Ježiš Kristus rozosieva do tvojho srdca Svoje Slovo, aby si bol ním posvätený. Jn 17,17: “Posväť ich pravdou, tvoje slovo je pravda.” On toto semeno rozosieval do srdca človeka, to semeno je Slovo, to slovo je Boh, ako je v Jánovi Jn 1,1 napísané: “To Slovo bolo u Boha, to Slovo bol Boh.” Ježiš do tvojho srdca rozsieva sám Seba a táto Pravda Božia ťa posväcuje. Sol 2,13: (Chcem) “ďakovať za vás,… že vás Boh… posvätil Duchom a vierou v pravdu…” Keď chceme byť posvätený pravdou, musíme veriť pravde. Znamená to spoliehať sa na Slovo, ktoré nám je povedané, spoliehať sa na to čo čítaš v Písme. Keď je tam niečo povedané, musím povedať: áno verím tomu. Musím túto pravdu milovať. Sol 2,10: (nepriateľ) “…bude zvádzať tých, ktorí smerujú k záhube, lebo neprijali a nemilovali pravdu, ktorá by ich zachránila.” Keď budeš milovať pravdu, nepriateľ ťa nezvedie. Čiže pravdu musíš milovať, spoliehať sa na ňu a pevne sa jej držať, znamená to poslúchať a uskutočňovať ju. Lk 8,15 – iba tí, ktorí sa pevne držali slova, s radosťou a vytrvalosťou prinášali stonásobnú úrodu. Vtedy Božiemu Slovu porozumieme. Múd 9,3: “Kto sa na neho spoliehajú, porozumejú pravde a verní ostanú pri ňom účastní jeho lásky. Veď milosť a milosrdenstvo patria jeho vyvoleným.”
Tí, ktorí sa na neho spoliehajú – porozumejú. Keď sa naňho budeš spoliehať, keď ho budeš poslúchať, keď ho budeš milovať a pevne sa ho držať, vtedy ho vnútorne pochopíš a porozumieš. Kedy sa potrebuješ niečoho pevne držať? Keď fúka vietor, keď je búrka, keď ťa zastihnú ťažkosti života, keď nastanú problémy. Čo sa ale deje v živote priemerného kresťana, keď príde búrka? Nedrží sa vôbec ničoho. Naopak má samé problémy je tým zmätený, je tým odviaty, padne do vody, kričí o pomoc. Ale práve vtedy, keď prídu búrky života, vtedy máš mať vieru. Viera nám nie je na to, keď je nám dobre. Keď je nám dobre tak je nám ľahko žiť, ale akonáhle prídu problémy, zvlášť vtedy je viera spôsob akým mám existovať. Viera je ten most, po ktorom mám prejsť, kedy sa mi všetky veci rútia. Vieru potrebujeme, keď prídu problémy; samozrejme nehovorím, že nemáme veriť keď nie sú problémy. Vieru potrebujeme pevne držať a vyznávať zvlášť vtedy, keď máme ťažkosti. Ale čo robia ľudia zvyčajne? Prídu problémy a hovoria: ó Bože si hrozný, toto čo má byť, toto som nechcel, za toto som sa nemodlil…; ale to nie je viera, milý brat, sestra, to sú tvoje predstavy. Viery a Božieho slova sa musíš držať vtedy, keď sú búrky a problémy. Keď toto budeš robiť, vtedy sa v tebe deje to, že ťa Boh posväcuje Duchom. Posvätení Duchom sme zakaždým, keď konáme podľa Božieho Slova. V tom momente keď si sa znovu rozhodol pre Boha. Stojíš pred nejakou dilemou, božie slovo hovorí jednu vec, tvoj život alebo tvoja vôľa, tvoje chcenie, tvoje túžby tvoje vášne, hovoria niečo iné; je tu niečo, čo chceš ty a niečo, čo chce božie slovo a vtedy keď sa rozhodneš pre božie slovo, Duch boží ťa znovu posvätí, urobí ťa pevnejším.
