5. téma

Budeme chvíľu hovoriť o našej mysli. Boh nás vedie skrze našu myseľ. Boh našu myseľ vyučuje - a to tak, že nám skrze rôzne životné situácie a problémy, (tie máme všetci a je dobré že ich máme), pomáha myslieť tak, aby sme z nášho vzdelania, zo všetkých našich skúseností a z toho, čo doteraz o Bohu vieme porozumeli Jeho vôli. Teda máš nejaké vzdelanie, niečo si v živote zakúsil - problémy v rodine, opustil vás otec, niekto Ti zomrel alebo si bol ťažko chorý, alebo naopak, mali ste harmonickú krásnu rodinu, žili ste v dostatku, alebo ste sa sťahovali, proste čokoľvek - toto všetko sú tvoje životné skúsenosti, ktoré Boh používa na to, aby v danej situácii, tam, kde sa nachádzaš Ti dal porozumieť jeho vôli. Takže aj Tvoje vzdelanie, aj tvoje životné skúsenosti, všetko čo máš, Boh používa na to, aby Ti dal porozumieť, ako ťa vedie a kam ťa vedie.

Sväté Písmo zaznamenáva, aká má byť kvalita našej mysle. Naša myseľ má byť formovaná Duchom Svätým a je rozdiel, ak naša myseľ je naša vlastná, že si ju formujeme jednoducho ako my chceme, či ju formuje svet, svetské názory, myšlienky, predstavy, idoly sveta, alebo tým čo hovorí Božie Slovo. A ono vyžaduje, aby sme sa nechali formovať tým, čo hovorí Boh.
V knihe Prís 4,23 je napísané ako máme premýšľať: ”Predovšetkým stráž a chráň svoje srdce, veď z neho vychádza život.” Máš si dávať pozor na to, čo sa do teba dostáva. Stráž a chráň svoje srdce – to znamená dávaj pozor na to, čo prijímaš za svoje názory, na základe ktorých konáš a rozhoduješ sa. Máš dávať pozor čím si ovplyvňovaný, pretože všetko, čo prijímaš – filozofia, hudba, zábava, rôzne názory na rozličné veci v masmédiách – čo všetko ku tebe prichádza, to formuje tvoje vnútro. Písmo hovorí, že na toto si máš dávať veľký pozor. Prís 11,27: ”Kto usilovne hľadá dobro, hľadá Božie zaľúbenie, ale kto sa zháňa po zlých veciach, toho zlo postihne.” Máme konať dobrým spôsobom, máme premýšľať tak, aby sme produkovali dobro. Srdce a myseľ sú centrom tvojho rozhodovania sa. Máš dávať pozor, čo do teba vchádza, kto určuje tvoje myslenie, máš dávať pozor na to, ako konáš. Tvoje konanie je určené tvojim myslením. Usilovne hľadaj dobro, to vyžaduje Písmo. Rim 12,2: ”A neprispôsobujte sa bratia tomuto veku, ale premieňajte sa obnovou svojej mysle, aby ste mohli rozoznať, čo je vôľa Božia, čo je dobré, Bohu milé a dokonalé.” Neprispôsobujte sa tomuto veku. Dávajte si pozor na to, čo rozprávajú dnešné idoly a dnešní “mudráci”. Neprispôsobujte sa im, ale svoju myseľ obnovujte všetkým, čo je od nášho Boha a Pána Ježiša Krista. My musíme byť premieňaní kresťanským vyučovaním, učením Krista. Rim 12,3: ”Každému z vás hovorím na základe milosti, nezmýšľajte viac, než je komu určené, ale zmýšľajte o sebe triezvo, podľa toho, akú mieru viery udelí komu Boh, zmýšľajme o sebe triezvo.” Ef 4,23: ”Obnovujte sa premenou svojej mysle”.

