Text > Kurzy > Kurz milosť > 4. téma

MILOSŤ  4. téma

Keď sme vstúpili do Krista, žijeme novým životom, žijeme s Ježišom v láske vo zväzku Ducha. Ale diabol sa nás snaží chytiť do určitej pasce, nahovorí nám, že aj novému manželovi, ktorým je Kristus, sa musíme zapáčiť. Nás už Boh prijal - ak sme prijali Krista - a už nič viac pre to nemôžeme urobiť, aby nás ešte viac prijal, on nás prijal úplne. Aj keď zhrešíme, tak nestrácame Božiu blízkosť a záchranu, vždy máme šancu. Diabol sa nám snaží nahovoriť, že musíme robiť všetko preto, aby sme sa zapáčili Bohu a tak získali prijatie u Neho.

Ale Ježiš nám hovorí, aby sme na to zabudli, hovorí nám, že sme stále pri Ňom, stále Ním prijatí, aj v čase najväčšieho hriechu. Si proste stále Jeho, neprestal ťa mať rád. Je dôležité napraviť váš vzťah, pretože si Ho zranil, ale nemusíš robiť nič preto, aby ťa znovu prijal. Ježiš chce, aby sme žili z jeho lásky a milosti a vtedy budeme prinášať Bohu ovocie. Jn 15,5: „Bezo mňa nemôžete urobiť nič a keď budete vo mne, ponesiete ovocie.” a že naše ovocie oslávi Otca. Jn 15,8. Ste si istí, že ste prijatí Bohom? Na túto otázku si musíš odpovedať. Ste spravodliví pred Bohom? Tiež si musíš odpovedať. Ak ste Božie deti, ak ste prijali Ježiša – Jn 1,12 - tak ste. Ak sme v Ježišovi, tak sme spravodliví, sme Jeho.

Ak sa vám zdá, že ste nespravodliví a v mysli sa vám vyrojili vaše priestupky voči Bohu, nedostatočná modlitba, nedostatok láskavosti a pod., tak to je omyl. Boh nevidí na nás tieto veci ako nespravodlivosť. Byť spravodlivý neznamená, že som lepší. Na každého z nás sa Boh pozerá ako na svojho Syna. Vyjadrili by sme tým, že vlastne Ježiš nie je dosť spravodlivý pred Bohom. My sme pred Bohom spravodliví len pre rúcho Ježiša Krista a preto sme Bohom prijatí. Ak nás diabol obviňuje, že nie sme spravodliví, pretože sme nedodržali určité ”kresťanské normy” a že tým pádom sa nemôžeme páčiť Bohu, tak klame. Odpoveďou na jeho odsudzovanie z našej ”kresťanskej nedostatočnosti” je ospravedlnenie, ktoré od Boha pre Ježiša máme, nie ešte väčšia snaha o posvätenie; odpoveď na to je nebrať ho na vedomie, lebo on klame. Diabol klame a preto ho musíme tak brať – keď o niekom vieme, že klame, tak ho neberieme vážne.