Boh chce v tvojom živote konať rôzne veci. On si ich dobre premyslel od večnosti, má pre teba pripravené určité ciele a tie sú pre teba tým najlepším, čo existuje. Preto sa potrebuješ podriaďovať Jeho vedeniu. Je mimoriadne dôležité pre kresťanský život podriaďovať sa vedeniu Ducha Svätého. Toto je prvý bod jeho výchovy pre teba. Jn 14,15-17: “Ak ma milujete, budete zachovávať prikázania, ktoré som vám dal a ja požiadam Otca on vám dá iného príhovorcu, aby bol s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná Vy ho poznáte, lebo s vami zostáva a vo vás bude.” Inak povedané – ak to nebudete robiť, ja ho nepožiadam a vy ho nedostanete.
“Svet ho nemôže prijať” – svet sú všetci tí, ktorí Boha nemilujú. My, ktorí sme zo sveta vystúpili a vošli sme do Božieho kráľovstva a žijeme v jeho cirkvi, ak ho poslúchame, máme jeho Ducha a ak ho neposlúchame tak ho nemáme. Mnohí tvrdíme, že sme v cirkvi a žijeme naďalej vo svete. “Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí ani nepozná. Vy ho poznáte, lebo s vami zostáva a vo vás bude”: Duch Svätý teda bude v tebe a niečo tam bude konať. Jn 16,13-14: “Akonáhle však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.” Predtým sme hovorili o pravde, že to je to Božie slovo, že to je to posvätenie, že pravdou máme byť posvätení. Lebo Duch nebude hovoriť sám za seba, ale bude hovoriť čo bude počuť a jemu to bude hovoriť Ježiš a Otec. A On to bude hovoriť tebe, On to bude pôsobiť v tebe; čiže tak sa dozvieš Božiu vôľu, keď budeš komunikovať s Duchom Svätým. 1Kor 2,12-13: “My sme neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval.”
Ako sa udeje to vyliatie Ducha Božieho na nás, ako sa to prejaví v tvojom živote. Rim 5,5: “Božia láska je do našich sŕdc vyliata skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný. Rim 8,9: “Kto nemá Ducha Božieho, ten nie je jeho.” Je podstatné, aby si zistil, či máš Ducha Božieho, je podstatné aby si zistil, či v tebe pôsobí tak, že ťa má celého k dispozícii. Je v tom totiž rozdiel nakoľko ho nechávame pôsobiť, to sa prakticky prejavuje v našich životoch. Úplne prakticky a logicky sa to prejaví na tom ako vyzerá tvoj život viery. Boh rozdal svoj dar ducha svätého všetkým, ktorí sa rozhodli ho prijať, ale svoje dary nedáva len tak, že akože nemá čo s nimi robiť, tak ich porozhadzuje.
Udeľuje ich na základe čohosi. Nie je to proste tak, že Ježiš zomrel za všetkých a tak sme všetci spasení. Na tvojej strane je dôležitý osobný krok prijatia Jeho zástupnej smrti. Ak tento nenastane neuskutoční sa ani tvoje spasenie. Takže Ježiš nám všetkým daroval spasenie, ale účastní sú ho len tí, ktorí prijali Ježiša Krista. Tak je to aj s darmi – Božia láska je zadarmo, ale Božie požehnania sú viazané na určité podmienky, ktoré musíš splniť. V Písme je to veľmi zreteľné – každá veta s Božou podmienkou, ktorá sa viaže k určitému požehnaniu začína slovíčkom “ak”. Ak urobíš toto, budeš mať toto. Boh nás naozaj požehnal, je o nás napísané Ef 1,3: “Boh nás v Kristovi obdaril všetkým duchovným požehnaním nebeských darov.” Ale ak to máme naozaj prežívať, musíme vedieť ako si ich privlastniť. Položím vám otázku. Viete o svojich duchovných daroch? Neviete? Vieš čím ťa konkrétne Boh požehnal, aký je tvoj duchovný dar?