Toto sú požiadavky Písma. Takže je dôležité obnovovať myseľ Božím Duchom a Božím Slovom, lebo nás ovplyvňuje myslenie sveta, myslenie egoistické, myslenie ziskuchtivé, neláskavé, konzumné. Musíš dať pozor na to, kto a čo v tebe rozhoduje, aké je tvoje myslenie. Ak ťa Boh o niečo požiada, aká je tvoja prvá reakcia? Opýtaš sa, čo ma to bude stáť a na základe toho sa rozhodneš? Ak ťa to bude stáť veľa, tak povieš nie? V tom prípade na miesto teba rozhodujú peniaze. Peniaze sú tvoj Pán Boh. Tvoje starosti sú tvoj Pán Boh. Ale namiesto teba nemajú rozhodovať tvoje starosti, keď ťa Boh o niečo žiada. On by nežiadal, keby to nebolo možné a ak ty máš dôvody mu to odmietnuť, potom je tvoje rozhodovanie pod kontrolou sveta, alebo niečoho iného, než je Pán.
Písmo hovorí aj o tom, aké vnútorné postoje má vykazovať naša myseľ:
Prís 2,1-5: “Môj synu, venuj pozornosť múdrosti a nakloň svoje srdce k rozumnosti, ak privoláš porozumenie a nahlas zavoláš na rozumnosť a ak ju budeš hľadať ako striebro a pátrať po nej ako po strieborných pokladoch, vtedy pochopíš, čo je bázeň pred Pánom a dôjdeš k poznaniu Boha.” Teda máme prijímať výroky Písma, uchovávať ich, hľadať ich, vyhľadávať ďalšie, venovať sa im, rozmýšľať nad nimi, stále sa k nim vracať a žiť v bázni voči nim a tak dôjdeš k poznaniu Boha. Takéto kvality má mať kresťan. Zameriavať sa na Božie výroky. Flp 4,8 - je tam mnoho krásnych slov, ktorými Pavol popísal, čo máme vyhľadávať našou mysľou: “Konečne bratia, premýšľajte o všetkom, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, čokoľvek je hodné lásky, čo má dobrú povesť a čo sa považuje za cnosť a čo si zasluhuje pochvalu.” Tým všetkým sa máme “plniť”. Takéto veci máme vyhľadávať a taká bude potom tvoja myseľ: čistá, chvályhodná, plná lásky, spravodlivá, čestná atď. Pretože tvoje myslenie a tvoje vnútorné postoje sa navzájom ovplyvňujú. Tvoje postoje k Bohu, postoje k blížnemu a postoje k sebe samému. Tam v hĺbke musí byť láska, ktorá miluje Boha, blížneho, seba. Aj seba - ak by si sa nemiloval, tak tvoj blížny skončí škaredo, pretože ho máš milovať ako sám seba.

Takže myseľ obnovovaná Božím Duchom je nástrojom Božieho vedenia. Treba stále rásť v duchovnom chápaní, pestovať svoje modlitebné návyky - na tom musíš pracovať ty sám, to je tvoja disciplína, kedy ráno vstaneš, kedy ráno nevstaneš, alebo či sa k modlitbe a Písmu dostaneš počas dňa. Učiť sa dobre žiť každodenný život, žiť do podrobností verne, byť milý, láskavý, príjemný - to sú nebetyčné požiadavky, to sa ľudskými silami ani nedá. No môžeme byť tak plní Ducha Božieho, že to pôjde. Takže máme dobre žiť svoj každodenný život, nezraňovať druhých, to všetko je následok Božieho vedenia. Žiť verne, slúžiť druhým ľuďom, čítať dobrú kresťanskú literatúru, ale poznať aj rôzne svetové diela. Prečo? Pretože vždy, keď budeme čítať čokoľvek také, budeme obohatení dobrými vecami, ale zároveň uvidíme, ako ďaleko je to za tým, čo ponúka Boh.

Mnohokrát je Božie vedenie v Tvojom živote naplánované veľmi všeobecne, ale keď nevieš, čo máš urobiť, treba si to overiť ešte inými spôsobmi Božieho vedenia. A teraz jednotlivé body k tomu, skrze čo nás Boh vedie. Body nie sú zoradené podľa poradia dôležitosti.

