrovi a ostatným učeníkom: „Zatiahnite na hlbinu a spustite siete na lov!“ Chcem, aby ste dnes večer počuli toto slovo. Zatiahnite na hlbinu a hoďte svoje siete! Budem sa teraz snažiť vojsť do tohoto príbehu hlbšie.
Na začiatku sa hovorí, že Ježiš práve začínal svoju službu vyučovania pri Galilejskom mori. Snažte sa predstaviť si to a vložiť seba samých do toho príbehu. Ježiš stojí na brehu jazera a hovorí sa tu, že zástupy sa na neho tlačili a pozorne ho počúvali. Tlačili sa ďalej a ďalej, takže ho zatláčali až do vody. Niečo ako keď sú rozvášnení fanúšikovia na futbalovom zápase. Ľudia boli hladní a smädní po slove, ktoré vychádzalo z úst tohto človeka. Zrazu tu bol niekto, kto rozprával s veľkou autoritou, a ktorého slová zasahovali priamo do sŕdc. V tej chvíli boli mnohí ľudia zasiahnutí, cítili bolesť, boli pohnutí Bohom a chceli nájsť niečo, čo by dalo zmysel ich životom. Teraz, dvetisíc rokov po tejto udalosti, ľudia robia to isté. Na celom svete ľudia hladujú, sú smädní, hľadajú niečo, čo by ich mohlo naplniť a dať zmysel ich existencie. Pred dvomi týždňami som bol s manželkou v Hong Kongu a potom sme išli do jednej priľahlej časti. Tá časť bola už v Číne a tam sme mali niekoľko možností rozprávať sa s ľuďmi medzi štyrmi očami. Našli sme tam aj ľudí , ktorí vedeli po anglicky a našli sme tam aj prekladateľa. Po krátkej chvíľke konverzácie sme im spomenuli Ježiša. Viete si predstaviť, žeby ste niekomu povedali o Ježišovi, a zrazu by mal absolútne nechápavý výraz tváre a bol úplne mimo? Viete si predstaviť taký zmätený výraz na ich tvárach, akoby sa pýtali: „Čo to je, kto to je Ježiš? A my sme sa pýtali: „Nikdy ste o ňom nepočuli?“ – „Nie. Kto je Ježiš?“ Rozprával som sa s 37-ročným Číňanom a po chvíli som sa ho opýtal jednu z tých základných otázok, ktoré sa pýtame, keď vydávame svedectvo. Pýtal som sa ho: „Kam si myslíš, že pôjdeš, keď zomrieš?“ A znova zostal strnulý úplne ticho. Povedal: „Čo ja viem, rozplyniem sa.“ A v jeho očiach som zbadal, že mal takmer slzy na krajíčku. Opýtal som sa ho: „Nemáš žiadnu nádej potom, keď zomrieš?“ On mi odpovedal: „Nie. Nemám žiadnu nádej. Potom už nič nie je.“ V Číne je približne miliarda ľudí, ktorí absolútne nevedia nič o Ježišovi a o živote po smrti. Povedali nám, že percento samovrážd medzi mladými ľuďmi je veľmi vysoké. Videli sme, že mnohí z nich sú naozaj vynikajúco vzdelaní, ale napriek tomu žijú v zúfalstve, pretože nemajú žiadnu nádej.
No ale nemusíte ísť do Číny, aby ste stretli niekoho, kto nemá nádej. Keď večer vyjdeme spoza týchto štyroch stien do ulíc Bratislavy, nájdeme mnoho tých, čo nemajú nádej. Je ale veľa tých, čo hľadajú, pretože Boh nás stvoril tak, aby ho každý z nás hľadal. Je iba jedna jediná vec, ktorá uspokojí túžbu nášho srdca, a to je poznanie Boha skrze jeho Syna Ježiša Krista. Ľudia sú aj dnes hladní a tlačia sa na Ježiša. V Bratislave je veľa ľudí, ktorí počuli o Ježišovi, ale vzápätí úplne na neho zabudli. A možno sú tu aj takí, ktorí v živote o ňom skutočne nepočuli.
Vráťme sa ďalej k tomu textu. Ježiš je na kraji, zástupy sa na neho tlačia tak, že už-už ide padnúť do vody. Nemá tam nič, na čo by sa postavil, žiadne pódium, na ktoré by vyliezol, ani žiadne zvukové prístroje, mikrofóny, takže sa obzerá, aké zdroje tam má dostupné. V Písme sa hovorí, že zbadal dve loďky a rybári si tam zložili siete, pretože boli celú noc na love. Takže jednému z týchto rybárov povedal: „Rád by som použil túto tvoju loď“, a rybár súhlasí. Ježiš používa zdroje, ktoré má poruke. Dnes večer sú medzi nami ľudia, ktorí hovoria: „Nemám nič. Čo mám postaviť? Čo môžem urobiť pre Boha, veď ja nie som na to absolútne vystrojený alebo pripravený?“ Možno že nám Boh hovorí: „Poobzeraj sa a pozri sa po zdrojoch, ktoré máš po ruke“.