Duch Svätý je na nás vyliaty a teraz sa opýtame: Ako? Skúsme si uvedomiť hodnotu toho, čo nám povedal Ježiš. Povedal, že sme väčší ako ktokoľvek, kto sa nachádzal v ére Starého Zákona. Ty sestrička si sa minule modlila modlitbu odovzdania. Tak teraz si väčšia ako Mojžiš. Zdá sa ti to? Nie. Zasa ty si väčší ako Dávid. Je to pravda? Nie je to pravda, tvrdíš. Braček je väčší ako Ján Krstiteľ. Je to pravda? Hovoríš, že nie. Hovoríte ale nepravdu, pretože Ježiš povedal, že všetci, ktorí sme vstúpili do Božieho kráľovstva sme väčší ako tí, ktorí boli do Jána Krstiteľa. Keď tvrdíte opak, nevyznávate, čo hovorí o vás Božie slovo, vy nedovolíte pravde, aby na vás a vo vás pôsobila. To má veľký duchovný dopad na náš život.
Je to na nás, aby sme sa to naučili: Ja som naozaj väčší ako Mojžiš. Ja som väčší ako Dávid. Ja som pred Bohom spravodlivý, pretože na mne je rúcho Ježiša Krista. A ja v jeho rúchu stojím pred Otcom v nebi a On o mne hovorí: “Môj milovaný syn.” My všetci, ktorí stojíme v Ježišovi Kristovi, ktorí sme ho prijali, máme obrovskú hodnotu pred Bohom, lebo sme naplnení Ním samým. Ani Mojžiš ani Dávid ani Krstiteľ, ani Gedeon ani Samson, nikto nemal Ducha Božieho tak ako ho máte vy a ja. Každý kto ste prijali Ducha Božieho, ste v Božích očiach omnoho väčší. A vy to musíte o sebe vyznať, že je to pravda, musíte dovoliť zostúpiť si to do srdca, pretože potom budete robiť väčšie skutky ako robili oni a väčšie skutky ako robil Ježiš Kristus (Jn 14,12). Ježiš kriesil z mŕtvych, uzdravil mnohých… a povedal, že to budeme robiť my, že budeme naplnení jeho mocou.
Skúsme si teraz uvedomiť tú hodnotu Božieho Ducha, ktorý žije v nás. Kedysi ho proroci mali chvíľu, na čas, dostávali sa do vytrženia, ale my sme ho dostali nastálo. Sk 2,32-36: “Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci to môžeme dosvedčiť. Bol vyvýšený na pravicu božiu a prijal Ducha Svätého, ktorého Otec sľúbil, teraz ho poslal na nás ako to vidíte a počujete. Dávid nevstúpil do neba, ale sám hovorí, ´Pán povedal môjmu Pánovi: sadni si po mojej pravici, pokiaľ ti nepoložím nepriateľov k nohám.´ Nech teda všetok Izrael vie, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil Pánom a Mesiášom. Vynecháme verše 34 a 35, pretože sú vsuvkou zo Ž 110, Peter ich citoval na podoprenie svojej kázne a prečítame spolu verše 33 a 36: “Bol vyvýšený na pravicu božiu a prijal Ducha Svätého, ktorého Otec sľúbil, teraz ho poslal na nás, nech teda všetok Izrael s istotou vie, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil Pánom a Mesiášom.” To, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, vstúpil do neba, bol posadený na pravicu božiu a že zostúpil Duch Svätý, to bolo dôkazom, že Otec v nebi bol spokojný s výsledkom Ježišovej misie na zemi. To, že Duch Svätý zostúpil bolo niečo ako telegram z neba: “Haló, došiel som, všetko je v poriadku; tu je to, čo som sľúbil.” Keby nebol prišiel Duch Svätý učeníci by nevedeli, či to všetko bolo O.K. keby Otec nevzkriesil Ježiša z mŕtvych, dal by tým najavo, že nie je spokojný s jeho dielom; ale pretože Ježiš vstal a vystúpil do neba a to, že bol zoslaný Duch Boží bolo dôkazom toho, že Otec bol spokojný.