V knihe Zachariáš Zach 3,1-4 je takýto obraz: „Veľkňaz a jeho meno bolo Jozue, stojí pred Pánovým poslom a po pravici mu stojí satan, aby proti nemu vznášal žalobu. Hospodin však satanovi povedal, Hospodin ťa kára. Jozue totiž tak, ako stál pred poslom, bol oblečený do špinavých šiat. A posol povedal tým čo tam stáli, „vyzlečte z neho tie špinavé šaty“. Potom povedal, „pozri sňal som z teba neprávosť a dal som ťa obliecť do slávnostného rúcha“. Čo to znamená? Veľkňaz Jozue stál pred Bohom ako zástupca ľudí a bol oblečený do špinavých šiat. To zosobňuje ľudskú poškvrnenosť a pád, naše hriechy, našu malosť. Vedľa stál satan a ten hovorí: „ja ho obviňujem Bože, on je na nič, je zlý a nedokázal to, čo si od neho čakal“. Ale on to ani nemohol povedať, Boh mu zakázal žalovať na Božie deti, Boh ho pokarhal. Jozuovi dal vyzliecť šaty neprávosti a dal mu obliecť rúcho slávnostné a povedal: „pozri urobil som to zo svojej milosti bez jediného tvojho slova“. My všetci sme Boží kňazi, máme prístup do Božej prítomnosti a satan je náš žalobca; je napísané, že dňom i nocou nás obviňuje. Keď sa stretneš s výčitkami vo svojej mysli, že si na nič, že si nejaký zlý, tak to je satan, never mu.
Jeden z hlavných dôvodov jeho žaloby je, aby nás odradil od chvály a oslavovania Pána. Lebo ja ako tu stojím a hovorím: „chválim ťa Bože za to aký si milosrdný a krásny...“ V mysli sa mi ozve: „Braňo, veď ty si dnes nebol milosrdný na svoju sestru, ...veď ty s tým máš už päť rokov problémy, tak čo tu chváliš Boha a vyzeráš tu ako taký veľký hrdina...“ Potom zmiernim a hovorím už len tak bojazlivo „Pane si dobrý... , rozmýšľam, či by som nemal ísť na spoveď, ale teraz sa nedá... do kelu..., taký falošný by som nemal byť...“ Jediný dôvod, prečo sa to ozýva, je, aby sme sa cítili obvinení a nie dosť dobrí na chválu Božiu. Pretože ak prídeš do Božej prítomnosti s tým, aký si spravodlivý a čo všetko dobré si ty urobil, tak vtedy nechváliš Boha, ale vlastne chváliš sám seba.
Môžeme Boha chváliť preto, lebo sme oblečení v rúchu Ježišovej spravodlivosti.

Je pravda, že sme urobili veľa zlých vecí, možno sme pred desiatimi minútami zlyhali, ale nenapravíme to tým, že sa budeme viac usilovať, ale tým, že vyjadríme, že sme prijatí Bohom. Odpoveďou na odsudzovanie nie je posvätenie, ale prijatie. Ja som prijatý, satan. Keď sa vám stane, že nechválite Boha, lebo ste nehodní, tak to je blbosť, odhoďte to. Boh chce aby sme ho dňom i nocou chválili. V Písme je napísané „Všetko čo robíte robte na slávu Božiu.” Dá sa to - spím na slávu Božiu, pijem vodu na slávu Božiu..., ale ani to nesmiem robiť z vlastných síl lebo dlho nevydržím. Vždy si poviem, ty, Pane konaj vo mne všetko na slávu Božiu. A on koná, už si to ani neuvedomujem, ale viem, že tak žijem. Nechcime byť pred Bohom oblečení do vlastných zásluh, ale do jeho zásluh, ináč sme sa oklamali. Takže Boh satana umlčal. Rim 8,1: „Už niet žiadneho odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi.” Rim 5,1: „Všetci tí, ktorí uverili v Krista, majú pokoj s Bohom.” Keď máme pokoj s Bohom, tak už nás nič neodsudzuje. Iba satan, ktorý nás nemá rád, ktorý chce, aby sme sa zle cítili.

V Starom zákone, keď ľudia prichádzali pred oltár, tak sa vôbec nestarali o to, ako vyzerajú. My to robíme práve naopak – ako veľmi nám záleží na tom, ako v nedeľu vyzeráme. O koľko viac, než ako vyzeráme pred Bohom. Oni sa starali o to, či baránok, ktorého prinášajú, je bez chyby, z toho mali strach, keby nebol. Lebo keby nebol tak ich kňaz vyhodí a ich hriechy sa nezmyjú. Keď ale bol dobrý, tak svoje ruky položili na baránka, tie prešli do neho a on bol zabitý. Jediná starosť je dôležitá, a to dokonalosť našej obety. A my teraz pristupujeme k Bohu s jedinou obetou a to je ten Muž na kríži. To je Dokonalý baránok a on je tak dokonalý, že absolútne uspokojil Boha. Ježišov výkon uspokojil Boha.(1Pt 1,19). Hebr 2,15 - Vo svete žije ten ktorý smrťou vládne a chce držať ľudí v strachu. To je satan, on smrťou vládne a my sme strachom zo smrti držaní v zajatí. Jedným zo znamení, že si vyslobodený je, že už sa nebojíš smrti. Jediné riešenie, ako sa oddeliť od smrti, je znovu sa narodiť. Žiadna tvoja dobrota ťa neoddelí od Adama, Adam sa ťa pevne drží a hovorí, že si jeho, lenže on je odsúdený a ak si v ňom, tak aj ty si odsúdený. Musíš zomrieť a jediná cesta je, že sa potom znovu narodíš - ak vstúpiš do Krista. Potom nás už nikto neodsúdi, ak cítiš nehodnosť uvedom si, že ty nie si odsúdený. Rim 8,33: Kto nás odsúdi, keď láska božia je na nás vyliata? Kto nás odsúdi - Ježiš Kristus? Nie, veď on ospravedlňuje! Nikoho, kto k nemu príde, neodoženie.