Ježiš potreboval loďku a potreboval ľudí. Našiel oboje a okamžite ich využil. Ježiš sa teda odtisol od brehu a zostal v loďke. A začal vyučovať všetok ľud, zástupy, ktoré sa predtým na neho tlačili. Keď potom skončil toto svoje vyučovanie, povedal Petrovi niečo zvláštne: „Peter, zatiahni na hlbinu a spusti siete na lov!“ Čo myslíte, že si v tej chvíli Peter pomyslel? Peter bol na rybách celú noc a nechytil ani jedinú rybu. Bol profesionálny rybár. Ježiš je tesár. Čo vedia tesári o rybárčení!? Peter a jeho priatelia boli absolútne unavení, vyčerpaní, pretože celú noc chytali ryby. Mali strašne veľa práce s tým, aby si siete vôbec poskladali, a práve pred chvíľou ich konečne odložili. A teraz im zrazu Ježiš hovorí, že chce znova ísť na rybolov do hlbokej vody. Peter okamžite vyjadruje svoju pripomienku: „Veď my sme tam boli celú noc a nič sme nechytili! Čo ty vieš o rybolove!? Asi by si nás mal nechať tak! Teraz je pre nás najvyšší čas ísť tak akorát do postele!“ Ale Peter sa potom akoby znova zamyslel, pretože počúval tohto človeka, tohto muža, ktorý hovoril s autoritou. A tento muž, hoci bol tesár, je niečím iný, zvláštny. V tomto mužovi je niečo zvláštne. On povedal: „No tak dobre, keď hovoríš.“ Takže nakoniec Peter akosi váhavo poslúchol. Je tu niekto, okrem mňa samého, kto niekedy váhavo poslúchol? Áno? Je toto tá správna skupina? Dobre, tak sa tu ešte chvíľu zdržím.
Hovorí sa tu (verš 6, 7), že len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im trhali siete. Preto dali znamenia spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Teraz si to predstavte vo svojej mysli, že Ježiš je ešte stále v tej lodi, tiež Peter a možno aj Jakub a Ján. Hodili siete do mora z poslušnosti k Ježišovi. Takže predstavte si, že vytiahnu plnú sieť rýb a ryby sú všade, zaplavia celú loďku, div, že sa loďka pomaly neponára. Čo si asi teraz myslí tento profesionálny rybár? Peter je zrazu totálne pokorený. Predtým povedal Ježišovi, že už nechcel ísť rybárčiť, že aj tak nič nechytí a teraz sa im trhajú siete. Zrazu si Peter uvedomuje, že tento muž, ktorého počúva, nie je obyčajný muž a padá na kolená pred Ježišom a hovorí: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“ Nie je to akoby hovoril, „už choď preč Ježiš, alebo Ježiš už prestaň, lebo čo je dosť, to je dosť! Už som pochopil a naučil som sa, čo si mi chcel povedať. Už začínam chápať! Ty máš odpovede, ktoré ja nemám. A toto je jeden z veľmi dôležitých krokov, keď chceme slúžiť Pánovi.