Čo sa stalo? Keď bol Syn vyvýšený, bol posadený na pravicu Božiu, bol mu daný Duch Svätý, o ktorom Ježiš hovoril, že Ho dostane a nám ho pošle. Učeníci ostali opustení, ale bolo im povedané, čakajte v Jeruzaleme, kým nezostúpi Duch Svätý, ktorého ja vám pošlem v Otcovom mene. A teraz Peter hovorí – stalo sa to, On bol vyvýšený na pravicu Božiu, dostal Ducha Svätého a vylial ho na tých, čo v neho verili a čo na Neho čakali. Výsledok bolo totiž vidieť a počuť.
Verš 33: bol vyvýšený na pravicu Božiu, prijal Ducha, teraz ho vylial na nás ako to všetci vidíte a počujete. Prečo bol vyliaty Duch Svätý? Viete mi odpovedať? Áno prisľúbil ho Otec, ale bol tam ešte jeden podstatný moment. Lebo Ježiš bol vyvýšený. Stalo sa to na to, aby apoštoli boli naplnení Duchom. Jedno je príčina a druhé je dôvod. Príčinou bolo, že Ježiš bol posadený na pravicu božiu a Duch Boží sa vylial na zem. Nejde o to, či sme boli dosť dobrí, nejde o to, či sme veľa dokázali, či sme sa veľa postili, či sme sa veľa modlili; ide o to, že tam kedysi bol vyvýšený Ježiš Kristus. Nejde o to, čo si dokázal ty, ale o to, čo dokázal Pán. A On bol vzkriesený z mŕtvych, dokončil obrovskú misiu a bol posadený po pravici Božej. Ide o Neho. Vo všetkom je to tak. Hriechy sú nám odpustené prečo? Lebo bol ukrižovaný, lebo jeho krv vytiekla. Nový život sme dostali preto, lebo vstal z mŕtvych. A Duch Svätý bol vyliaty preto, lebo Ježiš bol vyvýšený. A nemá to nič spoločné s našou dobrotou a to je dôležité. To, že si obdarovaný Bohom, že sú ti odpustené hriechy, že si dostal nový život, že máš Ducha Svätého, to nemá nič spoločné s tvojou dobrotou.
Ak sa budeš v živote usilovať o to, aby si bol dosť dobrý a dostal Ducha Svätého, tak si na omyle a táto duchovná cesta k Božiemu požehnaniu nevedie. To je zákon, ktorý bol daný skrze Mojžiša. Milosť a Pravda sa stali skrze Ježiša Krista (Jn 1,17). Milosť je daná zadarmo. Nikdy nemôžeš byť dosť dobrý, aby si Bohu niečo vrátil, ale keď ťa Boh naplnil Duchom Svätým, máš byť tak dobrý, že budeš Jeho svedkom do konca zeme. Máš byť plný ovocia dobrých skutkov, ale keď si to obrátiš a budeš prichádzať k Nemu a hovoriť, Pane ja sa usilujem, ja som dosť dobrý, ja som to predsa dokázal…
Takže Duch Svätý je na nás vyliaty kvôli jeho zásluhám, kvôli tomu, čo urobil Ježiš. Teda toto vyliatie Ducha Svätého dokazuje, že sa niečo udialo v nebi. A ide o to či tomu veríš. Vy ste teraz povedali, že veríte a ja sa z toho teším, pretože veríte jednej pravde, že zločinec a revolucionár Ježiš Kristus ukrižovaný na zemi, ako zlodej ako vrah, zbitý, polámaný, vykrvácaný, špinavý, škaredý, že sa naňho nechceli ani pozrieť, ako je to napísané v prorokovi, je Pán Boh, ktorý vstal z mŕtvych a bol krásny a mal len tie jazvy, ale už neboli škaredé a odpudzujúce, boli znamením jeho lásky k nám a tento vzkriesený Bohočlovek Ježiš Kristus bol prijatý do neba a sedí po pravici Božej. Bolo mu podriadené všetko a tým bolo potvrdené, že je Pánom a Kristom. Pánom je keď mu patrí všetko a ty keď ho prijímaš za svojho Spasiteľa a Pána tak to znamená, že mu podriaďuješ všetko a Kristus znamená to, že On je ten, kto spasuje, že On bol poslaný, pomazaný – Chrestos. On je teda Vládca všetkého a Spasiteľ, takže zmyslom vyliatia Ducha Svätého je potvrdenie, že Ježiš je Vládca a Spasiteľ.