Boh teda chcel kedysi aby sme všetko dodržali a tým boli spravodliví a Pavol to robil. Pavol bol spravodlivý farizej a mohol o sebe napísať – Flp 3,6: „Čo do zákona bol som spravodlivý”. Ale keď sa stal kresťanom, jeho predstavy o spravodlivosti sa zmenili, hneď na to sú verše: „Všetko čo som dovtedy mal, pokladám za smeti” - všetky moje úspechy, aký som bol úžasný a veľký, to všetko je zhnitý hnoj. Jediné, čo chcem, aby bolo na mne, je spravodlivosť Ježiša Krista. Musel im to povedať pretože oni sa snažili žiť podľa zákona. Aj my si niekedy myslíme, že keď sme dobrí, keď chodíme pravidelne na spoveď a do kostola, tak sa Bohu páčime a vtedy nás prijíma a keď sa nám nedarí, tak sa Boh hnevá. To je hlboký omyl. Gal 5,4: „Odlúčili ste sa od Krista vy všetci, ktorí chcete dôjsť ospravedlnenia na základe zákona a stratili ste milosť.” V momente, keď uvažujeme či sme pre Boha dosť dobrí a snažíme sa o to, tak strácame milosť. Budeme padať, vydržíme to týždeň, dva a potom budeme prežívať aké je to na nič.

My máme ale úplne inú cestu, Rim 3,21: „Teraz je zjavená božia spravodlivosť bez zákona dosvedčovaná zákonom aj prorokmi, božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista skrze všetkých čo veria.” Rim 4,5: „Kto sa nevykazuje skutkami ale verí v toho, ktorý dáva spravodlivosť bezbožnému, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.” Bezbožný človek ak prijal Ježiša Krista, tak sa stal spravodlivým. Ten druhý krok, na ktorý všetci myslíme, o ktorý nám všetkým ide, to konanie dobrých vecí, to sa volá posvätenie. Ale to nerobíme pretože musíme, ale pretože to chceme robiť: A ak si prijal Ježiša Krista, toto bude merítko toho, či si Ho prijal, v tebe sa to bude automaticky diať. Nebudeš sa musieť naučiť 43 pravidiel na to, ako nezhrešiť, ty to budeš cítiť. Ty budeš vedieť či hrešíš alebo nie, bez ohľadu na to, či ťa to niekto naučil. Hovoril som, že jediná láska aká existuje zo strany Boha k tebe, je láska bezpodmienečná, ktorú musíš prijať. Dlho mi trvalo kým som pochopil, že Božiu lásku si nemôžem ničím vyslúžiť alebo zaslúžiť, môžem ju len prijať.