1. Písmo
Je treba, aby sme poznali Písmo, vedeli, čo hovorí Písmo, aby sme sa ním sýtili, aby sme ho študovali. Potrebujeme ho čítať každý deň, po celý život. Od knihy Genezis až po Zjavenie sv.Jána. Sv. František sa nechal Písmom viesť tak, že si otvoril Písmo a tam bolo “nasleduj ma”, zasa otvoril a tam bolo zasa “nasleduj ma”. Niekedy naozaj Pán akoby Ti hovoril, otvoríš Písmo a je to taký moment kedy ťa ten verš povzbudí, ale boli by sme vedľa, keby sme si mysleli, že sa môžeme na to spoliehať. Niekedy sa deje to, že pri osobnej modlitbe alebo na spoločenstve Boh môže dať niekomu do mysle súradnice z Písma, keď sa za niečo modlíme a daná veta bola priamo tou odpoveďou. Inokedy sa to stalo, že sa dvaja bratia modlili a prežili pri tom niečo veľmi krásne, veľmi sa smiali tou vnútornou radosťou a jednému vtedy vyskočili v mysli nejaké súradnice z knihy Ezechiela a keď ich nalistovali, stálo tam: “Radosť z Pána je vaša sila”. To sa deje.

2. Vízie
V Písme je o tom niekoľko príkladov, ale už sme o tom hovorili, že to nie je normatívne vedenie, ale deje sa. Prorokyňa Anna mala víziu, vedela, načo sa toľké roky postí, načo sa toľké roky modlí. Pavol mal určité vízie, vedel, za čím kráča. Takže nie je to normatívne, ale nájdeme to, deje sa to a určite môže sa to stať vo vašom živote. (Nehovoríme tu o celoživotnom cieli človeka, ale o Bohom zjavenej dlhodobej vízii.)

3. Sny
Je to oblasť, ktorá nie je bežná, ale v Písme máme zasa na toto príklady. Boh to niekedy robí, že sa prihovorí človeku skrze sen. Kresťania s tým majú niekedy skúsenosti, že im Boh niečo povedal skrze sen. Ale nedeje sa to bežne, je to zriedkavé. V Písme o tom čítame.

4. Proroctvo
Ide o proroctvo vyrieknuté v spoločenstve alebo pri modlitbe s niekým. Nesmieme si myslieť, že Boh nás vedie iba takto. Mnoho ľudí má tendenciu ísť sa s niekým pomodliť, vypočuť si čo dotyčný povie, a potom sa na to spoliehajú. Nie je to ale jediný spôsob Božieho vedenia. Tieto prostriedky Božieho vedenia musia byť kombinované. Nemôžme sa iba upnúť na niečo, čo ktosi povedal a ísť za tým. Musí to byť podložené viacerými spôsobmi. Proroctvá musia byť rozlíšené a skúmané. Rozlíšené Tebou samým samozrejme, musia zapadnúť do kontextu tvojho života aj toho, v čom si vedený a musí to byť potvrdené viacerými ľuďmi, ktorí sa navzájom nepoznajú. Ak si si nie istý, choď za svojou skupinkou, alebo choď za svojim duchovným vodcom. Nikdy never proroctvám od človeka, ktorého nepoznáš. Musí byť uznaný ostatnými v skupine a mať medzi nimi dobrú povesť. Proroctvo nesmie byť proti učeniu Cirkvi, proti Písmu, proti životu samotného človeka. Nemáme prijímať proroctvá ako “Vidím, že sa máš rozísť s priateľkou”, alebo “Boh mi hovorí, že máš ísť do seminára”. Takéto niečo a takto priamo hovorí Boh osobne každému človeku. Môže sa stať, že ostaneš závislým na tom človeku, ktorý ti prorokuje, ak sa upneš na niečo také; zglorifikuješ si ho.

5. Priame zjavenie od Ducha Svätého. Toto je väčšinou dávané len veľmi zrelým kresťanom, ktorí dlho slúžia, ako sú misionári, ľuďom v pozícii učiteľov alebo kazateľov, duchovných správcov..., samozrejme, môže to byť dané aj človeku, ktorý vôbec nezastáva takýto post. Môže sa stať, že Duch Svätý ti povie, choď tam a tam, urob to a to a ty nevieš prečo, ale prinesie to svoje ovocie. Treba povedať, že je to vzácne, ale buďme tomu otvorení, pretože Boh má právo na všetko.