Viete, že starý Jakub mal veľa synov, ktorí neznášali najmladšieho brata Jozefa, ktorého Otec veľmi miloval. Milí bratia ho chceli zabiť, ale pretože mali výčitky svedomia, tak ho vytiahli zo studne kam ho hodili a predali do otroctva. Otcovi povedali, že zomrel a otec žialil plakal, trápil sa roky. Až sa raz dozvedel, že jeho syn je živý a že je v Egypte premiérom. Nechcel tomu veriť – kto by tomu veril – 20 rokov je mŕtvy a zrazu že je v nepriateľskej krajine predsedom vlády. A oni hovorili, otec pozri sa veď nás prijal, pozri otec vonku sú vozy ktoré Jozef poslal a on keď vybehol a videl plno bohatých vozov plných pšenice a obilia, hovorí, áno musí to byť pravda. Toto je predobraz. Vozy plné pšenice a obilia sú predobraz vyliatia Ducha Svätého.
Ako vieme, že Ježiš, človek, revolucionár, štvanec bol pred 2000 rokmi ukrižovaný a že vstal z mŕtvych a teraz sedí po pravici Božej v nebi? Lebo tomu veríme. Veríme tomu z Písma, ale v nás to dosvedčuje Duch Svätý (ide o subjektívnu skúsenosť), ktorý bol pre vieru na nás vyliaty. Takže dar Ducha je závislý od Ježišovho povýšenia a ak tomu veríš, bol na teba vyliaty. Bol – už sa to udialo.
Vrátime sa zase k jednoduchej analógii. Na základe čoho ti boli odpustené hriechy? Nie preto, že si bol dosť dobrý – v Hebr 9,22 je napísané: “Bez vyliatia krvi niet odpustenia.” Ak Ježiš nevylial krv, neboli ti odpustené hriechy; ale vierou prijímaš vieš, že bola vyliata krv Ježiša Krista na kríži a tebe sú odpustené hriechy. Vieš to teda vierou – všetky vyznané hriechy obmýva Ježišova krv. Takisto Pán bol oslávený, lebo jeho Duch bol vyliaty. Je teda možné, že On bol oslávený, Duch vyliaty a na teba sa nedostalo? Nie. Teším sa, že tvrdíme, že bol na nás vyliaty Duch Svätý. Ale my to teraz musíme zažívať skúsenosťou. Môžete povedať, že máte tú skúsenosť? Ako sa deje vyliatie Ducha Svätého, viete to, zažili ste to? Áno.
A niekto povie, ´ja neviem, mne sa nezdá, veď tamtí druhí vyzerajú byť nadšenejší.´ Ale ja teraz nechcem povedať, že len entuziazmus a pocity tepla sú znakom vyliatia Ducha Svätého, ale musíme to zažívať skúsenosťou. Začne sa to diať vtedy, keď spočinieme na faktoch. Keď spočinieme na faktoch Božieho Slova, pretože tie sú základom našej živej skúsenosti, tak vtedy sa začne diať živá skúsenosť s Duchom Božím v tebe a my ju musíme učiniť. Na dlhé stáročia sa Cirkev začala v živote človeka opierať len o doktríny, ktoré sú mimoriadne dôležité a bez nich by Cirkev skrachovala. Ale Cirkev akosi potlačila prežívanie vnútornej skúsenosti človeka s vierou. A my ju musíme žiť, pretože viera má zložku emocionálnu a racionálnu a my ich musíme mať obe, aby sme mohli byť nasadení pre Pána. Sám fakt v tebe nevyprodukuje vnútorné nasadenie, ale Duch Boží áno a to je spojené s tvojím subjektívnym prežívaním tejto veci. Takže potrebuješ to zakúšať.