Peter si uvedomil svoju vlastnú slabosť, to, že je iba človek. Ale je tam ešte niekto ďalší, ktorého volajú Učiteľ, Majster. Ježiš pred ľuďmi prejavil svoju moc. Keď Ježiš prejaví svoju moc, tak sa v ľuďoch dejú veci! Zrazu si uvedomíme, že sme slabí a On silný, a to, že jeho cesty sú vysoko nad našimi cestami a jeho myšlienky sú vysoko nad našimi myšlienkami. Naozaj sme na ňom závislý. Ale keď sme na ňom závislý, nachádzame život, a nachádzame to, čo je skutočnou odpoveďou. Nachádzame pravdu a pravda nás oslobodzuje. Peter dospel k miestu a momentu, keď sa prestal spoliehať len na vlastnú skúsenosť a vlastnú silu. Začal riskovať, zatiahol na hlbinu a vrhol siete. Peter sa postavil do postoja dieťaťa. Práve tu, v tomto momente, mu Ježiš hovorí: „Peter, odteraz nebudeš loviť ryby. Teraz ťa volám k tomu, aby si lovil ľudí.“ A toto je výzva pre každého z nás, ktorého Ježiš volá k sebe. A verím, že Duch Svätý hovorí dnes Cirkvi: „Je čas, aby sme zatiahli na hlbinu. Je čas, aby sme vrhli siete!“
Spýtam sa vás teraz jednu otázku: „Čo to znamená pre teba dnes večer?“ Pre každého z vás to môže znamenať niečo úplne odlišné. Možno sú tu nejakí ľudia, ktorí naozaj úprimne z celého srdca hľadajú odpoveď na ich otázky – o čom je vlastne život, čo je jeho zmyslom? Sú tu dnes aj takýto ľudia a práve pre vás je tento čas. Zatiahnite na hlbinu, hľadajte Ježiša ako svojho Pána. Ďalej sú tu mnohí, ktorí ste dôverovali Ježišovi a dôverujete mu už mnoho rokov, ale Ježiš ti hovorí: „Mám pre teba ďalší krok, ktorý potrebuješ urobiť. Volám ťa do hlbšej vody, na hlbinu.“ Teraz začíname nové tisícročie a Svätý Otec hovorí, že toto je „nová jar“ kresťanstva. V Cirkvi sa v súčasnosti dejú úžasné veci a my sme toho súčasťou. Pozrite sa na to, čo sa deje v Bratislave. Pozrite sa na ľudí, ktorí odídu z roboty unavení a idú rovno na modlitebné stretnutie, ktoré trvá tri hodiny. Čo sa to tu deje? Prečo to vlastne robíme? A to sa nedeje iba na Slovensku. V januári som bol v Nairobi v Keni, kde som hovoril v tamojšej bazilike. Majú tam modlitbové zhromaždenie, ktoré začína 5,30 každý piatok. Majú tam veľkú halu, do ktorej sa zmestí približne 900 ľudí a obrovský balkón, na ktorom mohli ľudia sedieť. A každý piatok ľudia prichádzajú z úradov a z práce na toto stretnutie. Mladí ľudia, starí ľudia, dokonca aj ľudia z ulice. Začnú sa modliť, spievať, hrať na bubnoch a chvália Pána tri hodiny, takisto ako vy na Slovensku. Duch Svätý niečo robí. Je to nový deň.
Nezáleží na tom, kde sa nachádzame v našom živote viery. Boh nás vždy volá k tomu, aby sme ho nasledovali. Ježiš je ten istý včera, dnes a naveky, ale Duch Svätý je stále v pohybe! A zistil som, že mnohokrát ku mne samému Duch Svätý hovorí: „Tom, čo tam robíš? Ja som teraz tu na inom mieste. Ja som v pohybe! Poď Tom, urob ten krok! Zatiahni na hlbinu. Neboj sa, nepochybuj. Maj odvahu! Maj pokoj, dôveruj. Pretože som to Ja, ktorý ťa volám a chcem, aby si bol so mnou. Tak ma nasleduj teraz. Nezostaň tam vzadu. Nebuď lenivý a usadený. Ja som Duch, ktorý ti dáva nový dych a novú silu v každom momente.“
Koľkí z vás veria, že je to tak? Ó, dobre, áno. Áno, volá nás dopredu, vpred! Možno počuješ, že Duch Svätý ti hovorí alebo ti hovoril osobne niečo nové. Možno, že ti to zatiaľ nie je celkom jasné, ale keď počúvaš, načúvaš hlasu Ducha Svätého vo svojom srdci, hlasu Ducha Svätého cez Cirkev, cez tvojich vedúcich, vodcov. Keď ho hľadáš z celého srdca, z celej duše, z celej mysle, buď si istý, že On ti svoj plán odkryje, odhalí. Zatiahni na hlbinu! Vrhni svoje siete! Toto je posolstvo, ktoré je pre každého z nás! Toto nám povedal vo svojom liste aj Svätý Otec. Dostali ste a prečítali ste si ten list, ktorý je adresovaný vám? Je to posolstvo pre každého človeka. Pre mladých ľudí, pre zdravých aj chorých, pre ľudí, ktorí nemajú čo robiť i pre tých, ktorí majú príliš veľa práce. Je tu niekto taký, kto má príliš veľa práce? Je to posolstvo aj pre teba. Nie sú to žiadne výhovorky. Pán každého z nás volá, aby sme zatiahli na hlbinu.