6. Tichý vnútorný hlas v srdci.
Je to také jemné, intuitívne vnímanie, cítenie. Napríklad v modlitbe cítiš, že by si mal niečo urobiť, že niektorý súrodenec niečo potrebuje alebo že Tvoja mama niečo potrebuje. Možno by si mal povedať len “mám ťa rád”. Nie je to žiaden hlas, nie je to nič zreteľné, ale akosi cítiš, čo by si asi mal urobiť. Jedna sestra bola na evanjelizačnom výjazde, kde bol aj jeden bohatý mladý muž, ktorý im však spôsoboval strašné problémy. Bol to pyšný človek, ktorý sa obrátil k Pánovi, zaradil sa do tej skupiny, ale robil im hrozné problémy. Ona pri modlitbe cítila, že by mu mala ísť kúpiť zmrzlinu. Pochybovala, čo ju to napadlo za hlúposť, nenechala sa rušiť pri modlitbe, tak sa zasa modlila a stále to tak vnímala, že mu má ísť kúpiť tú zmrzlinu. Nebol to hlas, len to vnímala, že to má urobiť. Tak si povedala teda, že bude bláznom pre Pána Ježiša, že je síce ten chalan bohatý a nechápe prečo by to mala robiť, ale aj keď mala obavy, tak to urobila. Išla a kúpila mu zmrzlinu. Doniesla mu ju a povedala, “doniesla som ti zmrzlinu, darujem Ti ju”. A ten človek sa zlomil. Prvýkrát v jeho živote mu niekto niečo daroval z úprimného dôvodu. Tento človek bol vo chvíli darovania zmrzliny hlboko zasiahnutý Božou láskou. To je len na ilustráciu toho, že sa môže stať, že intuitívne cítiš že máš niečo urobiť a vôbec sa ti to nezdá ako múdre, správne alebo dobré. Ale Boh takéto malé “hlúposti” rád použije na to, aby spôsobil veľké veci v živote iného človeka.
Tento vnútorný hlas nie je skutočný hlas počuteľný ušami. Práve táto skúsenosť je najbežnejšia v kresťanskom živote. Častokrát intuitívne cítiš, čo máš robiť alebo sa ti Boh tichým vnútorným hlasom prihovára a povzbudzuje ťa. Možno dostaneš slovo pre niekoho iného, možno by si mal ísť povedať bratovi alebo sestre niečo, alebo je ti niečo zjavené pre druhého človeka, alebo je to niečo k tebe. Pán Ježiš k tomu hovorí v Jn 10,27: “Ja poznám svoje ovce a oni poznajú mňa, počujú môj hlas a idú za mnou.” Ak patríme Bohu, On k nám hovorí. Ľuďom, ktorí sa odovzdali Ježišovi, patrí táto výsada počuť Jeho hlas. Musíme sa ho naučiť odlíšiť od iných vnemov, vyselektovať ho a učiť sa spoliehať naň. Keď to budeš robiť, budeš v tom rásť tak, že Boh si ťa bude používať na veľké veci. Bude ťa stavať do situácií, kedy vie, že ty sa na neho spoľahneš a môže ťa použiť ako strategický bod, alebo ako strategickú postavu vo svojich plánoch. My nevieme čo dôležitého sme kedy vykonali - Boh však potrebuje, aby sme mu patrili a poslúchali Jeho vedenie, aby mohol pre seba zachrániť mnohých.