Ak to nemáš tak pros aby ti to Boh zjavil. Potrebuješ zjavenie Ducha Svätého, potrebuješ ho veľmi. Potrebuješ poznať, že Ježiš bol vyvýšený a dôsledkom toho je vyliatie Ducha Božieho. Keď toto pochopíš, keď prijmeš to zjavenie, a budeme sa o to modliť aby sme ho dostali, vtedy vzklíči viera v Božie Slovo a nastane tá skúsenosť. Takže kľúčom je viera v srdci, tam hlboko v tvojej bytosti, nie v tvojej hlave. A viera v srdci je poslušnosť a vtedy dostaneš porozumenie. Keď sa niekto modlí, Pane verím, že mi chceš odpustiť, tak ten kľúč nezapadne v zámku, pretože Pán odpustil a v tom je obrovský rozdiel. Takže keď sa modlíš, Pane verím, že mi chceš odpustiť, Pane verím, že už ma prijmeš, ešte stále hovoríš, “nie som si istý, či to tak naozaj bude”. Ale keď učiníš pokánie a budeš hovoriť, ´verím, že si mi odpustil hriechy´, vtedy naplno pristupuješ k Bohu a objímaš to obrovské požehnanie. A k tomuto sa viaže skúsenosť tvojho života, k tomuto sa viaže víťazný život v Pánovi. S týmto je spojené to, že nebudeš padať každý druhý deň. Po tom čo si vyznával 300krát tú istú vecičku. Pretože táto skúsenosť sa stala v tvojom srdci a nie v tvojej hlave, pretože ona zasiahla celú tvoju bytosť a nie len tvoje slová, tvoj jazyk.
Tvoja viera musí začať rásť tým, že si sa spoľahol na to, čo urobil Boh a nie na to, čo možno raz urobí a ty nevieš kedy a takto to pôjde do smrti, a ty stále budeš z toho nešťastný. Akonáhle sa vierou spoľahneš na to, že Duch Svätý bol vyliaty, on začne pôsobiť. Keď budeš hovoriť, ´ja by som chcel, aby bol vyliaty ´, vedz, že to nie je cesta Ducha o ktorej je v Písme napísané. Vyhni sa teda frustrácii z toho, že by Duch Svätý neprišiel – On by strašne chcel a stojí rovno pred tebou, aby vstúpil. Ale keď ho ty vyznáš a budeš ho chváliť, budeš ho vyznávať, že je vyliaty na teba a budeš hovoriť, ´chválim ťa Pane, že si vyliaty na nás´, vtedy to prežiješ a On v tebe začne pôsobiť. Lebo nám nebol daný duch bojazlivosti, ale duch synovstva, ktorý volá Abba Otče, Haleluja, ty si náš Otec – 2Tim 1,7; Gal 4,6.
Ježiš nebude Pánom skôr alebo neskôr, On už Pánom je a ty musíš dovoliť aby to vošlo do teba a tam si začalo robiť čo chce. Viera v tebe si musí robiť čo chce, Božie Slovo si musí robiť v tebe čo chce. Lebo keď nebude, budeš si ty robiť čo chceš a to bude stáť za nič. Takže Ducha si už dostal a je to otázka viery. Modlil som sa s jedným, keď sme skončili, tak iba ticho odišiel a potom neskôr mu hovorím ´tak čo, deje sa niečo s tvojím životom?´ A on hovorí, že nič, len sa modlím ráno asi tri štvrte hodinu, čítam si Písmo prestávam mať problémy s nejakými tajnými hriechmi a podobnými vecami. Ja hovorím, to je ono, ty si prežil krst Duchom Božím, nejde o to, že si nič necítil, ty si prešiel možno viac ako niekto, kto cítil nejaké teplo alebo niečo také.´
Božie požehnania sú viazané na určité podmienky. Láska je pre všetkých, dary sú zdarma, ale požehnania majú určité podmienky. Sk 2,38-39: “Obráťte sa a každý z vás nech príjme krst Ježiša Krista na odpustenie hriechov a dostanete Ducha Svätého.” Všimnite si, obráťte sa, každý z vás nech príjme krst a už je tam povedané, že od tejto chvíle už výsledky budú takéto, budú vám odpustené hriechy a dostanete dar Ducha. Prvé dve veci sú podmienky, druhé dve veci sú dary. Prvé dve podmienky – pokánie a krst, druhé dva dary – odpustenie a vyliatie Ducha kde už nie je podmienka.