Božia milosť pôsobí len vtedy, keď sa necháš milovať, necháš si poslúžiť Bohom a necháš si umyť nohy a - keď to robíš druhým. Ak totiž nebudeš dávať dostatočne, zastaví sa ten prílev lásky k tebe. Toto je jediný spôsob života, ktorý musíš žiť. Nemusíš sa usilovať byť spravodlivý, lebo už si. My sme už vyhrali ten spor medzi Bohom a človekom, my sme ospravedlnení. Hebr 7,25: „Ježiš žije navždy a prihovára sa za nás.” Ak sa ti stane čokoľvek zlé tak si predstav, že po pravici Božej sedí Ježiš a hovorí: „Ocko, neodsúď ho, lebo ja sa zaňho prihováram“. Keď sa na niekoho veľmi hneváš a príde niekto tebe veľmi milý a povie: „to je môj kamarát, nehnevaj sa naňho“, tak si poviem: „musím sa kvôli tebe prestať hnevať“. Ty to urobíš, lebo máš lásku. Pretože je tu niekto Bohu veľmi milý, kto sa prihovára, preto môžeme vstupovať do Božej prítomnosti. Hebr 4,16: „So smelosťou pristupujte k trónu božiemu.” Nemusíme sa Boha báť, máme tam veľkého príhovorcu, ktorého Pán Boh miluje - Ježiša.

Takže zomreli sme Zákonu a ten už nemôže ovplyvňovať naše životy, ale keď posunieme tú našu hranicu od milosti k Zákonu, vtedy strácame milosť. Keď povieš: „urazila ma, prečo by som jej odpustil“, strácaš milosť, pretože ju nechceš dávať ďalej. A uzavrela sa ”klapka prítoku” milosti. Akonáhle keď ti je dobre a nechce sa ti ísť a dávať druhým, tak sa uzavrela klapka prítoku milosti. Pretože keď viac dávame, viac dostávame. Toto je problém všetkých zranených, ktorým hovorím: „tak choď a miluj druhých“. „Ale ako to mám robiť, keď mňa nikto nemiluje...?“ je zvyčajne ich odpoveď. Začni dávať čokoľvek; daj niekomu tisíc korún ak miluješ peniaze, bude ťa to stáť zovreté hrdlo, ale zlomí sa to v tebe. Daj kúsok niečoho a dostaneš kúsok Božej lásky.

Načo je potom Zákon? Lebo Zákon má určitý význam.

Zákon zjavuje hriech.

Rim 7,1-20: ”Či neviete bratia, veď hovorím ľuďom, ktorí znajú zákon, že zákon panuje nad človekom, dokiaľ človek žije? Lebo vydatú ženu viaže zákon k mužovi, dokiaľ je živý. Ale ak muž umrie, je oslobodená od mužovho zákona. A tak teda ak žije s iným mužom, dokiaľ jej muž žije, bude cudzoložnica. Ale ak jej muž umrel je slobodná od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa vydá za iného. Práve tak bratia moji aj vy ste umreli zákonu skrze telo Kristovo, aby ste náležali inému, Tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. Lebo keď sme boli v tele, hriešne vášne, ktoré vyvolal zákon, pôsobili v našich údoch, aby sme prinášali ovocie smrti. Ale teraz oslobodení sme od zákona, keďže sme umreli tomu, čím sme boli viazaní, takže slúžime novým spôsobom ducha a nie starým spôsobom litery. Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vôbec nie! Ale hriech som nepoznal, poznal som ho len skrze zákon, lebo ani žiadosť by som nebol poznal, keby zákon nebol povedal: nepožiadaš! Ale hriech keď sa mu prikázaním dostala príležitosť, vzbudil vo mne všelijaké žiadosti. Lebo bez zákona je hriech mŕtvy. Ja som však žil kedysi bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil. A ja som umrel i ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo poslúžiť na život, bolo mi na smrť. Hriech totiž, keď sa mu prikázaním dostala príležitosť, oklamal ma a tým ma usmrtil.
A tak zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. Teda to dobré spôsobilo mi smrť? Vôbec nie! Ale hriech aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi tým dobrým smrť, aby sa tak hriech tým prikázaním stal nadmieru hriešnym. Lebo vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, predaný hriechu. Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím čo chcem, ale konám to, čo nenávidím. A keď konám čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. A tak už nie ja robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. Nečiním totiž dobré čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím ale hriech, ktorý prebýva vo mne.” Človek má od Boha svedomie, ale človek sa neprispôsobuje svedomiu, ale prispôsobuje všetko sebe. Ohýname svedomie podľa svojich činov. Robíme potraty a vysvetľujeme to celému ľudstvu, prečo je to dobré, žijeme vo voľných vzťahoch a všetkým oznamujeme, že je to prirodzené. Doteraz to tak nebolo, ale teraz to tak je ... Opíjame sa a hovoríme, že je to v poriadku byť opití. Prispôsobujeme svoje svedomie tomu, čo robíme namiesto toho, aby sme sa prispôsobili tomu, čo nám hovorí Boží zákon. Takže Boží zákon ukazuje, čo je hriech a čo nie je bez ohľadu na to, či sme to už dostatočne odfilozofovali. Zákon je teda rozhlasom Božích merítok, ale:

Zákon aj provokuje k hriechu.

Keď vám teraz poviem, aby sa nikto neotočil, lebo sa za vami stalo niečo veľmi nepríjemné, tak v tej chvíli vás bude niečo lákať otočiť sa. To je ten známy problém s nápisom: ”čerstvo natreté”. Skúsiš sa toho dotknúť. Alebo prídeš do parku a tam je napísané: ”nechodiť po tráve” a ty si povieš - veď ja iba prebehnem ... Pavol napísal: „Keby som nebol poznal zákon, neviem čo je to hriech“.

Zákon odsudzuje hriech, dokiaľ si nepoznal, že sa niečo nesmie tak si nevedel, že je to odsúdené. Si dobrý človek a robíš nejakú vec a príde niekto, kto to vie lepšie lebo to naštudoval a povie ti, že to čo robíš je strašná vec. Odvtedy si obvinený, odvtedy nemôžeš spávať, celý život si si myslel, že robíš dobre, ale teraz už sa cítiš zle.

Zákon ukazuje hrôzu hriechu. Zákon je svätý, spravodlivý a dobrý. Niečo snehobiele ukáže aj tú najmenšiu špinku ako strašidelnú vec. Keby to bolo len trochu menej biele, tak tá špina nie je taká výrazná. Niečo, čo je úplne čisté, ti zjaví hriech v tej najstrašnejšej podobe.

Zákon vedie ku Kristovi, ale Zákon sa nám môže stať bičom na nás samých, keď niečo nestihneme, pomodliť sa alebo niečo vynecháme, tak sme z toho zničení. To už sme ale otroci kresťanských zákonov. Ježiš hovorí, že to, čo je napísané, je litera a to, čo ja hovorím, je duch a život – Jn 6,63. Židia aj keď dodržiavali všetko čo bolo v zákone, nedošli naplnenia, ktorým je Ježiš Kristus. Rim 9,31-32: „Izrael, ktorý sa usiloval o spravodlivosť podľa zákona, však k cieľu zákona nedospel pretože nevychádzali z viery ale zo skutkov.” Nevychádzali z vnútorného vedenia Duchom, ale z toho čo treba dodržať. A kedykoľvek sa to nám stáva v našich kresťanských kulisách tak sa nenechajme bičovať našimi kresťanskými zákonmi. Musíme vstúpiť do odpočinku viery. Ježiš hovorí: „Moje jarmo je ľahké a príjemné.“ On hovorí o viere, o spoliehaní sa na Boha. Hovorí, že sme oslobodení od všetkého, jediné čo máme robiť, je milovať a robiť čo chceš.

Miluj a rob čo chceš! Musíme sa s tým pasovať, lebo diabol má schopnosť dať ti na to zabudnúť. Koľkokrát vstupujeme do Zákona, toľkokrát musíme z neho vystupovať. Učme sa ceste milosti.

Amen.

Literatúra: T. Virgo: Vychutnávat Boží milost; KMS ´96

Branislav Škripek
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina

 
Tipy VER.sk
6.90 €
5.52 €

9.90 €
7.92 €

10.90 €
8.72 €

9.90 €
7.92 €


 
Tím
Chcem spolupracovať
Kde sa stretávame
Streda
Partneri
Informačné centrum
Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Rožňavská 17, 831 03 BRATISLAVA
Telefón: 02 / 555 71 397
E-mail: infocentrum@martindom.sk
 
Prihlásenie