7. Okolnosti
Aj okolnosti života Boh niekedy používa k vedeniu. Nikdy ťa však nemôžu viesť samé. Všetci vieme ako hovoríme, “to bola dobrá príležitosť, mohol som to využiť”, alebo “ach nevyužil som tú možnosť, to mi určite Pán Boh dával šancu”. Hovoríme o dobrej a zlej príležitosti na niečo a vnímame to ako istú možnosť od Pána. V živote sa častokrát snažíme vyhnúť veciam, ktoré chápeme ako “zlé”. Avšak nie všetkému zlému v živote sa máme vyhnúť. Častokrát je to Božie vedenie.
Boh ťa povedie cez ťažkosti, ba priamo do ťažkostí. Akonáhle máme problémy, tak hovoríme, že toto nie je od Pána. My ale nemáme hľadať tú najjednoduchšiu cestu životom. V Sk 21,10-14 tam bolo prorokované Pavlovi, že keď pôjde ďalej, tak skončí zle. Zviažu mu ruky, nohy, zbičujú ho, odsúdia ho, ale on nepovedal, “no tak tam nepôjdem, Pán Boh ma varoval”. On povedal, “nezastavujte ma, ja viem, kam mám ísť”. A išiel ďalej. Nevyhol sa tej zlej veci, ktorá sa mu mala stať. Sk 16,6-10: Duch Svätý zabránil Pavlovi zvestovať slovo v provincii Ázii. Docestovali až k Mýzii, nemali kompasy, trápili sa, pokúšali sa dostať do Bitýnie, ale Duch Ježišov im to zase nedovolil. Prečo ich nevaroval hneď? Lebo mal svoj plán. Prešli Mýziou a prešli až do Troady a tam mal Pavol v noci videnie. Zastavil sa pred ním jeden Macedónec a poprosil ho: preplav sa do Macedónie a pomôž nám. Po tomto Pavlovom videní sa bez váhania vychystali na cestu. Všetky tie ťažkosti, kedy im Pán Boh nič nehovoril, veľa znamenali.
Keby boli ako my, bežní kresťania v súčasnosti, tak by ťažkosti neprijímali ako Božie vedenie. Koľko ich to stálo peňazí, koľko si museli najať zvierat, koľko museli zaplatiť na stravu, aby išli krížom - krážom, horami – dolami, mestami, až došli tam, kde im v zjavení od Ducha Svätého bolo povedané čo robiť. Celá cesta bola dôležitá. Sk 17,16-34 - Pavol prišiel do Atén a tam videl všetku tú modloslužbu a nebolo to žiadne zvláštne Božie vedenie, v tom zmysle, že by mu Boh povedal – teraz ťa vediem, Pavol do Atén, tam budeš zvestovať. Nie, on proste prišiel do Atén, videl tú modloslužbu a jeho srdce tým bolo strhané. To bolo Božie myslenie v ňom, on mal Božiu lásku k tým ľuďom. O tomto celý čas hovoríme, že musíme mať Božie myslenie a tak porozumieme veľmi prirodzeným spôsobom, čo máme robiť a kam sme Bohom vedení. A pretože si Pavol uvedomil, že je poslaný zvestovať Evanjelium a tuto je samá modloslužba, tak sa jednoducho postavil a hovoril o pravom Bohu. A všetci ho vysmiali. Čo keby si povedal, “Pán Boh mi týchto ľudí nedal, pôda je nepripravená, idem preč”? Čo urobil? Ostal tam. Dva roky tam kázal. Ostal v dome jedného z nich a niekoľkých získal. Dva roky tam zostal a napriek ťažkostiam, kedy ho nepočúvali a vysmievali sa mu, ostal tam a kázal Evanjelium. Neodišiel.
Sk 28 - plavil sa loďou do Ríma, strážilo ho mnoho vojakov. Prišla strašidelná búrka, ťažkosť ako hrom, na tej lodi bola dvestočlenná posádka. Vyhádzali nakoniec všetko, čo mali, aby sa neutopili, vojaci už išli povraždiť väzňov, lebo keby im ušli tak by boli sami zabití, zrazu Pavol hovorí – “zjavil sa mi anjel a povedal mi, nič sa vám nestane, buďte pokojnej mysle”. Viete, čo sa dialo potom? Nič. Celé dva týždne búrka zúrila úplne rovnako. Vyzeral ako blázon. Ale povedal Božie slovo. Vedel čo bude ďalej a bol pokojný. Pokojne jedol a pil a spal, oni všetci nejedli a nepili a strachovali sa. Po dvoch týždňoch im povedal – “už dva týždne ste sa ani nenajedli, prosím vás, veď som vám povedal, že Pán Boh Všemohúci, ten Najvyšší povedal, že to bude všetko v poriadku. Najedzte sa.” Poslúchli ho a zakrátko na to stroskotali. Stroskotali veľmi jemne, pristáli na piesočnom brehu, zadnú časť lode vlny rozbili, takže všetci vyskákali do mora, doplávali ku brehu, založili si ohník, usušili sa, najedli sa. Čo sa stalo potom? Pavla uštipla zmija. Domorodci si mysleli, že to je asi vrah, keď ho had uštipol a že sa mu mstia bohovia. Jemu sa však nestalo nič, tak potom si povedali, že je to nejaký boh čo k nim prišiel a pozerali naň s úctou. Potom, po všetkých týchto ťažkostiach sa stalo, že Pavol sa modlil a uzdravoval mnohých na ostrove.
Keby sa mal vyhýbať ťažkostiam, tak snáď by sa nedal ani zavrieť, snáď by si nedal nasadiť okovy, odvolať sa k cisárovi, radšej by to vyriešil s tými židmi, odvolával by sa na staré známosti, veď bol vychovaný ako veľkňazov obľúbenec, jeden z najlepších seminaristov tej doby, pri Gamalielových nohách sedel, dokonca mal za kamaráta jedného z najvplyvnejších ľudí na Herodesovom dvore. No nevyhováral sa.
Ťažkosti nie sú to, čo nás má zastavovať v Pánovom vedení. Máme objaviť to, čo Boh zamýšľa. Okolnosti často posilujú iné spôsoby vedenia, ale my nesmieme hľadať len to, čo je najjednoduchšie. Pavol sa učil byť spokojný v každej situácii. Flp 4,11-13 – to sú úžasné verše, toto je krédo kresťana: “Niežeby som si nariekal na nedostatok, naučil som sa byť spokojný s tým, čo mám. Dokážem trpieť núdzu, dokážem mať hojnosť. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený. Byť sýty, aj hladný, mať nadbytok aj nedostatok. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.” Pavol kedysi vyrastal v seminári kde mal všetko, bol preferovaný, bol tlačený dopredu, ktovie, či nemal byť veľkňaz - a potom? Kameňovali ho, mlátili ho, zabíjali ho, už si mysleli, že je zabitý, vyvliekli ho za hradby a nechali tak. Pavol vstal, otriasol sa a išiel ďalej. Nedávno boli v televízii archívne zábery, ako v Bagdade kameňovali dvoch mužov. Boli zahalení iba v plachtách a to bolo hrozné vidieť, ako boli v kruhu rozvášneného davu a hádzali do nich kamene. To bolo niečo surové. Takto to robili Pavlovi. A on vstal a išiel ďalej. To mu umožnil Boží Duch v ňom. Ten istý, čo je aj v nás, ak sme prijali Pána a nechávame sa ním riadiť. Netvrdím však, že toto všetko podstúpil hneď na začiatku kresťanského života. Aj on do toho dorastal.