Čo je pokánie? Zmena mysle a konania: v srdci odmietam to, čo odmieta Pán Boh a robím to tak. Polovičné pokánie je keď si poviem, že Pán Boh by to tak vlastne nechcel, to by som tak nemal robiť, ale to je také hrozné, že to mi nejde, tak ja to urobím zasa. Krst – je to verejne vyznanie toho, čomu si uveril. Takže máš dve podmienky, ak si sa zmenil a ostatným ľuďom dal najavo svoju jednotu s Kristom tým, že si sa dal pokrstiť, tak Boh ti dáva dva dary. My sme prežili krst ako deti, pretože katolíci krstia svoje deti, tak my sa k tomu musíme priznať. My ho máme možnosť znovu vyznať, máte na to každú Veľkú noc pri obnove krstných sľubov, alebo keď ste pri krste dieťaťa máte možnosť obnoviť si krstné sľuby, máte sa priznať ku krstu. A dostal si dva dary. Boli ti odpustené hriechy? Boli. Bol na teba vyliaty Duch Boží? Bol.
Ale prejavy toho, čo sa deje v tebe sú rozličné. V Písme nie je popísané, čo pri vyliatí Ducha budeme cítiť. Ale bude to zreteľné, spoznáme to. Je zjavné, že apoštoli boli akýsi čudní, pretože všetci sa na nich pozerali a bolo to vidieť, že Duch Boží sa vylial, ale nie je tam nič napísané o tom ako sa cítili. Niekedy sú tie pocity podobné, ja som prežil obrovskú radosť smiech, zriekanie sa starých vecí, nechcel som nadávať, prežil som takéto veci, iní ľudia to prežijú tak, že do rána čítajú bibliu. Ja som sa modlil s jednou dievčinou a potom hovorí, došla som domov bolo deväť hodín alebo desať večer a začítala som sa do Písma. Bolo to také zaujímavé, že keď zdvihla hlavu rozvidnievalo sa a bolo 5:30 ráno. Išla do školy a každému rozprávala o Ježišovi a každý si myslel, že sa zbláznila. Aj to bol prejav Ducha. To spektrum skúseností je mimoriadne široké a každý ho prežije inak, môžu byť podobné, ale nemusia byť podobné, niekomu z vás sa môže stať, že začnete hovoriť niečo zvláštne, tomu sa hovorí dar jazykov. Niekomu sa môže stať, že sa ide s niekým modliť a zrazu mu hovorí, ty máš hriech tam a tam – to je dar poznania. Alebo sa s niekým modlíš a on sa uzdraví a ty povieš, ´jaj to som nechcel´. Môže sa ti stať čokoľvek, dajme len Duchu Svätému slobodu urobiť čo chce. Bol som na jednom stretnutí a tam som vyzval, otvorte sa pôsobeniu Ducha. Taká sporiadaná tichá modlitba to bola a potom mi jeden chlapec, hovorí, počúvaj keď sme sa modlili, tak sa mi zrazu začali tak pohybovať nohy a ja som vedel, že mám tancovať, ale hovoril som si, radšej nie, išiel som von tam som si zatancoval a vrátil som sa. Ja som mu hovoril, mohol si kľudne aj tam, Duch Svätý by sa neurazil. Inde sa jedno dievča modlilo za jedného ujka, ktorý mal takú dochrámanú roku, škaredo to vyzeralo, keď sa modlili sa mu uzdravila a ona keď to zbadala tak odpadla.
Je pravda, že to v našej cirkvi často neprežívame, ale verím, že máte skúsenosti s vnútornou radosťou na omši. Alebo, že sa zmenila po modlitbe nejaká ťažká vec. Viem o jednom bratovi, s ktorým sme sa raz modlili na Silvestra, hovoril som – kto chce nech príde sem do stredu a môže odovzdať život Pánu Ježišovi; pomodlili sme sa tichučko, za neho, on povedal ďakujem, sadol si, a ja som si ešte povedal – asi to nebolo ono. Na druhý deň mi hovorí: od tej chvíle ako sme sa pomodlili som bol ako vymenený, chcel som prísť ku každému sa znovu predstaviť. Po pár mesiacoch mi povedal, že už nemá problémy s masturbáciou. Dovtedy z toho hľadiska, že bol kresťan a že to považoval skutočne za nemorálnu vec, tak vybojoval to, že každý deň vyhral, ale zaspával s potom na tvári a hovoril si, ´dokázal som to neurobiť´. Po troch mesiacoch mi hovorí, ty počuj, ani ma nenapadlo, že by som bol nútený také niečo urobiť. To je pôsobenie Ducha Božieho.