Nie vždy sa nám Božie volanie páči alebo nám vyhovuje. Často sa stáva, že zo začiatku odporujeme. Ale nebráň tomu, nedávaj hranice a limity v tom, k čomu ťa Boh povolal a stvoril. Nedávno som čítal jeden príbeh. Nebolo to v Biblii, ale je biblický. Bolo to o vtáčej rodine: Jeden muž stál raz za včas rána pri jazere. Na vyschnutom konári, ktorý siahal ponad jazero, videl sedieť tri malé vtáčatká a ich mamičku. Táto vtáčia mama práve vytisla svoje vtáčatká z hniezda na tú halúzku. Nastal pre nich čas, aby sa učili životnú lekciu. Samozrejme, že z toho neboli veľmi nadšené a ochotné sa práve v tej chvíli učiť. Ako tak ten muž pozoroval tie vtáčiky na tom konári, vtáčia mama ich začala tlačiť pomaličky až k okraju tej halúzky. Halúzka sa tam postupne zužovala a medzi tou halúzkou a vodou boli asi 2 metre. Postupne ich tlačila stále ďalej a ďalej, až nakoniec ten malý vtáčik na kraji padol. Mieril k tej vode strmhlavo a tesne predtým než mal padnúť do vody, spustili sa jeho reflexy a začal rýchlo mávať krídlami a odletel. Takže tá vtáčia mama vedela niečo, čo ten malý vtáčik nevedel. Vedela, k čomu boli stvorení, a preto tlačila znova a znova. Aj druhý vtáčik spadol z halúzky, a v poslednom momente sa znova spamätal a vyletel. Tretí vtáčik tam zostal. Vtáčia mama ho tlačila ďalej a ďalej, ale to tretie vtáčatko bolo veľmi tvrdohlavé a držalo sa pazúrikmi ako len mohlo. Vtáčia mama však začala ďobať do jeho prstov. No on sa držal tak silno, že jednoducho len padol, takže visel dole hlavou. No tá mama ďalej len vytrvalo klopkala a ďobala do jeho nožičiek, až konečne to vtáčatko už nemohlo vydržať tú bolesť, pustilo sa, a padalo a padalo, a potom zrazu začali jeho krídla fungovať tak ako mali a odletelo preč.
Vtáky majú nohy a mohli kľudne prejsť životom len tak, že by chodili po zemi. Ale ak by vták robil iba toto, absolútne by sa minul tomu, k čomu bol stvorený, tomu najlepšiemu, čo bolo preňho určené. Vtáky majú krídla a boli stvorené na to, aby lietali a vznášali sa vo vzduchu.
Boh stvoril a povolal teba, dal ti zvláštne talenty a dary. Tvoj Tvorca, Stvoriteľ vie, načo si bol stvorený/á. Stvoril ťa na to, aby si sa vznášal, ale mnohí z nás stojíme na zemi alebo sa kŕčovito niečoho držíme. Ale Boh ťa povolal k tomu, aby si lietal.
Ježiš ťa volá, aby si zatiahol na hlbinu, aby si urobil ďalší krok, aby si prekonal svoj strach, pretože Boh ti nedal ducha strachu, ale Ducha lásky, moci, sily a rozvahy. Prekonaj pochybnosti, pretože Boh ťa nepovolal k tomu, aby si pochyboval, ale aby si veril, aby si mal vieru. On hovorí, že bez viery sa mu nemožno páčiť. Boh chce, aby sme verili dvom základným veciam. 1; že Boh je Boh. 2; že Boh je dobrý! Áno. Boh je Bohom a Boh je dobrý! Boh je skutočný a odmeňuje tých, ktorí ho usilovne hľadajú. Takže dnes večer, keď sa znova budeme modliť, spomeňte si na to, že ste boli pri tom jazere a Ježiš k vám hovoril. Zavolal vás dopredu, povolal vás. Chce si teba použiť, aby si šíril jeho kráľovstvo, aby si budoval jeho Cirkev, aby si priniesol život všetkým tým, ktorí tu okolo nás chodia v tejto kultúre smrti. Slovo, ktoré Biblia používa pre „chytať“ v gréčtine, znamená „chytiť pre život“. Takže je to niečo iné ako chytať ryby. Keď chytíme rybu, ryba následkom toho zomrie. Ale keď chytíme ľudí, tak tí ľudia žijú. Oni skutočne žijú navždy. Je to dobrá správa? Amen! Je to dobrá správa. Aleluja! Chvála Pánovi!
Zamyslite sa teraz chvíľu nad tým, čo nám Duch Svätý hovoril. Čo tebe konkrétne Duch Svätý dnes večer hovoril. Počas chvál, modlitieb a proroctiev alebo počas prehlasovania Slova.
© Tom Edwards
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