8. Kázania v kostole
Aj tu počuješ Boží hlas. Aj to je prostriedok Božieho vedenia. Niekedy je to nudné, musíme priznať, že bohužiaľ máme málo dobrých kazateľov v našich kostoloch. Ale niekedy je to veľmi povzbudzujúce a tak to má byť. Modlime sa, aby Boh dal kňazovi dobré slová, dobrú citlivosť na Jeho Ducha a nám aby otvoril srdcia, aby sme dobre počuli. Modlime sa za ďalších dobrých kazateľov pre Cirkev. Veľmi ich potrebujeme, aby sme počuli Božie kázania, aby tam znelo Božie slovo.

9. Komunita, spoločenstvo
Tu môžete získať rozlíšenie, vedenie cez proroctvo, pomoc. Spoločenstvo je nám ochranou. Žiaden človek sám osebe nemá všetko, ty si len sám, ty potrebuješ niekam patriť. Takže spoločenstvo sa ti stáva nástrojom Božieho vedenia. Bratia a sestry, ktorí ťa korigujú čo i len v takých jednoduchých veciach, akože - “braček, si trošku vedľa”. To potrebujeme počuť. Alebo “sestrička, mne sa na tebe nepáči to a to”. V spoločenstve je formovaný náš charakter. To je nástroj Božieho vedenia pre náš život. Preto je nevyhnutnosťou, aby sme patrili do malého spoločenstva, vo veľkom totiž nevzniknú blízke vzťahy.

10. Tvoj vedúci, tvoj predstavený
Boh chce, aby sme im boli podriadení – vedúcim našich komunít, našim predstaveným. Sú nástrojom Božím, sú Božím hlasom do našich životov.