Peter to vysvetľoval, keď zostúpi Duch ako hovoril Joel, niektorí budú prorokovať, iní budú mať sny a iní budú mať videnia. Lenže všimnite si v Písme, že tam je akoby zjavné protirečenie. Tí apoštoli počuli hukot, bolo tam zemetrasenie, boli tam ohnivé jazyky, ale nikto neprorokoval, nikto nemal sny, nikto nemal videnia. Peter hovorí, ´veď toto je to, čo prorokoval Joel´, že budú sny budú videnia, budú proroctvá – ale tam neboli. A Joel nevie nič o jazykoch, nevie nič o ohni, nevie nič o zemetrasení. Vyzerá to akoby si Peter protirečil. Práve tu chcem poukázať na to, že napriek tomu, že tie znamenia tam akosi chýbali a prejavili sa úplne iné, (lebo Joel nič nehovorí o hovorení v jazykoch a Skutky hovoria, že to bol ten najväčší prejav toho, že hovorili jazykmi, keď boli naplnení Duchom Božím), že to bolo zjavné pôsobenie Ducha.
Peter tu nepovedal, ´naplnilo sa Joelovo proroctvo´, ale povedal, ´deje sa to, čo hovoril prorok Joel´. Ide tu o dianie sa určitej skúsenosti, ktorá je rovnakého druhu ako tamto predpovedané proroctvo. Peter povedal, že tieto veci Turíc patria do tej kategórie vecí, o ktorých povedal Joel, že Duch Svätý bude robiť. Takže to, čo sa tu teraz deje s vami, že možno hovoríte v jazykoch, plačete pri modlitbe alebo sa ľudia uzdravujú, je to, čo hovoril Joel, že sa bude diať, že toto sa rovná tamtomu a tým je povedané, že to spektrum duchovných skúseností je obrovské a Duch Svätý musí mať slobodu robiť, čo chce. My ho nesmieme obmedzovať ako to má vyzerať. Neznamená to, že keď niekto nebude nikdy hovoriť jazykmi, tak nebude spasený, tak nedostal Ducha Svätého. Je mnoho ľudí, ktorí majú obrovskú službu v Cirkvi, ktorí nehovoria jazykmi a ani to nepotrebujú, i keď môžem povedať, že je to najrozšírenejší dar, no nie najdôležitejší.
Takže nie je dôležité ako sa to bude prejavovať, podstatné je, aby si ty dovolil Duchu Svätému, aby si robil čo chce a aby si to konal o čo ťa On požiada. Pretože ťa môže požiadať niekomu odpustiť, akonáhle to neurobíš, zapieraš jeho pôsobenie, jeho vedenie a oberáš sa o to, čo ti chce dávať. Môže ťa požiadať aby si sa s niekým modlil, aby si odstránil staré hriechy, aby si hovoril v jazykoch, môže ťa požiadať, aby si sa modlil za uzdravenie, aby si hovoril o Ježišovi, aby si kázal, aby si sa stal kňazom, manželom, aby si sa vrátil k rodičom, aby si sa vrátil do školy, toto všetko môže urobiť a ty mu daj slobodu, lebo keď to nebudeš robiť, budeš stále v stave snaženia sa o nejaký duchovný pohyb, o požehnanie o lepšiu a hlbšiu spoveď, lepší záväzok, ale to nebude fungovať. Chváľme ho za to, že na nás vylial svojho Ducha.
S použitím prameňov z knihy Normálny život kresťana, Ostrava ´92
© Branislav Škripek
© Spoločenstvo Martindom