11. Rada starších, zrelších kresťanov
V akejkoľvek spornej otázke choď za vedúcim, ale hľadaj aj radu starších, zrelších kresťanov. Niekoľko bodov k tomuto: Nevyber si niekoho, kto ti povie, čo chceš počuť, koho odpoveď dopredu poznáš. Naopak, vyber si toho, kto je dosť múdry na to, aby poukázal na veci o ktorých nevieš a ktorý je nestranný. Človeka, ktorý ti povie aj to, čo by si počuť nechcel. Rozhodnutie ale nemôžeš nechať na ňom. My máme takú tendenciu, že pôjdem za niekým a on mi povie, čo mám urobiť. Nie, pretože svoje rozhodnutie musíš urobiť pred Bohom sám a aj budeš zaň zodpovedný ty sám. Inak si v nebezpečenstve, že v prípade, keď sa to nepodarí, zhodíš vinu na neho. Ak to vyjde, tak je to fajn, keď to nevyšlo, tak on bol zlý. Rozhodnutie musíš urobiť ty a neboj sa toho, či ten dotyčný tvoje rozhodnutie schváli alebo neschváli. Aj keď ho neschváli, ty sa nebudeš zodpovedať jemu, ale Bohu. Je dôležité, aby si našiel človeka, ktorý nie je na tvojej strane, človeka múdreho, schopného rozhodnúť sa a byť nestranný. Ide o to, aby si mal odlišný pohľad na to, o čom sa rozhoduješ.
Aké kvality by mal mať taký kresťan? Pán Ježiš o tom hovorí v Lk 6,43-45 - že človek, z ktorého vychádza dobro, je človek dobrého srdca. Mal by vykazovať dobré ovocie ducha - Gal 5,22 - ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, vernosť, miernosť, zdržanlivosť, dobrota, čistota... 1Tim 3,1-7 hovorí, aký by mal byť biskup, to znamená vedúci v Cirkvi, alebo starší kresťan – bezúhonný, nie pijan, nie bitkár, muž jednej ženy,... proste sú tam kvality zrelého kresťana. Takéto kvality by sme mali hľadať na tom človeku.

12. Učenie Cirkvi
Je nástrojom Božieho vedenia, preto je dôležité ho poznať. Treba počuť, čo Cirkev hovorí do jednotlivých oblastí života. Ak ste čítali ten posledný pápežov bestseller “Prekročiť prah nádeje”, sú tam skutočne hlboké veci. Už dvetisíc rokov máme toto Božie vedenie. My nie sme sami, pred nami už boli mnohí. Milióny kresťanov pred nami, a všetku ich múdrosť máme k dispozícii. Všetku múdrosť, ktorá je v Tele Kristovom, máme k dispozícii.

Takže nebyť sám, ani s Božím vedením nebyť sám. Ty ako jednotlivec si zraniteľný, si omylný, ľahko sa dostaneš na slepé koľaje. My máme veľa slabostí a skrytých, zradných miest, ani nevieme, koľko sa zradíme my sami, koľko si sami podrazíme vlastné nohy. Ale telo sa tomuto všetkému dokáže ubrániť. My keď sme na dne, môžeme ísť na stretnutie v Cirkvi a byť posilnení, môžeme spievať, modliť sa spolu a byť požehnaní Božím Duchom, ktorý prichádza všade tam, kde sa zídu kresťania kvôli Kristovmu menu. Bohužiaľ je to tak, že veľa kresťanov v Cirkvi sa neschádza kvôli Božiemu menu, ale kvôli nejakej múdrej filozofii. Je treba vedieť, na aké zhromaždenie ideš. Potrebujeme ísť na stretnutie, kde sa kresťania skutočne stretávajú kvôli Kristovmu menu, kvôli tomu, aby sa k Nemu modlili, aby Ho oslavovali, to je cieľ, kvôli ktorému sa schádzame. Dokonca ani nie to, aby sme vyučovali, to nie je cieľ, ale aby sme chválili Krista, aby sme sa Mu klaňali. Aby Mu jeho nevesta vzdala slávu a poctu a vtedy On príde a povie, “Ako dobre, že sme spolu.”

Použité pramene: J.White: Duchovní zápas, Návrat domú, Praha 1994; vyučovanie od Sabiny Capello zo sústredenia vedeného komunitou ICPE v Brtnici ´93

Branislav Škripek
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina

 
Tipy VER.sk
6.90 €
5.52 €

9.90 €
7.92 €

10.90 €
8.72 €

9.90 €
7.92 €


 
Tím
Chcem spolupracovať
Kde sa stretávame
Streda
Partneri
Informačné centrum
Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Rožňavská 17, 831 04 BRATISLAVA
Telefón: 02 / 555 71 397
E-mail: infocentrum@martindom.sk
 
Prihlásenie